Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22Pc/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418203405
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1418203405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci navrhovateľa:

S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, 841 08 Bratislava, občan SR, proti manželke: A. J., rod. K.
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, 841 04 Bratislava, občan SR, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov S. J., nar. XX.XX.XXXX a A. J., rod. K., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v Bratislave - Karlovej Vsi, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava -
Karlova Ves vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.06.2018 domáhal, aby súd rozviedol

manželstvo účastníkov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s manželkou sa zoznámil cez
zoznamovaciu internetovú stránku v roku 2011. Postupom času sa ich vzťah prehĺbil a po dvojročnej
známosti uzatvorili manželstvo. V ich vzťahu neboli vážnejšie nezhody alebo konflikty. Na začiatku
manželstva rok bývali v byte u navrhovateľovej mamy a v roku 2014 si zaobstarali na hypotéku
vlastný byt. Manželstvo bolo harmonické, normálne a fungovalo na klasickom princípe. Asi tri roky
v manželstve však manželka začala na navrhovateľa reagovať podráždene, začalo dochádzať k
roztržkám. Nakoľko v domácnosti mala manželka vyšší príjem ako navrhovateľ, začala mu to dávať

najavo. Postupne prichádzali z jej strany ponižovania, výsmechy a výčitky. Prevládali psychické útoky.
Tie však nastali v období, keď manželka pracovala z domu a v tom čase podľahla internetovému
hazardu. Nakoľko jej finančné prostriedky nestačili a dochádzali, siahla na pôžičky. Medzitým však
prišla o zamestnanie a v novom zamestnaní začala zarábať omnoho menej, čo spôsobilo ešte väčšie
nezhody. Posledné tri mesiace manželstva nastávali u manželky fyzické útoky na navrhovateľa. Situácia
už začala byť neúnosná. K vyhrážkam, hádkam, útokom z jej strany pribudli aj klamstvá, ktorými
sa snažila navrhovateľa pripútať. Predstierala tehotenstvo, snažila sa zohnať falošné dokumenty a

potvrdenia, ktoré by to dosvedčili. Keďže zo strany navrhovateľa záujem nebol, začala ho vydierať
falošným potratom, ku ktorému tiež zháňala falošné potvrdenia a žiadala od neho finančné prostriedky v
sume 10.000,- Eur, potom 7.000,- Eur a nakoniec 3.000,- Eur. To však navrhovateľ kategoricky odmietol.
Spolužitie s manželkou za tejto situácie sa pre navrhovateľa stalo neznesiteľným a snažil sa doma
zdržovať čo najmenej. V čase podania návrhu už manželia nežili v spoločnej domácnosti a navrhovateľ
žije u svojej mamy. Na záver navrhovateľ uviedol, že k manželke stratil citový vzťah a nevidel nádej
na obnovu manželstva. Nemal preto záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je hlboko a trvalo

rozvrátené.2. Súd doručil návrh na rozvod manželstva spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k návrhu
manželke navrhovateľa dňa 31.08.2018. Manželka sa k podanému návrhu nevyjadrila a skutočnosti
uvádzané navrhovateľom nerozporovala.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na termín 14.11.2018, na ktorý riadne a včas predvolal
navrhovateľa a manželku. Na pojednávanie sa dostavil navrhovateľ, nedostavila sa manželka, doručenie
predvolania mala vykázané fikciou doručenia dňa 02.11.2018. Súd preto v zmysle § 180 CSP vec
prejednal v neprítomnosti manželky.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
založenými v spise a zistil nasledovné:

5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Bratislave - Karlovej Vsi, zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu Bratislava - Karlova Ves, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod

poradovým číslom XXX. Obidvaja účastníci sú slovenskí štátni príslušníci, pričom u oboch manželov išlo
o prvé manželstvo. Manželstvo bolo bezdetné.

6. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese I. XX, 841 04 Bratislava IV, čím je daná
príslušnosť tunajšieho súdu na konanie (§ 92 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok).

7. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že medzi manželmi boli časté hádky, týkajúce sa osobností,
financií, mali s manželkou rozdielny pohľad na život. Ona preferuje iný systém, navrhovateľ iný systém.
Životný štýl manželky nie je navrhovateľovi blízky a ani nikdy nebude. Najskôr boli v manželstve hádky,
potom prišlo k útokom zo strany manželky. Jeden útok bol aj fyzický s nožom, kde bola privolaná aj

polícia. Nejako sa to zvrtlo vtedy proti navrhovateľovi, keďže pri odstrčení manželky ju pravdepodobne
mohol buchnúť a mala modrinu pod okom. Ďalšie útoky boli skôr psychické útoky voči osobnosti
navrhovateľa, jeho nižšiemu príjmu, voči jeho zamestnaniu. Dochádzalo zo strany manželky voči
navrhovateľovi k osobnému ponižovaniu. Manželka hrávala na internete hazardné hry, peniaze potom
v rodine chýbali. Je pravda, že manželka mala vyšší príjem, ale v dôsledku hazardu tieto peniaze v

rodine chýbali, potom to vyčítala navrhovateľovi. Keď manželka zistila, že chce od nej navrhovateľ odísť,
nafingovala tehotenstvo, vymyslela si že je tehotná, poslala mu aj fotku nejakého ultrazvuku. Po overení
zistil, že nešlo o tehotenstvo, ale pokiaľ vie, bola cysta. Manželka mala aj takú verziu, že pristúpi na
potrat a ako odškodnenie od navrhovateľa žiadala 8.000,- Eur.

8. Z predloženej komunikácie na č.l. 3, ktorú predložil navrhovateľ k návrhu na rozvod vyplýva, že
manželka navrhovateľa sa snažila zohnať papiere o tehotenstve.

9. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve
rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju

dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 19 prvá veta zákona o rodine o uspokojenie potrieb rodiny, založenej manželstvom, sú
povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

11. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujmy maloletých detí.

13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh na rozvod manželstva
účastníkov konania bol podaný dôvodne. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na rozvod manželstva

sa súd zameral na preukázanie zákonných predpokladov rozvodu manželstva, pričom dospel k
záveru, že manželstvo je nefunkčné. Základným predpokladom rozvodu manželstva je vážny rozvrat
medzi manželmi, ktorý neprekonateľne bráni ďalšiemu spoločenskému účelu manželstva. Jednou z
povinností manželského zväzku je, aby manželia spoločne žili a hospodárili. Z výpovede navrhovateľa,ako aj podaného návrhu, súd zistil, že účastníci konania žijú oddelene od júna 2018, pričom
spolu nehospodária, nevykonávajú žiadne spoločné aktivity. Medzi účastníkmi došlo k vzájomnému
odcudzeniu, v dôsledku psychických útokov manželky na navrhovateľa, jeho neustálom ponižovaní,

znevažovaní jeho osobnosti a zamestnania. Manželia mali rôzne názory a pohľady na život, čo viedlo
k neustálym hádkam aj v dôsledku nedostatku financií spôsobených hazardom manželky. Tieto hádky
a konflikty vyvrcholili napokon fyzickým útokom manželky na navrhovateľa. Vzájomnú nedôveru medzi
manželmi prehĺbilo aj fingované tehotenstvo manželky, o čom svedčí aj k návrhu priložená komunikácia.

14. Nakoľko zrušenie manželstva rozvodom je viazané aj na zistenie príčinnej súvislosti medzi vážnym
rozvratom vzťahov medzi manželmi a nemožnosťou plnenia spoločenského účelu, súd pri kvalifikácii
rozvratu ich vzťahov dospel k záveru, že manželstvo stratilo svoj význam nielen pre spoločnosť, ale aj
pre samotných manželov. Pre úplné citové odcudzenie navrhovateľa nie je predpoklad, že by manželia
svoje spolužitie obnovili.

15. Príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, súd zistil predovšetkým
vzájomnom odcudzení manželov, v názorových rozdieloch, finančných problémoch spôsobených
hazardom manželky a následnou nedôverou vo vzájomných vzťahoch manželov spôsobenou
predstieraním tehotenstva.

16. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania neplní svoju
spoločenskú funkciu, je hlboko a trvalo rozvrátené, a preto návrhu na rozvod manželstva vyhovel a
manželstvo účastníkov konania rozviedol.

17. Podľa § 52 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. V súlade s citovaným ustanovením súd žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o
rozvode oznámiť príslušnému orgánu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.