Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24Cpr/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317216076
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1317216076.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu:

Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Y. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. XX, W., v konaní zast. Mgr. Ivanom Puškáčom, advokátom v Trnave, Konštantína
Čulena 2, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Skončenie pracovného pomeru žalovanou zo dňa 21.7.2017 je neplatné.

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 9.8.2017, došlou súdu dňa 14.8.2017, sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd
určí, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.7.2017 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom
a žalobkyňou naďalej trvá. Žiadal tiež, aby žalovanej bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania.

2. Žalobca tvrdil, že dňa 27.9.1995 žalovaná ako zamestnankyňa uzavrela s Ľudovou bankou Bratislava,
a.s., so sídlom Vysoká 9, Bratislava ako zamestnávateľom (neskôr Ľudová Banka, akciová spoločnosť,

následne Volksbank Slovensko a.s. a napokon Sberbank Slovensko a.s.), pracovnú zmluvu. Dňa
1.8.2017 došlo k zlúčeniu so Sberbank Slovensko. O plánovanom zlúčení bola žalovaná informovaná
listom zo dňa 13.6.2017, ktorý prevzala dňa 15.6.2017. Týmto oznámením bola žalovaná informovaná,
že prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov nebude mať pracovnoprávne, ekonomické
ani sociálne dôsledky na zamestnancov, a že v súvislosti so zlúčením nie sú plánované žiadne opatrenia
prechodu vzťahujúce sa na zamestnancov. Listom zo dňa 21.7.2017 žalovaná oznámila, že na základe
dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.1.2014 pracuje v zaradení pokladník hlavnej pokladne

a ťažiskom jej práce je práca s hotovosťou, spracovanie odvodov a dotácii z/na pobočky banky a
do NBS, spracovanie tržieb od klientov a ich účtovanie, denná inventarizácia pokladne ...atď. Na
pracovisku hlavnej pokladne sa postupne redukovala práca s hotovosťou, pričom klesal postupne aj
počet pobočiek banky. Zostávajúce pobočky banky si začali vybavovať a vybavujú dotácie priamo s
NBS a v súčasnosti už obsluhuje tržbami len troch klientov, čo logicky znamenalo realizáciu postupného
zániku jej pracoviska. Potvrdením tejto skutočnosti je podľa žalovanej aj posledná organizačná zmena
účinná ku dňu 15.7.2017, o presune tímu hlavnej pokladne pod oddelenie Platobné služby. Uvedené

vyústiloaždosituácie,žejejzamesiacjúnnebolvjúlovejvýplatevyplatený,resp.jejbolodňatý,príplatok
za prácu s hotovosťou vo výške 56,43 eur, napriek tomu, že s hotovosťou pracuje. Týmto postupom
došlo k postupnej zásadnej zmene pracovných podmienok, t. z. menil sa a postupne zanikol druh ňou a
ostatnými kolegami vykonávanej práce na pracovisku hlavnej pokladne. V odpovedi, ktorú si žalovanáprevzala dňa 31.7.2017, bolo žalovanej oznámené, že v súvislosti so zánikom spoločnosti Sberbank
Slovensko nedochádza k zásadnej zmene jej pracovných podmienok, ktoré by odôvodňovali ukončenie
jej pracovného pomeru v zmysle § 29a Zákonníka práce. Bola tiež informovaná o tom, že naďalej bude

vykonávať rovnakú prácu ako doteraz v zmysle aktuálneho Popisu pracovného miesta, v rámci rovnakej
organizačnej zložky a na rovnakom mieste výkonu práce. V súvislosti s odňatím príplatku bolo žalovanej
oznámené, že ide o nenárokovateľnú zložku mzdy, ktorá bola zrušená plošne a nesúvisí so zánikom
zamestnávateľa a nepredstavuje zásadnú zmenu jej pracovných podmienok. V liste zo dňa 2.8.2017
žalovaná požadovala doklad o skončení pracovného pomeru s tým, že ak jej nebude vydaný, bude si

svoje nároky uplatňovať súdnou cestou. K rizikovému príplatku uviedla, že bol odjakživa zložkou jej
mzdy, čím sa stal nárokovateľným plnením, a ako taký nemohol byť plošne zrušený.

3. Podľa žalobcu možno pracovný pomer podľa § 29a Zákonníka práce skončiť ku dňu prevodu len
v prípade splnenia dvoch kumulatívnych podmienok, a to zásadnej zmeny pracovných podmienok v
dôsledku prevodu a nesúhlasu zamestnanca s ich zmenou. Z popisu pracovného miesta nesporne

vyplýva, že počet pobočiek nie je pri výkone práce podstatný, rovnako nie je podstatná skutočnosť, kde
v rámci organizačnej štruktúry je odbor začlenený. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovanej, že sa
menil a pozvoľne zaniká/zanikol druh ňou vykonávanej práce. Žalovaná mala aj po zlúčení vykonávať
rovnaký druh práce, aký v súlade s dohodou z roku 2014 vykonávala. Ak by malo dôjsť k zmene
druhu práce, muselo by dôjsť k zmene pracovnej zmluvy, keďže ide o jej podstatnú náležitosť. Žalobca

ako zamestnávateľ nemohol žalovanej prideľovať inú prácu, ako tú, ktorá súvisela s výkonom činnosti
pokladníka hlavnej pokladne. Podľa Zákonníka práce platí, že zodpovednosť za skončenie pracovného
pomeru má zamestnávateľ vtedy, ak sa prevodom podstatne zmenia pracovné podmienky dohodnuté v
pracovnej zmluve v neprospech zamestnanca, napr. ak by sa prevodom zmenila podstatná náležitosť
pracovnej zmluvy (druh práce) a zamestnanec by nebol ochotný u preberajúceho zamestnávateľa

vykonávať iný druh práce. V danom prípade nielenže nedošlo k zásadnej zmene pracovných podmienok
v zmysle § 29a Zákonníka práce, ale nedošlo k žiadnej zmene pracovných podmienok.

4. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - pracovnú zmluvu, dohodu o zmene
pracovnej zmluvy, priznanie rizikového príplatku, popis pracovného miesta Pokladník HP, oznámenie o

zlúčení, vyjadrenie nesúhlasu so zmenou pracovných podmienok, odpoveď žalobcu a žiadosť o vydanie
dokladu o skončení pracovného pomeru. Spolu s vyjadrením žalobca predložil výpis z dochádzky
žalovanej za obdobie 06/2017 až 11/2017, list žalobcu zo dňa 11.8.2017 a výplatnú listinu žalovanej za
08/2017. Iné dôkazy nenavrhol, ani nepredložil.

5. Žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

6. Vo vyjadrení zo dňa 27.10.2017 žalovaná tvrdila, že rizikový príplatok za prácu s hotovosťou
poberala už od svojho nástupu do Ľudovej banky ešte v roku 1995. Od januára 2014 pracovala na
pozícii Pokladník hlavnej pokladne a ťažiskom jej práce bola práca s hotovosťou. Poukázala pritom

na podrobný popis pracovného miesta, predovšetkým v znení zo dňa 28.1.2015, ako aj na príslušnú
časť organizačného poriadku právneho predchodcu žalobcu, obsahujúcu funkčnú náplň organizačnej
jednotky 1420 - Hlavná pokladňa. Od februára 2017 vedúca oddelenia postupne zadávala žalovanej
nové činnosti, na ktoré sa spolu s kolegami z hlavnej pokladne mali zaúčať, pričom nešlo o činnosti
súvisiace s prácou s hotovosťou, ale o prácu spadajúcu pod administráciu účtov. V tom čase sa začalo

aj znižovanie počtu prepráv hotovosti, ktoré postupovalo každým mesiacom. S tým súviselo zadávanie
nových úloh iného druhu práce ako mala dohodnutý v pracovnej zmluve (administrácia účtov), ako
aj zaúčanie na iné činnosti spadajúce pod administráciu účtov. Od mesiaca jún 2017 prestal žalobca
rizikové príplatky vyplácať. Do konca júna 2017 Hlavná pokladňa skončila obsluhu aj posledných
bankomatov a pobočiek. Aj prepravy hotovosti boli postupne ukončované, resp. prechádzali na pobočky.

V júli zostali v hlavnej pokladni iba traja klienti, ktorí tržby odvádzali prostredníctvom prepravnej služby.
Poslednú hotovosť žalovaná s kolegom odovzdali na prepravu dňa 31.7.2017, v ten istý deň bol stav
hlavnej pokladne nula eur.

7. Žalovaná vo vyjadrení ďalej uviedla, že vo vzťahu k nej sa v dôsledku zlúčenia bánk zásadne

zmenili jej pracovné podmienky. Z popisov pracovnej pozície pokladníka a útvaru hlavnej pokladne jasne
vyplývazameranienaprácushotovosťouačinnostispojenéalebosúvisiacesprácoushotovosťou.Hoci
od februára 2017 boli činnosti hlavnej pokladne obmedzované, až úplne zastavené, žalobca, ani jeho
právny predchodca, žalovanej oficiálne neoznámil ukončenie činností týkajúcich sa hlavnej pokladne.Žalobca naopak tvrdil, a stále tvrdí, že sa nič bude meniť, resp. sa nič nezmenilo, a žalovaná aj naďalej
môže vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Žalobca síce aj v žalobe deklaruje, že pracovná
pozícia žalovanej u neho stále existuje, že nedošlo k žiadnej zmene pracovných podmienok a že popis

pracovného miesta sa nezmenil ani po začlenení pod oddelenie Platobné služby, kde sa administrujú
platobné karty a platobné príkazy, teda výlučne bezhotovostné operácie, v skutočnosti však ide o čisto
formálno-technickú organizačnú zmenu, ktorá má aspoň na istú dobu budiť dojem pretrvávania činnosti
Hlavnej pokladne.

8. Žalovaná predložila listinné dôkazy - dohodu o zmene pracovnej zmluvy od 1.2.2014, funkčnú
náplň Hlavnej pokladne, popis pracovného miesta pokladníka Hlavnej pokladne zo dňa 29.1.2014 a
28.1.2015, internú komunikáciu ohľadne pracovných činností, zaškoľovania a novej agendy a výplatné
lístky žalovanej. Okrem toho navrhla svedecké výpovede bývalých vedúcich pracovníčok právneho
predchodcu žalobcu a pracovníka hlavne pokladne, ktorý pracoval u žalobcu až do októbra 2017.

9. Po podaní ďalších vyjadrení strán v zmysle § 167 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku (CSP)
bolo na prejednanie sporu nariadené pojednávanie.

10. Na pojednávaní žalovaná doplnila svoje tvrdenia, že od februára 2017 hovorila spolu s ostatnými
zamestnancamiichvedúcejtímu,paniL.,akoajvedúcejoddeleniaJUDr.W.,žeprácektorévykonávajú-

administrácia účtov, nespadajú do ich pracovnej náplne. V apríli 2017 JUDr. W. ukončila pracovný pomer
u žalobcu, hovorila však zamestnancom, aby sa vo vlastnom záujme učili vykonávať aj túto agendu, že
majú také pracovné zmluvy, že môžu robiť aj túto prácu, teda všetci a všetko, a komu sa nechce učiť,
môže si dať výpoveď. Žalobca k týmto tvrdeniam na pojednávaní uviedol, že mu tieto skutočnosti nie sú
známe, nesúhlasil s nimi a poukázal na to, že okrem administrácie účtov mala žalovaná zabezpečovať

aj ďalšie činnosti.

11. Čo sa týka skutkového stavu, rozhodujúci skutkový stav tvrdený stranami (body 2 a 6) nebol sporný.
Z toho dôvodu nebolo potrebné vykonávať iné dokazovanie, než oboznámením predložených listinných
dôkazov.

12. Podľa § 29 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný najneskôr jeden mesiac pred tým,
ako dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, písomne informovať zástupcov
zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov
o a) dátume alebo navrhovanom dátume prechodu, b) dôvodoch prechodu, c) pracovnoprávnych,

ekonomických a sociálnych dôsledkoch prechodu na zamestnancov a d) plánovaných opatreniach
prechodu vzťahujúcich sa na zamestnancov.

13. Podľa § 29a Zákonníka práce, ak sa zamestnancovi prevodom majú zásadne zmeniť pracovné
podmienky a zamestnanec s ich zmenou nesúhlasí, pracovný pomer sa považuje za skončený dohodou

z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) ku dňu prevodu. Zamestnávateľ vydá zamestnancovi písomný
doklad o skončení pracovného pomeru podľa prvej vety. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné
podľa § 76.

14. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

15. Pracovný pomer medzi stranami sa mal skončiť ku dňu 31.7.2017. Žaloba bola doručená súdu dňa
14.8.2017, teda včas, v zákonnej dvojmesačnej lehote. Dodržanie lehoty nebolo ani sporné.

16. Cit. § 29 ods. 1 a § 29a predstavujú osobitný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vyplýva z nich
povinnosť zamestnávateľa jeden mesiac pred prechodom práv a povinností informovať zamestnancov
o uvedených dôsledkoch.

17. Súčasné znenie § 29a bolo upravené novelou Zákonníka práce č. 257/2011 Z. z. účinnou od
1.9.2011. Podľa dôvodovej správy k tejto novele môže pracovný pomer zaniknúť fikciou dohody podľa
§ 63 ods. 1 písm. b), ak pri prevode podniku dochádza k podstatným zmenám pracovných podmienok,
pričom sa tým myslí hlavne zmena podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. Vyplýva to zo smerniceRady 2001/23/ES o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov
pri prevodoch podnikov, ktorá vyžaduje, aby sa prípadné skončenia pracovných pomerov, ak ide
o podstatné zmeny v pracovných podmienkach zamestnancov z dôvodu prevodu podniku, pripísali

zamestnávateľovi. Pre možnosť skončenia pracovného pomeru sa teda vyžaduje podstatná, zásadná
zmenapracovnýchpodmienok,t.z.hlavnepodstatnýchnáležitostízmluvy,ktorýmisúdruhpráce,miesto
výkonu práce a mzdové podmienky.

18. Podľa súdu ku dňu 1.8.2018 k zásadnej zmene pracovných podmienok žalovanej nedošlo, ani

nemalo dôjsť.

19. Obrana žalovanej bola založená najmä na tom, že zmena pracovných podmienok bola postupná a
ubezpečenie žalobcu, že sa nezmenia pracovné podmienky, nezodpovedalo skutočnosti. S tým súvisela
aj ďalšia sporná otázka medzi stranami, či musela žalovaná čakať s oznámením o nesúhlase až do
1.8.2017, t.j. do dňa skutočného prechodu práv a povinností.

20. Pri posudzovaní argumentov strán bolo dôležité vychádzať z toho, že tento spôsob skončenia
pracovného pomeru sa viaže iba na prechod práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu. Z toho
dôvodu nie je podľa súdu prípustné rozširovať zmenu pracovných podmienok na polročné obdobie, ako
to urobila žalovaná. Zmena pracovných podmienok musí nastať v príčinnej súvislosti s prechodom práv

a povinností na nového zamestnávateľa.

21. Žalobca v oznámení zo dňa 13.6.2017 uviedol, že zlúčenie bánk ku dňu 1.8.2017 nebude mať
pracovnoprávne, ekonomické ani sociálne dôsledky na zamestnancov, a v súvislosti so zlúčením nie sú
plánované žiadne opatrenia vzťahujúce sa na zamestnancov. Žalobca nepredložil žalovanej ani žiadny

návrh na zmenu pracovnej zmluvy. Z toho hľadiska sa ku dňu prechodu práv a povinností na pracovných
podmienkach žalobkyne nič nemenilo, ani nemalo meniť - žalobca jej bol povinný naďalej prideľovať
prácu podľa pracovnej zmluvy a platiť jej za vykonanú prácu mzdu, a žalovaná bola povinná osobne
vykonávať práce podľa pracovnej zmluvy.

22. Z týchto dôvodov žalovaná nemohla ešte pred samotným prechodom práv a povinností, t.j. pred
dňom 1.8.2017, účinne nesúhlasiť so zmenou pracovných podmienok. Na základe oznámenia žalobcu
a následného nesúhlasu žalovanej sa preto pracovný pomer nemohol skončiť.

23. Je samozrejme povinnosťou zamestnávateľa pravdivo uviesť dôsledky prechodu práv a povinností.

Ak by oznámenie zamestnávateľa bolo nepravdivé, a po prechode práv a povinností by sa pracovné
podmienky fakticky zásadne zmenili, napr. tak, že od zamestnanca by sa vyžadoval iný druh
práce alebo práca v inom mieste, nedá sa vylúčiť, že by zamestnanec aj potom mohol oznámiť,
že so zmenou nesúhlasí a pracovný pomer by sa skončil spätne. Išlo by o logický dôsledok
porušenia povinnosti, resp. obchádzania zákona zo strany zamestnávateľa. Zákon predpokladá, že

zamestnávateľ bude zamestnancov informovať pravdivo, preto sa v § 29a používa budúci čas (ak sa
zamestnancovi prevodom majú zmeniť ...). Takýto záver zodpovedá aj dôvodovej správe a smernici EU,
že podstatné zmeny v pracovných podmienkach zamestnancov pri prevode podniku majú ísť na ťarchu
zamestnávateľa.

24. Vychádzajúc z uvedeného súd akceptoval ako správny názor žalobcu, že žalovaná ani nemohla
posúdiť, či po zlúčení bánk skutočne došlo k zmene pracovných podmienok. Navrhované svedectvo Q.
D., ktorý mal súdu opísať fungovanie hlavnej poklade a zmeny v jeho pracovnej náplni do októbra 2017,
súd považoval za irelevantné. Spor sa týkal žalovanej, nie jej kolegu, jeho svedectvo, nech už by bolo
akékoľvek, nemohlo na rozhodnutí súdu nič zmeniť. Žalovaná od 1.8.2017 u žalobcu viac nepracovala,

nedalo sa posúdiť, ako sa jej pracovné podmienky fakticky zmenili. Navrhované svedectvá JUDr. Y. M.,
ktorá pracovala u právneho predchodcu žalobcu v rokoch 1996-2005, a JUDr. X. W., ktorá u žalobcu
pracovala do apríla 2017, súd tiež nepripustil. Navrhované svedkyne mali opísať a vysvetliť prácu v
hlavnej pokladni a priznávanie rizikových príplatkov. Opísať rozhodujúce skutočnosti je povinná strana
sporu, nie svedok. Navyše obe svedkyne skončili pracovný pomer ešte v období, ktoré nebolo pre

rozhodnutie sporu dôležité.

25. V rozhodujúcom období medzi 13.6.2017 až 31.7.2017 sa nič zásadné nezmenilo. Jediná zmena
vyplývajúca z dôkazov a tvrdení strán bola, že žalovanej nebol vyplatený rizikový príplatok za mesiacjún 2017. Nevyplatenie mesačného príplatku v sume 56,43 eur nie je zásadná zmena pracovných
podmienok. Taktiež iné začlenenie hlavnej pokladne v rámci organizačnej štruktúry nie je zásadnou
zmenou.

26. Ústny nesúhlas žalobkyne s postupne ubúdajúcou prácou s hotovosťou v hlavnej pokladni nemožno
považovať za nesúhlas v zmysle § 29a. Ani prípadné porušovanie pracovnej zmluvy a poverovanie
zamestnancaúlohami,ktorénezodpovedajújehodruhupráce,neoprávňovaližalovanúukončiťpracovný
pomer s poukazom na § 29a Zákonníka práce.

27. Nedalo sa síce úplne vylúčiť, že zmeny namietané žalovanou súviseli s prípravou zlúčenia bánk,
keďže ide o dlhodobejší a plánovaný proces. Neexistoval však žiadny dôkaz o tom, že opatrenia
prijímané už od februára 2017 súviseli so zlúčením bánk. Rozhodnutie o zrušení a zlúčení bánk
bolo prijaté na mimoriadnych valných zhromaždeniach konaných v dňoch 23.5.2017 a 24.5.2017,
následne dňa 13.6.2017 boli zamestnanci oboznámení s tým, že zlúčenie nebude mať na nich žiadne

dopady. Opatrenia súvisiace s obmedzovaním hotovostných operácii nemožno automaticky považovať
za dôsledok zlúčenia bánk.

28. Aj v prípade, že by podstatné obmedzenie práce s hotovosťou bolo dôsledkom zlúčenia bánk,
neznamená táto skutočnosť zásadnú zmenu pracovných podmienok žalovanej. Práca s hotovosťou a

bezhotovostné spracovávanie účtov predstavujú podľa súdu podobný druh prác, ktoré navzájom súvisia.
Ak sa zmení pomer z hotovostných a bezhotovostných prác, nejde o zásadnú zmenu pracovných
podmienok, t.j. o iný druh práce.

29. Podľa § 78 ods. 1 Zákonníka práce, ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne

pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby
naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí. Podľa ods. 2, ak nevykonával zamestnanec
prácu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať
náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom
vykonávaní práce.

30. V liste zo dňa 27.7.2017 žalobca neoznámil žalovanej, že trvá na tom, aby naďalej vykonávala prácu,
t.j. aby aj dňa 1.8.2017 nastúpila do práce. Žalobca uviedol, že ak žalovaná dňa 1.8.2017 nenastúpi
do práce, bude nútený domáhať sa určenia neplatnosti súdnou cestou. Žalobca v tomto liste neuviedol
ani to, že sa bude domáhať aj určenia, že pracovný pomer trvá, ani neupozornil žalovanú, že ak

nebude vykonávať prácu, môže od nej podľa § 78 ods. 2 Zákonníka práce požadovať náhradu škody.
Vychádzajúc z týchto skutočností žalobca podľa súdu neoznámil žalovanej v zmysle § 78 ods. 1, že trvá
na ďalšom vykonávaní práce. Žalovaná na základe listu žalobcu mohla očakávať len podanie žaloby o
neplatnosť skončenia pracovného pomeru, aby sa vyriešila s tým súvisiaca otázka odstupného.

31. Ani v žalobe žalobca výslovne neuviedol, že trvá na tom, aby žalovaná naďalej vykonávala prácu.
V celom obsahu žaloby nie je zmienka o tom, že by mal žalobca záujem o prácu žalovanej a trval
na jej vykonávaní. V tomto súd súhlasil so žalovanou, že žalobca nemal reálny záujem o jej prácu.
Nestačí uviesť len návrh na rozhodnutie (petit), že pracovný pomer trvá. Z obsahu žaloby a následných
vyjadrení je podľa súdu zrejmé, že spor medzi stranami je iba v tom, či pracovný pomer skončil platne,

a žalovanej patrí odstupné alebo neplatne, t.j. bez odstupného. Podľa § 78 ods. 3 Zákonníka práce,
ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec
u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že
pracovný pomer sa skončil dohodou, t. z. uplynutím dňa 31.7.2017.

32. Súdu nie je známy žiadny judikát vychádzajúci z obdobného skutkového stavu, podľa ktorého
pre oznámenie zamestnávateľa, že trvá na tom, aby zamestnanec pre neho naďalej vykonával prácu,
postačuje len žalobný návrh, že pracovný pomer medzi stranami trvá. Bolo by nespravodlivé, ak by za
týchto skutkových okolností prichádzala vôbec do úvahy náhrada škody podľa § 78 ods. 2 Zákonníka
práce.

33. Judikatúru týkajúcu sa výpovede zamestnávateľa podľa § 79 Zákonníka práce (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.1995, sp. zn. 4Cdo 42/95), podľa ktorej pre
ďalšie trvanie pracovného pomeru stačí podať žalobu o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru ao náhradu mzdy, nie je podľa súdu možné automaticky aplikovať aj na skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnanca. Postavenie zamestnávateľa a zamestnanca sú odlišné, odlišné sú aj skutkové
okolnosti daného sporu.

34. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel len čiastočne a vo výroku určil, že pracovný pomer
žalovaná neskončila platne. Pracovný pomer však naďalej netrvá, nakoľko sa skončil dňa 31.7.2017.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže každá strana mala len čiastočný

úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.