Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 5, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/261/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210199
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114210199.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., IČO 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO 47 233 516, so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
proti žalovanej: G. M., narodená XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, S., za účasti občianskeho združenia:

VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO 42 362 962, so sídlom Šafárikovo nám. 7,
Bratislava (ďalej len „združenie"), zastúpeného advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, so sídlom Zámocká
36, Bratislava, o zaplatenie 631,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie združenia proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 19C/240/2014-33 zo dňa 16.3.2016 v časti náhrady trov konania združenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania združenia p

o t v r d z u j e.

II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči združeniu v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh (žalobu) zamietol a odporkyni (žalovanej) a
vedľajšiemu účastníkovi (združeniu) náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súd prvej inštancie

právne odôvodnil v napadnutej časti o náhrade trov konania použitím § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že trovy vedľajšieho účastníka
(združenia) nemožno považovať za účelné, keď sa stotožňuje s názorom Krajského súdu v Trnave
vysloveným v rozhodnutí č. k. 10Co/600/2015-62 zo dňa 16.12.2015: ,,Ak sa vedľajší účastník na
strane žalovaného za uvedeného platného právneho stavu rozhodol udeliť plnomocenstvo na svoje
zastupovanie v súdnom konaní právnemu zástupcovi - advokátovi, nesie dôsledky s tým spojené a

to v podobe vyhodnotenia neúčelného charakteru vynaložených trov právneho zastúpenia právnym
zástupcom vedľajšieho účastníka. Súd prvého stupňa ex offo prihliada na všetky zákonné prekážky
brániace priznaniu plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu
v pomoci žalovanému v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nákladov
na právne zastupovanie. S poukazom na to uplatňované trovy právneho zastúpenia občianskym
združením prostredníctvom právneho zástupcu nesledujú legitímny cieľ, ktorým je nastolenie rovnováhy

medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby, ale samoúčelné vytváranie trov. Podľa § 2 Občianskeho
súdneho poriadku je súd povinný dbať, aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor fyzických alebo
právnických osôb. Zákaz zneužitia práva zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady trov konania
nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva.“

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie výlučne iba vo výroku o náhrade trov konania združenia

podalo prostredníctvom svojho advokáta odvolanie združenie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci, ktorým sa domáhalo, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej častizmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť združeniu trovy prvoinštančného konania vo výške 119,68
eur na účet jeho advokáta do 3 dní od vydania rozhodnutia. Uviedlo, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil vec tým, že nepriznal združeniu náhradu trov právneho zastúpenia, a to aj napriek tomu,

že žalovaná bola v konaní úspešná a vzhľadom na poukázanie podstatných skutočností združením v
konaní. Združenie vo vyjadrení zo dňa 8.1.2015 poukázalo na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní,
pričom poukázlo na to, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
že dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa priči dobrým mravom a preto je
podľa § 39 OZ neplatná. Rovnako namietlo zmluvnú pokutu. Pojem „účelný“ je nevyhnutné chápať

ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými
nákladmi. Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom
uvedeného termínu vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala
odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska
ostatnýchúčastníkov(strany)diskriminovať.Mázato,žeužlensamétvrdenieneprijateľnýchpodmienok
v spotrebiteľskej zmluve, resp. vznesenie námietky premlčania, združením, za súčasnej povinnosti súdu

ex offo ich skúmať, je účelným úkonom a účelným spôsobom bránením práv strany. Z tohto dôvodu
nemožno neprihliadať na vyjadrenie združenia a treba zásadne odmietnuť názor súdu prvej inštancie,
že zamietnutie žaloby nebolo pomocou pričinenia združenia. V ďalšom poukázalo na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Mcdo 5/2013, nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014-27 zo
dňa 15.10.2014, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/34/2012 zo dňa 28.3.2012, uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/169/2012 zo dňa 9.8.2012, uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/87/2012 zo dňa 25.4.2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 13Co/193/2012 zo dňa 30.7.2012, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/204/2012
zo dňa 10.12.2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2010 zo dňa 14.9.2011. Má za to,
že trovy právneho zastúpenia boli účelne vynaložené a boli dostatočne preukázané.

3. Žalobca a žalovaná odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu združenia sa písomne
nevyjadrili.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase

podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutievydané(§201Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnéhovčasepodaniaodvolania,aktuálne
§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne s použitím § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v
čase podania odvolania, aktuálne § 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase

podaniaodvolania,ktorémáekvivalentv§365ods.1písm.h)Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmal
rozhodnutie v napadnutej časti náhrady trov v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového
poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania združenia v zmysle § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

6.Vkonanído30.6.2016vystupovaloakovedľajšíúčastníknastranežalovanejzdruženieVŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, a to podľa ustanovenia § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.Akoužbolokonštatované,odvolacísúdvovecirozhodovalpodľaustanovenízákonaCivilnéhosporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Vzhľadom na to, že predošlý inštitút vedľajšieho účastníctva upravený v Občianskom súdnom poriadku
bolnahradenýinštitútomintervencie,ktorýjeupravenývustanoveniach§81anasl.Civilnéhosporového
poriadku, pričom združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV už nespĺňa zákonné
podmienky na to, aby v konaní mohlo vystupovať ako intervenient, nakoľko na jeho strane nie je daný
právny záujem na výsledku konania, s účinnosťou od 1.7.2016 ex lege sa už predmetného konania

nezúčastňuje, a to bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať.

7. Bolo však potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania, ktoré združeniu vznikli do 30.6.2016, a to o
trovách konania pred súdom prvej inštancie na základe podaného odvolania združenia.

8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 631,8 eur s príslušenstvom

vrátane náhrady trov konania z titulu nezaplatenia zostatku úveru v zmysle zmluvy o revolvingovom
úvere uzavretej medzi stranami a následného zosplatnenia revolvingového úveru. Predmetom
prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu združenia bolo posúdiť,
či súd prvej inštancie správne a zákonne nepriznal združeniu náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie.

9. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.11.2013 doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.4.2014 domáhal od
žalovanej zaplatenia sumy 631,82 eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 11.10.2010
uzatvoril žalobca so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere číslo 8100032587, na základe ktorej
zmluvy bol žalovanej schválený revolvingový úver vo výške 1.080 eur, pričom jej bola reálne vyplatená

čiastka vo výške 924,77 eur, so splatnosťou 42 mesiacov, vždy k 20. dňu v mesiaci po 57,87 eur, pričom v
zmluveniejeuvedenávýška,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,prípadneporadie,v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. V danom prípade sa jednalo o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobca plnil v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, žalovaná vystupovala ako fyzická osoba nepodnikateľ. Dňa 30.12.2014
bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie o vstupe združenia ako vedľajšieho účastníka do konania
na strane žalovanej zo dňa 18.12.2014, teda v období, keď združenie nemalo konkrétne vedomosti o
predmetnej veci a žiadalo o doručenie žaloby aj s prílohami. Následne v písomnom vyjadrení zo dňa

8.1.2015 doručenom súdu prvej inštancie dňa 12.1.2016 predložilo združenie písomné vyjadrenie k veci,
z ktorého časť I. v rozsahu cca jeden a pol strany A4 je citácia zákonných ustanovení Občianskeho
zákonníka a vyjadrením združenia k novele Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 2), časť II. a III. v
rozsahu cca dve strany A4 je vyjadrením združenia k neprimeranej odmene za poskytnutie úveru a k
vadám kontraktačného procesu, pričom sa jedná o všeobecné konštatácie o neprijateľných zmluvných

podmienkach, o individuálnom nedojednaní obsahu zmluvy, o definícii pojmu dobré mravy v právnej
teórii a súdnej praxi, o obsahovom rozpore návrhu na uzatvorenie zmluvy a akceptácie tohto návrhu.
Skutočné vyjadrenie vo veci samej predstavuje len pár viet s tvrdeniami o tom, že žalobca poskytol
žalovanej peňažné prostriedky vo výške 924,77 eur a žalovaná zaplatila žalobcovi spolu sumu 1.798,72
eur, čím zanikla povinnosť žalovanej vrátiť peňažné prostriedky, že dohoda o výške úrokov a odmene

za poskytnutie úveru sa priči dobrým mravom, že namieta uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,06 %
denne z neuhradenej výšky istiny, keďže sa jedná o neprijateľnú zmluvnú pokutu. Zvyšok vyjadrenia
predstavuje vyčíslenie uplatnených trov konania celkom v sume 119,68 eur a ospravedlnenie na
nariadených pojednávaniach. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko poskytnutý
revolvingový úver vo výške 1.080 eur považoval za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zák.

č. 129/2010 Z. z.) a žalovaná splatila sumu 1.798,72 eur.

10. V zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (aktuálne podľa § 255

ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci).11. V danom prípade už bola právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku žaloba žalobcu v celom
rozsahu zamietnutá z dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala základnú obsahovú
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úverochapôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,tedasúdprvejinštancie
poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a keďže žalovanej boli poskytnuté peňažné
prostriedky vo výške 924,77 eur a žalovaná zaplatila sumu vo výške 1.789,72 eur, žalobu zamietol.
Žalovaná tak mala v konaní plný úspech vo veci a v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (akt. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku) vzniklo plne úspešnej

žalovanej a do 30.6.2016 združeniu vystupujúcemu ako vedľajší účastník na strane žalovanej právo na
náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, avšak len tých trov konania, ktoré
boli účelne vynaložené.

12. Pri vyriešení otázky účelnosti vzniknutých trov konania bolo nevyhnutné prihliadnuť na rozsah
právnej pomoci, ktorý poskytlo združenie ako vedľajší účastník prostredníctvom svojho advokáta v

prospech žalovanej. V prvom rade je potrebné prihliadnuť na to, že združenie ako vedľajší účastník
dobrovoľne vstúpilo do konania, pričom žalovanú predtým nekontaktovalo. Združenie ako vedľajší
účastník iba súdu doručeným oznámením dňa 30.12.2014 oznámilo svoj vstup do konania a následne
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.1.2016 sa vyjadrilo k veci a ospravedlnilo svoju
prípadnú neúčasť na pojednávaní a vyčíslilo si trovy právneho zastúpenia.

13. Vzhľadom na cieľ a úlohu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v konaní do 30.6.2016, ktorými
boli ochrana spotrebiteľa, je možné predpokladať, že tento disponuje znalosťami a vedomosťami v
oblasti spotrebiteľského práva a preto bol spôsobilým samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a
opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia združenie ako vedľajší účastník na strane žalovanej do

30.6.2016 vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Odvolací súd má
pretozato,žetakýtopaušálnyvstupzdruženiaakovedľajšiehoúčastníkadobližšienepoznanýchkonaní
a udelenie plnej moci advokátovi, nemôže byť prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho
združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov a taktiež to nemôže byť ani prejavom hospodárnosti
jeho konania. Uvedené konanie združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej navodzuje

stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľa, ale záujmom advokáta, ktorý
si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní (odvolací súd má namysli napríklad
to, že ani raz nebol v kontakte so žalovanou, v prospech ktorej chcel vystupovať a hájiť jej záujmy), do
ktorého vstupuje, vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia.

14. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť na mieste len v mimoriadne obtiažnych právnych
veciach, v opačnom prípade ide o zneužívanie zákona, podporne odkazujúc na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2013 a sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých
podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno

považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 M Cdo 9/2013).

15. V tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť ani to, že v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii zákona č. 103/2014 Z. z. orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd je teda
povinný ex offo prihliadať na všetky dôvody nemožnosti uplatnenia práva, bez ohľadu na to, či sa ich

spotrebiteľ (alebo vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane) dovolal. Vzhľadom na to, že súd prvej
inštancie bol v danej spotrebiteľskej veci ex offo povinný poskytnúť ochranu spotrebiteľovi prihliadnutím
na skutočnosť, že poskytnutý úver je bez poplatkov a úrokov, vstup združenia ako vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej, ale i jeho zastúpenie advokátom a trovy z toho vzniknuté boli neúčelné, a preto
nebolo dôvodné priznať mu akúkoľvek náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia.

16. Odvolací súd preto uzatvára, že trovy združenia vystupujúceho ako vedľajší účastník na strane
žalovanej do 30.6.2016 vynaložené na právne služby, ktoré mali smerovať k ochrane oprávnených
záujmov spotrebiteľa, v danom prípade neboli účelne vynaložené, a preto s poukazom na súdomprvej inštancie správne aplikované ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nevzniklo
združeniu ako vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej právo na náhradu trov voči žalobcovi.
Závery súdu prvej inštancie v napadnutej časti preskúmavaného rozsudku, keď vedľajšiemu účastníkovi

(združeniu) nepriznal náhradu trov konania, sú preto z pohľadu odvolacieho súdu správne.

17.Odvolacísúdpotomrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastináhradytrovkonaniazdruženia
v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku
potvrdil.

18. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom
podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto uznesenia.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).