Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616203239
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1616203239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Vierou Malinovskou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,

a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák,
Bollová a spol. s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: E. o zaplatenie sumy
170,20 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 170,20 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 170,20 € od 03.10.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu

100 %, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.04.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 170,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 03.10.2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania, z titulu neuhradených služieb a náhrady škody. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu č. S., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
podmienky. Žalobca v zmysle uvedenej zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu za účelom umožnenia
využívania telekomunikačných služieb žalobcu. SIM karte boli pridelené účastnícke číslo XXXX XXX
XXX. Žalobca sa žalobou domáha voči žalovanému nároku vo výške škody, ktorá vznikla žalobcovi

za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Prestigio MultiPad 7.0 Prime Duo 3G, a
to vo výške 126,- €. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu, ktorú žalovaný žalobcovi
spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej
cene tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti
a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv.
doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle Dodatku

vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl.1
bode 3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou
zľavou, a to len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobil, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy
zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Žalovaný riadne a včas
nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 44,20 € vyfakturovaných v období 2014/06-2014/07.
Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 18.09.2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za

jednotlivé mesiace, sumu za mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie ako aj nezaplatené splátky,
vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani
čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumyv súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokonávke, t.j. od 03.10.2014.

2.Žalovanýsakžalobenevyjadril,hocihosúdvyjadrenievyzval.Žalovanýsivýzvunavyjadrenieosobne
prevzal.

3. Podľa § 297 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu
nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre

zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 €.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil dňa 31.10.2018 rozsudok bez nariadenia
pojednávania. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 23.10.2018.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, dodatkom k Zmluve o
poskytovaní verejných služieb, pokusom o pokonávku, faktúrou č. 5252795156, faktúrou č. 5256510923
a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. S. vyplýva, že žalobca ako poskytovateľ uzavrel dňa
09.05.2014 so žalovaným ako účastníkom zmluvu podľa § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba -
nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému ako užívateľovi tzv. SIM kartu za
účelomumožneniaprihláseniasažalovanéhodosieteposkytovateľaapoužívaniaslužiebvúčastníckom

programe „Mobilný internet Štart so zdieľaním dát“. SIM karte č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX bolo
pridelené telefónne číslo XXXX XXX XXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky.

7. K Zmluve o poskytovaní verejných služieb bol dňa 09.05.2014 uzavretý Dodatok, predmetom ktorého
bola dohoda o aktivácii účastníckeho programu, resp. zmene účastníckeho programu na účastnícky

program Mobilný internet Štart so zdieľaním dát na SIM karte Podniku registrovanej na účastníka
uvedenej v záhlaví Dodatku, ďalej dohoda o predaji zariadenia zn. Prestigio MultiPad 7.0 Prime Duo
3G, výrobné číslo XXXXXXXXXXXXXXX so zľavou zo spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- €
(bod 1.2 dodatku), pričom účastník sa zaviazal zaplatiť celú kúpnu cenu naraz. Zároveň sa účastník
zaviazal, že počas doby viazanosti 24 mesiacov od uzavretia zmluvy (bod 2.3), bude mať aktivovaný

na SIM karte účastnícky program, u ktorého je výška mesačného poplatku vo výške 12,00 €. Tiež sa
účastník podpisom Dodatku zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s
poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú
deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním
žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo

odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo
strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku),
bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaný
uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku), bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje
peňažné záväzky voči Podniku a súčasne bude včas a riadne uhrádzať podniku iné platby, ktoré

je povinný platiť podniku, a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažné záväzky voči Podniku, avšak
účastníkjepovinnýichuhradiťPodnikualeboprostredníctvompodnikutretejosobe.Vprípadeporušenia
niektorej z povinností uvedenej v bode 2.5 písm. a) a b) si strany dohodli povinnosť žalovaného uhradiť
poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 144,- €, pričom zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi
bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej

ceny s DPH a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal mobilný telefón
účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to
v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho
úkonu zo strany podniku.

8. Faktúrou č. 5252795156 so splatnosťou 15.06.2014 fakturoval žalobca žalovanému sumu 32,20 €,
ktorá predstavuje mesačný poplatok MI Štart so zdieľaním dát za obdobie od 14.05.2014 do 26.06.2014
vo výške 17,20 €, poplatok za aktiváciu karty vo výške 11,- € a poplatok za jednorazové zvýšenie dát
pre MI vo výške 4,- €.9.Faktúrouč.5256510923sosplatnosťou15.07.2014fakturovalžalobcažalovanémusumu12,-€,ktorá
predstavuje mesačný poplatok MI Štart so zdieľaním dát za obdobie od 27.06.2014 do 26.07.2014 vo

výške 12,- €.

10. Z pokusu o pokonávku zo dňa 18.09.2014 súd zistil, že žalobca si voči žalovanému uplatňoval
z dôvodu neuhradených faktúr za obdobie 05/2014 a 06/2014 pohľadávku v celkovej sume 44,20
€, zmluvnú pokutu / náhradu škody v celkovej výške 144,- € a náklady mimosúdneho vymáhania

pohľadávky v sume 10,- €. Celkovo si žalobca uplatnil pohľadávku v celkovej sume 198,20 € a zároveň
vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 02.10.2014.

11. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých stranou je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv

obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

21. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len
zák.č. 351/2011 Z.z.) účastník je povinnýa) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

22. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa
podnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnépripojeniekverejnejsietialeboposkytovaťpríslušnéslužby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní

verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

23. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z. zmluva o poskytovaní verejných služieb musí
obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne
dohodnutej úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

24. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

25. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

26. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

28. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ, ide o určitú skupinu zmlúv,
ktorá má osobitný režim právnej úpravy - táto vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať
slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami
a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Zmluva o poskytovaní služieb elektronických komunikácií

je inominátnou (nepomenovanou) zmluvou; je potrebné posudzovať ju podľa jej obsahu. Na základe
takejto zmluvy sa žalobca zaviazal k poskytovaniu služieb žalovanému, a tiež mu predal mobilný
telefónny prístroj / telekomunikačné zariadenie za zníženú / akciovú cenu. Žalovaný sa zaviazal za
služby žalobcovi riadne a včas platiť po dobu 24 mesiacov, čo však neurobil, na základe čoho bola
zmluva zo strany žalobcu ukončená.

30. Podľa R 55/1971 Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá
sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,
t.j. peniazmi, je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Za inú škodu možno považovať ujmu spočívajúcu v tom,

že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to
dalo očakávať.

31. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti (spočíva
v existencii úkonu ktorý je v rozpore s objektívnym právom, pričom k porušeniu právnej povinnosti môže

dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané),
existenciaškody(t.j.ujmyktoránastalavmajetkovejsférepoškodenéhoaktorájeobjektívnevyjadriteľná
v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom), príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou (medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, vzťah
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný), a zavinenie (znamená psychický

vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode, môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné, pre
splnenie podmienok zodpovednosti však nie je rozhodujúce či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z
nedbanlivosti; právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá).

32. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení v znení dodatku k zmluve,

na základe ktorých mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním zvolených programoch
služieb. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako
občianskoprávny vzťah. Žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na
podnikanie. Je zrejmé, že zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a
na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou
o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých stranou je spotrebiteľ bez ohľadu na

to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a
teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).

33. Z dokazovania vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu, pričom žalovaný riadne a včas

nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 44,20 €, preto súd žalovanému žalobou uložil
povinnosťsumu44,20€akoneuhradenúcenuzaposkytnutéelektronickékomunikačnéslužbyžalobcovi
zaplatiť.34. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 126,- € titulom náhrady škody.
Uplatnená škoda predstavuje škodu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatku sa

zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda vyplýva, že
sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním
po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté

služby. Nárok na náhradu škody by bolo potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných
alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže
však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú

zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za
škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik
zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch
predpokladov.

35. Z dokazovania priamo vyplýva, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so
žalobcom po dobu 24 mesiacov, resp. sa dopustil takého konania, v dôsledku ktorého prišlo k
ukončeniu poskytovania služieb, pričom z dohodnutého ustanovenia Dodatku k zmluve o pripojení
vyplývapovinnosťžalovaného:1/splatiťžalobcovizľavnenúakciovúcenumobilnéhotelefónu,2/zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou

cenou. Napriek tomu, že žalobca právne kvalifikuje uplatnený nárok na zaplatenie sumy 126,- € ako
náhradu škody, je zjavné, že ide o časť dojednanej zmluvnej pokuty, keď akciová cena zariadenia bola
dohodnutá stranami na sumu 1,- €, jeho predajná cena bola 150,- €, poskytnutá zľava vo výške 144,-
€, a uplatnená škoda je vo výške 126,- €..

36. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 196/2009 zo dňa 22. 09. 2010
je občianske súdne konanie ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť

pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť

vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.

37. Súd ex offo skúmal, či uplatnený nárok nie je odvodený od neprijateľnej zmluvnej podmienky. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, ak neboli individuálne dojednané, a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti takejto podmienky. Za takúto podmienku platná právna úprava považuje najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. V prejednávanej
veci nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so
žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nakoľko tieto pokuty sú súčasťou predtlačeného
formulára a žalobca netvrdil a ani nepreukazoval opak. Uvedené však samo o sebe neznamená
neprijateľnosť (a teda neplatnosť) zmluvnej podmienky, takýto záver by bol odôvodnený len v prípade,

že by zmluvná podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Významné je posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah
zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, tedaani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na

dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol
náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.

38. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných
povinností. Pre uzavretie zmluvnej pokuty sa vyžaduje písomná forma. Z písomnej dohody o zmluvnej

pokute musí určite a jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, ako aj musí
vyplývať za porušenie akej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá. Toto určenie povinnosti, ktorá je
zabezpečená zmluvnou pokutou je podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Na to, aby zmluvná
pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť,
ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená
povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty.

39. Na základe uvedeného súdu dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v obligatórnej
písomnej forme, jej výška bola jednoznačne určená za porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti, pričom
toto porušenie povinnosti bolo žalobcom preukázané, keď žalovaný neuhradil cenu poskytovaných
služieb. Výšku zmluvnej pokuty súd považoval za dojednanú určite a zrozumiteľne a primeranú

zabezpečenej povinnosti. Z uvedeného dôvodu potom dojednanú a uplatnenú zmluvnú pokutu
považoval súd za primeranú, keď vo svojej podstate predstavuje paušalizovanú náhradu škody vo výške
ceny zariadení, ktorú by žalobca obdržal v prípade, že by neposkytol žalovanému zľavu z kúpnej ceny
zariadení žalobcu za podmienky, že zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dojednanú dobu 24
mesiacov. Z tohto dôvodu potom súd posúdil aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej

výške 126,- € za dôvodný.

40. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť
žalobcovi i úroky z omeškania v sume 5,05 % ročne zo sumy 170,20 € od 03.10.2014 do zaplatenia.
Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so

splnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a spočíva v tom, že dlžník musí
poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti peňažného dlhu
(záväzku), s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka dochádza k zmene k zmene v obsahu
záväzkového právneho vzťahu účastníkov spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok
je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický), teda vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť

veriteľovi úroky z omeškania. Na rozdiel od obchodno-záväzkových vzťahov, kde povinnosť dlžníka
zaplatiť úrok z omeškania je upravená ako zákonná povinnosť (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka),
v občianskoprávnych vzťahoch ide o právo veriteľa požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z
omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd
zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania predstavovala výšku

0,05 % ročne (0,05 % + 5% = 5,05 %), čím žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške
5,05 % ročne.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Žalobca bol v spore plne úspešný, žalovaný plne neúspešný. Žalobcovi teda vzniklo právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).