Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/122/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107226635
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1107226635.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v právnej veci

navrhovateľa: G. B., bytom X. XXX, okr. L., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, Gucmanova 670, priečinok 7, Leopoldov, zastúpený:
JUDr. Michalom Polákom, advokátom, Nevädzova 8, Trnava, proti odporcom: 1/ Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, 2/ Generálne riaditeľstvo
Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátová ul. č. 1, Bratislava, 3/ Ústav na výkon trestu odňatia
slobody a ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, priečinok 7, Leopoldov, 4/ Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o zaplatenie 199.163.51,-€, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
Odporcom v 1. až 4. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Súd odkazuje ustanoveného právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Michala Poláka, Nevädzova 8,
Trnava na uplatnenie si odmeny za zastupovanie navrhovateľa v konaní na Centrum právnej pomoci,
Námestie slobody 12, Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.8.2007, upraveným dňa 19.2.2008, 17.5. 2011, 28.6.2011
a 19.10.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal každého z odporcov na ospravedlnenie sa a
spoločne a nerozdielne na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 6 miliónov Sk, t.j. 199.163,51,-€, ako

aj na náhradu trov konania.

D. návrh odôvodnil tým, že sa v súčasnosti nachádza vo výkone doživotného trestu odňatia slobody,
pričom v období od marca 2006 do novembra 2007 bol po prijatí na výkon predchádzajúceho trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len ÚVTOS) Leopoldov umiestnený
na oddiel s bezpečnostným režimom, kde mal povolené sledovanie televízie (ďalej len TV) v súlade
s režimom dňa vypracovaným podľa príslušnej vyhlášky MS SR a to len od 19.00 hod. do 22.00

hod., pričom však s ním v tomto smere bolo zaobchádzané horšie ako s inými odsúdenými, dokonca
odsúdenými za závažnejšie trestné činy, keď odsúdení na doživotný výkon trestu v tom istom ústave mali
možnosť sledovať TV aj celý deň a takúto možnosť celodenného sledovania mali napríklad aj odsúdení
na doživotie a dokonca aj odsúdení na oddelení s bezpečnostným režimom v ÚVTOS Ilava, pričom
jemu toto nebolo umožnené aj keď o to vedenie ústavu viacnásobne žiadal. Aj v zmysle § 3 ods. 2
zákonaovýkonetrestuodňatiaslobodysazaručujúvšetkýmodsúdenýmvšetkyprávaustanovenétýmto
zákonom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, pričom uvedený zákon stanovuje aj právo

odsúdených na sledovanie TV. Zároveň uviedol, že rozsah obmedzenia časového sledovania televízie
je na svojvôli riaditeľa ústavu, ktorý v tomto nemá určené žiadne limity a stanovenie nerovnakého
režimu sledovania TV pre rôzne skupiny odsúdených a tiež nerovnaký režim v rôznych ústavoch, pričom
on ako odsúdený si nemôže vybrať, v ktorom bude trest vykonávať, je porušením zásady rovnakéhozaobchádzania garantovanej zákonmi SR a to antidiskriminačného zákona, § 3 ods. 2 zákona o výkone
trestu odňatia slobody, ako aj čl. 12 ods. 1, 16 ods. 2 a 19 ods. X Ústavy SR a čl. 3 Dohovoru o
ohrane ľudských práv a slobôd, čím došlo k zásahu do jeho práv, za ktoré si uplatňuje nemajetkovú

ujmu. Výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že zásah do svojich práv pociťoval veľmi
intenzívne a výrazne, bol frustrovaný a mal pocit nespravodlivosti a krivdy. Sledovanie TV je jediný
spôsob trávenia času a odstránenia nepriaznivých dôsled-kov výkonu trestu. Tento stav pociťoval ako
mučenie, bez možnosti účinnej obrany, pričom v novembri 2007 bol premiestnený do ÚVTOS Ilava,
kde uvedený protiprávny zásah do jeho práv skončil, avšak spôsobenú ujmu vzhľadom na jej charakter

nie je možné napraviť inak ako priznaním jej náhrady v peniazoch, pretože zásah do jeho práv bol už
nenávratne vykonaný. Výšku nemajetkovej umy stanovil na 300.000,- Sk mesačne, čo za obdobie 20
mesiacov zásahov do práv predstavuje sumu 6 mil. Sk, ktorú sumu považuje za primeranú porušeniu
jeho práv, morálnemu a emocionálnemu utrpeniu a stresu, ktorý prežil a ktorý vo výkone trestu pociťoval
intenzívnejšie ako človek žijúci bežný život. Svoj nárok predbežne prerokoval listom z 9.7.2007, ktorým
si voči odporcovi SR - MS SR uplatňoval aj iné nároky, pričom predmetný nárok je uvedený na strane

19, čl. VIII, bod 8 tohto listu. Tento spôsob prerokovania zvolil z dôvodu úspory nákladov, pričom zákon
toto nevylučuje a jeho podanie sa malo posudzovať podľa obsahu. Odporca v 1. rade postúpil tento list
odporcovi v 2. rade, pričom jeho nároku sa iným spôsobom nevenoval.

Na pojednávaní navrhovateľ doplnil, že odporca v 1. rade zodpovedá za uvedený nesprávny úradný

postup podľa zákona o zodpovednosti štátu a odporcovia v 2. a 3. rade boli zriadení z.č. 4/2001
Z.z. a tvoria súčasť Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len ZVJS), majú právnu subjektivitu,
pričom zabezpečujú výkon trestov odňatia slobody a sta-rostlivosť o odsúdených. Premietajú teda do
praxe výkon trestu odňatia slobody a obaja spa-dajú pod MS SR, ako to vyplýva z rozkazu ministra
spravodlivosti 9/2009, ktorým bol vydaný organizačný poriadok ZVJS. Keďže majú teda právomoc

určovať režim pre odsúdených, sú aj odporcovia v 2. a 3. rade pasívne legitimovaní v predmetnom
konaní, pričom z dôvodu právnej istoty žaluje aj týchto odporcov spolu s odporcom v 4. rade. Svoj nárok
si voči kaž-dému z odporcov uplatňuje viacerými právnymi titulmi a to jednak v zmysle z.č. 514/2003
Z.z. , tiež v zmysle z.č. 365/2004 Z.z. - antidiskriminačného zákona, § 11 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka o ochrane osobnosti a aj z ustanovení o zodpovednosti za škodu ob-siahnutých v § 415 a

420 Občianskeho zákonníka, ako aj v § 64 ods. 6 a 7 z.č. 4/2001 Z.z. o ZVJS. Nesprávny úradný postup
podľa z.č. 514/2003 Z.z. vidí v tom ako postupovali odpor-covia, keď nezabezpečili rovnaké práva v tom
istom čase v rôznych skupinách odsúdených a v rôznych zariadeniach. Odporca v 1. rade je priamo
týmto titulom zodpovedný ako ústred-ný orgán a trvá aj na pasívnej legitimácii odporcov v 2. až 4.
rade týmto titulom. Titulom antidiskriminačného zákona si uplatňuje svoj nárok z rovnakého dôvodu ako

podľa z.č. 514/2003 Z.z. Priamo v zákone je určený zodpovedný subjekt, ktorým je Ministerstvo spra-
vodlivosti SR a aj týmto titulom si uplatňuje svoj nárok voči všetkým odporcom. Protiprávny zásah do
práv navrhovateľa v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka vidí v rovnakom dôvode ako vyššie
uviedol a teda že mu bol vymedzený určitý časový úsek a nebolo mu umožnené sledovanie TV v takom
rozsahu ako iným väzňom, čo mu spôsobilo veľkú ujmu. Odporca v 3. rade mohol priamo ovplyvniť

kvalitu voľnočasovej aktivity. Porušenie právnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka vidí v
tom, že neboli dodržané všetky práva väzňov ako vyplývajú z predpisov o výkone trestu odňatia slobody
a podľa § 64 zák. č. 4/2001 Z.z. je pasívne legitimovaný aj odporca v 2. a 3. rade. Škodou v tomto
prípade je nemajetková ujma, ktorá mu bola spôsobená a ktorú aj vyčíslil.

Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ bol po prijatí do ÚVTOS Leopoldov
umiestnený do oddelenia s bezpečnostným režimom v zmysle § 81ods. 1 písm. b/ z.č. 475/2005 Z.z.
Odsúdený umiestnený v takomto oddiele má povolené sledovanie TV ako aj ďalšiu záujmovú činnosť
podľa ustanoveného režimu dňa vypracovaného v zmysle § 92 ods. 4 písm. e/, f/ vyhl. 664/2005 Z.z.
Podľa § 92 ods. 4 písm. f/ uvedenej vyhl. môže odsúdený vybrané televízne programy sledovať spravidla

len v kultúrnej miestnosti a s po-volením pedagóga, ak je TV prijímač umiestnený v cele, inštaluje
sa technické zariadenie na jeho ovládanie. Zo strany ÚVTOS Leopoldov nedošlo ohľadom na vyššie
uvedené k nespráv-nemu úradnému postupu. Navrhovateľ je počas výkonu trestu povinný vykonávať
činnosti a riadiť sa ustanoveným režimom dňa, ktorý bol vypracovaný v súlade s príslušnými predpismi
a okrem iného upravuje aj časový harmonogram sledovania TV. Preto návrh ako nedôvodný navrhol

zamietnuť.

Na pojednávaní odporca v 1. rade zároveň s odporcom v 4. rade uviedol, že čo sa týka ospravedlnenia,
ktorého sa navrhovateľ domáha, odporca v 4. rade nie je pasívne legitimo-vaný a tiež nie je pasívnelegitimovanýanivzmyslez.č.514/2003Z.z.Vzmysleuvedenéhozákonaniesúsplnenéanipredpoklady
na priznanie nároku, t.j. nesprávny úradný postup a ani nebola preukázaná škoda, taktiež tento nárok
nebol predbežne prerokovaný. V ostatných tituloch, ktoré boli voči nim uplatnené nie sú ani ako odporca

v 1. rade, ani ako odporca v 4. rade pasívne legitimovaní.

Odporca v 2. rade uviedol, že navrhovateľ bol umiestnený v ústave v strednom stupni stráženia v oddiele
s bezpečnostným režimom od 14.2.2006 do 23.11.2007 v súlade s § 81 ods. 1 písm. b/ zákona o výkone
trestu odňatia slobody. Zaobchádzanie a režim v oddiele bol vykonávaný v súlade s § 92 vyhlášky.

Sledovanie TV vysielania u odsúdených umiestnených v tomto oddiele sa realizovalo v súlade s §
41 zákona podľa časového rozvrhu dňa, ktorý bol súčasťou platného ústavného poriadku. Podľa § 4
ods. 1 zákona je odsúdený povinný po-drobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých
výkon by bol v rozpore s úče-lom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu
uplatniť. Kultúrno-osve-tovú činnosť definuje zákon v 4. hlave v 2. oddiele ako "ostatné práva". Prípadné
porušenie tohto práva teda nemožno ani považovať za porušenie základných práv a slobôd. Trest sa

vykonáva v ústave diferencovanie, pričom pohyb, kontakt, spôsob zabezpečenia uplatnenia práv je
rozdielny podľa stupňa stráženia, pričom v ústave sa na zvýšenie účinnosti výkonu trestu vykonáva
vnútornádiferenciácianašpecializovanéoddiely.Navrhovateľsaodvolávaajnaantidiskriminačnýzákon
a jeho porušenie, avšak v § 2 ods. 1 tohto zákona je definované čo sa chápe pod dodržiavaním zásady
rovnakého zaobchádzania, pričom k porušeniu uvedených ustanovení nedošlo, nakoľko zákonné právo

na kultúrnu a osvetovú činnosť podľa § 34 zákona, ktoré zahŕňa aj sledovanie TV, navrhovateľovi
odopreté nebolo. Podľa § 53 vyhlášky sa ústavným poriadkom konkretizujú ustanovenia zákona o
výkone trestu, teda aj zákonné právo odsúdeného sledovať TV. Ak nebol časový limit stanovený
zákonom,bolaexlegedanámožnosťriaditeľomústavovnastaviťtentovosvojejkompetencii.Uvedeným
konaním ne-došlo ani k nesprávnemu úradnému postupu, keďže odporca v 2. rade postupoval pri uplat-

ňovaní práva navrhovateľa na sledovanie TV v súlade s príslušnou legislatívou. Zároveň od-porca v
2. rade uviedol, že list navrhovateľa z 9.7.2007 bol označený ako Pokračovanie sťažností a iné a bol
ako sťažnosť vybavený Inšpekciou GR ZVJS, ktorá túto po prešetrení vyhodnotila ako neopodstatnenú.
Tento list nemožno pre nesplnenie hmotnoprávnych a pro-cesných podmienok považovať za predbežné
prerokovanie nároku podľa § 15 zákona o zod-povednosti za škodu. Tiež uviedol, že priamo nezasiahol

do práv navrhovateľa, nakoľko ústavný poriadok vydáva riaditeľ ústavu a schvaľuje ho generálny riaditeľ
a preto nie je procesne legitimovaný ani keby k porušeniu práv navrhovateľa došlo, pričom jeho návrh
z vyššie uvedených dôvodov považuje za neopodstatnený a preto ho žiadal zamietnuť.

Na pojednávaní odporca v 2. rade doplnil, že v zmysle z.č. 514/2003 Z.z. je pasívne legitimovaný len

odporca v 1. rade. Právo na osvetovú a kultúrnu činnosť zahŕňa široké spektrum aj iných možností,
nielen právo na sledovanie TV a tieto mohol navrhovateľ využiť. Skutočnosť, že na oddelení doživotných
trestov je možné sledovať TV celý deň je len tvr-dením navrhovateľa, ktoré má z počutia. Dôvod uvedený
navrhovateľom nie je uvedený v § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona a navrhovateľ ani neuviedol, ako
mal odporca v 2. rade zasiahnuť do jeho cti a ľudskej dôstojnosti čo sa týka ochrany osobnosti. Do ústavu

sanavrhovateľdostalvlastnýmpričinenímavtomtosúdodržiavanévšetkyzákladnéľudsképrávaokrem
riadne vymedzených obmedzení. Tiež dodal, že čo sa týka náhrady škody, z celkového znenia zákona
4/2001 Z.z. vyplýva, že sa má jednať o majetkovú ujmu, ktorú si však navrhovateľ neuplatňuje.

Odporca v 3. rade uviedol, že dňa 9.2.2006 boli rozhodnutím KS v Nitre sp. zn. 1T/1/2005 uplatnené v

zmysle§74aods.1Tr.por.vočinavrhovateľovinevyhnutnéobme-dzeniavrozsahuvšetkýchustanovení
týkajúcich sa dôvodov väzby podľa § 67 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. Navrhovateľ bol v ÚVTOS
Leopoldov umiestnený v strednom stupni stráženia v oddelení s bezpečnostným režimom od 14.2.2006
do 23.11.2007 v súlade s § 81 ods. 1 písm. b/ zákona. Zaobchádzanie a režim v tomto oddiele bol
vykonávaný v súlade s § 92 vyhlášky 664/2005 Z.z., pričom z hľadiska dĺžky času sledovania TV nebol

rozdiel v používaní vlastného TV prijímača a ústavného TV prijímača. Na písomné sťažnosti navrho-
vateľa týkajúce sa sledovania televízie tomuto riadne odpovedal a v odpovediach uviedol, že sledovanie
televízneho vysielania upravuje § 41 ods. 1 z.č. 475/2005 Z.z., v časovom rozvrhu dňa, ktorý je súčasťou
ústavného poriadku a odsúdení umiestňovaní na oddelenie s bezpeč-nostným režimom môžu sledovať
TV v čase určenom časovým rozvrhom učeným pre tento oddiel. Pri určovaní časového rozvrhu sa

vychádza z účelu diferencovaného spôsobu zabezpečenia práv a povinností podľa zákona o výkone
trestu odňatia slobody pri dodržaní účelu výkonu trestu a z vyššie uvedených dôvodov žiadal návrh
zamietnuť.Na pojednávaní odporca v 3. rade doplnil, že doložil časový rozvrh dňa odsúdených v oddiele s
bezpečnostným režimom aj v oddiele doživotných trestov a títo mohli v uvedenom čase sledovať TV
len v čase vymedzenom týmto rozvrhom a teda od 19.00 hod. V ostatnom sa stotožnil s vyjadreniami

odporcu v 2. rade.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľa,prednesomprávnehozástupcunavrhovateľa
a zástupcov odporcov, oboznámil sa s listinnými dokladmi a to: listom z 9.7.2007, korešpondenciou
medzi navrhovateľom a odporcami, časovým rozvrhom dňa pre oddelenie s bezpečnostným režimom

a pre oddelenie doživotne odsúdených v ÚVTOS Leopoldov, rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské
práva č. 31827/02, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ vykonával od 1.9.2001 do 9.2.2006 väzbu vo veci Krajského súdu v Ni-tre sp. zn. 1T/1/2005.
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 10.10.2005 vo veci vedenej pod sp. zn. 1T/2/2005 v spojení
s uznesením NS SR z 8.2.2006 sp. zn. 1T 110/2005 bol navrho-vateľ právoplatne odsúdený na

nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody v trvaní 9 rokov so zaradením do II. nápravno-výchovnej
skupiny. Nakoľko výkon právoplatného trestu odňatia slobody má prednosť pred výkonom väzby, bol
navrhovateľ na výkon trestu umiest-nený v ÚVTOS Leopoldov, kde bol rozhodnom období od 14.2.2006
do 23.11.2007 zaradený na oddiele s bezpečnostným režimom, odkiaľ bol následne premiestnený do
ÚVTOS Ilava. V súčasnosti vykonáva doživotný výkon trestu odňatia slobody. Uvedené nebolo medzi

účastníkmi sporné.

Navrhovateľ v liste z 9.7.2007 adresovanom I.. E. Y. - ministrovi spravodlivosti nazvanom Pokračovanie
sťažnosti a iné, podal viaceré sťažnosti na konanie orgánov verejnej moci voči jeho osobe a majetku,
pričomnastrane19,vbode8sasťažovalajnasvojvôľuriaditeľovväznícpriurčovaníčasunasledovanie

televízie pre väzňov a tiež na rozdielny časový rozsah tohto práva na sledovanie TV pre väzňov v
oddelení s bezpečnost-ným režimom v ÚVTOS Ilava a v ÚVTOS Leopoldov, čím sa cítil byť počas
umiestnenia v ÚVTOS Leopoldov poškodený, nakoľko časový rozsah na pozeranie TV tu bol výrazne
kratší a za toto požadoval nemajetkovú ujmu 350 tisíc Sk.

Predmetný list odporca v 4. rade zaslal odporcovi v 2. rade dňa 26.7.2007 na priame vybavenie
opakujúcich sa sťažností pisateľa na porušovanie jeho zákonných práv, ktoré sú pokračovaním jeho
sťažností z 26.6.2007 a tento zaslal aj spolu so zápisom z pohovoru so sťažovateľom, pričom o tomto
postúpení informoval aj navrhovateľa.

Odsúdení v oddiele s bezpečnostným režimom mali v ÚVTOS Leopoldov v rozhod-nom čase povolené
sledovanie TV v pondelok až piatok od 19.00 do 22.00 hod. Odsúdení v oddiele doživotných trestov
mali v uvedenom ústave v rozhodnom čase povolené sledova-nie TV taktiež od 19.00 do 22.00 hod.,
v piatok do 23.00 hod.

Navrhovateľ v priebehu konania navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov a to riaditeľa ústavu
na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove a tiež spoluväzňov na-vrhovateľa a to P. Y., C. C., I. I.
z oddielu s bez-pečnostným režimom, C. X., E. Y. a I. KH. z oddielu doživot-ných trestov. Keďže A.
dôkazy neboli potrebné pre ďalšie rozhodnutie vo veci, súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania aj s
poukazom na zásadu hospodárnosti a efektívnosti kona-nia zamietol.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a

slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa čl.16 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľud-skému či
ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

Podľa§2z.č.365/2004Z.z.vzneníz.č.539/2005Z.z.účinnomdo31.8.2007(anti-diskriminačnýzákon):ods. 1: Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z akéhokoľvek
dôvodu, vo výkone práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, ako aj v prijímaní opatrení na ochranu
pred diskrimináciou, ak je možné prijatie takýchto opatrení požadovať vzhľadom na konkrétne okolnosti

a na možnosti osoby, ktorá má povinnosť túto zásadu dodržiavať.
ods.3: Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou za-obchádza
menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v
porovnateľnej situácii.
ods. 4 Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré

znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis,
rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú
primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

Podľa § 3 ods. X cit. z.č. 365/2004 Z.z. štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej
samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby sú povinné dodržiavať zása-du rovnakého zaobchádzania

v oblastiach ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak by v konkrétnom prípade jej dodržanie
bolo alebo mohlo byť v rozpore s opatreniami ustanove-nými osobitnými predpismi, potrebnými na
zabezpečenie bezpečnosti, vnútorného poriadku, predchádzanie protiprávnej činnosti, zabezpečenie
ochrany zdravia alebo ochrany práv, právom chránených záujmov a slobôd osôb.

Podľa § 9 cit. z.č. 365/2004 Z.z.
ods. 1: Každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.
ods. 2: Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý
na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania,

upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané
zadosťučinenie.
ods. 3: Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské
uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej
ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Podľa§2ods.1z.č.365/2004Z.z.vzneníz.č.326/2007účinnomod1.9.2007(anti-diskriminačnýzákon)
dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskri-minácie z akéhokoľvek dôvodu.

Podľa § 3 ods. 1 cit. z.č. 365/2004 Z.z. štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej
samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby sú povinné dodržiavať zása-du rovnakého zaobchádzania
v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 3 z.č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody:
ods. 2: Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým odsúdeným v súlade so zásadou
rovnakého zaobchádzania.
ods. 5: Trest sa vykonáva diferencovane. Pohyb, kontakt, spôsob zabezpečenia a uplatňovania práv

odsúdeného je rozdielny podľa stupňa stráženia.
ods. 6: Na zvýšenie účinnosti výkonu trestu sa vykonáva vnútorná diferenciácia a vytvárajú sa
špecializované oddiely.

Podľa § 4 ods. 1 cit. z.č. 475/2005 Z.z. počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa

obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu
alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve
na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a
tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a v práve slobodnej voľby povolania.

Podľa § 12 cit. z.č. 475/2005 Z.z. vonkajšia diferenciácia je výkon trestu podľa stupňa stráženia a riadi
sa zásadou, že čím je vyšší stupeň stráženia, tým väčší je rozsah obmedzení; rovnako diferencovane
je upravený aj výkon práv a formy zaobchádzania.Podľa § 14 ods.1 cit. z.č. 475/2005 Z.z. vnútorná diferenciácia je umiestňovanie odsúdených do oddielov
a skupín v rámci toho istého stupňa stráženia na zvýšenie účinnosti zaobchádzania s odsúdenými.

Podľa § 33 ods. 1 cit. z.č. 475/2005 Z.z. kultúrno-osvetová činnosť je súhrn záujmových aktivít a
aktivít vo voľnom čase, ktoré odsúdenému sprostredkúvajú sústavu akceptovateľných vzorcov konania
a správania, medziľudských vzťahov, úcty k životu a spoločnosti.

Podľa § 34 ods. 2 cit.z.č. 475/2005 Z.z. odsúdený môže rozhlasové vysielanie počúvať a televízne

vysielanie sledovať v čase určenom v časovom rozvrhu dňa spôsobom, ktorý nenarúša ústavný
poriadok. Odsúdenému sa tiež umožní počúvanie rozhlasového vysielania prostredníctvom rozhlasu
inštalovaného v cele a v stanovenom rozsahu sledovanie televízneho vysielania alebo programu zo
záznamu.

Podľa § 35 ods. 1 veta prvá a ods. 2 cit. z.č. 475/2005 Z.z., odsúdený má právo na vlastné náklady

predplatiť si dennú tlač a časopisy a objednať si knihy okrem tých, ktoré propagujú národnostnú, rasovú,
etnickú, náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd
občanov, násilie, krutosť, ohrozujú mravnosť, morálku a poriadok v ústave alebo popisujú výrobu a
použitie návykových látok, jedov, výbušnín, zbraní a streliva. Odsúdený má právo vypožičať si z knižnice
v ústave knihy podľa vlastného výberu, vypožičiavať si a hrať spoločenské hry, ktoré sú v ústave.

Podľa § 41 ods. 1, ods. 2 cit. z.č. 475/2005 Z.z. riaditeľ ústavu vydá ústavný poriadok, ktorým sa upravuje
spôsobvýkonupráv,obmedzeníapovinnostíodsúdenýchauplatňovanieporiadkuadisciplíny;súčasťou
ústavného poriadku je časový rozvrh dňa. Ústavný poriadok schvaľuje generálny riaditeľ.

Podľa § 81 ods. 1 písm. b/ cit. z.č. 475/2005 Z.z. do oddielu s bezpečnostným režimom sa umiestni
odsúdený, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, je splnený dôvod väzby a súd rozhodol o primeranom
uplatnení obmedzení podľa osobitného predpisu.

Podľa § 45 vyhl. č. 664/2005 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody

odsúdenému sa umožňuje počúvať rozhlasové vysielanie reprodukované vnútorným okruhom ústavu
alebo individuálne z vlastného rádioprijímača a sledovať televízne vysielanie z televízneho prijímača
ústavu, alebo ak to riaditeľ ústavu povolí z vlastného televízneho prijímača. Riaditeľ ústavu rozhodne,
či odsúdený môže používať vlastný televízny prijímač s batériovým napájaním alebo na elektrickú sieť.

Podľa§92ods.2cit.vyhláškyodsúdenýumiestnenýdooddielusbezpečnostnýmrežimomsaubytujedo
jednomiestnejalebodvojmiestnejcely.Celajevybavenárádiopri-jímačomaodsúdenémumožnopovoliť,
aby mal na cele vlastný televízny prijímač alebo televízny prijímač môže inštalovať ústav. Na sledovanie
televízneho vysielania sa spravidla využíva miestnosť určená na tento účel. Chodba a v prípade
potreby aj iné priestory oddielu sú zabezpečené kamerovým systémom. Cela je vybavená privolávacím

signalizačným zaria-dením. Vnútorné zariadenie cely je pripevnené k podlahe alebo ku stene. V oddiele
vykonáva nepretržitú službu príslušník zboru, ktorý kontroluje pohyb a činnosť odsúdeného.

Podľa § 92 ods. 4 cit. vyhlášky:
písm. e) záujmovú činnosť odsúdený vykonáva len v cele a na základe povolenia pedagóga,

písm. f) vybrané televízne programy môže sledovať spravidla len v kultúrnej miest-nosti a s povolením
pedagóga; ak je televízny prijímač umiestnený v cele, inštaluje sa technické zariadenie umožňujúce jeho
ovládanie,

Podľa§11z.č.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlenObč.zák.)fyzickáosobamáprávonaochranu

svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstoj-nosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Obč. zák. :
ods.1: Fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnenýchzásahovdopráva

na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.ods. 2: Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

ods. 3: Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 64 z.č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže

ods. 6: Štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú zborom alebo jeho príslušníkom v súvislosti s plnením
úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho
konania osoby alebo oprávneného zákroku príslušníka zboru.
ods. 7: Náhradu škody poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo.

Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ z.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone

verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa§9ods.1,2z.č.514/2003Z.z.účinnéhovrozhodnomobdobíštátzodpovedázaškoduspôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Súdvyhodnotilvkonanívykonanédôkazyjednotlivoajvichvzájomnýchsúvislos-tiachadospelkzáveru,
že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť.

Zvykonanýchdôkazovmalsúdzapreukázané,ženavrhovateľbolod14.2.2006do23.11.2007zaradený
v súlade s vyššie cit. § 81 ods. 1 písm. b/ cit. z.č. 475/2005 Z.z. na oddiele s bezpečnostným režimom
v ÚVTOS Leopoldov, kde podľa časového režimu mali odsúdení povolené sledovanie TV v pondelok až
piatok od 19.00 do 22.00 hod. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Navrhovateľ odôvodnil podaný návrh tým, že v ÚVTOS Leopoldov je iný prístup čo sa týka možnosti
sledovania TV medzi rôznymi skupinami odsúdených, keď odsúdení v oddiele s bezpečnostným
režimom mali v rozhodnom období a to od marca 2006 do novembra 2007 umožnené sledovanie
TV od 19.00 do 22.00 hod., pričom v oddiele doživotných trestov mali toto umožnené počas celéhodňa a taktiež že je iný prístup v umožnení sledovania TV aj v rôznych ústavoch, keď v ÚVTOS Ilava
môžu sledovať odsúdení TV aj v oddiele s bez-pečnostným režimom po celý deň, čo mu však nebolo
v ÚVTOS Leopoldov umožnené. Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odsúdení

môžu sledovať TV v čase určenom časovým režimom, ktorý v rámci ústavného poriadku vydáva riaditeľ
ústavu a schvaľuje ho generálny riaditeľ, pričom v ÚVTOS Leopoldov v oddiele doživotných trestov mali
odsúdení povolené sledovanie TV obdobne ako v oddiele s bezpečnostným režimom a to v zmysle
časového režimu v pondelok až v piatok od 19.00 do 22.00 hod., v piatok do 23.00 hod. a teda nie po
celý deň ako tvrdil navrhovateľ, preto toto jeho tvrdenie súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Navrhovateľ v konaní odôvodnil svoj návrh aj tým, že v zmysle § 3 ods. 2 z.č. 475/ 2005 Z.z.
sú všetky práva ustanovené týmto zákonom zaručené všetkým odsúdeným v súlade so zásadou
rovnakého zaobchádzania. V konaní však nepreukázal rôzny prístup v umožnení sledovať TV v rôznych
špecializovaných oddieloch v ÚVTOS Leopoldov, pričom súd tiež poukazuje na znenia ods. 5 a 6 cit. § 3
z.č. 475/2005 Z.z., v zmysle ktorých sa trest vykonáva diferencovanie a uplatňovanie práv je rozdielne

podľa stupňa stráženia, pričom na zvýšenie účinnosti výkonu trestu sa vykonáva vnútorná diferenciácia
a vytvárajú sa špecializované oddiely a teda aj rozsah práv ovplyvňuje režim výkonu trestu v príslušnom
špecializovanom oddiele. Zároveň k tvrdeniu navrhovateľa o rôznosti prístupu k umožneniu sledovania
TV v rôznych ústavoch súd uvádza, že v zmysle § 41 z.č. 475/2005 Z.z. časový rozvrh dňa určuje riaditeľ
príslušného ústavu a verifikuje ho generálny riaditeľ v rámci ústavného poriadku. Ak by aj odsúdení mali

v rôznych ústavoch nerovnaký režim sledovania TV, súd konštatuje, že v zmysle uvedených ustanovení
a tiež v zmysle § 4 ods. 1 a § 12 z.č.475/2005 Z.z. nie je stanovený spoločný časový harmonogram, ktorý
by bol rovnaký v každom zariadení rovna-kého stupňa stráženia, ale zákon ukladá povinnosť riaditeľovi
každého ústavu vypracovať ústavný poriadok a v rámci neho aj časový rozvrh dňa, z čoho vyplýva, že
tento má zodpove-dať podmienkam toho ktorého zariadenia a preto v každom ústave môže byť časový

harmono-gram iný.

Navrhovateľ si voči každému z odporcov uplatnil svoj nárok viacerými právnymi titulmi a to jednak
v zmysle z.č. 514/2003 Z.z., tiež v zmysle z.č. 365/2004 Z.z. - antidiskri-minačného zákona, § 11 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti a aj z ustanovení o zodpovednosti za škodu

obsiahnutých v § 415 a 420 Občianskeho zákonníka, ako aj v § 64 ods. 6 a 7 z.č. 4/2001 Z.z. o ZVJS,
súd preto skúmal dôvodnosť jednotlivých právnych titulov.

Pokiaľ ide o nárok uplatnený v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., tento v § 4 špecifikuje zodpovedné
orgány konajúce v mene štátu, pričom súd konštatuje, že v danom prípade je pasívne legitimovaný len

odporca v 1. rade, nie však odporcovia v 2. - 4. rade, keďže títo nie sú označení ako orgány zastupujúce
SR a nespĺňajú podmienky vymedzené uvedeným ustano-vením, teda voči nim je uplatnenie si tohto
nároku uvedeným právnym titulom nedôvodné. Zároveň súd konštatuje, že chýba základný predpoklad
pre uplatnenie si nároku v zmysle tohto zákona, keďže tento v § 15 ods. 1 upravuje povinnosť nárok
predbežne prejednať, pričom sa súd stotožnil s vyjadrením odporcu v 1. rade, že k tomuto predbežnému

prero-kovaniu nedošlo. List navrhovateľa zo dňa 9.7.2007 bol navrhovateľom samotným označený
ako Pokračovanie sťažnosti a iné a teda nebolo možné z neho ani v zmysle jeho obsahu zistiť, že
išlo o žiadosť o predbežné prerokovanie nároku uplatneného v tomto konaní podľa § 9 cit. zákona
a nemožno ju podľa názoru súdu zamieňať s inými právnymi prostriedkami, ktorými sa navrhovateľ
domáhal nápravy ním tvrdeného stavu. Zároveň súd uvádza, že ak by aj uvedený list bol považovaný za

žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, navrhovateľ v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup.
Zákon č. 514/2003 Z.z. príkladne uvádza, čo možno za takýto postup považovať a v zásade sa jedná o
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Navrhovateľ

nesprávny úradný postup vidí v tom ako postupovali odporcovia, keď nezabezpečili rovnaké práva v
tom istom čase v rôznych skupinách odsúdených a v rôznych zariadeniach. Súd k tomu uvádza, že
príslušné orgány môžu konať len v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V da-nom prípade mal riaditeľ ústavu
oprávnenie vydať ústavný poriadok a v rámci neho časový rozvrh upravujúci rozsah a použitie práv
podľa diferenciácie tak ako už bolo vyššie uvedené a tento bol riadne schválený generálnym riaditeľom

ZVJS, čo nebolo medzi účastníkmi ani sporné. Navrhovateľovi bolo umožnené sledovanie TV v súlade
s vyššie uvedeným § 34 ods. 2 z.č. 475/2005 Z.z. a § 92 ods. 4 vyhl. č 664/2005 Z.z., preto nemožno
konštatovať, že v danom prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Taktiež súd poukazuje na
skutoč-nosť, že v zmysle cit. ust. § 17 z.č. 514/2003 Z.z. nie je možné priznať poškodenému ospra-vedlnenie, len konštatovať porušenie práva a v prípade ak toto nie je dostatočné, priznať aj nemajetkovú
ujmu. Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil nemajetkovú ujmu 6 mil. Sk, ktorú však v konaní
nijako nepreukázal. Súd len podotýka, že tvrdenie navrhovateľa o závažnej ujme, ktorá mu vznikla

nemožnosťou trávenia voľného času práve sledovaním TV nepovažuje súd za dôvodné, keď uvedený
priestor mohol využiť aj inými prostriedkami kultúrno - osvetovej činnosti tak ako sú vymedzené v §
33 až 35 z.č. 475/2005 Z.z. V konaní teda navrhovateľ nepreukázal základné podmienky na priznanie
nároku týmto právnym titulom, ktoré musia byť pre jeho úspešné uplatnenie si kumulatívne splnené a to
nesprávny úradný postup, škodu a z uvedeného dôvodu ani príčinnú súvislosť medzi nimi.

Súd skúmal uvedený nárok aj v zmysle z.č. 365/2004 Z.z. (antidiskriminačný zákon). Navrhovateľ
v konaní namietal porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v súvislosti s tým, že rôzne skupiny
odsúdených majú rôzny rozsah možnosti sledovať TV v rámci jedného ústavu a tiež sú rozdiely aj medzi
rozsahom tejto možnosti v ÚVTOS Leopoldov a v ÚVTOS Ilava. Uvedený zákon definuje diskrimináciu
a dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania v § 2 tak ako je vyššie uvedené. V danom prípade

súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal konanie odporcov, z
ktorého by bolo možné dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.
Súd konštatuje, že z doka-zovania nevyplynulo, že by sa odporcovia dopustili konania, ktoré by bolo
priamou alebo nepriamou diskrimináciou jeho osoby tak ako je táto definovaná v uvedenom § 2 a
teda stotožnil sa v tomto s obranou odporcov, keďže ich postup tak ako bol vyššie uvedený nenapĺňa

znaky uvedeného konania a plne vychádzal z rešpektovania zákona o výkone trestu odňatia slobody č.
475/2005 Z.z. a z vyhlášky č. 664/2005 Z.z., pri plnom rešpektovaní práva odsúdených na kultúrnu a
osvetovú činnosť, ktoré bolo zachované a preto uvedený nárok uplatnený týmto titulom vyhodnotil ako
nedôvodný.

Predmetný nárok súd skúmal aj v zmysle ust. § 11 a nasledujúcich Obč. zák. o ochrane osobnosti.
Súd v danom prípade konštatuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v 1. rade, keďže
k zásahu musí v prípade predmetných ustanovení Obč. zák. dôjsť konkrét-nym subjektom a nejde
teda o zodpovednosť štátu, ale o občiansko-právny vzťah. Taktiež navrhovateľ nepreukázal základné
predpoklady pre priznanie takéhoto nároku uvedeným právnym titulom, ktorými sú: 1. neoprávnený

zásah do chráneného osobnostného práva, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť, či ohroziť osobnosť
fyzickej osoby, 2. ujma na osobnosti fyzickej osoby spočívajúca v znížení dôstojnosti alebo vážnosti
fyzickej osoby v značnej miere a príčinná súvislosť medzi 1. a 2. Občianskoprávna ochrana osobnosti
fyzickej osoby sa poskytuje len proti takému zásahu do osobnostných práv, ktorý je možný kvalifikovať
ako neoprávnený, protiprávny a nedovolený. Navrhovateľ nepreukázal takéto protiprávne konanie

odporcov, ktorým malo byť zasiahnuté do jeho práv a ktoré by malo byť v príčinnej súvislosti s ujmou,
ktorúanibližšieneodôvodnilanepreukázal.Súdopätovnepoukazujenato,žezdo-kazovaniavyplynulo,
že odsúdení v oddiele s bezpečnostným režimom aj v oddiele doživot-ných trestov v ÚVTOS Leopoldov
majú rovnaký rozsah možnosti sledovania TV a to v súlade s časovým rozvrhom vydaným riaditeľom
ústavu v zmysle z.č. 475/2005 Z.z. a tiež na skutočnosť, že predmetný zákon stanovuje každému

riaditeľovi ústavu povinnosť vypracovať ústavný poriadok a v rámci neho časový rozvrh, v rámci ktorého
musia byť zachované práva odsúdených tak ako to vyplýva zo z.č. 475/2005 Z.z., avšak s ohľadom
na podmienky toho ktorého ústavu a teda časové rozvrhy v rôznych ústavoch nemôžu byť totožné,
pričom právo na kultúrnu a osvetovú činnosť navrhovateľovi zachované bolo a nedošlo teda ani k
porušeniu navrhovateľom namietaných práv vyplývajúcich z Ústavy SR a Dohovoru o ľudských prá-

vach. Z uvedených dôvodov teda navrhovateľov návrh vyhodnotil aj pri jeho skúmaní týmto právnym
titulom ako nedôvodný.

Navrhovateľ si svoj nárok uplatnil aj titulom náhrady škody v zmysle § 415 a 420 Obč.zák. a tiež zákona
č. 4/2001 Z.z. V prípade tohto právneho titulu opätovne súd konštatuje nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie na strane odporcu v 1. rade a to z dôvodov ktoré už uviedol pri skúmaní nároku titulom
ochrany osobnosti. Navrhovateľ sa v konaní domáha ospravedlnenia sa od odporcov a náhrady sumy
199.163,51,-€ ako nemajetkovej ujmy, pričom ustanovenie § 420 Obč. zák. dopadá na prípady, keď
v dôsledku porušenia určitej právnej povinnosti vznikne poškodenému ujma majetková (tzv. škoda).
Tá sa primárne prejavuje v zmenšení majetku poškodeného a v nemožnosti jeho rozmnoženia, avšak

nemožno ju obmedzovať len na také prípady; zahŕňa totiž aj ujmu na zdraví. Náhrada nemajetkovej
umy a ospravedlnenie nie sú škodou, ktorá by zodpovedala uvedeným ustanoveniam a teda ju nie
je možné ani priznať uvedeným právnym titulom. Navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal existenciu
majetkovej ujmy, resp. škody na zdraví, ktorá by vznikla porušením právnej povinnosti odporcov; taképorušenie povinnosti v konaní nebolo už z vyššie uvedených dôvodov rovnako preukázané. Súd sa
taktiež stotožnil s obranou odporcu v 2. rade, že aj z.č. 4/2001 Z.z. v § 64 vyžaduje spôsobenie škody,
pričom škodou je ujma majetková, ktorú si navrhovateľ v konaní neuplatnil a preto súd aj týmto právnym

titulom uplatnený nárok vyhodnotil ako nedôvodný, pričom v zmysle ods. 7 uvedeného ustanovenia je
tu aj nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcov v 1. až v 3. rade, keďže ako poskytovateľ
uvedenej náhrady je uvedené ministerstvo. Pretože pre priznanie náhrady škody je nevyhnutné napl-
nenie všetkých predpokladov a to existencia protiprávneho konania, škoda, príčinná súvislosť medzi
nimi a zavinenie, ktorých existencia nebola v konaní preukázaná, súd návrh aj z tohto právneho titulu

zamietol.

Sumarizáciou vyššie uvedených skutočností posúdil súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči
odporcom ospravedlnenia sa a nemajetkovej ujmy ako nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potreb-ných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, avšak úspešným odporcom náhradu
trov konania nepriznal nakoľko títo si ju neu-platnili.

Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak bol účastníkovi súdom ustano-vený zástupca

alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania
sa postupuje podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 z.č. 327/2005 Z.z. ak oprávnená osoba spĺňa podmienky ustanovené osobitným
predpisom na priznanie náhrady trov konania, 18) súd prizná náhradu trov konania namiesto oprávnenej

osobe advokátovi, ktorý je oprávnený vo vlastnom mene a na svoj účet náhradu trov konania aj vymáhať.

Podľa § 15 ods. 2 z.č. 327/2005 Z.z. Centrum rozhodnutím podľa osobitného predpisu 16) prizná
advokátovi náhradu trov konania po skončení zastupovania na základe jeho vyčíslenia podľa osobitného
predpisu; to neplatí v rozsahu, v ktorom súd priznal náhradu trov konania podľa odseku 1. Ak sú na to

dôvody hodné osobitného zreteľa, môže centrum priznať advokátovi čiastočnú alebo úplnú náhradu trov
právneho zastúpenia bez ohľadu na to, či súd tomuto advokátovi priznal náhradu trov konania podľa
odseku 1.

Súd navrhovateľovi ustanoveného právneho zástupcu odkázal s poukazom na uvedené ust. § 149 ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku a § 15 z.č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi s náhradou trov na Centrum právnej pomoci

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v šiestich vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona

V Bratislave, dňa 25. októbra 2011Mgr. Daniela Drnáková

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: