Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/177/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817214237
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3817214237.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne W., bývajúcej v Z., proti žalovaným 1/ E.,
bývajúcemu v F., zastúpenému JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom v Prievidzi, Švéniho 6, 2/
Slovenskej kancelárii poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, za ktorú
koná Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151
700, o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 17 C 19/2017, o

dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 Co 124/2018 z 5. septembra
2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej 2/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy vo výške 15 000,- Eur titulom náhrady
nemajetkovejujmyzastratublízkejosoby(matky),ktorábolausmrtenápridopravnejnehodespôsobenej
žalovaným 1/.

2. Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 17 C 19/2017-102 z 23. apríla
2018 uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 15 000,- € do troch dní od právoplatnosti

rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia ktoréhokoľvek zo žalovaných 1/, 2/ zaniká povinnosť druhého
žalovaného, nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 566,23 Eur, ktoré sú žalovaní 1/ a 2/ povinní
zaplatiť advokátovi žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia
ktoréhokoľvek zo žalovaných 1/, 2/ zaniká povinnosť plnenia druhého žalovaného a zaplatiť Okresnému
súdu Prievidza súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 513,- Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia ktoréhokoľvek zo žalovaných 1/, 2/ zaniká povinnosť plnenia

druhého žalovaného.

3. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej 2/ rozsudkom sp. zn. 5
Co 124/2018 z 5. septembra 2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a žalobkyni nepriznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že žalobkyňa sa dôvodne domáhala náhrady nemajetkovej ujmy i priamo voči žalovanej 2/, ktorá má

povinnosť nahradiť škodu na zdraví v podobe psychickej traumy. Zdôraznil, že povinnosť poisťovne
zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vyplýva so zreteľom na zmysel a účel zákona č. 381/2001
Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
(ďalej len „zák. č. 381/2001 Z.z.“), z ustanovení tohto zákona (§ 4 ods. 2 písm. a/, § 15 ods. 1, § 24
ods. 2 písm. b/ a § 24 ods. 3). Poukázal na bod 39 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej
aj „ESD“) C-22/12 vo veci Haasová zo dňa 24. októbra 2013, kde ESD uviedol, že ak „vnútroštátne

právoumožňujerodinnýmpríslušníkomobetedopravnejnehodypožadovaťnáhradunemajetkovejujmy,
musí byť táto náhrada krytá povinným poistením motorového vozidla“, pričom pod pojem ujma na zdravítreba zahrnúť akúkoľvek ujmu, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, vrátane fyzickej a
psychickej traumy.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 2/ (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktoré
odôvodnila argumentujúc tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhla,
aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu voči žalovanej
2/ zamietne, eventuálne aby rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušil. Nesprávne právne posúdenie
veci podľa názoru dovolateľky spočíva v nesprávnom posúdení otázky „či je náhrada nemajetkovej

ujmy podľa § 13 Občianskeho zákonníka krytá zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“ a v nesprávnej aplikácii
eurokomformného výkladu vnútroštátneho predpisu ohľadom rozsahu poistného krytia, spočívajúca v
nezohľadnení pravidla zákazu výkladu contra legem. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 421 ods.
1 písm. c/ CSP, lebo rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podmienka prípustnosti dovolania je podľa nej splnená tým,

že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 1/2016 z 31. júla 2017 sa odchyľuje od rozhodnutí
NS SR sp. zn. 4 Cdo 168/2009 z 20. apríla 2011, sp. zn. 4 Cdo 139/2011 z 30. októbra 2012, sp.
zn. 3 Cdo 301/2012 z 31. marca 2016, sp. zn. 7 Cdo 80/2014 z 23. februára 2017, sp. zn. 8 Cdo
219/2016 z 15. mája 2017, v ktorých najvyšší súd vyslovil právny názor, že nemajetková ujmy nie je
krytá z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Následne

podrobne rozviedla právny názor vyslovený v citovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu a rozobrala
dôvody, prečo považuje právny názor vyslovený súdmi nižších stupňov za nesprávny.

5. Žalobkyňa a žalovaný 1/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas (§ 427 CSP) a naň oprávnenou osobou (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade
s ustanovením § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a
predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie
odvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia
prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v
zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania, resp. predpoklady

prípustnostidovolania,nemožnodovolanímnapadnutérozhodnutieodvolaciehosúdupodrobiťvecnému
preskúmaniu v dovolacom konaní.

8. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

9.Podľa§421ods.1CSPdovolaniejeprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne.

10. Podľa § 432 ods. 1, 2 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

11. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol
zaoberať dovolaním, v ktorom sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, musí byť splnená nielen
podmienka vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 CSP, ale musia byť
splnené aj predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 421 CSP.

12. Z obsahu dovolania v predmetnej veci vyplýva, že ho dovolateľka odôvodnila predpokladom
prípustnosti podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ CSP, t. j. tým, že odvolací súd sa v ňou vymedzenej
právnej otázke odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. že táto otázkabola dovolacím súdom riešená rozdielne. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v
zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou
judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí

a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo
Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o
rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. Vydaných SEFT
Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (viď R 71/2018).

13. Za ustálenú rozhodovaciu prax treba považovať aj rozhodnutie z 31. júla 2017 sp. zn. 6 MCdo
1/2016, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2018 pod č. R
61/2018 v znení právnej vety: „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do
osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V

spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd
vysvetlil, že pri výklade pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. treba vychádzať z chápania tohto
pojmu v komunitárnom práve, pretože citovaný zákon bol výsledkom transpozície smerníc Európskej
únie, ktoré boli nahradené toho času platnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/
ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových

vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje
pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku,
resp. používa slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa pojmy „akákoľvek ujma alebo
škoda“ alebo „akákoľvek škoda“, z čoho je zrejmé, že komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú
a aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje škodu majetkovú a aj nemajetkovú. Touto ustálenou

praxou bol prekonaný právny názor uvedený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu, na ktoré poukázala
v dovolaní dovolateľka, preto nebol splnený predpoklad prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1
písm. a/ CSP, t. j. odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke
vecnejpasívnejlegitimáciepoisťovnevsporeonáhradunemajetkovejujmypozostalýchobetedopravnej
nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a ani predpoklad prípustnosti dovolania v zmysle

§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP.

14. So zreteľom na uvedené považoval dovolací súd dovolanie žalovanej 2/ z hľadiska ustanovenia §
421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP za neprípustné, preto ho podľa § 447 písm. c/ CSP odmietol.

15. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.