Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 28, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/125/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118010421
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118010421.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. januára 2019
prejednal odvolanie obžalovaného

S. U.,

nar. XX.X.XXXX v P., trvale bytom Z. XXX, okres P., zamestnaného ako konateľ spoločnosti C. S., s. r.
o., Z., na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/30/2018 zo dňa 27. septembra 2018 a

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný S. U. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., pretože dňa 31.12.2017 v čase približne o 05.20 hod.
príslušníci hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Ilava spozorovali osobné motorové vozidlo

značky L., G.: P. ktoré sa pohybovalo v smere od obce S. do obce R. a ktoré viedol obvinený, vzhľadom
na spôsobom vedenia vozidla vzbudilo u nich podozrenie, že vedie vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo
iných návykových látok, a preto sa hliadka rozhodla vozidlo zastaviť a skontrolovať, avšak obvinený
nereagoval na znamenia na zastavenie vozidla a pokračoval v jazde po obci R., následne odbočil na
miestnu komunikáciu vedúc k futbalovému ihrisku, kde vozidlo zastavil a vystúpil z miesta vodiča a kráčal
smerom do P., príslušníci hliadky ho však vyzvali, aby zostal stáž na mieste následne bol poučený a

vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške na prístroji zn. Dräger Alcotest č. B.-XXXX čo obvinený
odmietol, a taktiež odmietol podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu.

Bol za to odsúdený podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 1 rok, výkon ktorého mu bol
podľa §§ 49 ods. 1 písm. a), 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. mu súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu
na dobu jedného roka.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil

prostredníctvom svojho obhajcu. Podľa jeho názoru sú v usvedčujúcich výpovediach príslušníkom PZ
Z. a Q. dôvodné pochybnosti o ich vierohodnosti. Ak totiž videli, že z miesta vodiča po zastavenívozidla ihneď vystúpil obžalovaný U., nemali dôvod vyzývať na kontrolu alkoholu aj osoby, ktoré sedeli
v aute svedkov C. a O., resp. následne svedka E.. Súčasne svedkovia Z. a Q. uviedli, že na mieste,
kde bolo zastavené vozidlo, vznikli pochybnosti, kto viedol motorové vozidlo. Pritom ak podozrivým

vodičom bol obžalovaný, nebol dôvod obmedzovať na osobnej slobode aj ďalšie osoby, vezúce sa v
aute. Z uvedených rozporov potom vyplýva, že aj verzia obžalovaného, že vozidlo viezla iná osoba,
ktorá po zastavení z miesta ušla, je teda tak isto pravdepodobná. Ďalej obhajca vytýkal súdu, že bez
toho, aby to mal preukázané v odôvodnení rozsudku uviedol, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu.
Súd procesne porušil právo obžalovaného na spravodlivý súdny proces, keď na hlavnom pojednávaní

odmietol vykonať výsluch svedkov C. a O.. Taktiež vykonanie dôkazu na hlavnom pojednávaní v podobe
čítania úradného záznamu OO PZ je v rozpore s aplikačnou praxou, pričom obhajca odcitoval časť
konkrétneho rozhodnutia Krajského súdu v Nitre k tejto otázke. Obhajca navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Alternatívne navrhol vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný a jeho obhajca tu navrhli
podanému odvolaniu vyhovieť v zhode s písomným návrhom v odvolaní.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

K vytýkaným procesným chybám v odvolaní obžalovaného, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.
Je síce faktom, že úradné záznamy príslušníkov PZ a ich obsah v zásade nemôžu mať samy osebe

dôkaznú hodnotu k preukazovanej skutočnosti. K tomu je však v tomto prípade potrebné uviesť, že
išlo o úradný záznam k služobnému zákroku príslušníkov PZ nstržm. Z. Q. a nstržm. Z. Z., ktorý slúžil
ako podklad pre začatie trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr. por. - vo veci. Následné skutočnosti
popísanévúradnomzáznamebolidôkaznezabezpečenéprostredníctvomvýsluchovtýchtopríslušníkov
PZ ako svedkov a až na základe týchto výpovedí došlo k vzneseniu obvinenia obžalovaného podľa §

206 ods. 1 Tr. por. Uvedený úradný záznam teda ani v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní
prakticky nebol hodnotený ako dôkaz preukazujúci skutkové okolnosti uvedené vo výrokovej časti
rozsudku súdu prvého stupňa.

Ďalej senát odvolacieho súdu uvádza, že nie je porušením práva obžalovaného na spravodlivý súdny

proces, ak súd na hlavnom pojednávaní nevykoná všetky navrhované dôkazy zo strany obžalovaného.
Aj senát odvolacieho súdu sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý na hlavnom pojednávaní
dňa 16.8.2018 návrh obžalovaného na výsluch týchto svedkov zamietol ako nadbytočný, pričom ale
vyhovel návrhu obžalovaného na výsluch svedka E..

Pokiaľ ide o namietané rozpory vo výpovediach príslušníkov PZ a v ich postupe pri služobnom zákroku,
s týmito odvolacími dôvodmi sa odvolací súd tiež nestotožnil. Obidvaja svedkovia príslušníci PZ Z. Z.
a Z. Q. ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní zhodne vypovedali, že obžalovaný S.
U. bol tou osobu, ktorá po zastavení vozidla vystúpila z miesta vodiča a snažila sa od vozidla „utiecť“.
Ak títo svedkovia vypovedali o „pochybnostiach“ na mieste zastavenia vozidla, kto vozidlo riadil, tu mali

títo svedkovia na mysli okolnosť, že na toto miesto prišiel svedok Z. E., ktorý najprv začal tvrdiť, že
vozidlo riadil on, avšak neskôr sa priznal, keď mal byť predvedený na OO PZ, že vozidlo neriadil, že
mu len kamaráti zavolali, aby prišiel. Volal mu C. C., ktorý v tej dobe bol spolujazdcom obžalovaného
v predmetnom vozidle.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že okrem snahy svedka C. „pomôcť“ obžalovanému za pomoci
svedka E., samotný obžalovaný sa bránil inou verziou, že vozidlo šoférovala ďalšia neznáma osoba,
ktorá po zastavení z vozidla ušla.

Taktiež nemožno prisvedčiť názoru obhajcu v tom, že predvedením všetkých troch osôb vezúcich sa

v aute, bolo spochybnené zo strany príslušníkov PZ, že vozidlo riadil práve obžalovaný. Zo zápisníc
o obmedzení osobnej slobody vyplýva, že S. U. bol obmedzený na osobnej slobode ako osoba, ktorá
vystúpila z auta z miesta vodiča. C. C. a S. O. boli obmedzení na osobnej slobode z dôvodu, že sa
nachádzali vo vozidle, kde vzniklo podozrenie zo spáchania trestného činu.Napokon pokiaľ obhajca namietal, že z dôkazov nevyplýva záver súdu v odôvodnení rozsudku,
že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, k tomu senát odvolacieho súdu uvádza, že požívanie

alkoholických nápojov vo svojej výpovedi doznal jednak sám obžalovaný. Taktiež z lekárskej správy o
psychiatrickom vyšetrení obžalovaného vyplýva, že dňa 31.12.2017 ešte aj o 11.08 hod. lekárka uviedla:
„...že pacient S. U. jednak požitie alkoholu sám uvádza a aj zjavne dych páchne po alkohole“ (vyše 5
hodín po zastavení vozidla).

Samozrejme z dôvodu nedostatku dôkazov o výške hladiny alkoholu v krvi obžalovaného v čase riadenia
motorového vozidla (ustálená súdna prax vyžaduje hladinu alkoholu v krvi okolo 1 promile) nemohlo byť
konanie obžalovaného kvalifikované ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zák. Súd prvého stupňa však správne uznal obžalovaného vinným z predmetného prečinu podľa §
289 ods. 2 Tr. zák., pretože obžalovaný pri výkone činnosti, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, odmietol sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej

látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom
a vyšetrením krvi či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s
nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Výrokom o uložených trestoch obžalovaný v odvolaní osobitne nevytýkal žiadne chyby, pričom odvolací

súd zistil, že tresty odňatia slobody a zákazu činnosti boli uložené v súlade so zákonnými ustanoveniami
uvedenými vo výrokovej časti rozsudku. Obidva tresty boli uložené v súlade s ustálenou súdnou praxou
a ich výmera nie je neprimerane prísna.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.