Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cbi/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113209283
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2113209283.10

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: ORS Europe s.r.o., so sídlom Martinická 987/3, Praha
9, Česká republika, IČ: 242 16 348, výmaz 18.4.2018 proti žalovanému: B.F.B. správcovská, v.o.s.,
Radlinského 50/1593, Piešťany, správca úpadcu BELLEZZA, s.r.o., v konkurze, so sídlom Koniarekova
19, Trnava, IČO: 36 715 603, právne zastúpený advokátom JUDr. Petrom Sopkom, Paulínska 24,
Trnava, o vylúčenie hnuteľných vecí zo súpisu konkurznej podstaty, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa z a s t a v u j e .

II. Žalovanému sa náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa9.4.2013domáhalvylúčeniamajetku-hnuteľných
vecí zo súpisu konkurznej podstaty.

2. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú
aj právnické osoby.

3. Podľa § 19 ods. 2 OZ, právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo
do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.

4. Podľa § 20a ods. 2 OZ, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom
určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

5. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

6. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8. Ustanovenie vychádza z § 107 ods. 4 OSP a upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity
právnickej osoby, teda k jej zániku došlo počas konania, t. j. v období od doručenia žaloby do
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ustanovenie sa vzťahuje aj na zánik žalobcu, aj
na zánik žalovaného. Na rozdiel od straty procesnej subjektivity fyzickej osoby (smrťou) počas konania,

súd v prípade právnickej osoby nemá možnosť posúdiť podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť
alebo či v ňom môže pokračovať. Povaha sporu je tu teda irelevantná. Pri zániku právnickej osoby akostrany sporu počas konania súd zisťuje, či má strana právneho nástupcu. Ak právneho nástupcu má,
súd uznesením rozhodne, že v konaní pokračuje s týmto právnym nástupcom. Ak súd zistí, že právnická
osoba zanikla bez právneho nástupcu, konanie obligatórne zastaví.

9. Aby právnická osoba mohla byť účastníkom civilného procesu, musí mať civilnoprocesnú subjektivitu,
teda spôsobilosť byť účastníkom civilného procesu, inak povedané spôsobilosť mať procesné práva a
povinnosti. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita, ktorej vznik u právnických osôb sa viaže k
vzniku týchto osôb a to dňom, ku ktorému boli zapísané do obchodného alebo iného zákonom určeného

registra, ak osobitný zákon neupravuje ich vznik inak. Naproti tomu právnické osoby zanikajú, resp.
strácajú hmotnoprávnu spôsobilosť dňom výmazu z príslušného registra, pokiaľ neustanovujú osobitné
predpisy.

10. Súd z obchodného registra Českej republiky (obchodní rejstřík, vedený Městským soudem v Praze,
oddíl C, vložka 189508) zistil, že žalobca bol dňa 18.4.2018 vymazaný po ukončení likvidácie z registra

čím došlo v zmysle § 20a ods. 2 OZ k jeho zániku. Spoločnosť žalobcu zanikla bez právneho nástupcu.

11. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných ustanovení mal súd preukázané,
že žalobca dňom výmazu z Obchodného registra ČR zanikol bez právneho nástupcu a stratil tak
spôsobilosť mať práva a povinnosti, resp. hmotnoprávnu subjektivitu, ktorá je predpokladom spôsobilosti

byť účastníkom civilného konania. Strata civilnoprocesnej subjektivity účastníka je prekážkou postupu
konania, ktorú si súd všíma, skúma v zmysle § 161 CSP po celý čas konania.

12. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že nie je splnená jedna zo základných podmienok konania a
konanie vykazuje neodstraniteľný nedostatok, ktorým je absencia spôsobilosti byť účastníkom konania

žalobcu, preto súd nemohol v konaní pokračovať a musel konanie v zmysle § 64 CSP zastaviť.

13. V danej veci je ešte nutné v závere dodať, že zaniknutý žalobca ešte v čase svojej existencie dňa
14.3.2017 (č.l. 178 spisu) navrhol v zmysle § 79 CSP pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu.
Do zániku žalobcu však o danom návrhu nebolo súdom rozhodnuté. Súd má za to, že o danom návrhu

už nie je možné po zániku žalobcu rozhodnúť, nakoľko na strane žalobcu v súčasnosti neexistuje už
žiaden procesný subjekt, ktorý pôvodne návrh podal ( a ku ktorému by bolo možné ako k ďalšiemu
subjektu pristúpiť). Poukaz na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Obdo V 45/2007 nie je relevantný a nie
je možné jeho závery použiť, aplikovať na daný prípad, nakoľko sa v ňom riešila skutkovo a procesne
odlišná situácia (išlo o zmenu účastníkov - vystúpenie pôvodného a na miesto neho vstup nového a

nie o pristúpenie k neexistujúcemu žalobcovi, a tiež v tomto konaní nový žalobca už prejavil súhlas so
zmenou, zatiaľ čo v danom konaní absentuje súhlas s pristúpením atď.). Zákon v ustanovení § 64 CSP
definuje jednoznačne jedinú podmienku, ktorú súd musí skúma po zániku strany a pred tým ako konanie
zastaví a to je skutočnosť, či strana po zániku má alebo nemá právneho nástupcu. V danom prípade je
jednoznačne preukázané, že žalobca zanikol bez právneho nástupcu, bez nástupcu, ktorý by v danom

konaní vystupoval na jeho mieste a až popri ktorom by mohol prípadne vystupovať ďalší žalobca (potom
čo by súd rozhodol o pripustení pristúpenia), preto bolo nutné konanie v zmysle § 64 CSP zastaviť.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznal (aj keď v zmysle § 256 ods. 1 CSP by mal na priznanie nárok, nakoľko po podaní žaloby

bezpochyby žalobca procesne zavinil zastavenie konania jeho výmazom a zánikom) nakoľko súd dospel
k záveru, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne v zmysle § 257 CSP
náhradu trov konania neprizná. Za dôvody hodné osobitného zreteľa má súd skutočnosť, že žalobca
v priebehu konania zanikol bez právneho nástupcu, neexistuje preto subjekt na strane žalobcu, proti
ktorému by bolo možné priznať a uložiť mu povinnosť zaplatiť náhradu trov konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p.nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p.. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p.. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi.

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak
do konania vstúpil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),

kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).