Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/105/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010545
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3818010545.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 16. 01. 2019 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému F.. I. L.

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý F.. I. L., nar. XX. XX. XXXX. v Y., trvale bytom H., Q. XXX/XX., okres K.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 02. 05. 2017 v čase okolo 19.00 hod. na autobusovej zastávke pri kostole, v obci N., okres Prievidza,

po predchádzajúcom konflikte pristúpil k poškodenému M. H., sediacemu na lavičke a odcudzil mu
z uzavretého pravého vrecka bundy mobilný telefón zn. Prestigio, bielej farby so SIM kartou, v hodnote
50 eur tak, že mu násilím odtiahol ruku, ktorou si poškodený chránil mobilný telefón, odzipsoval zips
vrecka a mobil si z neho vybral, čím spôsobil poškodenému škodu vo výške 50 eur,

t e d a

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

t ý m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov
a za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 188 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem)
mesiacov, výkon, ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, poškodeného H., svedkov H., H. (G.), podľa §
269 Trestného poriadku oboznámil konfrontáciu, číslo listu 59 - 62, výzvu, číslo listu 63, zápisnicu,

číslo listu 64, uznesenie, číslo listu 65, potvrdenie, číslo listu 66, listinný dôkaz číslo listu 67, výpis z
evidencie priestupkov, číslo listu 68, 73, potvrdenie, číslo listu 69, úradný záznam, číslo listu 70,
register trestov, číslo listu 74, správu o povesti, číslo listu 75.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, okrem iného, ku skutku uviedol, že poškodený pred skutkom v
obžalobe odcudzil z obecnej ubytovne televízor, nechcel to dať na súd. Postačilo mu, že podpísal papier,
že sa dopustil krádeže, pred tromi svedkami. Sľúbil, že nahradí škodu, prinesie 400 eur. V časovom

horizonte asi troch mesiacov potom, mu poškodený nebral telefón, neuhradil škodu. V deň skutku
sa dozvedel od šoféra autobusu, že poškodený sa nachádza na autobusovej zastávke v N.. Sadol
do auta a išiel tam, aj v záujme obce. Poškodený odmietol škodu uhradiť, jeho priateľka začala do
neho vyskakovať. Keď jej vysvetlil o čo ide povedala, že zavolá políciu, nakoniec k tomu aj prišlo.
Nakoniec zobral poškodenému z ruky mobil, povedal mu, že aby prišiel aj s políciou pre mobil. Mobil

poškodeného zostal na obecnom úrade. V súvislosti s tým chce podotknúť, že chránil záujem obce.
Na otázku prokurátora, aby popísal spôsob akým zobral poškodenému mobil uviedol, že v čase keď
poškodenývolalpolíciupravdepodobnemalmobilvľavejruke,niejesiistý. Mobilpoškodenéhosizobral
ako zálohu. Je pravdou, že poškodený sa trošku bránil, keď mu bral mobil. Potom čo bola prečítaná
časť výpovede z prípravného konania obvineného, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach,
obžalovaný uviedol, že nepovažoval za potrebné vo výpovedi v prípravnom konaní vypovedať tak

detailne, že priateľka poškodeného zavolala políciu. Na otázku prokurátora uviedol, že poškodený sa
ani nesnažil silou udržať mobil, keď tomuto mobil bral. Nie je pravdou tvrdenie poškodeného, že mu
zobral mobil z vrecka bundy. Tento mu zobral z ruky. Na otázku obhajcu uviedol, že poškodený pracoval
pred skutkom v obecnej pizzerii, býval v obecnej ubytovni. Raz odpoludnia zistil v miestnosti, kde býval
poškodený, že je demontovaný nejakou osobou televízor. Osoba, ktorá demontovala televízor,

ktorý patril obci uviedla, že tento televízor kúpila od poškodeného. Zistil tiež, že chýba iný televízor, ktorý
patril obci. Poškodenému dal na výber, že buď zavolá políciu, alebo podpíše priznanie o odcudzení
televízora. Poškodený potom podpísal takýto papier. Na otázku obhajcu uviedol, že poškodený neuhradil
ani časť sumy 200 euro, zo sumy 400 euro, ktorú sa zaviazal uhradiť. Na ďalšiu otázku uviedol, že pred
skutkom s poškodeným odišiel z autobusovej stanice na obecný úrad. Mal v úmysle dohodnúť s ním

určitý splátkový kalendár. Nie je pravdou, že by počas konfliktu na autobusovej zastávke niekto padol na
zem. Nepadli žiadne slová ohľadne peňaženky. Na otázku samosudcu uviedol, že v čase skutku vážil
asi 125 kilogramov. Poškodený podľa neho vážil okolo 60 kilogramov.

Poškodený H., okrem iného uviedol, že v čase skutku spolu s priateľkou, teraz už manželkou H. (G.),

na zastávke na autobus. Prešiel okolo autobus, predpokladal, že šofér oznámil obžalovanému, že
sedia na zastávke. Behom piatich minút prišiel obžalovaný na aute, bol nahnevaný, najprv hovoril aby
nastúpil k nemu do auta, odmietol. Keď to odmietol 5 - 6 krát, obžalovaný ho začal chytať pod krkom,
mal oblečenú bundu. Obžalovaný chcel, aby išiel s ním, on sa odťahoval. Bránil sa, obžalovaný bol však
silnejší, keď sa odtiahol od neho, sadol si na lavičku. Keď ďalej odmietal ísť s ním, obžalovaný

sa vrátil k nemu. Dal si rýchlo mobil do pravého vrecka, čo si zrejme obžalovaný všimol. Keď sa
obžalovaný priblížil, bránil si vrecko, obžalovaných totiž povedal "daj mi mobil". Keď si vrecko bránil
rukou, obžalovaný mu odťahoval ruku. Obžalovanému sa to nakoniec podarilo, odzipsoval zips, bolo to
na pravej strane a zobral mu mobil. Motívom konania obžalovaného malo byť to, že ukradol televízor,
toto popiera. V súvislosti s tým, obžalovaný vymáhal od neho peniaze. Bol donútený podpísať papier, že

ukradol televízor. Taktiež mal vyhrážky, že v pivnici pod pizzeriou bude zbitý. V tej dobe nemal vedomosť,
že by mal nejaké podlžnosti voči obci. Na otázku prokurátora, prečo si odložil mobil do vrecka uviedol,
že mal také tušenie, že obžalovaný pristúpi k nemu, mal obavu, aby sa nepoškodil. Predtým ako mu
zobral mobil, požadoval po ňom peniaze, chcel aby nastúpil do auta. V čase, keď obžalovaný prišiel na
zastávku, jeho priateľka bola trošku ďalej, mimo. Keď obžalovaný ho ťahal do auta, obžalovaného trochu

odsotila. Počas konfliktu priateľka aj spadla na zem, nevie či ju obžalovaný odsotil. Potom povedala,
že zavolá policajtov. Obžalovaný povedal, aby zavolala, priateľka nakoniec policajtov zavolala. Bolo to
však až po odchode obžalovaného. Incident, ktorý mal s obžalovaným priateľka vnímala. Už
si presne nepamätá, či počas konfliktu s obžalovaným, spadol na zem. Spomína si, že počas konfliktu
si sadol na lavičku. Na otázku obhajcu uviedol, že on nechcel volať políciu, trvala na tom priateľka. V

čase skutku mal oblečenú bielo - modro - fialovú bundu. Po skutku ju ešte nosil, poškodená nebola,
nakoniec ju zabudol v reštaurácii Meridiána. V čase, keď obžalovaný žiadal, aby išiel s ním na obecný
úrad, už sa odohrala časť skutku. V tej dobe sa mu podarilo obžalovanému vyšmyknúť. Pravdepodobne
v tej dobe si sadol na lavičku. Pred začiatkom konfliktu mal mobil vo vrecku, v čase konfliktu tento
mal v ruke len chvíľku. Opätovne si ho dal do vrecka, obával sa, že ho môže obžalovaný napadnúť.

V čase skutku vážil asi 60 kilogramov. Popiera, že by konfliktu predchádzalo to, že predával televízor,
ktorý patril obci. Obžalovaný potom, keď už mal jeho mobil vo svojej moci, mu povedal, aby si pre mobil
prišiel. Trestné oznámenie na obžalovaného, v súvislosti s tým mobilom, podal ešte v ten istý deň.Policajti boli na mieste konfliktu 15 - 20 minút po konflikte, potom išiel s nimi na oddelenie. Naotázku
obžalovaného uviedol, že pokiaľ si pamätá priateľka volala políciu až po odchode obžalovaného.

Svedkyňa H. (G.) okrem iného, uviedla, že v čase skutku sedeli s priateľom na zastávke autobusu, prišiel
tam obžalovaný, chytil priateľa pod krk, ťahal ho do auta. Potom zobral jeho mobilný telefón, niečo mu
hovoril.Stálechcel,abyišielsním,priateľhovoril,ženepôjde.Potomobžalovanýešteajjusotil,povedal,
že aby nezobral telefón ešte aj jej a odišiel. Na otázku prokurátora uviedla, že obžalovaný prišiel za
nimi na autobusovú zastávku sám. Obžalovaný hovoril niečo o televízore, že priateľ dlhuje peniaze.

Na otázku samosudcu uviedla, že dovtedy nevedela nič o televízore, nevedela o čom sa rozprávajú.
Na otázku prokurátora, aby bližšie popísala fyzické naťahovanie sa priateľa s obžalovaným uviedla,
že obžalovaný chytil priateľa pod krk a ťahal tohto do auta. Na ďalšiu otázku uviedla, že keď zobral
mobil priateľovi, bolo to tak, že tomu držal ruku a druhou mu zobral mobil. Priateľ mal mobil vo vrecku,
toto mal zapnuté zipsom. Voči jej osobe obžalovaný vystúpil tak, že ju sotil, povedala mu, aby nechal
priateľa. Na otázku prokurátora uviedla, že políciu zavolala ona, keď obžalovaný odišiel. Na otázku

obhajcu uviedla, že obžalovaný po príchode ťahal priateľa za bundu, chcel aby išiel s ním. Priateľovi sa
podarilo vyšmyknúť sa z držania obžalovaného. Priateľ si potom sadol na lavičku. Obžalovaný potom
priateľovi odťahoval ruku a zobral mu mobil. Obžalovaný potom išiel do auta a odišiel preč. Obžalovaný
ešte pred odchodom autom priateľovi povedal, aby si prišiel pre telefón. Nepovedal kam pre telefón
mal prísť. Priateľ na to nereagoval. Na otázku samosudcu uviedla, že predtým ako zobral priateľovi

mobil, pýtal si peniaze od priateľa. Povedal priateľovi aby vrátil peniaze. Nevie vysvetliť, prečo nakoniec
zobral priateľovi mobil. Obžalovaný mal vedomosť o mobile priateľa, pretože mu začal prezerať vrecká.
Zaznelo tam niečo také ,že kde má priateľ mobil. Je pravdou, že v čase príchodu obžalovaného priateľ
držal mobil v ruke, potom si ho dal do vrecka a zazipsoval vrecko.

Na čísle listu 59 - 62 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a poškodeným H. v prípravnom
konaní dňa 27. 03. 2018. V rámci konfrontácie obžalovaný, okrem iného uviedol, že keď videl, že
poškodený nechce nastúpiť do auta, videl, že drží v ruke mobil, tak mu tento zobral z ruky. Iné násilie
voči poškodenému nepoužil, len mu zobral z ruky mobil. Poškodený v rámci konfrontácie, okrem iného,
uviedol, že videl, že obžalovaný sa vracia od auta smerom k nemu, prišiel k nemu na vzdialenosť 4 - 5

metrov, keď to videl, mobil, ktorý mal predtým v ruke radšej schoval do pravého dolného vrecka bundy,
vrecko zazipsoval. Urobil tak preto, lebo predpokladal, keď videl prichádzajúceho obžalovaného, že sa
bude musieť brániť, aby mal voľné ruky. Obžalovaný videl kde odložil mobil, a ako sedel na lavičke,
chytil vrecko, kde bol mobil jednou rukou, avšak obžalovaný túto ruku násilím odtiahol, odzipsoval zips,
a zobral z neho mobil, povedal, že si môže preň prísť. Potom, keď mal obžalovaný jeho mobil, priateľka

zavolala na políciu.

Na čísle listu 70 sa nachádza úradný záznam hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru v
Prievidzi zo dňa 02. 05. 2017. Dňa 02. 05. 2017 v čase o 19. 14 hodine boli vyslaní do obce N., volala
G., že majú problém so starostom obce H.. Po príchode na miesto sa tam nachádzala oznamovateľka

G. a M. H.. Tento uviedol, že mu starosta obce H. odcudzil mobilný telefón. Malo to byť preto, že mu mal
dlhovať nejaké peniaze, tieto mu už však vyplatil. Uviedol, že počas toho ako sedeli s priateľkou
na autobusovej zastávke, prišiel tam I. L. na vozidle Y., pristúpil k nemu, ťahal ho za bundu, pre dlžné
peniaze. Tomuto sa vytrhol, sadol si späť na zastávku, pričom si do vrecka vložil mobilný telefón, vrecko
zazipsoval. Následne k nemu pristúpil I. L., otvoril mu vrecko, zobral jeho mobilný telefón a z miesta

odišiel preč. Priateľka menovaného G. uviedla, že oznámenie priateľa je pravdivé, stotožňuje sa s ním.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru,
že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti
tohto rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona,

pretože proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Aj keď obžalovaný spáchanie trestnej
činnosti poprel, pričom na začiatku hlavného pojednávania uviedol v zmysle § 257 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku, že sa cíti byť nevinný zo skutku, trestná činnosť obžalovaného je
preukázaná jednoznačne výpoveďou poškodeného H., svedkyne H. (G.) na hlavnom pojednávaní,
vykonanou konfrontáciou medzi obžalovaným a poškodeným v prípravnom konaní dňa 27. 03. 2018,

úradným záznamom hliadky polície zo dňa 02. 05. 2017 a taktiež zápisnicou o trestnom oznámení,
ktoré podal poškodený už dňa 02. 05. 2017 a kde, okrem iného uviedol, že obžalovaný odtiahol jeho
ruku položenú na vrecku, prekonal silou jeho odpor a pravou rukou mu vybral z vrecka mobil. Tieto
skutočnosti uvedené už v trestnom oznámení dňa 02. 05. 2017 o 19. 48 hodine korešpondujú, súzhodné so skutočnosťami, ktoré uviedli na hlavnom pojednávaní poškodený a jeho priateľka. Spôsob
vykonaniaskutkuobžalovaným,podľanázorusúdu,vylučujeinýzáverakoten,žeobžalovanýpoužilvoči
poškodenému násilie, v úmysle zmocniť sa cudzej veci, teda mobilu poškodeného. Podľa názoru súdu

právna kvalifikácia zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona je tu namieste a nie je možné,
že by skutok obžalovaného vykazoval znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného
zákona, ako sa snažila, neúspešne, preukázať v konaní obhajoba. Je síce pravdou, že motívom konania
obžalovaného bola snaha, podľa názoru poškodeného nedôvodná, získať naspäť od poškodeného
finančné prostriedky v súvislosti s údajnou krádežou televízora poškodeným, ktorý mal patriť

obci H.. Ani táto skutočnosť, podľa názoru súdu, neodôvodňuje násilné konanie voči poškodenému,
násilné zmocnenie sa cudzej veci - mobilu, ktorý patril poškodenému. Z uvedených dôvodov, súd uznal
obžalovaného vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov doteraz nebol súdne trestaný, v čase podania obžaloby
bol starostom obce H., bol postihnutý za 3 priestupky v oblasti cestnej premávky, kde mu boli uložené

pokuty od 10 do 30 eur.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa, ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, rozhodujúce pri určení druhu trestu a jeho
výmery, za situácie, že súd nezistil existenciupoľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti, súd pri ukladaní
trestu využil ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti
prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má zato, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj

trest kratšieho trvania, je možné páchateľovi uložiť aj trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto
zákonom; súd za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, výkon, ktorého mu podmienečne odložil na
skúšobnú dobu 15 mesiacov. Počas skúšobnej doby sa obžalovaný nesmie dopustiť úmyselnej trestnej
činnosti, lebo v opačnom prípade by hrozilo že môže vykonať podmienečne odložený trest v trvaní 7

mesiacov vo výkone trestu. Takto uložený trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje spoločenskú
nebezpečnosť konania obžalovaného a dostatočným spôsobom zvýrazňuje najmä pohnútku
obžalovaného (snahu získať od poškodeného finančné prostriedky ktoré mal dlhovať obci), ktorá viedla
obžalovaného v konečnom dôsledku, ku spáchaniu trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho vyhlásenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.