Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/971/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915201643
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6915201643.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu: SPP -
distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovaným: 1/ T..
O. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, P. A., štátny občan SR, 2/ M.. P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom
R. XX, P. A., štátny občan SR, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou GEREG & MESSINGEROVÁ,

s. r. o., Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 131 888,49 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Cb/1/2015-95 zo dňa 14. 09. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Cb/1/2015-95 zo dňa 14. 09. 2015 z r u š u j e a
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zamietol návrh navrhovateľa (žalobcu),

ktorým sa na odporcoch 1/ a 2/ (žalovaných 1/ a 2/) domáhal spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy
131 888,49 € spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 131 888,49 € od 23. 02. 2015 do
zaplatenia. Navrhovateľovi (žalobcovi) uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania v sume
3 713,09 € na účet ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným
súdudňa23.02.2015domáhalnaodporcoch1)a2)spoločneanerozdielnezaplateniasumy131888,49
€ spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 131 888,49 € od 23. 02. 2015 do zaplatenia.
Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že odporcovia 1) a 2) sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti.
V nehnuteľnostiach odporcov na B. ulici XXX (v priestoroch nemocnice) dochádzalo v období od 08.
05. 2012 do 24. 06. 2013 k odberu zemného plynu bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke.

Zamestnanci navrhovateľa uskutočnili dňa 03. 12. 2012 a 26. 06. 2013 kontroly objektov v areáli
nemocnice v Hnúšti. Vzhľadom na to, že v nehnuteľnostiach odporcov sa prevádzkovalo zdravotnícke
zariadenie, nebolo možné v decembri 2012 (aj kvôli zimnému obdobiu) odber zemného plynu prerušiť.
Navrhovateľ sa neúspešne pokúšal zistiť, či za neoprávnený odber plynu v danom prípade zodpovedá
GEMERCLINIC. Za obdobie od 08. 05. 2012 do 24. 06. 2013 bolo z distribučnej siete navrhovateľa
odobratých 243.436 m3 zemného plynu, ktorého hodnota predstavuje sumu spolu 131 628,04 €. V

dôsledku neoprávneného odberu plynu vznikli navrhovateľovi aj náklady v celkovej výške 260,45 eura,
ktoré by inak nevznikli. Nakoľko navrhovateľ nemal vedomosť o osobe, ktorá by bola za konanie, v
dôsledku ktorého došlo k odberu plynu bez zmluvy o jeho dodávke právoplatne odsúdená, nárok na
náhradu škody si uplatňoval proti vlastníkom nehnuteľností, v ktorých k neoprávnenému odberu plynu
dochádzalo. V tomto smere poukazoval na závery zaujaté Krajským súdom v Banskej Bystrici v jeho
rozhodnutiach sp. zn. 41Cob/258/2011 a 41Cob/122/2013, podľa ktorých za neoprávnený odber plynu

bez uzavretej zmluvy o odbere plynu primárne zodpovedá vlastník nehnuteľnosti, ktorej sa neoprávnený
odber týka.Odporcovia žiadali návrh zamietnuť predovšetkým z dôvodu absencie ich pasívnej vecnej legitimácie.
Za nositeľa pasívnej hmotnoprávnej legitimácie považovali neziskovú organizáciu Nemocnica Hnúšťa.
V trestnom konaní bol likvidátor Nemocnie Hnúšťa n. o. Alexander Agócs už v minulosti odsúdený za

umožnenie neoprávneného odberu plynu. Odporcovia majú vedomosť aj o tom, že proti pánovi Agócsovi
boli podané dve ďalšie obžaloby, ktoré sa majú týkať neoprávneného odberu plynu aj za ďalšie obdobie,
ktoré pravdepodobne zasahuje do obdobia, za ktoré si navrhovateľ uplatňuje svoje nároky v tomto
konaní.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol v súlade s § 82 ods.1 písm. a/ zák. č.

251/2012 Z.z. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej
siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Citované ustanovenia zákona o energetike
zaručujú mimo iných subjektov aj prevádzkovateľovi prepravnej siete nárok na náhradu škody

spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Z pohľadu prejednávanej veci bolo určujúce, či odporcom
1) a 2) svedčí pasívna legitimácia v zmysle hmotného práva. V tejto súvislosti bolo potrebné ustáliť,
akým spôsobom treba vykladať slovné spojenie "odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn", ktorým
sa označuje subjekt zodpovedný za škodu vzniknutú neoprávneným odberom. Navrhovateľ, poukazujúc
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 9. 2012, č. k. 41Cob/258/2011-144, mal

za to, že za neoprávnený odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu zodpovedá vlastník.
Z ním citovaného rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemá
reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období danú nehnuteľnosť užívali a
pripustenie výkladu, podľa ktorého za škodu spôsobenú neoprávneným odberateľom plynu zodpovedajú
iba subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne užívali a nie vlastník dotknutej nehnuteľnosti, by viedlo k

nereálnemu znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody v občianskoprávnom konaní. Vlastník
nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom. Ak v tom
čase nehnuteľnosť skutočne užíval niekto iný, vlastník nehnuteľnosti si môže potom uplatňovať škodu
u tohto subjektu.
Náhrada škody je právny inštitút, ktorým sa majú odstrániť nežiaduce účinky protiprávneho konania

na majetok poškodeného. Právny poriadok zásadne vychádza zo subjektívnej zodpovednosti
za spôsobenú škodu, to znamená, že každý je povinný nahradiť škodu spôsobenú zavineným
protiprávnym konaním. Vo viacerých prípadoch však zákon zakotvuje aj tzv. objektívnu zodpovednosť,
pri ktorej subjekt určený zákonom zodpovedá za vzniknutú škodu, aj keď ju nezavinil. Z judikatúry
súdov (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 107/08) vyplýva, že jednotlivé skutkové podstaty

neoprávneného odberu plynu zakladajú jednak subjektívnu zodpovednosť odberateľa plynu (napr. v
prípade neoprávneného zásahu do meradla), ako aj objektívnu zodpovednosť (napr. v prípade odberu
plynu meraného meradlom, na ktorom bolo porušení zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii).
Vymedzenie zodpovedného subjektu sa v ustanovení § 82 ods. 2 zákona o energetike viaže na konanie
škodcu. Za neoprávnený odber v zmysle uvedeného ustanovenia môže zodpovedať len subjekt, ktorý

reálne plyn odoberal. Ide o subjektívnu zodpovednosť, ktorá sa viaže na zavinenie. Zodpovedným v
zmysle tohto ustanovenie môže byť len ten, kto svojím konaním umožnil nelegálny odber plynu, prípadne
subjekt, ktorý požíval benefit získaný neoprávneným odberom plynu umožneným treťou osobou. Podľa
obsahu spisu bol plyn v objekte odporcov používaný primárne na vykurovanie. Nebolo tvrdené ani
preukázané, že by odporcovia svojím konaním umožnili neoprávnený odber plynu. Medzi účastníkmi

konania nie je sporné, že odporcovia 1) a 2) neboli faktickými užívateľmi nehnuteľností v rozhodnom
období, preto ani nemohli získať majetkový prospech z neoprávneného odberu zemného plynu. Prijatie
extenzívnehovýkladu,podľaktoréhozaneoprávnenýodberprimárnezodpovedávlastníknehnuteľnosti,
vo svojich dôsledkoch zakladá objektívnu zodpovednosť vlastníka. Ide o výklad idúci zjavne nad rámec
úmyslu zákonodarcu, ako aj účelu danej právnej normy a z tohto dôvodu je neprijateľný. Súd uznáva

existenciu starého rozhodovacieho kritéria pre súdy (porov. ust. § 1 OSP), podľa ktorého treba predpisy
vydané na ochranu určitých osôb vykladať tak, aby sa im zamýšľanej ochrany skutočne dostalo. Tejto
ochrany sa však navrhovateľovi dostáva aj pri doslovnom výklade ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o
energetike, i keď ho zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, kto za neoprávnený odber
plynu zodpovedá.

V tomto smere sa okresný súd stotožnil s právnym názorom, ktorý zaujal Krajský súd v Nitre vo svojom
rozsudku zo dňa 23. 09. 2014, sp. zn. 15Cob/40/2014, podľa ktorého "Dôkazné bremeno na preukázanie
toho, že žalovaný bol ten, kto elektrinu neoprávnene odoberal, niesol žalobca, teda nie žalovaný
bol povinný preukázať, že to on nebol. Nárok voči žalovanému žalobca uplatnil ako voči vlastníkovinehnuteľnostistým,žejezodpovednýzaodberyelektrinyzostranysvojichnájomcov.Vskutočnostivšak
žalobca,pokiaľideospornéOMč.4601860900aEMč.7972528nikdysožalovaným,resp.spôvodnými
vlastníkmi nehnuteľnosti žiadnu zmluvu uzavretú nemal, a to napriek tomu, že elektrická prípojka bola

zriadená ešte v roku 2003. Odvtedy žalobca uzatváral zmluvy so subjektmi, ktoré prevádzkovali priestory
kaviarne napojené na uvedené OM, a to bez akejkoľvek súčinnosti zo strany žalovaného. Súd nemohol
preto akceptovať názor žalobcu, že jednotliví nájomcovia priestorov kaviarne boli iba sekundárnymi
odberateľmi elektrickej energie, keďže až do dňa 26. 09. 2006 mal uzavreté zmluvy priamo s nimi ako
odberateľmi elektrickej energie. Žalobca nepreukázal ani to, že by aspoň v deň kontroly 06. 10. 2008 pri

zistení neoprávneného odberu preveril, kto prevádzkuje priestory kaviarne v aktuálnom čase (v konaní
bolo zistené, že od 13. 09. 2008 mala priestory kaviarne prenajaté spoločnosť A... s.r.o.) a kto ich
prevádzkoval odo dňa ukončenia odberu zo strany Z. W.. Súd teda v konečnom dôsledku nepovažoval
za preukázanú ani vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v zmysle zákona o energetike, teda, že by bol
žalovaný ten, kto neoprávnene elektrinu odoberal. Zákon inému, ako tomu, kto neoprávnene elektrinu
odoberal, povinnosť uhradiť škodu neukladá." Uvedené rozhodnutie súd pokladá za aplikovateľné z

dôvodu, že aj skôr platný zákon o energetike (zákon č. 656/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov)
vychádzal z rovnakého vymedzenia osoby zodpovednej za neoprávnený odber.
Pre úplnosť okresný súd dodal, že ak by mali odporcovia ako vlastníci zodpovedať za neoprávnený
odber plynu realizovaný treťou osobu len z titulu svojho vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti, bolo
by rozumné predpokladať, že navrhovateľ po zistení neoprávneného odberu upovedomí vlastníkov o

svojich zisteniach, aby títo mohli učiniť opatrenia na ochranu svojich oprávnených záujmov. Pokiaľ tak
navrhovateľ neučinil, podľa názoru súdu sám prispel k zvýšeniu vzniknutej škody, preto by prichádzala
do úvahy aj aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bola škoda
spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho
zavinením, znáša ju sám. V danom prípade trval neoprávnený odber plynu od 01. 06. 2011 do 26.

06. 2013. Navrhovateľ po zistení neoprávneného odberu zemného plynu neprerušil odber a dňa 03.
12. 2012 dokonca namontoval meradlo, a to z dôvodu, že v objekte bolo prevádzkované zdravotnícke
zariadenie. Pre súd nie je zrejmé, prečo by mali odporcovia zodpovedať za neoprávnený odber plynu, ku
ktorému vzhľadom na zistenia navrhovateľa nemuselo dôjsť, a to najmä za situácie, keď o relevantných
zisteniach neboli informovaní. Podľa navrhovateľa boli odporcovia po prvý krát oboznámený so situáciou

doručením faktúry na zaplatenie náhrady za neoprávnený odber, teda dlhé obdobie po uplynutí celého
obdobia neoprávneného odberu.
Okresný súd z vyššie uvedených dôvodov návrh na náhradu škody vyčíslenej navrhovateľom v sume
131 888,49 € ako nedôvodný zamietol z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie odporcov 1) a 2).
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4.Vsúlades§61CSPstranamivkonanísúžalobcaažalovaný,pretoodvolacísúdnamiestopôvodného
označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.

5. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb., účinného do 01. 07. 2016 (ďalej len OSP) proti rozsudku v

zákonnej lehote podal nie žalobca. Odvolanie podal z dôvodov ustanovených § 205 ods. 2 písm. f) OSP
a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaných uhradiť žalobcovi žalovanú sumu
podľa výroku rozhodnutia.

6. Odvolateľ uviedol, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že za škodu spôsobenú

neoprávneným odberom plynu zodpovedá len subjekt, ktorý reálne plyn odoberal, pričom v danom
prípade ide o subjektívnu zodpovednosť, ktorá sa viaže na zavinenie. Zodpovedným môže byť len
ten, kto svojím konaním umožnil nelegálny odber plynu, prípadne subjekt, ktorý požíval benefit získaný
neoprávneným odberom plynu umožneným treťou osobu. Podľa súdu prvej inštancie, ak by za škodu
spôsobenú takýmto neoprávneným odberom zemného plynu zodpovedal vlastník nehnuteľnosti, v ktorej

k neoprávnenému odberu zemného plynu dochádzalo, išlo by to zjavne nad rámec úmyslu zákonodarcu.
Žalovaní v rozhodnom období fakticky neužívali nehnuteľnosť a preto podľa názoru súdu prvej inštancie
z neoprávneného odberu plynu nemohli ani získať majetkový prospech.7. Žalobca si uplatňoval nárok na náhrady škody spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu
v nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovaným a to odberom bez uzavretia zmluvy o jeho dodávke.
V zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. a) ZoR ide o neoprávnený odber. Povinnosť uhradiť škodu je

uložená odberateľovi, ktorý neoprávnene plyn odoberal. Ust. § 3 písm. c) bod 10 ZoO za odberateľa
považuje osobu, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby. Nie je
teda možné považovať osobu zodpovednú za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu bez
uzavretej zmluvy, subjekt, ktorý má uzatvorenú zmluvu. Nie je to možné a logicky sa to vylučuje.
Zákon o energetike teda neurčuje subjekt, ktorý by mal za škodu zodpovedať v prípade ak k odberu

dochádza bez uzatvorenej zmluvy. Zodpovedným subjektom v prípade neoprávneného odberu takéhoto
je vlastník nehnuteľnosti. Odvolateľ nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého by
mala byť zodpovedným subjektom osoba, ktorá svojím konaním umožnila neoprávnený oder plynu,
prípadne požívala benefit získaný neoprávneným odberom. Benefit získaný neoprávneným odberom
by viedol k reálnemu znemožneniu uplatnenia si takéhoto nároku, nakoľko požívateľom benefitu boli v
konečnom dôsledku občania - pacienti, ktorým bola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Bolo by možné

za prijímateľa výhod považovať aj samotných žalovaných, ktorí nehnuteľnosť prenajímali, nakoľko v
prípade ak by nehnuteľnosti ostali nevykurované, nebolo by možné tieto považovať za spôsobilé na
poskytovanie zdravotníckej starostlivosti. Žalobca má za to, že v prípade neoprávneného odberu plynu v
bez platne uzatvorenej zmluvy o jeho dodávke, za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného
plynu zodpovedá vlastník nehnuteľnosti, v ktorej k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo. Vlastník

si môže následne uplatniť nárok na náhradu škody voči subjektom, ktorým svoje nehnuteľnosti umožnil
užívať na základe zmlúv. Žalobca nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom
období danú nehnuteľnosť užívali, prípadne v akom rozsahu, čo vie vlastník nehnuteľnosti. Uvedené
by viedlo k znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/258/2011 zo dňa 27. 09. 2012 a 41Cob/122/2013 z

30. 10. 2013, v ktorom bola konštatovaná zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za škodu spôsobenú
odberom zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke.

8. Žalobca nesúhlasil ani so skutočnosťou, že by mal spoluzodpovedať za vzniknutú škodu. Odber
plynu bol žalobcom prerušený dňa 07. 05. 2012. Následne, zo strany neznámej osoby došlo k jeho

otvoreniu, čo bolo zistené žalobcom dňa 03. 12. 2012, no nakoľko sa jednalo o zimné obdobie,
vykurovaciusezónuanajmäsprihliadnutímnacharaktervyužívaniaobjektu,vktoromkneoprávnenému
odberu zemného plynu dochádzalo, žalobca nepristúpil v tento deň k opätovnému prerušeniu distribúcie
zemného plynu do predmetných priestorov, nakoľko záujem na zachovaní zdravia a života osôb má
prednosť pred záujmom na ochranu majetku, v tomto prípade zemného plynu patriaceho žalobcovi.

Meradlo, ktoré bolo namontované žalobcom, malo slúžiť len pre účely presného zistenia množstva
neoprávneneodobratéhoplynu.Žalobcapoukázalnato,žežalovanímuselimaťvedomosť,žedochádza
k neoprávnenému odberu zemného plynu aj pred doručením faktúry zo strany žalobcov, nakoľko títo
majú prepojenie na subjekty, ktoré v ich nehnuteľnostiach poskytovali, resp. mali poskytnúť zdravotnícku
starostlivosť. Žalovaný v prvom rade má byť podľa jeho výpovede v trestnom konaní členom správnej

rady Nemocnice Hnúšťa, n. o., v likvidácii a žalovaná v druhom rade je zakladateľkou neziskovej
organizácie GEMERCLINIC, n. o..

9. Proti výroku o trovách konania podali odvolanie žalovaní a to v časti, v ktorej im nebola priznaná
náhrada trov právneho zastúpenia za písomné vyjadrenie odporcov 1/ a 2/ z dôvodu, že boli podobné.

Žalovaní uviedli, že tieto ani nemohli byť odlišné, nakoľko skutkový stav prejednávanej veci vo vzťahu
k obom žalovaným bol rovnaký. Predmetné úkony urobené boli. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

10.Žalovanývovyjadreníkodvolaniužalobcunavrholrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdiť.Uviedol,

že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaní neoprávnene odoberali elektrickú energiu. Ak by mali
ako žalovaní ako vlastníci zodpovedať za neoprávnený odber plynu realizovaný treťou osobou len
z titulu svojho vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti, tak potom mal žalobca po takýchto zisteniach
neoprávneného odberu upovedomiť vlastníkov o týchto zisteniach, aby mohli uskutočniť príslušné
opatrenia na ochranu ich záujmov, čo žalobca neurobil. Žalobca po zistení neoprávneného odberu

zemného plynu neprerušil odber a dňa 03. 12. 2012 dokonca namontoval meradlo a to z dôvodu,
že v objekte bolo prevádzkované zdravotnícke zariadenie. Je toho názoru, že pasívne legitimovaným
na strane žalovaných je Nemocnica Hnúšťa, n. o., v likvidácii, zastúpená likvidátorom Alexandrom
Agócsom. Preto žalovaný navrhol rozhodnutie potvrdiť.11. Žalobcovi bolo doručené vyjadrenie žalovaného dňa 18. 08. 2018, k tomuto sa nevyjadril.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 a § 380 CSP, prejednal vec bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1
písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

13. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody uplatnený podľa § 82 zák. č. 251/2012
Z.z. za neoprávnený odberom plynu bez uzavretej zmluvy o pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení
k distribučnej sieti.

14. Odvolateľ nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie podľa, ktorého za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom plynu zodpovedá len subjekt, ktorý reálne plyn odoberal, pričom v danom

prípade ide o subjektívnu zodpovednosť, ktorá sa viaže na zavinenie, zodpovedným môže byť len
ten, kto svojím konaním umožnil nelegálny odber plynu, prípadne subjekt, ktorý požíval benefity
získané neoprávneným odberom plynu umožneným treťou osobu. Nie je možné považovať za osobu
zodpovednú za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu bez uzavretej zmluvy, subjekt, ktorý
má uzatvorenú zmluvu, zákon o energetike teda neurčuje subjekt, ktorý by mal za škodu zodpovedať

v prípade ak k odberu dochádza bez uzatvorenej zmluvy, zodpovedným subjektom v prípade takéhoto
neoprávneného odberu je vlastník nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že v prípade neoprávneného odberu
plynu bez platne uzatvorenej zmluve o jeho dodávke za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
zemného plynu, zodpovedá vlastník nehnuteľnosti, v ktorej k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo,
vlastník si môže následne uplatniť nárok na náhradu škody voči subjektom, ktorým svoje nehnuteľnosti

umožnil užívať na základe zmlúv. Žalobca nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v
rozhodnom období danú nehnuteľnosť užívali, prípadne v akom rozsahu, čo by viedlo k znemožneniu
uplatnenia si nároku na náhradu škody.

15. Súd prvej inštancie uviedol, že dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby preukázal, že žalovaní

boli tí, ktorí neoprávnene odoberali elektrickú energiu, resp. bolo na žalobcovi preukázať, že žalovaným
vznikol majetkový prospech.

16. Odvolací súd udáva, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia
a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje

sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V tomto konaní
má žalobca povinnosť, bremeno tvrdenia v tom, že došlo k neoprávnenému odberu bez uzatvorenej
zmluvy, že odber bol vykonaný pre nehnuteľnosť vlastnícky patriacej žalovaným, že došlo k vzniku
škody v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom a v akej výške škoda vznikla. Na povinnosť

tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti žalobcom - dôkazné
bremeno. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno
dôkazu. Žalovaní nie sú procesnými subjektmi, ktorých by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti
netýkali, pokiaľ sa chcú v konaní úspešne brániť, musia tvrdiť, že aj keď došlo k plneniu v prospech
ich nehnuteľnosť, nedošlo k plneniu v prospech nich a uviesť ohľadne popretia tejto skutočnosti svoje

tvrdenia ohľadne skutkového stavu a navrhnúť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní
dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov
konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje
práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

17. Žalobca uplatnil nárok voči žalovaným ako vlastníkom nehnuteľnosti, keďže do predmetnej
nehnuteľnosti bol dodávaný plyn za účelom prevažne vykurovania nehnuteľnosti a teda benefit získaný
dodávkou plynu sa prejavoval na majetku vo vlastníctve žalovaných. Bolo potom na žalovaných, aby
preukázali, že tento benefit nevznikol na ich strane a to napr. tým, že by preukázali, že predmetné
priestory na základe nájomných zmlúv (resp. iného) využívali iné subjekty a tieto boli povinné uhrádzať

okrem nájmu aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním nehnuteľnosti, (tj. vrátane dodávky plynu).

18. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec v tom, že nesprávne
vyvodil dôkazné bremeno, následne nedostatočne zistil skutkový stav. V novom konaní opätovne súdprvej inštancie posúdi uplatnený nárok žalobcu, pričom dôkazné bremeno o preukázaní skutočností,
že konaním žalovaným nevznikla, resp. nespôsobili žalobcovi škodu tým, že v ich nehnuteľnosti bol
neoprávnene odoberaný plyn (čo nesporne umožňovalo v predmetnej nehnuteľnosti prevádzkovať

činnosti za účelom ktorej bola prenajatá). Z obsahu odôvodnenia nie je zrejme ako sa súd prvej inštancie
vysporiadal s dôkazmi - obsahom zmlúv na základe, ktorých bola predmetná nehnuteľnosť prenajatá, a
to najmä, kto mal v súlade s nájomnou zmluvou uzatvorenou vlastníkmi s nájomcami uhrádzať plnenia
poskytované s užívaním nehnuteľnosti, vrátane vykurovania nehnuteľnosti, keď z obsahu nájomnej
zmluvy uzatvorenej vlastníkmi nehnuteľnosti s neziskovou organizáciou GEMER CLINIC, n. o., sa javí že

prevádzkové náklady (dodávku služieb spojených s prenájmom nehnuteľnosti mali zabezpečiť vlastníci
nehnuteľnosti a nájomca ich mal uhrádzať vlastníkom. Zároveň súd posúdi aj zavinenie poškodeného
v súlade s § 441 OZ, t.j. či žalobca urobil po zistení rozhodných skutočností pre vznik škody opatrenia
na to aby ku škode nedochádzalo.

19. Je nevyhnutné, aby jednotlivé východiská, úvahy a závery okresného súdu našli konkrétne

vyjadrenie aj v odôvodnení rozhodnutia.

20. V súlade s § 396 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšiekonanie,rozhodneonáhradetrovmedziúčastníkmisúdprvejinštancievnovomrozhodnutíoveci.

21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).