Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218010031
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6218010031.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD.
a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaného L. T. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 27. septembra
2018, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp.
zn. 10T/8/2018 zo dňa 07.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. c, ods. 3/ Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.
10T/8/2018 zo dňa 07.05.2018 a

podľa § 322 ods. 1/ Tr. por. v r a c i a vec Okresnému súdu Veľký Krtíš, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/8/2018 zo dňa 07.05.2018 bol obž. L. T. uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od decembra 2016 do súčasnej doby vo F. B. a inde si neplnil riadne vyživovaciu povinnosť voči svojim
deťom J. T., nar. XX.XX.XXXX a mal. R. T., nar. XX.XX.XXXX, rozsah ktorej vyživovacej povinnosti
mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7P/195/2016-110 zo dňa 20.03.2017, ktorý

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.04.2017, ktorým mu bolo uložené prispievať na výživu
mal. J. T., nar. XX.XX.XXXX sumou po 140,-€ mesačne a mal. R. T., nar. XX.XX.XXXX sumou po 110,-
Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí J. L., pričom za uvedené obdobie
dlhuje na výživnom sumu 2.680,- Eur.

Za to mu bol podľa § 207 ods. 1/ Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3/ Tr. zák. uložený trest

odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a, § 50 ods. 1/
Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm.
d/ Tr. zák. mu súd zároveň uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné vo výške 2.680,-
Eur k rukám matky detí.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 07.05.2018

odvolanie, ktoré písomne zdôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 29.06.2018. Poukázal
na to, že k spáchaniu skutku síce došlo jeho vinou, ale z objektívnych príčin. Obžalovaný je dlhodobo
práceneschopný a invalidným dôchodcom, z tohto dôvodu preto nemohol uhrádzať tak vysoké čiastky
výživného. V období od spáchania skutku absolvoval aj osobný bankrot, čo svedčí o jeho dôvodnej
platobnej neschopnosti. Dňa 08.06.2018 uhradil dlžnú sumu vo výške 2.860,- Eur spolu so zameškaným
výživným spolu vo výške 3.680,- Eur, a to hneď po tom, ako si požičal peniaze od príbuzných. Poukázal

tiež na to, že v dobe, keď výživné neuhrádzal, nenastali žiadne následky, ktoré by súviseli s neplatenímvýživného. Na základe uvedeného navrhol, aby súd napadnutý rozsudok zrušil a z dôvodu účinnej ľútosti
ho spod obžaloby oslobodil.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj okresný prokurátor. Uviedol, že súd rozhodol
správne, keď obžalovaného uznal vinným, pochybil však, keď skutkovú vetu neupravil časovo do dátumu
hlavného pojednávania a vyhlásenia rozhodnutia. Prečin zanedbania povinnej výživy má charakter
trváceho trestného činu s prvkami hromadného trestného činu, pričom tento je dokonaný naplnením
všetkých znakov skutkovej podstaty, dokončený však až okamihom, keď je poškodený schopný sa

sám živiť. Trestný čin trvá až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, resp. v prípade podaného
riadneho opravného prostriedku až pokiaľ sa súd druhého stupňa odoberie na záverečnú poradu. Ide o
trváci, nie pokračovací trestný čin, pričom trestnosť spočíva v udržiavaní protiprávneho stavu neplnením
vyživovacej povinnosti a obdobie od podania obžaloby do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa
je súčasťou skutku, pre ktorý bol odsudzujúci rozsudok vydaný. Uvedené súd nezohľadnil, a to napriek
tomu, že z dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo zrejmé, že obžalovaný ani v tom čase vyživovaciu

povinnosť neplnil riadne a včas. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolacínazákladeodvolanípodaných obžalovanýmaokresným
prokurátorom preskúmal v intenciách § 317 ods. 1/ Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním

napadnutých výrokov, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1/
Tr. por. Po uvedenom postupe krajský súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu, a to
pokiaľ ide o výšku zameškaného výživného, nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.

Podľa § 122 ods. 13/ Tr. zák., ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po
oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako
nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 . V takom prípade ide o
pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd

druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy ide o
jeho pokračovanie až do tej doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa
súd druhého stupňa neodoberie na záverečnú poradu. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel

k záveru, že prvostupňový súd pochybil, keď výšku zameškaného výživného v skutkovej vete bez
ďalšieho prevzal z podanej obžaloby (dlhovaná suma na výživnom vo výške 2.680,- Eur), a túto neustálil
ku dňu svojho rozhodnutia, keďže z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že
obžalovaný výživné nehradil riadne a včas ani po podaní obžaloby. Výšku zameškaného výživného ku
dňu rozhodnutia tiež okresný súd nezohľadnil pri ukladaní povinnosti obžalovanému zaplatiť dlhovanú

sumu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V dôsledku uvedených pochybení sa potom
rozsudok javí ako nepreskúmateľný a jeho skutkové zistenia ako nejasné a neúplné.

V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že aj keď výška zameškaného výživného nie je zákonným znakom
skutkovej podstaty predmetného trestného činu, súd musí túto výšku vždy zistiť, pretože podľa § 86

písm. a/ Tr. zák. trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 zaniká, ak trestný čin
nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral
na záverečnú poradu.

Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak vzniknú pochybnosti o

správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo
vykonať ďalšie dôkazy.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a okresnému súdu
uložil, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prioritne bude potrebné zistiť výšku

zameškaného výživného- a to až ku dňu, keď bude okresný súd vo veci znovu rozhodovať, keďže
takýmto postupom vzhľadom na odvolanie podané aj okresným prokurátorom nedôjde k porušeniu
zásady zákazu reformatio in peius, a koľko z dlhovanej sumy obžalovaný skutočne uhradil. V tomto
smere je potrebné vypočuť matku poškodených, resp. aj poškodenú J. T., keďže táto už dosiahlaplnoletosť. Pokiaľ súd zistí, že vzhľadom na platby vykonané obžalovaným došlo k zániku trestnosti
žalovaného trestného činu, aplikuje vo veci inštitút účinnej ľútosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.