Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 26, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514211543
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1514211543.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a,
130 00 Praha 3, Česká republika, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO : 36 864 421, proti odporcovi JT., zastúpený opatrovníčkou F.
pracovníčkou Okresného súdu Malacky, o zaplatenie zmenky, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy 719,19
Eur od 04.06.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 11.04.2014 podaným na tlačive A v zmysle Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, doručeným Okresnému súdu Malacky 17.04.2014 sa
navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia pohľadávky zo zmenky, a to zmenkovej sumy 719,19
Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 719,19 Eur od 04.06.2011 do

zaplatenia, úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 719,19 Eur od 29.06.2011 do zaplatenia,
zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy t.j. 2,40 Eur, ako aj náhrady trov konania.

Podaný návrh v časti údajov o pohľadávke odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 26.04.2010 na zmenkovú sumu 719,19 Eur, pričom
sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 04.06.2011. Indosovaná zmenka
je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu

zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu 719,19 Eur spolu s 0,25 % denným úrokom od 04.06.2011. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
doposiaľ na zmenu nič neuhradil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant
nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil originál zmenky

vystavenej odporcom dňa 26.04.2010 na sumu 719,19 Eur, výpis z obchodného registra navrhovateľa
a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty.
K preukázaniu existencie a výšky uplatneného nároku predložil súdu originál zmenky.Navrhovateľ v návrhu uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007

( ďalej len „Nariadenie č. 861/2007/ES“), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných
sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani

na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta iure imperii").

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo
ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva,
že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie

konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné.

Uznesením č.k. 4C/70/2014-30 zo dňa 02.03.2015 ustanovil súd odporcovi opatrovníka v osobe F., X.,
pretože miesto jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť, ktorej v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007/
ES doručoval kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a podporného dokumentu (zmenky) spolu
so vzorovým tlačivom C na odpoveď s jeho vyplnenou časťou I.
Opatrovníčka odporcu zásielku prevzala 25.03.2015 v nariadením stanovenej lehote 30 dní po ich

doručení neodpovedala na návrh na uplatnenie pohľadávky vyplnením časti II vzorového tlačiva C na
odpoveď a jeho zaslaním späť súdu, ani žiadnym iným spôsobom sa k návrhu nevyjadrila.

Podľa § 115 ods. 1 O.s.p., ak tento zákon alebo osobitný predpis (Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré
predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Procesným podaním doručeným súdu 29.12.2015 zobral navrhovateľ návrh v časti zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení

konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v časti uvedenej v
prvom výroku rozhodnutia späť skôr, než sa začalo prvé pojednávanie, súd konanie v časti o zaplateniezmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy zastavil podľa citovaných zákonných
ustanovení bez skúmania postoja odporcu k späťvzatiu návrhu, keďže prípadný nesúhlas z akýchkoľvek
dôvodov by bol v zmysle § 96 ods. 3 O.s.p. bez právneho významu.

Vo zvyšku uplatneného nároku v prejednávanej veci (návrhom uplatneným ako nárok na zaplatenie
zmenkovej sumy 719,19 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy 719,19
Eur od 04.06.2011, úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 719,19 ur od 29.06.2011, zmenkovej
odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy t.j. 2,40 Eur), súd podľa § 115 ods. 1 O.s.p. a čl. 2 ods. 1

Nariadeniač.861/2007/ES vyhlásilrozsudokbeznariadeniapojednávania,nakoľkovzmyslečl.5ods.1
nariadenia je konanie v zásade písomné, žiaden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie ústneho
pojednávania a súd vzhľadom na okolnosti prípadu to nepovažoval za potrebné. Podľa § 156 ods. 3
O.s.p.,miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuoznámilsúdnasvojejúradnejtabulidňa18.02.2016.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle článku 9 nariadenia a § 122 ods. 1 O.s.p. obsahom

spisu, a to návrhom na uplatnenie pohľadávky a zmenkou vystavenou dňa 26.04.2010, obsahom spis
Okresného súdu Malacky 23Er/7728/2012, nakoľko lustráciou zistil, že na tunajšom súde prebiehalo
konanie medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky ako oprávneným a odporcom ako povinným vo
veci vymoženia uloženej povinnosti zaplatiť 719,19 Eur s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj
dôkazmi predloženými v tomto spise (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), najmä zmluvou o úvere a všeobecnými

podmienkami, keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre posúdenie podmienok konania a rozhodnutie
vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku.

Podľa § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení zák.č. 438/2015 Z.z., ak ide o žalobu, ktorou
sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný

opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý
svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné
na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej
zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.

Podľa§79ods.4Občianskehosúdnehoporiadkuvznení zák.č.438/2015Z.z.,akniejedokázanýopak,
platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 372y ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení zák.č. 438/2015 Z.z., ak odseky 2 a 3
neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné
odo dňa účinnosti tohto zákona.

Súdzistil,ženavrhovateľžalobouuplatňujenárokzozmenkyalebošekuprotiodporcovi,ktorýjefyzickou

osobou a vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súd netrval na osobitnom doručení Zmluvy
o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru navrhovateľom, nakoľko do účinnosti zákona
č. 438/2015 Z.z. 23.12.2015 boli tieto súdu predložené ako súčasť spisu Okresného súdu Malacky
23Er/7728/2012, ktorý si sám pripojil.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Z predloženého prvopisu zmenky súd zistil, že bola vystavená odporcom dňa 26.04.2010 v Malackách
ako vlastná zmenka, ktorou sa zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 719,19 Eur a zmenkový

úrok 0,25 % denne s dátumom začiatku úročenia od 04. júna 2011, zmenka je opatrená doložkou
„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, s miestom splatnosti určeným
sídlom pôvodného veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, identifikačné údaje
odporcu ako vystaviteľa a jeho podpis. Na zmenke je uvedený aj údaj : číslo zmluvy XXXXXXXXX, čo
korešponduje s číslom Zmluvy o úvere zo dňa 26.04.2010, uzatvorenej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35 807 598 a odporcom ako dlžníkom. ( č.l. 4 exekučného spisu) Na rube listiny je
zapísaný nedatovaný indosament textom : „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému
dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, opatrený pečiatkou spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a podpisom P., konateľa.Z obsahu spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 23Er/7728/2012 súd zistil, že spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO : 35 807 598 ako oprávnený si uplatňovala v exekučnom konaní proti

odporcovi ako povinnému vymoženie pohľadávky v sume 719,19 Eur istiny s príslušenstvom na základe
Rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno
8, Bratislava, sp. zn. SR 07711/11 zo dňa 12.10.2011, ktorým tento súd priznal navrhovateľovi nárok
na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, z titulu vlastnej zmenky vystavenej dňa 26.04.2010
odporcom. V exekučnom konaní bol predchádzajúcim majiteľom zmenky vymáhaný identický nárok ako

v súdenej veci.

Zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej
medzi oprávneným a povinným dňa 26.04.2010. Z obsahu Zmluvy o úvere súd zistil, že predchádzajúci
majiteľ zmenky ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere podľa § 457 a nasl.
Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bol úver v sume 350 Eur a záväzok odporcu ako dlžníka

zaplatiť sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 346 Eur, t.j. celkovo 696 Eur v 12 mesačných splátkach
po 58 Eur počnúc dňom 15.05.2010. Rubovú stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru. Dlžník prevzatie úveru potvrdil v deň podpisu zmluvy.

Podľa článku 4 zmluvných podmienok v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem

a viac dní, je povinný uhradiť túto splátku do rúk mandatára spolu so zmluvnou pokutou vo výške 15
Eur za každý jeden prípad omeškania. V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky,
stáva sa dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti
po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30 Eur. Dlžník

sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy
čiastku 4 Eur, ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia
písomne výzvy na úhradu.

Podľa článku 5 zmluvných podmienok dlžník uzatvára s veriteľom dohodu o zrážkach zo mzdy a

iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená
neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu.

Podľačlánku6zmluvnýchpodmienokzmluvnéstranysadohodlinatom,žeaksastanesplatnýmcelýdlh
naraz, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného.

V takom prípade vzniká veriteľovi nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov
dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 týchto podmienok pristúpiť
k okamžitému vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu na dĺžku trvania úveru a súčasne vznikne
veriteľovi nárok požadovať bezodkladne zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy
o úvere a/alebo týchto podmienok a/alebo dohody s veriteľom.

Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu
vo výške 312 Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti
s vykonávaním úkonov, smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu
dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli,

že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho zastúpenia pri jej spísaní v zmysle
v tejto zmluve obsiahnutého plnomocenstva, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné
strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou
notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Podľa článku 7 zmluvných podmienok dlžník je oprávnený splatiť veriteľovi dlžnú sumu kedykoľvek pred
termínom splatnosti, avšak aj v takomto prípade je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok v celej výške.

Podľa článku 12 zmluvných podmienok dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške ako
svoj dlh voči veriteľovi, tak ako je to uvedené v tejto zmluve. Tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok

a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou.Podľa článku 14 zmluvných podmienok Dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku

úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum

začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu štyri týchto podmienok stal splatný celý dlh. Uvedené sa vzťahuje podľa ustanovenia aj na ručiteľa,
ktorý má postavenie zmenkového ručiteľa.

Podľa článku 17 zmluvných podmienok zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka, že všeobecné právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

Uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/7728/2012-50 zo dňa 08.10.2015 súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky v Zmluve o úvere. Keďže podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského

konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku
právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal. Platí to však len v
prípade, ak boli pre vydanie rozhodcovského rozsudku splnené zákonné podmienky. Súd v zmysle §
135 ods. 2 OSP v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,
Karloveskérameno8,Bratislava,sp.zn. SR10582/10zodňa15.11.2010vychádzalzvyššieuvedeného

právoplatnéhorozhodnutiatunajšiehosúduadospelkzáveru,žepodmienky,zaktorýchmôževtejtoveci
konať a rozhodnúť, sú splnené. Ak je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 07711/11 zo dňa 12.10.2011 nulitný
právnyakt,akobolovčaserozhodovaniasúduprávoplatnerozhodnuté,nevytváraprekážkuprávoplatne
rozsúdenej veci, preto považoval podmienky na vydanie rozsudku o pohľadávke s ohľadom na prípadnú

existenciu prekážky rozsúdenej veci za splnené.

Súd ďalej skúmal právomoc a príslušnosť konať a rozhodovať vo veci a rozhodné právo pre konanie
a rozhodnutie vo veci.

Účastníkom konania na strane navrhovateľa je právnická osoba so sídlom na území Českej republiky,
odporca je fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, právomoc súdu Slovenskej
republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Predmetom konania
je občiansky cezhraničný spor o zaplatenie sumy zmenky s príslušenstvom ako je uvedené vyššie

v odôvodnení, teda hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000 € bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov
a nákladov. Na uvedený spor sa preto vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 a keďže ide o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť
Okresného súdu Malacky je daná článkom 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm.
a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu,nakoľkoSlovenskárepublikaakozmluvnástranaNariadeniač.861/2007/ESKomisiioznámila,že
príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú
v Slovenskej republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej
republike vybral v čl. 4.1 návrhu podľa bydliska odporcu.

PredloženázmenkabolavystavenáfyzickouosobouštátnymobčanomSlovenskejrepublikysbydliskom
naúzemíSlovenskejrepublikypodľaslovenskéhopráva,miestomvystaveniaakoaj platobnýmmiestom
na území Slovenskej republiky, spôsobilosť odporcu a indosanta zmenečne sa zaväzovať, lehoty na
výkon postihových práv sa spravujú podľa slovenského práva. Forma úkonu, ktorý je potrebný na
uplatnenie zmenečného práva na zaplatenie zmenkovej sumy sa spravuje právom Slovenskej republiky,

pretože zmenku bolo potrebné predložiť na platenie v platobnom mieste, t.j. na území Slovenskej
republiky. Rozhodným právom je preto právo Slovenskej republiky, nakoľko prípadná voľba iného
právneho poriadku nebola súdu tvrdená, ani preukázaná, k čomu dospel nasledovne : právo Európskej
únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek (Nariadenie Európskehoparlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím
I) z rozsahu jeho pôsobnosti v článku 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek,
Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980, ku ktorému Slovenská republika

pristúpila, v článku 1 ods. 2 písm. c) ustanovuje, že ustanovenia tohto dohovoru sa nevzťahujú na
záväzky vyplývajúce zo zmeniek, súd na základe čl. I štvrtej časti, t.j. kolíznych noriem obsiahnutých
v zákone č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, určil za rozhodné právo, ktoré sa aplikuje v tejto
veci, právo Slovenskej republiky.

Podľa čl. III § 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenečne alebo šekove sa môže
zaväzovať každý, kto je spôsobilý vlastnými úkonmi sa zaväzovať.

Podľačl.I§17ods.1zákonač.191/1950Zb.zákonzmenkovýašekovývznenízák.č.438/2015Z.z.,kto
je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome

na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskouzmluvou,možnomajiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

Podľa čl. I § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení zák. č. 438/2015

Z.z., v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne
na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa čl. III. § 3a zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení zák. č. 438/2015

Z.z. neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky
na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
osobitných predpisov.

Podľa čl. VIII. zák. č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších právnych predpisov, tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia
okrem čl. VII. ktorý nadobúda účinnosť 18.apríla 2016. Čl. I: stráca účinnosť 01.07.2016. Zák. č.
438/2015 Z.z. bol vyhlásený v Zbierke zákonov 23.12.2015.

Podľa čl. I § 92 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový forma zmenkového vyhlásenia

sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené.

Podľa čl. I § 93 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový účinky záväzných vyhlásení
prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky sa spravujú právom platobného miesta. Účinky
ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boli urobené.

Podľa čl. I § 94 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový lehoty na výkon postihových práv
sa spravujú pre všetky osoby zmenečne zaviazané právom miesta, kde bola zmenka vystavená.

Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový pokiaľ to neodporuje povahe

vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20),
zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení
pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch
pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).Podľa čl. I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový pre vlastnú zmenku platia
ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko

zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6),
o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez
oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa čl. I § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ vlastnej zmenky

je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.

Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vo zmenke zročnej na
videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej
zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj,
platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený

deň iný.

Podľa čl. I § 9 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ zodpovedá za prijatie
a zaplatenie zmenky.

Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový ak nebola zmenka, ktorá bola
pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto
dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní
zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový každú zmenku, i keď nebola
vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 12 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament musí byť
bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie

zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke;
ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky,
pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I § 13 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament treba napísať

na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom
prevádza).

Podľa čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosamentom sa prevádzajú
všetky práva zo zmenky.

Podľa čl. I § 15 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , ak tu niet opačnej doložky,
indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.

Podľačl.I§16ods.1zákonač.191/1950Zb.zákonzmenkovýašekový otom,ktomázmenkuvrukách,

platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj
vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané.
Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu
nadobudol zmenku blankoindosamentom.

Podľa čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 20 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament po zročnosti

zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred zročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po
proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného
postúpenia. Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku
napísaný pred uplynutím lehoty na protest.Podľa čl. I § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenku možno vystaviť: na
videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa čl. I § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenka na videnie je sročná
pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže
túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I § 43 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , ak nebola zmenka
zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným
osobám zmenečne zaviazaným.

Podľa čl. I § 44 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový odopretie prijatia alebo platenia
musí sa zistiť verejnou listinou (protestom pre neprijatie alebo pre neplatenie).

Podľa čl. I § 46 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ, indosant alebo
zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu
na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových
práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie. Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti

zmenku včas predložiť a dať potrebné správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané, má ten, kto sa
toho proti majiteľovi dovoláva. Doložka pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré
sa podpísali na zmenke; doložka pripojená indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti
nim. Ak dá majiteľ urobiť protest nehľadiac na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak
pripojí doložku indosant alebo zmenečný ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať

od všetkých osôb, ktoré sa na zmenku podpísali.

Podľa čl. I § 47 ods. 1 až 4 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , všetci, ktorí
zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou
a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo

od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Rovnaké právo má každá
osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila. Uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne
zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým,
proti komu bol najprv nárok uplatnený.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I § 73 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový do zákonných lehôt alebo lehôt vo
zmenke určených nepočíta sa deň, od ktorého sa lehoty začínajú.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto

zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva

o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pri
nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa§4ods.6zákonaospotrebiteľskýchúveroch,vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvyvsúvislosti

s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy veriteľ

zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odpoveď opatrovníčky odporcu k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola súdu doručená

v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu odporcovi. Ustanovenie § 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje
koncentračnú zásadu, ktorej dôsledkom je, že v prípade procesnej pasivity odporcu musí súd rozhodnúť
o pohľadávke len na základe dôkazov predložených navrhovateľom. Vzhľadom na to, že odporca
nedoručil súdu odpoveď k návrhu na uplatnenie pohľadávky, nevzniesol relevantné námietky v zmysle
§ 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. a ani v zmysle § 10 Zákona č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávke

navrhovateľa rozsudok, keď pri rozhodnutí vychádzal dôkazov predložených navrhovateľom a tiež z
úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by odporca
mohol uplatniť, nakoľko zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V merite
veci potom súd po vykonaní dokazovania a jeho vyhodnotení jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Predmetom konania po zastavení v časti uplatneného zmenkového úroku ostal uplatnený nárok zo
zmenky: 1/ na zaplatenie zmenkovej sumy 719,19 Eur, 2/ zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo
zmenkovej sumy 719,19 Eur od 04.06.2011 do zaplatenia 2/ úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej
sumy 719,19 Eur od 29.06.2011, 3/ zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy t.j. 2,40 Eur.

Navrhovateľ súdu predložil prvopis zmenky a svoje právo preukázal indosamentom, čím preukázal, že
je riadnym majiteľom zmenky (čl. I. § 16 ods. 1 veta prvá v spojení s čl. I. § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb.), a teda by mal už len z tohto dôvodu právo postihom žiadať zmenkovú sumu, dohodnuté zmenkové
úroky, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej

sumy, ak zmenka nebola pri splatnosti zaplatená (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).

Zmenka je abstraktný a dokonalý cenný papier, práva a záväzky z nej sú definované výlučne samotnou
zmenkovou listinou, len z nej vyplývajú a len na ňu sa viažu, aj keď jej existencia a jej účinky súvo všeobecnosti nezávislé od kauzálneho vzťahu, z ktorého vznikla, často vzniká ako zabezpečovací
prostriedok kauzálneho záväzkového vzťahu. Právo, ktoré je inkorporované v zmenke, je právom
obligačným. Dôvod vzniku zmenkovej obligácie (kauza) nie je základnou náležitosťou zmenky, nakoľko

zákon nepovažuje materiálny dôvod jej vzniku za jej podstatnú obsahovú náležitosť. Formálne platná
zmenka je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je na samotnom
zmenečnom dlžníkovi, aby námietky voči zmenkovému nároku vzniesol a aby svoje nároky pred súdom
aj preukázal. Majiteľ zmenky totiž nemusí pri jej vymáhaní dokazovať nič iné, ako to, že je majiteľom
platnejzmenky.Akdlžníkzozmenkypopieraexistenciuzáväzkuvyplývajúcehozozmenky,nesievtomto

smere dôkazné bremeno. Súd preto môže - ak dospeje k záveru, že zmenka je platná a veriteľ je jej
majiteľom - skúmať existenciu záväzkov z nej plynúcich len na námietku povinného, nie však z úradnej
moci, avšak s výnimkou zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na čl.
I § 17 ods. 1 veta druhá, ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. Uvedené tiež neplatí pre absolútnu neplatnosť
zmenkového právneho úkonu, na ktorú súd taktiež prihliada ex offo.

V prejednávanej si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky, a to právo na zaplatenie
zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny. Zmenka obsahuje všetky
formálne požiadavky tak, ako to ustanovuje § 75 Zákona č. 191/1950 Sb., keď navrhovateľ predložil
vlastnú zmenku, obsahujúcu všetky náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1951 Sb. na to,
aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná : označenie zmenka pojaté do vlastného textu listiny

vyjadrenévjazyku,vktoromjezmenkaspísaná;bezpodmienečnýsľubzaplatiťurčitúpeňažnúsumu;jev
nej uvedený údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, obsahuje
dátum a miesto vystavenia a podpis vystaviteľa. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom)
z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament
spĺňanáležitostivyžadovanéčl.I§§12a13zákonač.191/1951Sb.,niejeviazanýnažiadnupodmienku,

je napísaný na rub zmenky a je indosantom - spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., v mene ktorej koná
konateľ samostatne podpísaný v súlade so spôsobom, akým je zapísaný spôsob konania za spoločnosť
v obchodnom registri. Indosament nie je len čiastočný, neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky,
alebo len časť zmenkovej sumy. Súd preto dospel k záveru, že zmenkovým vyhlásením nastali účinky,
ktoré čl. I § 14 zákona č. 191/1951 Sb., s takýmto prejavom vôle spája, keď došlo k prevodu všetkých

práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára.

Z obsahu listín tvoriacich obsah spisu Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/7728/2012, najmä zmluvy o
úvere a všeobecných zmluvných podmienok, súd zistil, že predložená zmenka bola pôvodne vystavená
ako blankozmenka, t.j. zmenka, ktorá bola pri vystavení neúplná.

Z predloženej zmenky v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise tunajšieho súdu sp. zn.
23Er/7728/2012 súd zistil, že navrhovateľ v konaní vymáha nárok zo zmenky, ktorá vznikla, t.j. bola
vystavená odporcom, v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a to Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 26.04..2010 uzatvorenej medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky ako veriteľom POHOTOVOSŤ,

s.r.o.,IČO:35807598aodporcomakodlžníkom.Súdpretozúradnejpovinnostiprihliadolnaskutočnosti
odôvodňujúce námietky založené na vlastných vzťahoch odporcu ako vystaviteľa zmenky k predošlému
majiteľovi zmenky POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598.

Súd preto s poukazom na čl. I § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení zák.

č. 438/2015 Z.z., skúmal kauzálny vzťah vystaviteľa k predošlému majiteľovi zmenky a s tým súvisiacu
platnosť dohody o vyplnení zmenky, resp. či údaje zo zmenky boli doplnené v súlade s dohodou o
vyplnení zmenky a existenciu okolností čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. v prípade záveru o platnosti
dohody o vyplnení zmenky.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predchádzajúci majiteľ zmenky spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 26.04.2010, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 350 Eur,
dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok 346 Eur. Celkovo teda mal dlžník
zaplatiť veriteľovi sumu 696 Eur, ktoré sa zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 58

Eur počnúc 15.05.2010. Navrhovateľ nepreukázal splatnosť poslednej splátky ani okamih omeškania
odporcu s plnením záväzkov zo zmluvy o úvere.Je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským
úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, odporcovi súd priznal postavenie spotrebiteľa, aj
keď formálne je v zmluve na predtlači uvedené, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, súdu je
známezjehorozhodovacejčinnosti,žeposkytnutéúveryspoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.predkladá
fyzickým osobám na podpis úverové zmluvy, kde je vopred zaškrtnuté, že tieto osoby si berú úver na
výkon povolania, podnikania, alebo zamestnania, v skutočnosti je však účel poskytnutia úveru úplne iný
a nijako nesúvisí so zamestnaním dlžníka. Preto sa v takýchto prípadoch prenáša bremeno tvrdenia

o tom, že dlžník bral úver na takéto účely na veriteľa, resp. inú osobu, ktorá uplatňuje takýto nárok. V
tomto prípade navrhovateľ nepreukázal takýto účel úveru, súd má z tohto dôvodu za to, že odporca je
spotrebiteľ. Predchádzajúci majiteľ zmenky má s poukazom na § 3 ods. 1 postavenie veriteľa, keďže do
právneho vzťahu s odporcom vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, resp. obchodnej činnosti.

Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 4
ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru (§ 4 ods. 2 písm. g), ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj
index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu (§ 4
ods. 2 písm. h), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i),
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2

písm. j), priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú
k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, (§ 4 ods. 2 písm. k),
výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad, (§ 4 ods. 2 písm. m), oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na

spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti (§ 4 ods. 2 písm. n).

V zmluve nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané, kedy nastane konečná splatnosť
úveru, dojednanie splátok úveru v počte 12 splátok splatných mesačne nie je naplnením zákonnej

požiadavky na uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ani termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Zmluva neobsahuje ani údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, dojednaná je len výška splátky bez bližšej špecifikácie aká časť splátky bude
použitá na zaplatenie istiny, úroku a ďalšie poplatky. Zmluva neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu,
obsahuje len údaj o nešpecifikovanom „poplatku“, pričom spotrebiteľovi nemôže byť zrozumiteľné, či

ide o administratívny poplatok, alebo odplatu za poskytnutie úveru. Poplatok za spracovanie zmluvy
predstavuje v uvedenom prípade celkovo sumu vo výške 346 Eur, čo činí 98,86 % z požičanej sumy.
Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné,
aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp.
neurčitý poplatok však možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za

plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa (rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn.18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012). Zmluva neobsahuje žiadny údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov ani vyčíslenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu

zmluvy, ani údaj o výpočte nákladov, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov. Zmluva v rozpore s § 4 ods. 2 písm. n) zákona neupravuje oprávnenie spotrebiteľa na zníženie
celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob
určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, naopak zmluva včl. 8 zmluvných podmienok uvádza, že pri splatení úveru pred lehotou splatnosti je dlžník povinný
zaplatiť dohodnutý poplatok v celej výške. Toto dojednanie je potom v rozpore s § 6 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti,

má právo na zníženie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom tak, ako je uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí sa úver s poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta
zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dokazovanie ohľadom

splnenia ďalších náležitosti v zmluve nebolo potrebné, keď nedostatok čo len jednej z náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vymedzených v § 4 ods. 2 má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
zmluvy.

Keďže veriteľ odporcovi poskytol úver vo výške 350 Eur, napriek nesplneniu náležitostí podľa § 4 ods.
2 zákona, bol oprávnený požadovať od odporcu vrátiť len túto sumu bez navýšenia o poplatky.

Súd vyzval navrhovateľa dňa 19.01.2016, aby v konaní, keďže sú uplatňované navrhovateľom nároky z
indosovanej zmenky proti odporcovi, ktorý je fyzickou osobou, s poukazom na § 79 ods. 3, § 372y ods.
1zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zák. č. 438/2015 Z.z., účinného od 23.12.2015
v lehote 10 dní doplnil návrh na začatie konania vo vyššie uvedených právnych veciach tak, že uvedie

súdu rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu právneho predchodcu navrhovateľa s
odporcom, z ktorého vyplýval uplatnený nárok zo zmenky, vrátane špecifikácie všetkých peňažných
nárokov voči vystaviteľovi zmenky, z ktorých pozostáva zmenková suma; uvedie a odôvodní, kedy bol na
zmenke vyplnený dátum úročenia zmenky, kedy a kde bola zmenka predložená odporcovi na platenie;
pripojí k návrhu písomnú zmluvu, na zabezpečenie záväzkov ktorej bola zmenka vystavená, vrátane

všeobecných podmienok alebo iných príloh, pokiaľ boli súčasťou alebo prílohou takejto zmluvy; pripojí
ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva zo zmenky, a to najmä listinné dôkazy preukazujúce kedy sa
stal splatným celý dlh okamžite a splnenie podmienok uplatnenia vyplnenia zmenky, vrátane listinných
dôkazov preukazujúcich kedy a kde bola zmenka predložená odporcovi na platenie. Súd navrhovateľa
vo výzve poučil, že podľa § 79 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zák. č.

438/2015 Z.z., ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý
je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov,
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí
zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli

vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.

Navrhovateľnavýzvusúdureagovalpodanímzodňa27.01.2016,doručenýmsúdu28.01.2016,vktorom
uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke a neostáva
z jeho strany nič doplniť. ( č.l. 37 spisu)

Ako bolo preukázané vykonaným dokazovaním, zmluva o spotrebiteľskom úvere, záväzky z ktorej boli
zabezpečené spotrebiteľskou zabezpečovacou zmenkou, neobsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z.z. ako súd uvádza vyššie v odôvodnení a v dôsledku toho sa poskytnutý úver
podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Dohoda o vyplňovacom práve obsiahnutá v čl. 14 zmluvných podmienok túto skutočnosť nezohľadňuje,
naopak umožňuje vymáhať podľa formulácie dojednania presne neurčený okruh peňažných nárokov
voči spotrebiteľovi, keď zmenková suma má pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, pričom platobná povinnosť dlžníka zo

zmluvy, resp. výška mesačnej splátky zahŕňa aj administratívny poplatok, ktorý po vyhodnotení zmluvy
ako bezúročnej a bezpoplatkovej odporca nemal povinnosť uhradiť. Dohoda je súčasťou zmluvných
podmienok vypracovaných na predtlačenom formulári, ktorý nie je podpísaný spotrebiteľom. Súdu z
jeho rozhodovacej činnosti je známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. používala túto zmluvnú
podmienku vo vzťahu k širokému okruhu dlžníkov, ktorým poskytla úver. Je preto zjavné, že nešlo

o podmienku individuálne dojednanú a obsah takto dohodnutej zmluvnej podmienky odporca ako
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. S ohľadom na to, že takto dojedaná zmluvná podmienka
umožňuje veriteľovi vyplniť zmenku bez dojednania presného určitého a zrozumiteľného obsahu jeho
vyplňovacieho práva nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkovv neprospech spotrebiteľa, z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom,
bez zohľadnenia práv spotrebiteľa a takéto dojednanie je s ohľadom na § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neplatné.

Súd dospel k záveru, že vyplňovacie oprávnenie umožňuje veriteľovi pri vyplnení pojať do zmenky
nároky, ktoré sú odvodené z neprijateľných zmluvných podmienok, upravených vo všeobecných
zmluvných podmienkach, ktoré cituje v odôvodnení.

Právnypredchodcanavrhovateľaposkytolúvernebankovýmspôsobomzaúrokyskrytépodtzv.poplatok
za poskytnutie úveru. Zmluva obsahuje poplatok v neprimeranej výške tvoriaci takmer 100 % poskytnutej
sumy úveru. Tento poplatok je v čl. 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru špecifikovaný tak,
že je tvorený z jednej tretiny z dohodnutého úroku a z dvoch tretín z nákladov na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy, bez bližšieho uvedenia obsahu a konkrétnej výšky týchto nákladov. Súd poukazuje
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012, z ktorého

vyplýva, že zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale
je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený
poplatok, resp. neurčitý poplatok však možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá
poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa.
NeprijateľnosťpoplatkovkonštatujeajRozhodnutieVrchnéhokrajinskéhosúduvKarlsruhez03.05.2010

č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom uvedený súd konštatuje, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru sú neprijateľné.

Koncepcia zmluvy je nevyvážená výlučne v neprospech spotrebiteľa, celá zmluva koncipovaná výlučne
v prospech veriteľa bez možnosti obrany dlžníka voči jednostranne určeným zmluvným podmienkam, a

to nielen formuláciou zmluvných povinností, ale aj sankciami. Rovnosť a vyváženosť práv a povinností
zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva obsahuje výlučne povinnosti
dlžníka, sankcie vo forme zmluvných pokút za porušenie povinností v neprimeraných výškach, absentuje
akákoľvek sankcia pre prípad porušenia zmluvných povinností veriteľa. Rovnako absentuje primeranosť
v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (zmluvná pokuta, blankozmenka, uznanie dlhu a

pod.) Na uvedené súd poukazuje v súvislosti so zabezpečením takýchto pohľadávok veriteľa zmenkou.
Zmenka je v materiálnej podobe vyjadrený obsah právneho úkonu, ktorý musí mať príslušné vlastnosti,
t. j. musí byť skutočný (pravý). Pri požiadavke skutočnosti (pravosti) zmenky to znamená, že pre záver o
pravostinebudepostačovaťibaformálnaúplnosť,alebudesavyžadovaťajplatnosťkauzálnehodôvodu,
t.j.toho,čojevmateriálnejpodobevyjadrenénazmenke,najmäsohľadomcharakterpredloženejzmeny

(zmenka zabezpečovacia, keď kauzálny vzťah je vzťahom spotrebiteľským)

Dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok, vopred pripravených ako
formulár predchádzajúcim majiteľom zmenky. Odporca nemal možnosť jej obsah žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Dohodou o vyplnení bianco zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku,

v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení
veriteľ, a ktorá bude pozostávať zo „všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“. Takto formulovaná dohoda o vyplnení bianco zmenky predstavuje
pre spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, čo je dôvodom jej
neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok ( napr. § 53 ods. 4 písm. a/ OZ). Spotrebiteľ

nemôže vedieť, vzhľadom k mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške
budú uplatnené veriteľom, a v akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy, či zmenková suma
obsahuje alebo neobsahuje aj nároky vyplývajúce z prípadných neprijateľných zmluvných podmienok,
ktorých a v akej výške. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok, vrátane pokút, zmenkou
je z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti neprijateľnou zmluvnou podmienkou, neprimerane

zhoršujúcou postavenie spotrebiteľa, ale je aj v priamom rozpore so zákonom. Zákon č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch účinný v čase vystavenia zmenky výslovne limituje možnosť zabezpečenia
spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou, a to do výšky nesplatenej istiny a
príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné
ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku, alebo za obchádzanie zákona,

ktoré majú rovnaký právny dôsledok, a to neplatnosť takéhoto dojednania.

Dohodu o vyplňovacom práve zmenky v konkrétnej súdenej veci s poukazom na vytýkané nedostatky
zmluvy o úvere súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhuv právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu v neprospech spotrebiteľa.
Nakoľko súd posúdil dohodu o vyplňovacom práve ako neplatnú zmluvnú podmienku z dôvodu jej
neprijateľnosti, v prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná

zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 06.05.2008
pod sp.zn. 4 Obo 161/2007.

Ak aj teda zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv
(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.05.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007). Na základe takto

neplatnej dohody nevzniklo veriteľovi právo bianco zmenku vyplniť, ako ani právo na základe zmenky
požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému právnemu vzťahu. Vzhľadom k tomu, že toto
právo nevzniklo veriteľovi, nemohlo indosovaním ani prejsť na navrhovateľa.

Z uvedeného dôvodu súd potom po vykonanom dokazovaní a ex offo preskúmaní spotrebiteľského
vzťahu účastníkov, ktorý predložená zmenka zabezpečovala, dospel k záveru o absencii materiálnych

predpokladov platnosti zmenky z dôvodu neprijateľnosti a neplatnosti dohody o vyplňovacom práve,
ktorá je obsahom zmluvnej podmienky čl. 14, ktorá ju zakladá.

Navrhovateľovi nepatria preto nároky zo zmenky uplatnené v súdenej veci a návrh vo zvyšnej časti
zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa čl. 16 Nariadenia č. 861/2007/ES , podľa ktorého trovy konania
znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, a v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. keď podľa článku 19 Nariadenia č.

861/2007/ES, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. V prejednávanej veci bol plne úspešný odporca, a to
tak v zastavenej časti ako v merite, a vzniklo mu právo na náhradu trov konania voči vo veci plne
neúspešnému navrhovateľovi.

Odporca návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal a žiadne trovy konania mu zo súdneho spisu
ani nevyplývajú, súd o trovách konania rozhodol tak, že mu náhradu voči navrhovateľovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)