Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 6, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214207028
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2214207028.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou, v právnej veci žalobkyne

v 1. rade: X.. S. N., R.. XX.XX.XXXX, D. D. N. S. XX a žalobcu v 2. rade: K. A., R.. XX.XX.XXXX, D.
H. XXX, Q. proti žalovanej: Obec Blatná na Ostrove, IČO: 00 305 308, Blatná na Ostrove, právne zast.:
JUDr. Ludevítom Rabayom, advokátom, so sídlom Jána Smreka 1, Bratislava, o určenie neplatnosti
Zmluvy o budúcej zmluvy o zriadení vecného bremena Č.. XXXX/XX-P. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej

náhradutrovkonaniakrukámjejprávnehozástupcuvovýške363,85eura,dotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v 1. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2014 domáhala, aby súd určil neplatnosť
Zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. XXXX/XX-P., ktorá bola uzatvorená medzi
žalovanou a spoločnosťou Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., a na základe ktorej bolo
príslušným orgánom povolené umiestnenie vodnej stavby „Povodie Váhu a Dunaja, odvedenie a čistenie
odpadovýchvôdazásobovaniepitnouvodouAglomeráciaŠamorín,časťKanalizácia:BlatnánaOstrove
- kanalizácia - zmena Č.“ do pozemkov parc. č. XX/X O. XX/X (vedených na Q. Č.. XXX, N. V. A. I., J..Ú..

D. R. V. - pozn. súdu). Svoju žalobu zdôvodnila tým, že umiestnenie tejto vodnej stavby bolo povolené
i do tých častí parc. Č.. XX/X O. XX/X, ktoré sú vo vlastníctve jej neb. otca S. A., pričom tieto pozemky
mu nikdy neboli vyvlastnené, ani ich nikdy nepredal. Podľa tvrdenia žalobkyne v 1. rade, v prípade
umiestnenia cit. vodnej stavby do pozemkov N.. Č.. XX/X O. XX/X a to do ich častí vytvorených bez
právneho základu z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely Č. XX, dôjde k úplnému znehodnoteniu týchto
pozemkov aj bezprostredne susediacich pozemkov. K ich znehodnoteniu podľa tvrdenia žalobkyne v
1. rade dôjde umiestnením prečerpávajúcej stanice splaškovej kanalizácie Č. a tiež jej príslušenstva.

Vzhľadom k tomu, že žalovaná nemala právnu legitimitu na uzatvorenie tejto zmluvy žiadala žalobkyňa
v 1. rade určiť, že cit. zmluva je od samého začiatku neplatná.

Uznesením č.k. 15C/127/2014-14 zo dňa 06.05.2014 súd vyzval žalobkyňu v 1. rade k doplneniu
svojej žaloby a k doloženiu relevantných listinných dôkazov. Písomným podaním doručený súdu dňa
23.07.2014 žalobkyňa v 1. rade doplnila svoju žalobu, žiadala rozšíriť okruh žalobcov pribratím do
konania jej brata, ako žalobcu v 2. rade, doložila súdu dôkaz o tom, že je právnou nástupkyňou neb. S.

A., ako aj ďalšie listinné dôkazy. Uviedla, že samotnou zmluvou o budúcej zmluve nedisponuje, preto
požiadala súd, aby si jej vyhotovenie zabezpečil do spisu.Uznesením č.k. 15C/127/2014-104 zo dňa 12.11.2014 tunajší súd pripustil, aby do konania ako žalobca
v 2. rade vstúpil brat žalobkyne - K. A., ktorý s týmto písomne vyslovil svoj súhlas.

Žalovaná vo vyjadrení sa k žalobe uviedla, že žalobcami tvrdené skutočnosti o neexistencii vlastníckeho
práva k dotknutým pozemkom na strane žalovanej nemajú oporu v skutočnom stave veci, keďže z
Q. Č.. XXX, vedeného pre okres A. I., J..Ú.. D. R. V. jednoznačne vyplýva, že vlastníkom dotknutých
pozemkovjeprávežalovanáatovpodiele1/1.Ďalejuviedla,žekeďžesajednáourčovaciužalobupodľa
ust. § 80 písm. c/ O.s.p. je základnou podmienkou jej úspešnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu

ako aj naliehavý právny záujem na takomto určení. Keďže žalobcovia nie sú vlastníkmi predmetných
pozemkov, namietla žalovaná nedostatok ich aktívnej vecnej legitimácie, z čoho podľa vyjadrenia
žalovanej rezultuje aj nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej
zmluvy. Z uvedeného dôvodu žiadala žalovaná žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu
trov konania. K vyjadreniu pripojila žalovaná výpis z Q. Č.. XXX preukazujúci vlastnícke právo žalovanej
k pozemkom parc. Č.. XX/X O. XX/X.

Na výzvu súdu žalobkyňa v 1. rade doložila Osvedčenie o dedičstve sp.zn. NM8D/11641999-87,
ktoré bolo vydané notárom Michalom Dzamkom, so sídlom v Novom Meste nad Váhom, a ktorým
bolo prejednané dedičstvo po poručiteľovi - otcovi žalobcov a tiež Osvedčenie o dedičstve sp.zn.
16D/1120/2013 vydané notárkou JUDr. Annou Pčolovou, so sídlom v Trenčíne, ktorým bolo rozhodnuté

o novoobjavenom dedičstve po otcovi žalobcov. Súčasne žalobkyňa v 1. rade uviedla, že na tunajšom
súde podala žalobu o vydanie nehnuteľností proti Obci Blatná na Ostrove, konanie je vedené pod
sp.zn. 16C/569/2015. Tiež oznámila, že na Okresnom súde Trenčín sa vedie ďalšie dedičské konanie o
novoobjavenom majetku po otcovi žalobcov pod sp.zn. 15D/1148/2015.

Na výzvu súdu žalovaná dňa 21.04.2016 zaslala fotokópiu Zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného
bremena, s tým, že originál predloží na pojednávaní.

Tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.05.2016, na ktoré boli účastníci konania i zástupca
žalovanej riadne a včas predvolaní. Žalobcovia v 1. a v 2. rade, žalovaná i jej právny zástupca sa

pojednávania osobne zúčastnili.

Pred začatím pojednávania dňa 06.05.2016 žalobkyňa v 1. rade predložila súdu svoje písomné
vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej (ktoré sa nachádza na č.l. 109 spisu), žiadala ho oboznámiť na
pojednávaní, keďže obsahuje aj návrh na doplnenie dokazovania. K tomuto písomnému vyjadreniu sa

pripojil i žalovaný v 2. rade.

Na pojednávaní súd vypočul žalobkyňu v 1. rade, ktorá v rámci výsluchu ako účastníčka konania uviedla,
že trvá na podanej žalobe v znení jej doplnenia a vyjadrenia, ktoré súd na pojednávaní oboznámil. Na
výzvu súdu, či má nejaké procesné návrhy, prípadne návrhy na doplnenie dokazovania žalobkyňa v 1.

rade uviedla, že žiada doplniť dokazovanie zadovážením a oboznámením projektovej dokumentácie,
stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia k telesu miestnej komunikácie, ktorý návrh súd
zamietol, nakoľko ho považoval za nadbytočný. Súčasne žiadala prerušiť súdne konanie do skončenia
konania o určenie vlastníckeho práva k parc. č. XX/X O. XX/X, ktorý návrh súd taktiež zamietol. Dôvody
tohto postupu súd vysvetlil v odôvodnení uznesenia, ktorým tento procesný návrh zamietol. Žalovaný v

2. rade, ktorý bol na pojednávaní takisto vypočutý ako účastník konania, sa pripojil k prednesu žalobkyne
v 1. rade, k jej návrhu na doplnenie dokazovania i k jej procesnému návrhu. Iné procesné návrhy zo
strany žalobcov ani po výzve súdu prednesené neboli. Žalovaná, zastúpená štatutárnou zástupkyňou
- starostkou obce, žiadala žalobu zamietnuť odkazujúc na svoje písomné vyjadrenie. Na pojednávaní
predložila súdu k nahliadnutiu originál predmetnej zmluvy.

Súd sa oboznámil s návrhom, vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi - najmä so zmluvou o budúcej zmluve o zriadení vecného
bremena, s Q. Č.. XXX, ako aj s ďalším podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny
stav veci:

Žalovaná dňa 20.05.2011 uzatvorila so spoločnosťou Západoslovenská vodárenská spoločnosť Zmluvu
o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena Č.. XXXX/XX-P.. Na základe tejto zmluvy bolo
príslušným orgánom povolené umiestnenie vodnej stavby „Povodie Váhu a Dunaja, odvedenie a čistenieodpadovýchvôdazásobovaniepitnouvodouAglomeráciaŠamorín,časťKanalizácia:BlatnánaOstrove
- kanalizácia - zmena Č.“ do pozemkov parc. Č.. XX/X O. XX/X vedených na Q. Č.. XXX, pre V. A. I., J..Ú..
D. R. V., čím podľa tvrdení žalobcov dôjde k znehodnoteniu ich pozemkov ako aj susediacich pozemkov.

Z tvrdení a listín predložených žalobcami vyplýva, že ich právny predchodca (ich otec) bol v minulosti
vlastníkom viacerých pozemkov v k.ú. Blatná na Ostrove, čo preukazuje Výmer o vlastníctve pôdy z
23.03.1948, a okrem iných aj časti súčasných parciel číslo XX/X O. XX/X C. J..Ú.. D. R. V., tak ako je to
zakreslené v Situačnom nákrese k stavu prídelu ich otca S. A.J. Č.. XXXXX/XX-X. zo dňa 09.03.1948.
Podľa tvrdenia žalobcov sa ich otec týchto pozemkov nikdy nevzdal, ani ich nikdy nescudzil, riadne za

ne zaplatil daň, z tohto dôvodu iniciovali aj viaceré súdne konania i konanie o novoobjavenom dedičstve
po ňom. Z aktuálneho Q. Č.. XXX N. J..Ú.. D.Q. R. V. vyplýva, že vlastníkom N..Č.. XX/X O. XX/X je
žalovaná v pomere 1/1. Vzhľadom k tomu, že podľa tvrdenia žalobcov žalovaná nemá právnu legitimitu
na uzatvorenie tejto zmluvy, žiadali žalobcovia určiť, že cit. zmluva je od samého začiatku neplatná.

Podľa ust. § 90 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) účastníkmi konania

sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podľa ust. § 91 O.s.p. ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich
sám za seba. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na
všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na

zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však
potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa Rozsudku Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 122/2002 (analogicky) v
občianskom súdnom konaní o neplatnosť zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli
(prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V týchto veciach
účastníci zmluvy vystupujú totiž ako nerozluční spoločníci.

Predmetom tohto súdneho konania je žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (zmluvy). Jedná sa
o klasickú určovaciu žalobu, ktorá je upravená v citovanom ustanovení § 80 písm. c/ O.s.p.. O určovaciu
žalobu ide vtedy, ak sa žalobca domáha, aby súd autoritatívne vyslovil, že tu je určitý právny vzťah alebo
právo alebo že tu právny vzťah alebo právo nie je. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že

1/ účastníci majú vecnú legitimáciu a 2/ na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Vecnú
legitimáciu má v zásade ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.
Aktívne legitimovaný k žalobe na určenie môže byť aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu
(práva), ak sa požadovaný právny vzťah (právo) týka priamo jeho právnej sféry. Nedostatok vecnej
legitimácie ako aj nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom pre zamietnutie určovacej

žaloby.

V sporovom konaní je účastníkom konania ten kto podal žalobu/návrh na začatie konania na súde, t.j.
žalobca/navrhovateľ a ten, koho žalobca/navrhovateľ označil v žalobe za žalovaného/odporcu. Pokiaľ
žalobca nesprávne určí okruh účastníkov na strane žalovaného, súd nemá v zmysle ust. § 5 O.s.p.

povinnosť žalobcu o tomto nedostatku poučiť, pretože nejde o poučenie o procesných právach a
povinnostiach, ale by išlo o poučenie hmotnoprávne - poučenie žalobcu o tom, koho by podľa hmotného
práva mal žalovať, čo nepochybne presahuje poučovaciu povinnosť súdu podľa ust. § 5 O.s.p., a je v
rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Je pritom bezvýznamné, že podľa hmotného práva by
právo malo byť uplatnené proti niekomu inému než proti označenému žalovanému - v tomto prípade ide

totiž už o otázku tzv. vecnej legitimácie (aktívnej ak sa týka žalobcu a pasívnej ak sa týka žalovaného),
ktorá je predmetom dokazovania a ktorej nedostatok je dôvodom pre zamietnutie žaloby (viď ZSP
39/1999, R 37/2003, PR 5/1993, R 38/1994 a pod.).V právnej teórii i súdnej praxi sa vo všeobecnosti rozlišuje spoločenstvo účastníkov dobrovoľné či
spoločenstvo nútené, alebo spoločenstvo samostatné či spoločenstvo nerozlučné; účastníctvo pre
konkrétnu vec potom vyplýva z povahy predmetu konania, ktorý spravidla vymedzuje hmotné (vecné),

ale aj procesné právo a ktorému sa účastníci konania musia podriadiť, ak chcú mať vo veci kladné
meritórne rozhodnutie. V spore o neplatnosť zmluvy musia byť účastníkmi súdneho konania všetci
účastníci právneho úkonu, pretože sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva a teda
majú vecnú (v tomto prípade) pasívnu legitimáciu. O nerozlučné spoločenstvo v konaní ide vtedy, kde
účinok rozsudku by sa vzťahoval na všetkých spoločníkov, teda tam, kde podľa hmotného práva je právo

alebo povinnosť nedeliteľnej povahy - znamená to, že je potrebné vydať ohľadne všetkých spoločníkov
jediný rozsudok, pretože účinok rozsudku sa vzťahuje na všetkých spoločníkov buď podľa povahy veci,
alebo podľa zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už viackrát judikoval, že ak má byť určená neplatnosť zmluvy, musia
byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli, pretože sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z

hmotného práva, a teda majú vecnú legitimáciu, inak by súd žalobu zamietol pre nedostatok vecnej
legitimácie (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 122/2002
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 30/2004, sp.zn. 1 Cdo 11/2003).

Po vykonaní dokazovania a po skutkovom a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že žalobe nie

je možné vyhovieť, a to z dôvodu neúplného určenia okruhu pasívne legitimovaných účastníkov konania
zo strany žalobcov. Žalobcovia totiž za žalovaného výlučne označili Obec Blatná na Ostrove a aj napriek
zisťovaniu súdu v tom smere, či žalobcovia nemajú ďalšie procesné návrhy. Keďže iných procesných
návrhov nebolo a tiež vzhľadom na rozsah poučovanej povinnosti súdu (§ 5 O.s.p.), nebolo možné
žalobe vyhovieť a súd musel pristúpiť k jej zamietnutiu z dôvodu nedostatočne a neúplne určeného

okruhuúčastníkovkonania.Žalobcoviatotižvynechalizosvojejžalobyakoúčastníkovkonaniaostatných
účastníkov zmluvy, ktorých by sa malo prípadné rozhodnutie súdu dotýkať, čo je s poukazom na vyššie
citovanú judikatúru a právnu teóriu dôvodom na zamietnutie žaloby; tu treba opätovne pripomenúť, že
nesprávne určenie okruhu účastníkov konania v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej moci
a nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa ani poučiť, nakoľko sa jedná o hmotnoprávnu skutočnosť

a poučenie v tomto smere by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Ak teda má mať
rozsudok súdu (ktorým by súd aj žalobe vyhovel) účinky voči všetkým účastníkom zmluvy, musia byť
účastníkmi súdneho konania o neplatnosť tejto zmluvy všetci jej účastníci, lebo len všetci sú nositeľmi
vecnej legitimácie; nie je prípustné, aby na základe žaloby, a po súdnom konaní iba s niektorými
účastníkmi zmluvy, boli rozhodnutím (ktoré svojou nezavinenou neúčasťou v súdnom konaní nemohli

ovplyvniť) viazaní aj iní účastníci zmluvy, pričom súd bez návrhu (z vlastnej iniciatívy) nie je oprávnený
určovať okruh účastníkov sporu.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, pričom sa
nezaoberal (s poukazom na zhora uvedené sa ani zaoberať nemohol) platnosťou či neplatnosťou

napadnutej zmluvy, neskúmal napokon ani naliehavý právny záujem. Za daného stavu súd takúto
žalobu nepreskúmaval po vecnej stránke, nezaoberal sa meritom veci a nepovažoval za potrebné
vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam predneseným účastníkmi konania v ich podaniach. Súd na
pojednávaní nepripustil návrh žalobkyne v 1. rade (ku ktorému sa pripojil i žalobca v 2. rade) na
doplnenie dokazovania zadovážením a oboznámením projektovej dokumentácie, stavebného povolenia

a kolaudačného rozhodnutia k telesu miestnej komunikácie a tento zamietol ako nadbytočný, keďže
pri neexistencii procesných návrhov smerujúcich s rozšíreniu okruhu pasívne vecne legitimovaných
subjektov by bol akýkoľvek návrh na doplnenie dokazovania nadbytočný, konanie by sa nehospodárne
predĺžilo a za nezmenenej procesnej situácie pokiaľ as týka okruhu účastníkov konania by bola žaloba
beztak odsúdená na neúspech.

Vzhľadom k tomu, že podľa konštantnej judikatúry sa nevyžaduje, aby na každý argument aj na taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, tunajší súd sa s
ďalšou argumentáciou žalobcov, ktorá je vzhľadom na argumentáciu súdu irelevantná, nezaoberal.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bola žalovaná plne
úspešná, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcom, ktorí boli v konaní neúspešnía to titulom trov právneho zastúpenia žalovanej. Žalovaná si právo na náhradu trov konania uplatnila a
trovy konania písomne vyčíslila do 3 pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozsudku (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Žalovaná si náhradu trov konania vyčíslila nasledovne:

- 3 úkony právnej služby (základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby podľa ust. § 11 ods.
1 písm. a/ vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. je 1/13 výpočtového základu, t.j. pre rok 2015 je to suma
64,53 eura za 1 úkon a pre rok 2016 je to suma 66,- eur za 1 úkon)
a to: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 16.04.2015 - 64,53 eura, 2/ písomné podanie na súd vo
veci samej dňa 20.04.2015 - 64,53 eura a 3/účasť na pojednávaní dňa 06.05.2016 - 66,- eur; tarifná

odmena spolu: 195,06 eura,
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) k dvom úkonom zrealizovaným v roku 2015 = 2 x 8,39 eura a k
jednému úkonu zrealizovanému v roku 2016 = 1 x 8,58 eura; režijný paušál spolu: 25,36 eura,
- náhrada cestovného (§ 15 písm. a/ cit. vyhl.): dňa 06.05.2016 cesta osobným automobilom z Bratislavy
do Dunajskej Stredy a späť = 25,59 eura (základná náhrada: 0,183 eura, spotreba: 6,6 litrov na 100
km, počet ubehnutých kilometrov: 100, cena za 1 liter paliva: 1,104 eura). Právny zástupca žalovanej

k vyúčtovaniu preložil fotokópiu technického preukazu použitého motorového vozidla preukazujúceho
priemernú spotrebu i typ paliva. Nepredložil síce doklad o čerpaní PHM v rozhodnom období, preto súd
zisťoval priemernú cenu benzínu natural 95 v SR zistenú Štatistickým úradom SR v deň pojednávania,
avšak keďže táto bola vyššia ako právnym zástupcom žalovanej uplatnená, súd vychádzal z ceny
uplatnenej právnym zástupcom žalovanej;

- náhrada za stratu času (čas strávený cestou do miesta pojednávania a späť - § 17 cit. vyhl.): 4 začaté
polhodiny po 14,30 eura = 57,20 eura,
- DPH: 60,64 eura (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.) - právny zástupca žalovanej s vyčíslením trov konania predložil
súdu i osvedčenie o registrácii pre dňa z pridanej hodnoty; trovy konania žalovanej celkom: 363,85 eura.
Keďže žalovaná si náhradu trov konania uplatnila, vyčíslila ich včas a v správnej výške, súd výrokom

II. tohto rozsudku zaviazal žalobcov v 1. a v 2.rade zaplatiť žalovanej náhradu trov konania k rukám jej
právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).