Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207615
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815207615.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: 1. S.. J. X., V.. X.X.XXXX, P. T. XXX, L.
V. B. a 2. S. X., V.. X.X.XXXX, P. T. XXX, L. V. B., právne zastúpených JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom,
AK Námestie slobody č. 1, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: CARACAL INVEST a.s., Karpatské
námestie 10A, Bratislava - mestská časť Rača 831 06, IČO: 43 797 903, o zaplatenie 605,- eur s prísl.,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/280/2015-84 zo dňa
21.4.2016, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1/ a v 2/ rade, spoločne a nerozdielne, sumu 605,- €, spolu s

ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 19.6.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
v sume 193,30 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v 1. a v 2. rade žalobou doručenou súdu dňa
28.7.2015,žiadali,abybolžalovanýzaviazanýzaplatiťsumu605,-eurspríslušnýmúrokomzomeškania
od 19.6.2015, a súčasne zaviazaný na náhradu trov konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku a to na tom skutkovom základe, že dňa 25.3.2015 žalobcovia uzavreli zmluvu o obstaraní
zájazdu prostredníctvom sprostredkovateľa A. Y. L. V. B., ktorej predmetom bolo obstaranie zájazdu
pre 2 osoby v termíne od 4.4.2015 do 11.4.2015, s miestom pobytu X. V. X., R. D., pričom bol
dohodnutý spôsob dopravy letecky z Bratislavy (zmluva neobsahovala informáciu o kombinovanom
spôsobe dopravy). Majiteľka A. Y. L. V. B. R. P., ktorá sprostredkovala túto zmluvu, pred jej uzatvorením
zisťovala prostredníctvom žalovaného, či sa jedná o letecký zájazd priamo do oblasti Marsa Alam

a žalovaný túto skutočnosť potvrdil a uviedol, že lietadlo má medzipristátie v Hurghade. Na základe
poskytnutej informácie žalobcovia neprikladali dôraz na skutočnosť, že v pokynoch na cestu bol odlet
a prílet uvedený z Hurgady, lebo to chápali tak, že ide len o medzipristátie, a až následne po pristáti
na letisku v Hurghade boli žalobcovia informovaní, že do strediska Marsa Alam sa v tomto období
nelieta. Ďalej uviedli, že žalobkyňa v 2. rade zo zdravotných dôvodov nie je spôsobilá na dlhotrvajúce
cestovanie, čo bolo podmienené zakúpením zájazdu s podmienkou, že ide o priamy let do Marsa Alam.

Po pristáti v Hurghade a následnom oboznámení, že do cieľového strediska pokračuje autobusová
doprava, žalobcovia žiadali delegátov žalovaného o zmenu hotela, situovaného priamo v Hurghade,
avšak ich žiadosti nebolo vyhovené. Nastúpili do minibusu, v ktorom spolu s ďalšími XX dovolenkármi
strávili 3 a pol hodiny cestovaním do cieľového rezortu. Ostatní cestujúci žalobcom potvrdili, že ich
žalovaný vopred informoval o kombinovanom spôsobe dopravy a bola im ponúknutá možnosť výberu,
buď zmenou hotela situovaného v Hurghade, prípadne zníženie ceny zájazdu. Ďalej poukázali, že

konaním žalovaného došlo k porušeniu zmluvných podmienok, a to nielen týkajúceho sa spôsobu
dopravy, ale aj počtu dní, na ktoré bol zájazd zakúpený a podľa zmluvy o obstaraní zájazdu, bol pobytzakúpený na 8 dní a 7 nocí, avšak odchod z hotela bol už 10.4.2015 o 22.30 hod. a nie 11.4.2015,
ako to vyplýva zo zmluvy. Ak by o týchto okolnostiach žalobcovia vedeli vopred, nemali by záujem o
takýto zájazd a podľa ich názoru, konaním žalovaného došlo ku klamlivej obchodnej praktike v zmysle

§ 8 ods. 3 a 4 Zákona č. 250/2007 Z. z.. O ochrane spotrebiteľa. Taktiež poukázali, že popis hotela v
katalógu, ktorý je súčasťou zmluvy o zájazde, je v rozpore s realitou, pričom z katalógu vyplýva, že hotel
leží priamo na pláži D. E. P., pričom hotel je od mora vzdialený najmenej 500 metrov od posledného
obývaného bungalovu. Na vstup do mora je nevyhnutné prejsť 500 metrov okolo celej zátoky, nakoľko
inde je kúpanie zakázané. Taktiež stravovanie bolo v katalógu charakterizované ako all inclusive, avšak

v hoteli je zavedený all inclusive light, čo znamená, že alkohol a pivo sa podáva až po 11. hodine do
16.30 hod. a víno bolo podávané len k obedu a večeri. V katalógu boli avízované 3 a la carte reštaurácie,
pričom realita zodpovedala 3 stanom s plážovými stoličkami, špecializovanými na rýchle občerstvenie,
a nie na medzinárodnú kuchyňu, hotel poskytoval iba malý výber jedál, jedlá boli bez chuti, nedostatku
zeleniny a šalátov, pitná voda bola len na požiadanie, a to iba možnosť nabrať si do pohára, káva zo
stroja bola za poplatok, a všetko bolo bez animačného programu. Žalobcovia preto dňa 10.4.2015 spísali

s delegátom zájazdu Y. P. reklamačný protokol, v ktorom poukázali na spôsob dopravy, stratu jednej
noci z pobytu a poskytnutia služieb nižšej kvality, než boli deklarované v katalógu. Následne žalobcovia
žalovanému zaslali podanie označené Uplatnenie nárokov pri chybne poskytnutej službe, doporučene
naadresuuvedenúvzmluvedňa15.4.2015.Žiadalivrátiťrozdielcenymedziponukanýmiaposkytnutými
službami v rozsahu 50 % ceny zájazdu po odrátaní letiskových poplatkov a poistenia. Táto zásielka sa

vrátila 5.5.2015 ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Následne ju žalobcovia znova zaslali dňa 6.5.2015
a žalovaný, napriek doručeniu tohto podania, nijakým spôsobom na podanie nereagoval. Neskôr doručil
e-mailom správu, ktorou reagoval na podanie, avšak neuviedol žiadne skutočnosti, majúce vplyv na
zbavenie sa zodpovednosti za vadne poskytnuté služby.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný nesplnil
povinnosť presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať o všetkých skutočnostiach,
ktoré mu boli známe, a to najmä o druhu dopravného prostriedku, , jeho vybavenosti, kvality a triedy,
čo bolo preukázané výsluchom účastníkov konania na strane žalobcov a výsluchom svedkyne, ktorá
zmluvu so žalobcami uzatvárala, pričom práve táto okolnosť o druhu dopravného prostriedku, mala

podstatný vplyv na uzatvorenie zmluvy vôbec. Súd prvej inštancie preto uveril tvrdeniu žalobcov, aj
svedkyne, ktorá zmluvu pre žalovaného uzatvárala, k okolnostiam predchádzajúcim uzavretiu zmluvy,
že išlo o letecký zájazd, bez uvedenia kombinovaného spôsobu dopravy, nakoľko aj zo samotného
katalógu vyplýva lokalizácia strediska (letisko Marsa Alam cca 30 km), majúca podstatný vplyv na
uzatvorenie zmluvy o zájazde. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebola preto splnená povinnosť

presne,jasne,pravdivo, zrozumiteľne,úplne a riadne informovaťopolohehotela, lebozcharakteristiky
v katalógu vyplýva, že pláž je „priamo“ pri hoteli piesočnatá.

4. Ďalej uviedol, že cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov
vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária,

alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Keďže objednávateľ si uplatnil právo
na odstránenie chybne poskytnutej služby, o čom bol predložený listinný dôkaz, preto súd žalobe vyhovel
a priznal žalobcom uplatnený nárok v rozsahu 605,- eur.

5. Súd prvej inštancie priznal žalobcom aj požadovaný úrok z omeškania vo výške 5,5 %, ktorého výška

je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, v spojení s nariadením vlády. Taktiež
priznal úspešným žalobcom právo na náhradu trov konania, pretože mali v konaní plný úspech.

6. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 3 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z. z., ust.
§ 3 ods. 2,§ 4, ods. 1, § 6, § 8 ods. 1, 2 a 3 vyššie citovaného zákona. Ďalej svoje rozhodnutie súd

prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 741a, § 741b, ods. 1, 2, 3, § 741i, ods. 1, 2, 3, § 741k, ods.
1, 2, 3 Občianskeho zákonníka.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Okrem iného poukázal, že v
zmluve o obstaraní zájazdu, bolo jednoznačne a nespochybniteľne uvedené, že sa jedná o leteckú

dopravu, nie kombinovanú dopravu a táto skutočnosť bola všeobecne známa. Poukázal, že je preto
vylúčené, aby žalobcovia očakávali, že miesto príletu v Egypte bude Marsa Alam, keďže toto miesto
príletu sa v žiadnych dokumentoch nikdy nespomína. Žalovaný sa v žiadnom dokumente nezaviazal, že
žalobcov dopraví letecky priamo z P. E. R. D. a preto takúto povinnosť nemohol ani porušiť. Poukázalna tvrdenia svedkyne, ktorá sprostredkovala tento zájazd a tento dôkaz jednoznačne spochybňuje
tvrdenia žalobcov o tom, že nevedeli, že miestom príletu je Hurghada, pretože na základe tejto faktúry
zájazd uhrádzali a na tejto faktúre je uvedená trasa letu Bratislava - Hurghada - Bratislava. Taktiež

poukázal, že súd správne nevyhodnotil aj ďalší dôkaz, a to katalóg žalovaného, v ktorom jednoznačne
je uvedené, že hotelový vláčik prepraví klientov na hotelovú pláž, pričom možnosť vstupu do mora
na pláži iného hotela z dôvodu výskytu korálového podložia, a že k voľnému vstupu do mora je
potrebné prejsť cca 300 metrov, čo znamená, že žalobcovia boli prostredníctvom katalógu nielen presne
informovaní, ale navyše mali zabezpečený komfort v podobe hotelového vláčika. Žalovaný poukázal

však aj na skutočnosť, že v odôvodnení napádaného rozsudku chýba akékoľvek vysvetlenie toho, akým
spôsobom súd prvej inštancie dospel k svojmu rozhodnutiu, a to najmä vo vzťahu k údajnému porušeniu
povinnosti žalovaného vyplývajúcich zo zmluvy o obstaraní zájazdu a akým spôsobom sa toto údajné
porušenie malo odraziť v žalovanej sume. Uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal
v napadnutom rozsudku (okrem už vyššie uvedeného) ani s tým, v akom pomere majú mať tieto
údajné nedostatky vplyv na žalovanú sumu 605,- eur a súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s

ďalšími dôkazmi a tvrdeniami žalovaného smerujúcimi k vyvráteniu námietok žalobcov ku kvalite služieb,
napr. ku stravovaniu. Taktiež z napadnutého rozsudku nie je možné určiť, či žalovaná suma spočíva
v náhrade za údajné nedostatky v doprave, alebo to má byť kompenzácia za blízkosť/vzdialenosť
pláže, alebo kompenzácia za údajné nedostatky v stravovaní, prípadne kombinácia všetkých a v akom
pomere. Poukázal, že riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je pritom jednou zo

základných náležitostí a jeho absencia spôsobuje, že takéto súdne rozhodnutie je nepreskúmateľné a
má za následok porušenie práva účastníkov na spravodlivý súdny proces. Žiadal preto, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie, súčasne si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania.

8. K uvedenému odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že odvolanie žalovaného považujú
za účelové, v snahe zbaviť sa zodpovednosti za to, že žalobcom neposkytol také služby, ako boli
ponúknuté pri obstaraní zájazdu, rozhodnutie prvostupňového súdu splnilo požiadavku dôkladného
zistenia skutkového stavu, na základe ktorého následne tento súd vyvodil aj správny právny záver
spočívajúci v tom, že zaviazal žalovaného zaplatiť sumu vo výške 605,- eur s príslušenstvom, ktoré

si žalobcovia uplatnili vo svojom žalobnom návrhu. Žiadali preto, aby rozsudok súdu prvej inštancie
odvolací súd ako vecne správny potvrdil a súčasne si uplatnili trovy odvolacieho konania.

9. Toto vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené žalovanému, na ktoré už nereagoval.

10. Krajský súd v zmysle ustanovenia § 382 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z.,
platného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“),pred samotným prieskumom napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie vyzval strany sporu, t. j. žalobcov i žalovaného, aby sa vyjadrili k možnému použitiu
ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka a § 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, v lehote 10 dní.

11. K uvedenému sa do rozhodnutia súdu prvej inštancie, t. j. do dňa 7.9.2017 strany sporu nevyjadrili.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovení § 34
CSP, preskúmal preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení
§ 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a to z uvedených dôvodov:

13. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. CSP, ktorý upravuje postup súdu pri
prejednávaní a rozhodovaní sporov a ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok.

14. Podľa článku 2 ods. 1 základných princípov CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov, musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Podľa článku 2 ods. 2 základných princípov CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych

autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1 CSP zakotvuje okamžitú aplikabilitu
procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to

i na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona.

16. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované.

17. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na nesprávne označenie žalovaného v úvodnej časti
rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený 21.4.2016, pričom z obsahu spisu na č. l. 96
je zrejmé, že od 12.4.2016 už došlo k zmene obchodného mena pôvodne označeného žalovaného.
Napriek uvedenému v označení účastníkov na strane žalovaného ( strán sporu ) je označený názov
Reizen Slovakia, a.s., a nie TUT TOUR, a.s. (vyplýva to z výpisu z obchodného registra OS Bratislava
I na čl. spisu 96). Ďalej z obsahu spisu taktiež vyplýva, že k zmene obchodného mena na CARACAL

INVEST a.s., Karpatské námestie 10A, Bratislava - mestská časť Rača 831 06, IČO: 43 797 903,
došlo od 15.11.2016, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra na čl. 114 spisu. Nesprávne označenie
žalovaného bolo preto potrebné súdom prvej inštancie upraviť aj bez návrhu strany sporu.

18.Odvolacísúdsavďalšomstotožňuje stvrdenímžalovanéhovpodanomodvolaní,žez napadnutého

rozsudku nie je možné určiť, či žalovaná suma priznaná súdom prvej inštancie spočíva v náhrade za
údajné nedostatky v doprave, alebo to má byť kompenzácia za sťažnosti na blízkosť, resp. vzdialenosť
pláže, alebo kompenzácia za iné nedostatky v stravovaní, prípadne kombinácia všetkých, a v akom
pomere, ak súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobe vyhovel a priznal
žalobcom uplatnený nárok v rozsahu 605 ,- eur.

19. Stotožňuje sa preto aj s tvrdením odvolateľa (žalovaného), že riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie
súdneho rozhodnutia je jedným zo základných náležitostí súdneho rozhodnutia a jeho absencia
spôsobuje, že toto rozhodnutie je nepreskúmateľné a má za následok porušenie práva účastníkov na
spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznanej výške nároku žalobcov, súd

prvej inštancie ničím neodôvodnil.

20.Odvolacísúdpripomína,žeprávonaurčitúkvalitusúdnehorozhodnutia,ktoréhosúčasťoujeajprávo
každej sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanoveniach § 220 ods. 2
CSP. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia však neznamená, že súd musí dať podrobnú
odpoveď na každý argument sporovej strany. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky, pre
rozhodnutie podstatné skutočnosti, objasňujúce skutkový i právny základ rozhodnutia.

21. V danom prípade, ako už je vyššie uvedené, súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil
výšku nároku požadovanú, a aj priznanú žalobcom, a preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, len
zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej
miere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,aktentonedostatoknemožnonapraviťvkonaní
pred odvolacím súdom.

23. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

25. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.26. V danom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu základ nároku daný. V konaní bola dostatočným
spôsobom preukázaná opodstatnenosť podanej žaloby zo strany žalobcov.

27. Predtým, ako súd prvej inštancie rozhodne o samotnej výške náhrady, bude však musieť ustáliť,
či žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody, alebo nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, resp.
iný nárok. Žalobcovia totiž v podanej žalobe poukazujú na ustanovenie § 741b ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ďalej ustanovenie § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka, poukazujú na zákon č. 281/2001

Z. z. o zájazdoch, ako aj na § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Taktiež
však v liste adresovanom žalobcovi na č. l. 14 poukazujú, že ich právo na náhradu škody vyplýva z
článku 5 Smernice 90/314/EHS, ale i judikatúry ESD, podľa ktorej má objednávateľ právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v dôsledku neplnenia, alebo vadného plnenia služieb zahrnutých do zájazdu. Bude
teda musieť zisťovať, či povinnosť žalovaného vyplýva z týchto ustanovení, a konkrétne z ktorého z
nich. Bude musieť však každopádne prihliadnuť na to, že žalobcovia ako objednávatelia zájazdu, sú

spotrebitelia, ktorí predpísaným spôsobom reklamovali poskytnuté služby a cestovná kancelária nesie
zodpovednosť za všetko, čo bolo dohodnuté v zmluve.

28. Bude musieť súd prihliadnuť aj na Smernicu Rady č. 60/314/EHS z 13.6.1990 o Balíku cestovných,
dovolenkových a výletných služieb (ďalej len „Smernica“), ktorá bola implementovaná do slovenského

právneho poriadku zákonom č. 281/2001 Z. z. zo 14.6.2001 O zájazdoch, podmienkach podnikania
cestovných kancelárií a cestovných agentúr (ďalej len „Zákon o zájazdoch“) a Občianskym zákonníkom
(ďalej len „OZ“).

29. V každom prípade, ako už je vyššie uvedené, bude musieť súd prvej inštancie konať so žalobcami

ako so spotrebiteľmi, a tak aj aplikovať príslušné ustanovenie § 5 zákona č. 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa, ktoré zakazuje klamanie spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých, nedoložených, neúplných,
nepresných, nejasných, alebo dvojzmyselných údajov, alebo zamlčovanie údajov o vlastnosti služby.

30. Až po zistení, o aký nárok u žalobcov v 1. a 2. rade ide, bude súd prvej inštancie povinný rozhodnúť

o výške náhrady, resp. nemajetkovej ujmy, pričom bude musieť tento nárok podrobne odôvodniť, t. j.
uviesť , z čoho pozostáva priznaná výška náhrady, resp. nemajetkovej ujmy a bude potrebné nárok na
zľavu z ceny zájazdu, resp. nárok na náhradu za stratenú radosť z dovolenky, posudzovať predovšetkým
podľa frankfurtskej tabuľky zliav. Ide o tabuľku zliav, ktorá bola vydaná v roku 1985 v Nemecku a
vypracovaná ako súpis zliav, ktoré sú uplatniteľné v prípade nedodržania sľubovaných podmienok zo

strany organizátorov zájazdu. Slúži ako nástroj pri uplatňovaní nárokov z titulu reklamácie. Odvolací súd
však poznamenáva, že ide o nezáväzný dokument, avšak je dobrou pomôckou pri výpočte nárokov po
uplatnení reklamácie.

31. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že nie je vylúčený iný ďalší postup súdu. Judikatúra práva

EÚ totiž zavádza pre spotrebiteľov možnosť domáhať sa pred súdom nového nároku, a to náhrady za
„stratenú radosť z dovolenky“.

32. Slovenská právna úprava tento nárok však nepozná, a ani neupravuje. Je preto iba na úvahe súdu
prvej inštancie, či nepoužije napr. postup podľa ust. § 13 ods. 2, 3 OZ, ktorý podľa názoru odvolacieho

súdu, nevylučuje prípadný nárok žalobcov na nemajetkovú ujmu v peniazoch.

33. V Českej republike je tento nárok upravený v § 2956 ČOZ, podľa ktorého, ak vznikne škodcovi
povinnosť odčiniť človeku ujmu na jeho prirodzenom práve chrániacom ustanoveniami prvej časti tohto
zákona, nahradí škodu u nemajetkovej ujmy, ktorú tým spôsobil, taktiež majetkovú ujmu a odčiní im

spôsobené duševné útraty.

34. Náhrada „za stratu radosti zo zmarenej dovolenky“ bola do európskej judikatúry zavedená
rozsudkom Európskeho súdneho dvora (ESD) zo dňa 12.3.2002 vo veci Simone Leitner proti TUI
Deutschland Gm.b.h.& Co.KG vec C-168/00, druh konania: konanie o predbežnej otázke, nárok na

náhradu škody - odškodnenie nemajetkovej ujmy interpretované ustanoveniami článku 5 Smernice
90/314/EHS.Súdny dvor v tomto rozhodnutí rozhodol, že Smernica sa má vykladať tak, že v
zásade udeľuje spotrebiteľom právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z nesplnenia alebonedostatočného plnenie služieb podľa cestovnej zmluvy. Dáva tak priestor aj pre výklad v zmysle
ustanovenia § 13 ods. 2, 3 OZ v naznačenom smere.

35. S prihliadnutím na vyššie uvedené rozhodnutie ESD zo dňa 12.3.2002, má spotrebiteľ podľa
smernice Rady 90/314/EHS zo dňa 13.6.1990, okrem práva materiálnej povahy, taktiež právo na
náhradu škody nemateriálnej povahy (tzv. strata radosti z dovolenky ).

36. Až po objasnení povahy nároku uplatneného žalobcami a riadnom zdôvodnení jeho výšky, bude

môcť súd prvej inštancie náležite rozhodnúť.

37. Odvolací súd preto zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle uvedeného a vrátil mu vec na
nové konanie a rozhodnutie.

38. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

39. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).