Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 20, 2018

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 6T/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517010271
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2018:7517010271.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým, v trestnej veci obžalovaného

H. E., trestne stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr.
zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

H. E. X.. X.X.XXXX Y. L., L. Č. XX, Y., okres Košice-
okolie
j e v i n n ý ž e,

v meste Košice a inde, v období od 1.1.2012 až do 20.4.2018 zanedbal zákonnú vyživovaciu povinnosť
voči svojej dcére G. E., X.. XX.X.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 12.6.2006,
sp. zn. 9P 196/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2006, mu bolo určené prispievať na výživu
dcéry G. E. sumou vo výške 1.200 Sk ( 39,83€) mesačne, vždy 15-tého dňa v mesiaci k rukám matky,
Bc. Vlasty Hruškovej, čím mu na výživnom vznikol dlh vo výške 2.427,08 €,
t e d a
- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného

a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 3, ods. 8 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 2 ( dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia

slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú G. E., X.. XX.X.XXXX Y. F., L. Y., L., J. XXX/
XX, okr. Košice- okolie, prechodne Košice, Trieda SNP 52 s nárokom na náhradu škody odkazuje na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.5.2017 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“)
obžalobu na obvineného H. E. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, s použitím § 138 písm. b) Tr. zákona. V predmetnej

trestnej veci sa už prípravné konanie realizovalo proti obvinenému ako proti ušlému, preto súd dňa
30.6.2017 rozhodol, že konanie pred súdom sa proti obvinenému vykoná podľa § 360 Tr. por., teda ako
proti ušlému a toho istého dňa súd rozhodol o obžalobe trestným rozkazom, ktorý doručil obhajkyni,ustanovenej obvinenému z dôvodu konania proti ušlému. Ustanovená obhajkyňa proti uvedenému
trestnému rozkazu podala odpor, preto súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie.

Nazačiatkuhlavnéhopojednávaniasúdzisťovalzáujemstránuzavrieťdohoduovineatreste.Prokurátor
nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste. Preto súd pristúpil k vykonaniu hlavného pojednávania.
K prednesenej obžalobe obhajoba nezaujala žiadne stanovisko.

Podľa § 256 ods. 2 Tr. por. súd prečítal návrh poškodenej G. E. (ďalej len ako „poškodená“) na náhradu

škody z č. l. 36.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. súd so súhlasom prokurátora a obhajcu prečítal výpoveď L.. Y. E. zo dňa
25.4.2017 z č. l. 30-32. Z tejto zápisnice vyplynulo, že z manželstva s obžalovaným pochádza dcéra G.,
X.. XX.X.XXXX. V roku 2000 bolo jej manželstvo s obžalovaným rozvedené a dcéra G. bola zverená do
starostlivosti matky. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 13C/396/2000 bolo rozhodnuté,

že obžalovaný je povinný prispievať na výživu dcéry G. sumou 13,28 € na mesiac. V roku 2006 Okresný
súd Košice - okolie rozsudkom sp. zn. 9P/196/2005 zo dňa 12.6.2006 zvýšil výživné na 1.200,- Sk t.j.
39,83 € na mesiac. Obžalovaný od roku 2012 vôbec neprispieva na výživu dcéry, ozýva sa sporadicky,
v inkriminovanom období zaplatil len 2x po 300,-€, teda 600 €. Dcéra navštevuje 2. ročník Filozofickej
fakulty v Prešove. Teda obžalovaný dlhuje spolu na výživnom od januára 2012 ku 25.4.2017 sumu

1.949,12 €.
Súd vypočul poškodenú G. E., ktorá pred súdom uviedla, že vyživovacia povinnosť obžalovaného k jej
osobe aktuálne ešte trvá, nakoľko je študentkou 3. ročníka bakalárskeho štúdia v Prešove na Filozofickej
fakulte. Poškodená nevedela o tom, že by jej obžalovaný vyrovnal dlžné výživné. Na Vianoce 2017 jej
poslal 300,- eur a na narodeniny jej poslal 300,- eur. Bežné výživné riadne neplatí, žiadne iné vecné

plnenie jej neposlal, nekúpil a ani nezaplatil. Naposledy jej obžalovaný písal dňa 29.1.2018, kde uviedol,
že sa jej ozve, keď príde z Brazílie, ale doposiaľ sa neozval. Obžalovaný jej stále sľuboval, že výživné
uhradí, že chce uhradiť, ale nestalo sa tak. Všetky náklady poškodenej hradí matka, pričom poškodená
nemá žiadne zvýšené životné náklady.

Výpoveď poškodenej súd hodnotí ako presvedčivú a dôveryhodnú, svedkyňa vypovedala zrozumiteľne
a sebaisto.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. súd so súhlasom OP a obhajoby prečítal výpoveď C. E. zo dňa 4.1.2013
z č. l. 38 - 40. Z výpovede tejto svedkyne vyplynulo, že obžalovaný je jej syn, ktorý nežije v mieste

svojho trvalého bydliska, asi 8 rokov je v Taliansku, avšak presnú adresu nevedela uviesť a nemá ani
telefonicky kontakt na obžalovaného.

Podľa § 269 Tr. por. súd prečítal rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 13C/396/2000 z č.
l. 48,49, rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9P/196/2005 z č. l. 50,51, správy UPSVaR

Košice - okolie a Sociálnej poisťovne Košice z č. l. 56 - 60, rodný list a potvrdenie o návšteve školy z č.
l. 53 - 55, správu katastra Košice - okolie z č. l. 61,62, správu z obce Valaliky z č. l. 63, správu z obce
Svinica z č. l. 63, potvrdenie zo spoločnosti X. R..K..S.. z č. l. 66, lustráciu generálnej prokuratúry z č.
l. 107 - 109, lustráciu databázy súdov z č. l. 110, lustráciu priestupkov z č. l. 111, lustráciu STA z č. l.
112 a odpis registra trestov z č. l. 113.

Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje,
že obžalovaný ku skutku nevypovedal ani v konaní pred súdom a ani v priebehu prípravného konania,
nakoľko celé trestné stíhanie sa viedlo ako proti ušlému. Jedinými priamymi usvedčujúcimi dôkazmi
proti obžalovanému sú výpovede poškodenej L.. Y. E. C. G. E., z ktorých vyplynulo, že v období od
1.1.2012 až do 20.4.2018 obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére G. E.S.. Z

ďalších listinných dôkazov má súd za nepochybne preukázané, že v uvedenom období obžalovaný mal
vyživovaciu povinnosť voči dcére G., ktorej výška bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice -
okolie sp. zn. 9P/196/2005 zo dňa 12.6.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2006 z č. l. 50
- 51 vo výške 1200,- Sk na mesiac (39,83 €/ mesačne) a túto povinnosť si vôbec neplnil, hoci mu v
tom nebránila žiadna prekážka, pre ktorú by bolo možné povedať, že obžalovaný napriek tomu, že mal

vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej osobe, túto si nemohol z objektívnych dôvodov plniť, napríklad
že bol vedený na úrade práce, bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, nemocenského poistenia a pod.
Takto preukázaným konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti na riadnom plnení vyživovacej
povinnosti, pričom obžalovaný si neplnil túto vyživovaciu povinnosť od 1.1.2012, teda od momentu, ktorývymedzila samotná poškodená L.. Y. E.. Dokončenie páchania tohto trestného činu súd vymedzil dňom
konania hlavného pojednávania na ktorom súd vyhlásil tento rozsudok. Preto súd časovo vymedzil daný
skutok od 1.1.2012 do 20.4.2018, pričom toto časové obdobie, v súlade s podanou obžalobou, posúdil

ako dlhší čas neplnenia si vyživovacej povinnosti, čo je závažnejší spôsob konania, čím podľa názoru
súdu obžalovaný naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy v zmysle
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. Súd oproti obžaloby opravil
sumu dlžného výživného a to tak, že keďže uznal že obžalovaný neplnil výživné za obdobie od 1.1.2012
do 20.4.2018, teda spolu za 76 mesiacov, za toto obdobie mal zaplatiť 76 x 39,83 € čo predstavuje

sumu 3027,08 €. Od tejto sumy súd odpočítal sumu 2 x 300,- €, ktoré podľa výpovede poškodenej G. E.
obžalovaný zaplatil dobrovoľne. Po odpočítaní súd dostal sumu 2.427,08 a tento výsledok predstavuje
dlžné výživné obžalovaného za inkriminované obdobie.
Obžalovaný teda naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, formou vedomej nedbanlivosti § 16 písm. a)
Tr. zákona, keďže vedel, že musí si túto povinnosť voči oprávnenej osobe plniť a napriek tomu ju

zanedbal. Úmyselne neplnenie súd vylúčil, pretože na vyslovenie úmyselnej formy zavinenia by súd
potreboval vypočuť obžalovaného a až na základe skutočností, ktoré by uviedol obžalovaný, by súd
mohol usudzovať, že išlo o úmyselné zavinenie, avšak za existujúceho dôkazného stavu súd mal väčšiu
dôkaznú oporu pre názor, že obžalovaný ľahkovážnym postojom k svojej povinnosti, túto opakovane
a po dlhší čas neplnil riadne a včas. Preto súd v skutku obžalovaného vidí prečin zanedbania povinnej

výživy nedbanlivostnou formou.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania uvedenej trestnej činnosti,
následok, zavinenie a pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.
Pri posudzovaní osoby páchateľa, jeho pomerov a možností jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zákona sa súd opieral o listine dôkazy a to lustráciu GP z č. l. 107 - 109 lustráciu databázy súdov z č. l.

110 lustráciu priestupkov z č. l. 111 lustráciu STA z č. l. 112 odpis RT z č. l. 113. Z odpisu registra trestov
vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 2x trestne odsúdený, avšak tieto odsúdenia sú dávno zahladené.
Z lustrácie GP SR na č. l. 107 - 109, lustrácie STA z č. l. 112 a lustrácie v databáze súdov na č. l.
110 vyplýva, že aktuálne obžalovaný nie je trestne stíhaný v žiadnom inom trestnom konaní. Podľa
lustrácie v registri priestupkov má súd za preukázané, že obžalovaný nebol priestupkovo postihnutý.

Z charakteristiky z obce Valaliky na č. l. 63 a z obce Svinica na č. l. 64 nevyplynuli žiadne relevantné
skutočnosti k povesti obžalovaného.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd hodnotí obžalovaného ako prvopáchateľa, ktorý doposiaľ viedol
spoločensky nezávadný život, čo bolo dôvodom, že súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák.. Na druhej strane nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť v zmysle

§ 37 Tr. zák.
Keďže súd konštatoval prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, trestnú sadzbu stanovenú zákonom
v § 207 ods. 3 Tr. zák. upravoval v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. .
Vzhľadom k týmto okolnostiam súd za primerané považoval uloženie podmienečného trestu odňatia
slobody mierne nad dolnou hranicou trestnej sadzby na relatívne dlhšiu skúšobnú dobu a preto vymeral

obžalovanémutrestodňatiaslobodyvovýmere2rokov,ktoréhovýkonpodmienečneodložilnaskúšobnú
dobu 2,5 roka. Uvedený trest súd považuje za primeraný osobe páchateľa, jeho pomerom a možnostiam
nápravy. Súd vyslovuje pozitívnu prognózu, pokiaľ ide o budúcu recidívu páchateľa, sledovanie života
obžalovaného po dobu 2 rokov, súd považuje za nevyhnutnú na zdôraznenie výchovného účinku trestu.

Pokiaľ ide o nárok poškodenej na náhradu škody, súd poukazuje na rozhodnutie R 55/1993, z ktorého
vyplýva, že v konaní o trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 213 Trestného zákona ( teraz
§ 207 Trestného zákona) nezaplatené výživné nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom,
ale nesplnením povinnosti vyplývajúcej zo Zákona o rodine, ktorej zavinené porušenie samo osebe
je trestným činom. Z toho vyplýva, že osoba, vo vzťahu ku ktorej bolo treba výživné plniť, nemá v

trestnom konaní postavenie poškodeného v zmysle § 43 Trestného poriadku (teraz § 46 Tr. por. ).
Z uvedeného dôvodu súd nemohol priznať poškodenej nárok na náhradu škody - povinnosť zaplatiť
dlžné výživné, hoci tento nárok bol riadne a včas uplatnený a preto odkázal poškodenú s jej nárokom
na náhradu škody na civilný proces. Súd považuje za potrebné dodať, že poškodená na vymoženie
svojho nároku nepotrebuje, aby súd v trestnom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť na náhradu

dlžného výživného, nakoľko poškodená už má exekučný titul na vymoženie dlžného výživného a tým
je rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9P/196/2005 zo dňa 12.6.2006, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.6.2006 z č. l. 50 - 51, ktorým bola vyslovená povinnosť obžalovaného prispievať navýživu poškodenej G. E. čiastkou 1.200,- Sk mesačne a to vždy do 15.-tého dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky.
Preto súd poškodenú G. E.S. odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces, pričom súd

považuje za potrebné vysvetliť prečo ako s „poškodenou“ osobou konal práve s G. E., napriek tomu,
že trestné oznámenie podávala a aj v prípravnom konaní bola ako poškodená opakovane vypočutá L..
Y. E.. Dôvod spočíva v tom, že G. E. dňa 23.6.2014 dovŕšila plnoletosť a teda je spôsobila vystupovať
sama vo svojom mene pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť voči jej osobe.
Zhrnúc uvedené zistenia a úvahy súdu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného
a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu tre-

ba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie.