Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/329/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214207028
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214207028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a členiek

senátu JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Ivety Jankovičovej, v právnej veci žalobkyne: 1.: Ing. S. N.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom D. N. S. XX, žalobcu 2.: K. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXX,
Q., proti žalovanej: Obec Blatná na Ostrove, IČO: 00 305 308, Blatná na Ostrove, právne zast.: JUDr.
Ludevítom Rabayom, advokátom, so sídlom Jána Smreka 1, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy
o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, na odvolanie žalobkyne 1. proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 15C/127/2014-198 zo dňa 6. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1. a 2. v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcov 1. a 2. zamietol a uložil im povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov konania k rukám jej právneho zástupcu v sume
363,85 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou §
90, § 91, § 80 písm. c), § 153 ods. 1, § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963
Zb. - ďalej aj OSP).
1.1. Vecne argumentoval tým, že žalobe žalobcov 1. a 2. nebolo možné vyhovieť a to z dôvodu

neúplného určenia okruhu pasívne legitimovaných účastníkov konania. Žalobcovia sa totiž domáhajú
určenia neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou a tretím subjektom. Za žalovanú označili
výlučne Obec Blatná na Ostrove, preto súd musel pristúpiť k zamietnutiu žaloby z dôvodu neúplne
určeného okruhu účastníkov konania, žalobcovia totiž vynechali zo svojej žaloby ako účastníkov konania
ostatných účastníkov zmluvy, ktorých by sa malo prípadné rozhodnutie súdu dotýkať, čo je s poukazom
na judikatúru a právnu teóriu dôvodom na zamietnutie žaloby, keď je treba pripomenúť, že nesprávne
určenie okruhu účastníkov konania v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti

a nemôže o tomto nedostatku žalobcu ani poučiť, nakoľko sa jedná o hmotno-právnu skutočnosť a
poučenie v tomto smere by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Ak má mať rozsudok
súdu účinky voči všetkým účastníkom zmluvy, musia byť účastníkmi súdneho konania o neplatnosť tejto
zmluvyvšetcijejúčastníci,lebolenvšetcisúnositeľmivecnejlegitimácie;niejeprípustné,abynazáklade
žaloby a po súdnom konaní iba s niektorým účastníkom zmluvy boli rozhodnutím viazaní aj iní účastníci
zmluvy, ktorí sa sporu nezúčastnili, pričom súd bez návrhu nie je oprávnený určovať okruh účastníkov
sporu. Preto súd prvej inštancie žalobu zamietol a nepreskúmaval ju po vecnej stránke, nezaoberal

sa meritom veci a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam predneseným
účastníkmi konania v ich podaniach. Preto súd prvej inštancie nepripustil ani doplnenie dokazovania
zadovážením ďalších podkladov a to ako nadbytočný, keďže pri neexistencii procesných návrhov
smerujúcich k rozšíreniu okruhu pasívne legitimovaných subjektov by bol akýkoľvek návrh na doplneniedokazovania nadbytočný. Keďže podľa konštantnej judikatúry sa nevyžaduje, aby na každý argument,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, súd
prvej inštancie sa s ďalšou argumentáciou žalobcov nezaoberal. O náhrade trov konania rozhodol

podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré vo svojom
rozsudku riadne špecifikoval.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa 1., ktorá s ním nesúhlasila.
Poukázala na to, že súd prvej inštancie vyniesol rozsudok, aj keď nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci

sp. zn. 15C/127/2014-195 zo dňa 06.05.2016, voči ktorému bolo možné podať odvolanie a žalobkyňa
ho aj podala, no doteraz nebolo o ňom rozhodnuté. Ak by bol súd prvej inštancie dodržal zákonný
postup a vyčkal by na právoplatnosť tohto uznesenia, vznikol by časový priestor na ustálenie okruhu
účastníkov konania. V prípade prerušenia tohto konania boli presne vymedzené subjekty oprávnené
nakladať so zaťažovanými pozemkami, čo je podstatná skutočnosť pre správne posúdenie tejto veci.
Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal dôkazmi žalobkyne, ktorými jednoznačne preukázala, že

žalovaná uviedla zmluvnú protistranu do omylu, ktorá následne zmluvu podpísala. Žalovaná súhlasila s
umiestnením stavby prečerpávacej stanice Čs6 s príslušenstvom do telesa miestnej komunikácie, avšak
teleso miestnej komunikácie právne neexistuje. Jedná sa o čiernu stavbu v zlom technickom stave,
na ktorú nikdy nebolo vydané stavebné povolenie. Táto vznikla za účinnosti súčasného Stavebného
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a teda

podlieha jeho ustanoveniam. Taktiež vznikla na cudzích pozemkoch bez akéhokoľvek vysporiadania
vlastníctva, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že neexistuje žiadna forma zmluvy ani iný spôsob nadobudnutia
pozemku od jeho vlastníka Jaroslava Dunajčíka, ktorá by oprávňovala jej umiestnenie na týchto
pozemkoch. Žalovaná teda zriaďuje vecné bremeno na právne neexistujúcu nehnuteľnosť, čo je samo
osebe dôvod na neplatnosť predmetnej zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena.

2.1. Poukázala na dôvody, ktoré viedli žalovanú na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve, na
ukončené konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam (7C/100/2011) týkajúce
sa bezprostredne susediacej časti pozemku s pozemkom, na ktorom má byť umiestnená stavba
prečerpávacej stanice splaškovej kanalizácie Čs6 s príslušenstvom, ktorá je predmetom v tomto konaní
napadnutej zmluvy o budúcej zmluve. Súdne konanie sp. zn. 7C/100/2011 je už v súčasnosti právoplatne

ukončené a na základe právoplatného rozsudku sú už v súčasnosti zapísané vlastnícke vzťahy na
žalobcov (dôkaz č. 2 - výpis z LV č. 945). S prihliadnutím na túto skutočnosť sa dá predpokladať, že
žalovaná nebude môcť naplniť zmluvu o budúcej zmluve a uzavrieť riadnu zmluvu. Žalovaná v čase
podpisu zmluvy o budúcej zmluve zmluvnej protistrane zamlčala všetky tieto skutočnosti, čím ju uviedla
do omylu. O skutočnostiach týkajúcich sa vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, ako aj o podaní

žaloby na súd žalobkyňa oboznámila Západoslovenskú vodárenskú spoločnosť, a.s. Nitra listom zo dňa
28.03.2014.
2.2. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal dôvodmi neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve o
zriadení vecného bremena, ku ktorým musí prihliadnuť z úradnej povinnosti. Zmluva sa nemôže týkať
nehnuteľností, ktoré právne neexistujú. Zároveň je v tomto prípade nevyriešená otázka vlastníckeho

práva, ktorá skutočnosť bola počas celého konania súdu známa a je vysoká pravdepodobnosť, že
žalobkyňa nebude môcť napadnutú zmluvu o budúcej zmluve naplniť. Táto obsahuje vážne právne vady,
pre ktoré by mala byť automaticky neplatná. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava
zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov.
Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré

musia byť účastníkom tvrdené (napríklad nedostatok slobody, vážnosti a rozpor s dobrými mravmi,
prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť,
nespôsobilosť subjektu uzavrieť zmluvu, rozpor so zákonom a podobne- rozsudok NS SR z 30.07.2012
sp. zn. 5Cdo 208/2010). Vychádzajúc z hore uvedených skutočností je žalobkyňa toho názoru, že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre
zistenie rozhodujúcich skutočností, preto žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa § 221 ods. 1, 2 OSP v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Nesúhlasila ani s výrokom o trovách konania v prospech žalovanej. Jej priznané trovy
konania považuje za nadhodnotené, vypočítané nesprávne, ako keby išlo o trestné konanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne 1. bližšie písomne vyjadrila. Nesúhlasila s tým, že by napadnutý
rozsudok bol v rozpore so zákonom a predčasne vydaný, že by trovy konania boli nadhodnotené a
vyčíslenie náhrady trov konania bolo nesprávne, keďže v danom prípade nejde o trestné konanie, alejedná sa o občiansko-právny spor. Nesúhlasil so záverom vyjadreným v odvolaní, keďže napadnuté
rozhodnutie považuje za správne, zákonné a riadne odôvodnené. Súd prvej inštancie sa tu nedopustil
žiadnych procesných vád, ktoré by viedli k nesprávnemu rozhodnutiu.

3.1. Čo sa týka trov konania, trovy boli priznané súdom prvej inštancie v súlade so zákonom na základe
predložených podkladov. K samotnému vyčísleniu náhrady je potrebné uviesť, že ide o tlačivo, ktoré
obsahuje špecifikáciu počtu úkonov, režijného paušálu, náhrady cestovného a straty času a ide o
úkony podľa § 13a vyhlášky č. 655/2004, t.j. o úkony právnej služby v občianskom konaní, nejde o
nadhodnotené úkony, ani o úkony trestného konania. V tabuľke je uvedené citujem: „úkony - trestné

konanie“ a to len z dôvodu, že predmetná tabuľka je pri vyčíslení náhrady trov konania využívaná
právnym zástupcom v prípade obhajoby v rámci trestného konania, ale aj v prípade zastupovania klienta
v občianskom konaní. Ak by išlo o úkony trestného konania, tak by nebolo možné vo vyčíslení odkázať
na § 12, § 13a citovanej vyhlášky.
3.2. Čo sa týka veci samej, žalobca tvrdí, že žalovaná nemá zákonné právo na zriadenie vecného
bremena na častiach dotknutých pozemkov, teda nemala právnu legitimáciu na uzavretie napadnutej

zmluvy, keďže k dotknutým pozemkom nikdy nenadobudla vlastnícke právo od právneho predchodcu
žalobkyne 1. Poukázala na to, že LV č. XXX vedenom pre okres Dunajská Streda, k.ú. D. R.
V. nepochybne vyplýva, že výlučným vlastníkom dotknutých nehnuteľností bola v čase uzatvorenia
napadnutej zmluvy a toho času naďalej aj je žalovaná. Poukázal na to, že počas celého konania pred
súdom prvej inštancie namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, keďže žalobcovia neboli

účastníkmi napadnutej zmluvy a neboli ani vlastníkmi dotknutých pozemkov. Z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie podľa názoru žalovanej od začiatku rezultoval nedostatok naliehavého
právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení. Z uvedeného dôvodu poukazuje i na ustálenú
judikatúru súdov (rozsudky NS SR 1 Cdo 91/2006 z 18.06.2007, 2 Cdo/231/2007 z 28.10.2008).
Stotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že okruh účastníkov na strane žalovanej nie je úplný a

súd nesprávne určenie okruhu účastníkov konania v sporovom konaní nemôže odstrániť z úradnej moci
a nemôže o tomto nedostatku žalobcov ani poučiť, nakoľko sa jedná o hmotno-právu skutočnosť. Preto
navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a poukázala na to, že žaloba nebola
dôvodná. Uplatnila si tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej k jej odvolaniu písomne vyjadrila. Zotrvala na svojich
stanoviskách, vyjadrených v priebehu sporu, ako i na dôvodoch odvolania. Vyslovila názor, že vyjadrenie
žalovanej je zavádzajúce a právne predpisy, ako aj judikáty sú v ňom nesprávne aplikované. Na oboch
odvolaniach v plnom rozsahu zotrvala, nakoľko bolo podané dôvodne a trvala na tom, že rozsudok zo
dňa 06.05.2016 je v rozpore so zákonom a bol predčasne vydaný.

5. Žalovaný sa k tomuto vyjadreniu žalobkyne k jeho vyjadreniu k jej odvolaniu písomne vyjadril. Zotrval
na všetkých svojich stanoviskách a konštatoval, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase

podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363

CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, akt.
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací
súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP vo veci samej, vrátane závislého výroku o trovách
konania pred súdom prvej inštancie, potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom

hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
CSP), ktorým bol zrušený predchádzajúci procesný predpis o konaní pred súdom - Občiansky súdnyporiadok (zákon č. 99/1963 Zb.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni
2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016,
podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa
§ 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež

zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného
práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem
vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

8. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 15C/127/2014
je žaloba žalobcov 1. a 2. o určenie neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného
bremena č. 6371/14-CS/2011 zo dňa 20.05.2011. Zmluva bola uzavretá žalovanou so spoločnosťou
Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s..

9. Súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol, proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa 1., ktorým
sa domáha zmeny rozsudku súdu prvej inštancie a vyhovenia žalobe.

10.Úlohouodvolaciehosúdubolopretoposúdiť,čisúdprvejinštanciepostupovalsprávne,pokiaľžalobu
žalobkyne nepreskúmaval po vecnej stránke (nezaoberal sa meritom veci, nevykonával dokazovanie

ako nadbytočné), keďže pre neúplne určený okruh pasívne legitimovaných účastníkov konania nebolo
možné vec prejednať a rozhodnúť, pretože konania o neplatnosť namietanej zmluvy sa nezúčastňujú
všetci jej účastníci, lebo len všetci sú nositeľmi vecnej legitimácie.

11. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o

preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, keď prvoinštančný súd
v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie a vykonané dôkazy správne jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach vyhodnotil a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací
súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie, v jeho rozhodnutí a ustálení rozhodných skutočností pre
posúdenie veci žiadne relevantné pochybenia, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť správnosť rozhodnutia

súdu prvej inštancie.

12. Pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s
poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP toto rozhodnutie potvrdil a odkazuje na správne a presvedčivé
odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Odvolací súd k veci považuje za potrebné dodať iba

nasledovné:

13. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v
sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle §
5 OSP, aktuálne § 160 CSP. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti

pred súdom konať (§ 237 písm. f/ OSP), lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho
procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného
práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 OSP,
aktuálne § 160 CSP a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania(rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 197/2010).

14. Závery súdu prvej inštancie sú založené na ustálenej súdnej praxi (porovnaj napríklad aj rozsudok
Okresného súdu Košice II č.k. 25C/20/2013 zo dňa 18. 04. 2013, Krajského súdu Prešov č.k.
17Co/58/2012 zo dňa 10. 07. 2012, NS SR sp. zn. 3MCdo/5/2010 a iné) vychádzajúcej z toho, že ak má
byť v konaní určená neplatnosť zmluvy, nie je možné považovať žalobu za úspešnú v prípade, ak nie

sú účastníkom konania všetci, ktorí takúto zmluvu uzavreli. Uvedený právny záver, ktorý je podkladom
rozhodnutia súdu prvej inštancie je pochopiteľný a je namieste ho vždy aplikovať, pretože účastníkovi
zmluvy sa nemôže stať, aby aj ním uzavretá zmluva bola vyhlásená za neplatnú v sporovom konaní,
ktorého účastníkom on sám nebol.15. V konaní o určenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy môže byť žalobe vyhovené len vtedy, ak
sa konania zúčastnia (na strane žalobcu alebo žalovaného) všetci účastníci zmluvy, ktorý ju uzatvorili,

prípadne ich právny nástupcovia. V opačnom prípade, teda keď sa konania o určenie platnosti, či
neplatnosti zmluvy, nezúčastnia všetci jej účastníci, nemožno eliminovať stav ohrozenia práva alebo
neistoty v právnom vzťahu, pretože rozsudok o takejto žalobe nebude záväzný pre všetkých účastníkov
zmluvy. Takejto žalobe preto nemožno vyhovieť.

16. Všetky skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne, čo ako dôležité a pre stranu žalobcov významné
a ťažiskové, nebolo možné v predmetnom konaní zohľadniť výlučne preto, že okruh účastníkov nebol
úplný a preto nebolo možné rozhodnutím súdu vysloviť neplatnosť právneho úkonu, o ktorý sa tu jedná.

17. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ poukázal na to, že nie on sám, ale žalobca určuje
okruh pasívne legitimovaných účastníkov a preto, i keď bol v rámci tohto konania známy obsah spornej

zmluvy, nebolo v právomoci súdu zasahovať do okruhu účastníkov, ktorých vo svojej žalobe označila
žalobkyňa 1., resp. k tejto sa pripojil žalobca 2.

18. Preto v dôsledku uvedeného nedostatku, ktorý nebolo možné v (odvolacom) konaní odstrániť (§ 79,
§ 378 ods. 2 CSP), nebolo možné vyhodnotiť odvolanie žalobkyne 1. ako dôvodné.

19. S prihliadnutím k hore uvedeným skutočnostiam, k tomu, že okruh (pasívne legitimovaných)
účastníkov nebol určený v prejednávanom prípade zhodne so zmluvou, o ktorú tu ide, keďže účastníkmi
konania neboli tí, ktorí boli účastníkmi zmluvy, nebolo možné takejto žalobe vyhovieť a tak odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

20. Žalobkyňa osobitne napadla i výrok o trovách prvoinštančného konania s prihliadnutím k tomu, že
trovy sú nadhodnotené a neboli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmene
advokátov.

21. S prihliadnutím k tomu, že v prejednávanom prípade súd prvej inštancie správne aplikoval
ustanovenie§142ods.1OSPavkonaníplneúspešnejžalovanejpriznaltrovyprvoinštančnéhokonania,
ktoré boli riadne vyčíslené a v rozhodnutí súdu prvej inštancie i prehľadne špecifikované, priznané v
súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, a toto rozhodnutie považuje odvolací súd za vecne správne. Špecifikáciu trov uskutočnenú

súdom prvej inštancie možno riadne preskúmať, keďže je táto odôvodnená i trovy sú náležite vyčíslené
a to vždy i s odkazom na príslušné ustanovenie vyhlášky. Z tejto špecifikácie nepochybne vyplýva, že
náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná za úkony uskutočnené právnym zástupcom žalovanej
v tomto konaní, tieto úkony sú podložené platnou právnou úpravou, sú preto v súlade so zákonom a
v dôsledku toho odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie v súvislosti s priznanou náhradou trov

prvoinštančného konania nezistil žiadne pochybenia a tak bolo dôvodné tento výrok ako vecne správny
potvrdiť.

22. V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom konania žalovaný.

23. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci(žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala (žalobcovia 1. a 2.). Žalobca 2.odvolanie síce nepodal, avšak, ak by bolo odvolanie žalobkyne
1. úspešné, mal by z neho prospech i on (§ 77 CSP), preto je dôvodné, aby sa i on podieľal na náhrade

trov odvolacieho konania v prospech žalovanej. Ich konečné vyporiadanie je už vnútornou záležitosťou
medzi žalobcami navzájom.

28. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa

§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).