Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/98/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115201202
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115201202.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Metales, s.r.o., so sídlom M. R.
Štefánika 44, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 388 335, právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA
& Partners s.r.o., so sídlom
Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: ZKN METAL s.r.o., so
sídlom Štúrova 119/19, Dubnica nad Váhom, IČO: 36 320 196, právne zastúpený: Mgr. D. E., advokát
so sídlom F. sv. I. 20B, XXX XX Q., o zaplatenie 3.824,14 Eur s príslušenstvom na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/26/2015-143 zo dňa 24. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol výrokom I., že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 3.824,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne z tejto sumy od
05.12.2014 do zaplatenia, výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
a výrokom III. štátu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému. Uviedol, že

dňa 23.01.2015 bola doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol
o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.824,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške
9,05 % ročne z tejto sumy od 05.12.2014 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe písomnej objednávky žalovaného č. MET14001
zo dňa 08.10.2014, vykonal pre žalovaného práce spočívajúce v mechanickom opracovaní hliníkových
profilov, ktoré dodal v surovom stave žalovaný. Na uvedených hliníkových profiloch žalovaný od žalobcu

požadoval od žalobcu vykonanie špeciálneho opracovania t. j. frézovanie a vŕtanie, nakoľko tieto práce
nebolo možné vykonať u iného kooperanta a preto žalovaný požiadal o vykonanie týchto práca žalobcu,
pretože žalovaný nemá na tieto operácie potrebnú technológiu. Žalobca prisľúbil, že mu vzhľadom na
svoju pracovnú vyťaženosť vyčlení len určitý počet dní, počas ktorých budú tieto špeciálne operácie v
prevádzke žalobcu prevádzané, keďže si ich nevedel žalovaný urobiť sám. Pretože výrobná kapacita
žalobcu nedovoľovala dokončiť bežné operácie, ktoré už mal možnosť si dorobiť samotný žalovaný,
žalobca sa s ním dohodol, že si hliníkové profily prevezme a dokončí sám vo svojej prevádzke. Hliníkové

profily boli zo strany žalovaného osobne prevzaté v sídle žalobcu, a to zástupcom žalovaného pánom
R. U., ktorý opracované hliníkové profily pre žalovaného prevzal, avšak vzhľadom na nedoriešenú
výšku odmeny za vykonané práce, odmietol prevzatie vykonaných prác podpísať na dodacom liste. Po
vykonaní objednaných prác a ich odovzdaní žalovanému žalobca vystavil žalovanému za vykonanépráce, ktoré mu poskytol faktúru č. 1410143 dňa 20.11.2014 s dátumom splatnosti 04.12.2014 na sumu
3.824,14 Eur, pričom celkovú fakturovanú sumu vzhľadom na to, že práce nedokončil v plnom rozsahu,
ponížil o poskytnutú zľavu vo výške 20 %, čo je adekvátne k čau, ktorý je potrebný na dokončenie profilov

do tej podoby, ako žalovaný na začiatku od žalobcu požadoval. Fakturovaná suma 3.824,14 Eur už
predstavuje sumu po odpočítaní poskytnutej zľavy. Žalobca mal záujem sa dohodnúť so žalovaným na
finálnej cene po ukončení prác z jeho strany, zo strany žalovaného však nebol záujem pristúpiť k dohode.
Žalobca k fakturovanej cene dospel na základe technologického postupu, časového plánu výroby a
simulácie. Z čoho jasne vyplýva, aký čas bol vyčlenený na daný typ operácie.

Po zaslaní faktúry žalovanému, tento ju listom zo dňa 28.11.2014 označeným ako vrátenie faktúry -
daňového dokladu 1410143 vrátil a žiadal faktúru prepracovať s odôvodnením, že podľa jeho názoru
práce boli prevedené iba na 60 % a preto faktúru požaduje znížiť. Fakturovaná suma je podľa žalobcu
vypočítaná správne a zodpovedá skutočne prevedeným prácam z jeho strany.

2. Súdprvejinštancievydalvovecidňa30.01.2015platobnýrozkazč.k.37Cb/26/2015-19,vočiktorému

podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný objednávkou č. MET 14001 zo dňa 08.10.2014,
ktorá je súčasťou spisu, si objednal u žalobcu obrábanie hliníkových profilov v celkovom množstve 25
ks. Akceptáciou ponuky žalovaného zo strany žalobcu došlo medzi stranami k uzatvoreniu zmluvy o
dielo predmet ktorej bol vymedzený obsahom žalovaného objednávky. Žalobca potom ako dielo zhotovil
toto mal v úmysle odovzdať žalovanému ako dielo bez vád a nedorobkov, žalovaný však namieta, že

žalobcom zhotovené dielo nekorešpondovalo s objednávkou, nakoľko vykazovalo vady a to žalobca
dodal žalovanému len 24 ks profilov oproti objednaným 25 ks, dodané kusy neboli upravené v súlade s
výkresovou dokumentáciou, nakoľko na 4 chýbal závit M12 a 75 x chýbal otvor do 0,5 mm. Predmetné
vady diela oznámil žalovaný žalobcovi jeho listom zo dňa 28.11.2014, teda riadne a včas, žalobcovi vrátil
jeho faktúru č. 1410143 splatnú dňa 04.12.2014 a zároveň oznámil aj nárok z vád tovaru - primeranú

zľavu z ceny diela (40 %). Žalobca nebol ochotný takúto zľavu z ceny diela akceptovať, nakoľko podľa
jeho tvrdenia obsiahnutom v žalobnom návrhu je primeraná zľava z ceny diela 20 %. V tejto veci nastal
medzi stranami rozpor čo do výšky primeranej zľavy z ceny diela, žalovaný nepopieral, že žalobca dielo
zhotovil, avšak
v rozpore s objednávkou žalovaného, pričom žalobcom ponúkaná zľava z ceny diela z titulu jeho

vád, je podľa názoru žalovaného neprimeraná. Žalobcom navrhovaný spôsob výpočtu zľavy z ceny
diela 20 % vypočítaných na základe technologického postupu, časového plánu výroby a simulácie,
považoval žalovaný za subjektívny a pre neho nezáväzný. Žalovaný nenamieta právny základ žalobcom
uplatneného nároku, namieta však jeho výšku, nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k zhotoveniu a
odovzdaniu diela bez vád a žalobcom ponúkaná zľava z ceny diela je neprimeraná.

3. Žalobca sa k veci vyjadril podaním zo dňa 24.07.2015 v rámci ktorého uviedol, že žalobca na
základe písomnej objednávky žalovaného mal vykonať pre žalovaného dielo spočívajúce v opracovaní
hliníkových profilov. Objednávka znela na celkový počet 25 ks, pričom žalobca sa zaviazal predmetné
dielo vykoná v lehote 7 dní. Celková hodnota objednávky bola 4.260,- Eur bez DPH. Žalobca nepopiera

tú skutočnosť, že pri vykonávaní diela znehodnotil jeden kus hliníkového profilu, pričom tak odovzdal
žalovanému len 24 kusov hliníkových profilov. V zmysle objednávky a predostretej cenovej ponuky sa
sporové strany dohodli na určení ceny 160,- Eur za opracovanie jedného hliníkového profilu. Nakoľko
zo strany žalobcu došlo k znehodnoteniu jedného kusu hliníkového profilu, tento žalobca nezapočítal a
primerane k tomu znížil koncovú sumu o 160,- Eur na čiastku

4.100,- Eur + DPH. V záujem zachovania dobrých obchodných vzťahov do budúcnosti sa žalobca
rozhodol, že ako konečnú čiastku nebude fakturovať 4.100,- Eur + DPH ale sumu 3.983,48 Eur +
DPH. Po problémoch ktoré nastali pri realizácii diela poskytol žalobca žalovanému zľavu z končenej
fakturovanej sumy vo výške 20 % čo predstavovalo hodnotu 797,- Eur. Žalobca dospel k celkovej výške
zľavy na základe odborného postupu a simulácie realizácie diela, ktorá preukázala na koľko % bolo

dielo zhotovené a aký čas bol potrebný na jeho dokončenie. Ako kompenzáciu spôsobených problémov
priložil žalobca k vrátenej zásielke aj vrtáky v celkovej hodnote 92,- Eur. Po prepočítaní konečných súm
vyplýva, že celková výška poskytnutej zľavy zo sumy 4.100,- Eur, ktorá mal predstavovať spracovanie
24 ks hliníkových profilov v tomto prípade nebola 20 % ale 25 %. Žalobca nesúhlasí s tvrdením
žalovaného, že zo strany žalobcu boli vykonané práce iba na 60 %. Čas potrebný na dokončenie diela

žalovaným bol nepomerne kratší než tvrdí žalovaný a navyše poskytnutá zľava a kompenzácia náradím
prevyšuje hodnotu potrebnú na dokončenie výrobku a je viac ako dostačujúca.4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie znaleckým
dokazovaním, výsluchom znalca a listinnými dôkazmi. Zo záverov znaleckého posudku č. 5/2016
vypracovaného znalcom Ing. Jozefom Mercellom vyplýva, že nebolo možné jednoznačne konštatovať

aká bola rozpracovanosť diela, znalec stanovil náklady účelne vynaložené na odstránenie vád variantne:
Variant A - podľa tvrdenia spoločnosti METALES, s.r.o. náklady na dokončenie diela sú vo výške
1.841,49 Eur bez DPH a Variant B - podľa tvrdenia spoločnosti ZKN METAL s.r.o. náklady na dokončenie
diela sú vo výške 2.065,68 Eur bez DPH. Zo záverov dodatku č. 1 znaleckého posudku č. 5/2016
vyplýva, že náklady, ktoré by vznikli spoločnosti METALES, s.r.o. na dokončenie opracovania výrobkov

použitím svojej technológie vyplýva variantne, nakoľko nie je možné jednoznačne konštatovať aká bola
rozpracovanosť diela: Variant A - podľa tvrdenia spoločnosti METALES, s.r.o. náklady na dokončenie
diela sú vo výške 580,68 Eur bez DPH a Variant B - podľa tvrdenia spoločnosti ZKN METAL s.r.o.
náklady na dokončenie diela sú vo výške 613,44 Eur bez DPH a po vykonaní dokazovania zistil pre
rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich

vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, § 536 odsek
1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie, § 536 odsek 2 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia,
ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia, § 546 odsek 1 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo
určenú spôsobom určeným
v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná
(§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase
uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok, § 548 odsek 1 Obchodného zákonníka, podľa

ktorého objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu
v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela, § 560 odsek 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého dielo má vady, ak
vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, § 560 odsek 2 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však

nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto
prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto
záruky, § 564 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.
Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom
na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, § 437 odsek 1 Obchodného zákonníka,

podľa ktorého ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci
požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej
ceny, § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a
riadne, § 365 prvá veta Obchodného zákonníka, podľa ktorého dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne
a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne

iným spôsobom, § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak výška úrokov z omeškania
nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením, § 1 odsek. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., podľa ktorého sadzba úrokov
z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba

úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že medzi stranami
sporu bola uzatvorená zmluva o dielo. Vzhľadom k tomu, že obe zmluvné strany boli v čase uzatvorenia
zmluvy v zmysle § 2 Obchodného zákonníka podnikateľmi a záväzkový vzťah, z ktorého plnenie je

predmetom tohto konania vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti, aplikoval súd na predmetnú
vec príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca a žalovaný uzatvorili platne zmluvu o dielo,
s tým, že skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia zmluvy, predmetu zmluvy, medzi stranami sporu sporné
neboli. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že žalobca dielo nezhotovil v súlade s dohodou strán
sporu, ale dielo nedokončené po vzájomnej komunikácii a dohode odovzdal žalovanému, ktorý ho v

tomto stave prijal. Rovnako nebolo sporné, že žalobca vystavil žalovanému za zhotovené práce na diele
faktúru, v rámci ktorej poskytol z titulu nedokončenia diela teda vadnosti diela žalovanému primeranú
zľavu, podľa výpočtu žalobcu vo výške 25 % z ceny diela a to v sume 796,70 eur. Žalovaný požadoval
rozsah zľavy vo vyššej hodnote, najprv40 %, potom pred pojednávaním 35 % z ceny diela a cenu diela žalobcovi ako celok neuhradil.

6. Zoskutkovýchtvrdeníprednesenýchpočassporustranamisporuzistil,žemedzistranamibolasporná

rozpracovanosť diela, pričom žalobca tvrdil, že dielo bolo uskutočnené tak, že operácia 1 (frézovanie
povrchu) bola urobená v plnom rozsahu na 25 dieloch, operácia 2 (vŕtanie otvorov s priemerom 0,5
mm) bola urobená v plnom rozsahu na 3 dieloch a operácia 3 (rezanie závitu M12) nebola urobená.
Žalovaný oproti tomu tvrdil, že operácia 1 (frézovanie povrchu) bola urobená v plnom rozsahu na 24
dieloch, operácia 2 (vŕtanie otvorov s priemerom 0,5 mm) nebola urobená a operácia 3 (rezanie závitu

M12) nebola urobená. Uviedol, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela, už po
odpočítanej a žalobcom priznanej zľave, v celkovej výške 3.824,14 eur. Žalobca priznal žalovanému
zľavu z ceny diela vo výške 796,70 Eur bez DPH. K obrane žalovaného súd v spore uvádza, že žalovaný
sa bránil tým, že zľava z ceny diela je nedostatočná, požadoval výraznejšiu zľavu, avšak ani v časti,
v ktorej nárok žalobcu nerozproval, ani v tejto časti cenu diela neuhradil. Vzhľadom k tomu, že v časti
60 % ceny diela t. j. v sume 2.294,48 medzi stranami nebolo sporné, že k zhotoveniu diela v takomto

rozsahu došlo ani nebolo sporné prevzatie diela žalovaným, súd prvej inštancie preto v tejto časti žalobu
považuje v plnom rozsahu za dôvodnú. Samotný žalovaný v tejto časti ani bližšie dôvody, prečo napriek
tomu, že zhotovenie diela sporné nebolo, cenu diela neuhradil, počas sporu neuviedol. Sporný bol nárok
žalobcu vo zvyšnej časti t. j. v sume 1.529,66 Eur (ide o cenu s DPH), nakoľko žalovaný tvrdil, že časť
tejto sumy mala predstavovať zľavu z ceny diela. Nakoľko ide

o odbornú otázku, posúdenia hodnoty strojníckych prác, ktorú súd prvej inštancie riešiť nevedel, pribral
na určenie ceny za neodpracované dielo, znalca a to Ing. Jozefa Mercella. Znalec v rámci svojho
znaleckého posudku vyčíslil náklady potrebné na dokončenie diela,
zo strany žalobcu, ktoré by musel žalobca vynaložiť na to, aby dielo odovzdal žalovanému
v zmluvne dohodnutom rozsahu. Medzi stranami bola sporná rozpracovanosť diela, pred jeho

odovzdaním žalovanému, preto pribratý znalec vyčíslil náklady potrebné na dokončenia diela podľa
skutkových tvrdení jednotlivých strán. Vzhľadom k tomu, že skutkové tvrdenia strán
o rozpracovanosti diela boli sporné, znalec vyčíslil náklady potrebné na dokončenie diela podľa
skutkových tvrdení žalobcu a to na výšku 580,68 Eur a následne podľa tvrdení žalovaného na výšku
613,44 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že ak by vychádzal ďalej aj

z tvrdení žalovaného a prijal by bez ďalšieho argument o stave rozpracovanosti t.j. rozsah vadnosti diela,
tak ako ho tvrdil žalovaný, potom na dokončenie diela by bolo potrebné vynaložiť zo strany žalobcu,
ktorý dielo vyhotovoval sumu 613,44 Eur bez DPH. Keďže
v uvedenom rozsahu dielo zhotovené nebolo, bolo potrebné túto skutočnosť premietnuť aj do zľavy z
ceny diela, ktorú žalobcom pred podaním žaloby poskytnutá zľava v plnom rozsahu pokryla. Ak preto

žalobca poskytol žalovanému zľavu z ceny diela v sume 796,70 Eur bez DPH ako aj akúsi materiálnu
kompenzáciu v podobe sady vrtákov v tvrdenej hodnote
92,- Eur, potom zľava z ceny diela v plnom rozsahu pokrýva náklady potrebné na dokončenie diela t. zn.
poskytnutúzľavuzcenydielajepotrebnépovažovaťzaprimeranústavurozpracovanostiatedavadnosti
zhotoveného diela. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Súd

prvej inštancie za relevantnú v uvedenom spore pre výpočet zľavy z ceny diela považoval štúdiu znalca
v rámci dodatku č. 1
k znaleckému posudku. V samotnom znaleckom posudku znalec vyčíslil náklady, ktoré by boli potrebné
na to, aby dielo dokončil žalovaný. Avšak tu sa súd prvej inštancie stotožnil
s vyjadrením žalobcu, že takto dospieť k zľave nie je možné, pretože strojové zariadenie, personálne

kapacity, aj samotné podnikateľské zameranie žalobcu a žalovaného je rôzne a náklady, ktoré vynaloží
jedna strana sú rozdielne nákladom, ktoré vynaloží strana druhá. Uvedené sa prejavilo aj v samotnom
znaleckom posudku, následne v jeho vypracovanom dodatku a bolo potvrdené na pojednávaní aj
pri výsluchu znalca. Znalec k neúmernej rozdielnosti nákladov poukázal na iné strojové zázemie
žalovaného, ktoré sa následne premietne do zvýšených nákladov a to aj v spojení s vynaložením

dlhšieho času na zhotovenie diela. Ak súd prvej inštancie chcel ustáliť primeranú zľavu, musel vychádzať
z nákladov na dokončenie diela, ktoré by mal ten, kto dielo prvotne zhotovoval pretože zľava sa odvíjala
od toho, v akom rozsahu dielo dokončené nebolo t. zn. čo zhotoviteľ na dielo v zmysle dohody strán
sporu nevynaložil a na diele neuskutočnil a o to, by mal žalovaný ako objednávateľ zaplatiť menej,
čiže uvedené tzv. „ušetrené náklady žalobcu“, predstavujú zľavu z ceny diela. Žalovaný vo vyjadrení

k znaleckému posudku uviedol, že nie je mu zrejmé, ako znalec dospel k tak rozdielnym cenám za
dokončenie diela a uvedený znalecký posudok a jeho dodatok považoval za zmätočný. K tomuto súd
uvádza, že znalec v znaleckom posudku jasne vyčíslil náklady potrebné na dokončenie diela a to nastrojoch žalobcu (č. l. 99 bod 2.2 dodatku znaleckého posudku) a na strojoch žalovaného (č. l. 65, bod
2.3 znaleckého posudku)
z ktorých častí jasne vyplýva, ako znalec k svojim výpočtom dospel. Sám žalovaný vyjadril akúsi

pochybnosť k výsledným výpočtom avšak iba neurčito, bez vymedzenia akejkoľvek konkrétnosti, ktorú
by spochybňoval. Samotné vyčíslenie znalcom, ako to vyplýva
zo znaleckého posudku bolo uskutočnené po konzultácii s pracovníkmi strán sporu a to R. P. a R. U.,
na základe ktorých znalec ustálil vstupné náklady na zhotovenie diela. Strany boli povinné znalcovi
poskytnúť potrebnú súčinnosť, preto ak strany túto súčinnosť vyššie uvedenými pracovníkmi poskytli,

súd nemá dôvod spochybovať a overovať na základe samotných strán uvedených vstupných údajov,
predmetné závery znaleckého posudku. Samotné strany, predovšetkým žalovaný ktorý vyjadril určité
pochybnosti k záverom znalca (dokonca sa vyjadril, že má za to, že znalecké dokazovanie neprispeje
k vyriešeniu sporu), relevantne, samotný znalecký posudok nespochybnil, ani na preukázanie jeho
prípadnej akejkoľvek nesprávnosti, nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy.

7.Kspochybneniuzáverovznaleckéhoposudkupodľanázorusúduprvejinštanciebynebolodostatočné
ani uskutočnenie výsluchov svedkov, ktorých výsluchy strany sporu navrhli. Žalovaný v tomto smere
navrhol výsluchy Ing. E. P. a R. U., pričom R. U. priamo komunikoval so znalcom a aj z jeho vyjadrení
znalec vychádzal. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka R. P., rovnako ktorý
poskytoval vstupné údaje znalcovi. Súd prvej inštancie nepovažoval vzhľadom na zistený skutkový stav

a to predovšetkým po vykonaní dokazovania znaleckým dokazovaním ďalej za potrebné pre rozhodnutie
veci ustaľovať presne stav rozpracovanosti predmetného diela. Uvedené by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania, nakoľko, ak by bol aj ustálený stav rozpracovanosti diela, tak ako ho tvrdil
žalovaný t. zn. vady diela vo väčšom rozsahu, nič by to na výsledku sporu nezmenilo. Opakovane
zdôraznil, že žalobca sám poskytol žalovanému zľavu z ceny diela, ktorá prevýšila vadnosť diela tvrdenú

aj žalovaným. Preto súd prvej inštancie z dôvodu hospodárnosti konania navrhované dokazovanie
výsluchmi svedkov nevykonal. Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku,
je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá
v zmluve, preto súd pri stanovení jej výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z
omeškania platných v čase, kedy došlo k omeškaniu a to za použitia § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka.Žalovanýsaneuhradenímpeňažnéhozáväzkuvlehotesplatnostidostaldoomeškania,preto
je povinný platiť úroky
z omeškania a to vo výške 9,05 % ročne. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania (v období od 10.09.2014 do 08.12.2014) bola vo výške 0,05 % t. zn. zákonné
úroky za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.

z. predstavujú 9,05 % (základná úroková sadzba ECB zvýšená o 9 percentuálnych bodov), ktoré súd
žalobcovi od splatnosti faktúry t. j. od 05.12.2014 do zaplatenia priznal.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p, § 262 ods. 1 C.s.p., a to
tak že, žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko

v spore konania vznikli aj trovy štátu, ktoré boli spôsobené tým, že preddavok na znalecké dokazovanie
v celom rozsahu nepokryl náklady znalca na jeho vypracovanie, o trovách štátu rozhodol tak, že štátu
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý v spore úspešný nebol. O výške trov
konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365
ods. 1 písm. f) CSP a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže ho
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2 290,48 Eur bez DPH spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,05 % ročne zo sumy 2 290,48 Eur od 05.12.2014 do zaplatenia. O trovách prvoinštančného konania

aby rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu a aby žalobcu zaviazal k povinnosti
zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odvolaní uviedol, že súd
prvej inštancie neustálil stav rozpracovanosti diela napriek tomu, že za týmto účelom obidve sporové
strany navrhli doplniť dokazovanie výsluchom svedkov, zamestnancov sporových strán, ktorí boli účastní
procesu odovzdania a prevzatia diela. Dal do pozornosti tú skutočnosť, že ak by súd prvej inštancie

ustálil stav rozpracovanosti predmetného diela za použitia navrhovaných dôkazných prostriedkov, nebol
by súdny znalec pribratý do konania pracoval s dvoma variantami výpočtu nákladov sporových strán
potrebných na dokončenie diela. Zdôraznil, že znalec ustanovený v konaní si svoju znaleckú úlohu splnil
až vypracovaním dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. 5/2016 kedy určil podľa tvrdenia žalobcu úroveňrozpracovanosti diela a náklady na dokončenie diela vo výške 580,60 Eur bez DPH a podľa tvrdenia
žalovanéhooúrovnirozpracovanostidielanákladyžalobcunadokončeniedielavovýške613,44Eurbez
DPH. V odvolaní tiež uviedol, že žalovaný v priebehu konania nespochybnil právny základ uplatneného

nároku, pričom z pohľadu žalovaného bola sporná len výška.
Od začiatku žalovaný uznával nárok vo výške 60 %, čo predstavuje sumu 2 290,48 Eur bez DPH. V
danej veci pri posudzovaní dôvodnosti výšky uplatňovaného nároku sa javí otázka posúdenia, či má
priznanázľavapredstavovaťnákladynadokončeniedielanastranežalobcu(580,68EurbezDPH)alebo
náklady na dokončenie diela na strane žalovaného (2 065,68 Eur bez DPH). Uviedol, že ak by žalobca

zhotovil dielo riadne, bol by naplnený účel uzavretého obchodno-záväzkového vzťahu medzi sporovými
stranami a dielo by bolo zhotovené hospodárnejšie. Ale bez zavinenia žalovaného nastala situácia,
kedy porušením záväzku žalobcu bol žalovaný nútený dokončiť objednané dielo sám za vynaloženia
vyšších nákladov. Žalovaný považuje za správne, aby zľava z ceny diela predstavovala jeho náklady
na dokončenie diela vyvolané porušením zmluvnej povinnosti žalobcu. Na záver odvolania žalovaný
opätovne zdôraznil, že ešte pred vyhotovením znaleckého posudku žalovaný na základe vlastnej úvahy

za odôvodnený považoval nárok žalobcu vo výške 60 % ceny diela, teda vo výške 2 290,48 Eur bez
DPH, pričom znalec v znaleckom posudku č. 5/2016 určil náklady žalovaného na dokončenie diela vo
výške 2 065,68 Eur bez DPH, a teda súčet obidvoch súm približne korešponduje s cenou diela 4 260
Eur bez DPH a dáva do pozornosti, že jeho odhad ceny nedokončeného diela 60 % bol správny.
Podaním zo dňa 12.12.2017 doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 13.12.2017 žalovaný doplnil

odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.10.2017 č.k. 37Cb/26/2015-143 tak, že
navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že zaviaže ho k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2 290,48
Eur bez DPH spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 2 290,48 Eur od 05.12.2014
do zaplatenia a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietne. O trovách prvoinštančného konania
aby rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu a aby žalobcu zaviazal k povinnosti

zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v odvolaní sú uvedené skutočnosti, s ktorým sa súd prvej

inštancie počas celého konania zaoberal a správne sa s nimi vysporiadal. Práve na skutočnosti uvedené
v odvolaní bol vypracovaný znalecký posudok, ako aj dodatok k znaleckému posudku a práve znaleckým
posudkom bolo odpovedané na odborné otázky a na základe znaleckého posudku súd aj rozhodol.
Žalobca
vo vyjadrení uviedol, že zásadne popiera, že by bez zavinenia žalovaného nastala situácia, kedy bol

porušením záväzku žalobcu donútený dokončiť dielo žalovaný sám za vynaloženia vyšších nákladov.
Žalovaný mal vedomosť o tom, že počas výrobného procesu môže nastať mnoho technologických
problémov, ktoré štandardne pri zavádzaní novej výroby vznikajú a preto ukončenie kompletnej výroby
v uvedenom časovom intervale nie je záväzné a sporové strany si stanovili len časovú hranicu jedného
týždňa. Po uplynutí tejto doby bol žalovanému daný návrh, že žalobca bude v novom termín schopný

zaradiť výrobky do výroby, s čím žalovaný nesúhlasil, poďakoval sa za spoluprácu s tým, že dokončí
výrobky sám. Žalobca postupoval tak, že mu odpočítal alikvótnu časť sumy v hodnote nedokončených
operácií. Túto zľavu poskytnutú žalobcom potvrdil aj znalecký posudok v dodatku č. 1 k znaleckému
posudku a v dodatku č. 1 bola spochybnená aj hodnota na dokončenie diela, ktorú si žalovaný vypočítal.

11. K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 19.3.2018 sa vyjadril žalovaný podaním zo
dňa 15.06.2018 toho istého dňa doručené súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že zotrváva na podanom
odvolaní v celom rozsahu a zdôraznilo, že vyššie náklady spočívajú v tom, že žalovaný nemá taký stroj
ako žalobca, žalovaný nemá také strojové vybavenie a výrobok musel dokončovať na 3 upnutia. Na
tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal vedomosť o tom, že počas výrobného procesu môže nastať mnoho

technologických problémov, považuje žalovaný za účelové, nakoľko žalobca vyrobil jeden kus výrobku
ako overovaní za cenu 420 Eur za kus a následne bola u neho žalovaným objednaná séria 24 ks
výrobkov. Navrhuje odvolaciemu súdu zmeniť napadnutý rozsudok tak, ako je to uvedené v doplnení
odvolania zo dňa 12.12.2017.

12. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s

uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

32. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

33. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

34. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

35. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní
v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470
ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky úkonov vykonaných do 30.6.2016 za platnosti a účinnosti

zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.).
Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom
chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti
a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

36. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so
zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3 824,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 %
ročneod05.12.2014dozaplatenia,výrokomII.priznalžalobcoviprotižalovanémunároknanáhradutrov

konania v plnom rozsahu a výrokom III. priznal štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

37. V súlade s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia
neprichádza do úvahy.

38. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní

nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP.

39. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu
k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p., pretože sa

v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie.
Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených
v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému
žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaných. Súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil

uplatnený nárok žalobcu k obrane žalovaného ku každému tvrdeniu zaujal jasné stanovisko. Z titulu
aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri
takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 C.s.p., odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím
dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutísúd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať
(uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo
170/2005). Odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V

súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku
dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo
vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí
dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,
ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú
nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní“.

40. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu aj odvolací súd tak ako súd prvej inštancie je názoru, že
žalobca a žalovaný uzatvorili platne zmluvu o dielo a predmet zmluvy medzi účastníkmi nebol sporný.
Žalovaným bola namietaná časť faktúry, v ktorej žalobca poskytol z titulu nedokončenia diela (vady diela)
žalovanému primeranú zľavu v sume 796,70 Eur
(vo výške 25 % z ceny diela). Spornou ostala otázka, že zľava z ceny diela poskytnutá žalobcom

je nedostatočná. Z dôvodu, že posúdenie hodnoty strojníckych prác nevedel súd prvej inštancie sám
vyriešiť, pretože sa jednalo o odbornú otázku, pribral na určenie ceny za neodpracované dielo znalca,
ktorý vypracoval znalecký posudok č. 5/2016 a k nemu aj Dodatok č. 1, a na základe záverov znaleckého
dokazovania súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že v konaní nebol
ustálený stav rozpracovanosti diela, tak odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje

a poukazuje na vykonané znalecké dokazovanie znaleckým posudkom č. 5/2016 a jeho Dodatku č.
1, ako aj výsluchu znalca, z ktorého záveru súd prvej inštancie správne vyvodil, že nárok žalobcu je
dôvodný. Znalec sa vysporiadal so znaleckou úlohou v súlade so Zákonom o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch č. 382/2004 Z.z. v znení zák.č. 93/2006 Z.z. Odvolací súd sa stotožnil aj s procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, a to jednak z dôvodu

že navrhovaný svedok R. U. priamo komunikoval so znalcom a z jeho vyjadrení znalec aj vychádzal,
ako aj z dôvodu, že po vykonanom znaleckom dokazovaní výsluch svedkov by bol nehospodárny.
Súd prvej inštancie sa riadne v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so skutočnosťami a tvrdeniami
strán sporu. Odvolacie dôvody nie sú také, aby mohli privodiť zmenu konajúcim súdom prvej inštancie
zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho posúdenia. Ako vyplýva z vyššie uvedeného na

podstatné odvolacie dôvody odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože ich vyhodnotil ako nedôvodné.

41. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie za aplikácie § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc
zo zásady zodpovednosti za výsledok a miery úspechu. Úspešnému žalobcovi súd prvej inštancie

priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a zároveň priznal štátu proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

42. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu

trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivituc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).