Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/107/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207211
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817207211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu: R Collectors s. r. o. so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 právne zast. Advokátska kancelária
RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti
žalovanému: P. K., G.. XX.X.XXXX, K. I. XXX, XXX XX I., o zaplatenie 6.779,82 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5Csp/119/2017 - 54 zo dňa
30.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie voči vyhovujúcemu výroku.

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto:
„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5203,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 5777,46 eur od 4.11.2014 do 18.11.2014, zo sumy 5774,69 eur od
19.11.2014 do 12.12.2014, zo sumy 5762,15 eur od 13.12.2014 do 19.1.2015, zo sumy 5752,03 eur

od 20.1.2015 do 16.2.2015, zo sumy 5732,72 eur od 17.2.2015 do 17.3.2015, zo sumy 5714,40 eur
od 18.3.2015 do 14.4.2015, zo sumy 5695,83 eur od 15.4.2015 do 18.5.2015, zo sumy 5677,26 eur
od 19.5.2015 do 12.6.2015, zo sumy 5658,90 eur od 13.6.2015 do 13.7.2015, zo sumy 5639,59 eur
od 14.7.2015 do 14.8.2015, zo sumy 5609,88 eur od 15.8.2015 do 17.9.2015, zo sumy 5592,17 eur
od 18.9.2015 do 5.10.2015, zo sumy 5567,17 eur od 6.10.2015 do 16.10.2015, zo sumy 5548,60 eur
od 17.10.2015 do 12.11.2015, zo sumy 5531,39 eur od 13.11.2015 do 14.12.2015, zo sumy 5487,92
eur od 15.12.2015 do 21.3.2016, zo sumy 5485,95 eur od 22.3.2016 do 18.4.2016, zo sumy 5479,17

eur od 19.4.2016 do 1.8.2016, zo sumy 5429,17 eur od 2.8.2016 do 16.8.2016, zo sumy 5423,05 eur
od 17.8.2016 do 14.9.2016, zo sumy 5421,20 eur od 15.9.2016 do 19.1.2017, zo sumy 5403,81 eur
od 20.1.2017 do 26.4.2017, zo sumy 5303,81 eur od 27.4.2017 do 18.5.2017, zo sumy 5203,81 eur
od 19.5.2017 do zaplatenia, a to všetko mu povoľuje uhradiť v 70,-eurových mesačných splátkach
splatných vždy každého 25-teho dňa toho, ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou
tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
Žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
žeprávnypredchodcažalobcuakobankaažalovanýakodlžníkdňa26.8.2013uzatvoriliZmluvuoúvere.V danom prípade zmluve chýba údaj požadovaný podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Zákon výslovne vyžaduje špecifikáciu splátky, aká časť z nej náleží istine, aká časť úroku a
koľko z nej predstavujú prípadné poplatky. V zmluve absentuje aj celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ

zaplatiť. V zmluve sa nikde nenachádza údaj o výške splátky poplatku za poistenie. V zmluve je
nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Žalobca totiž do výpočtu nezarátal poplatok za
poistenie, ktorý považuje za doplnkovú dobrovoľnú službu. Zo samotného formulára úverovej zmluvy
však nevyplýva, že sa jedná o dobrovoľnú službu, ktorá nemá byť súčasťou RPMN.
Naviac je potrebné dodať, že v danom prípade zároveň v čl. 3 bode 5. Zmluvy je drobným písmom

uvedená netransparentná inkorporačná doložka.
Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo mu dodávateľ
poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia.
Súd prvej inštancie z úradnej moci prihliadol na oslabenie nároku podľa ust. § 5b Z8kona č. 250/2007
Z.z. Nepremlčanými splátkami sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda splátky
splatné po 4.8.2014. Jedná sa tak o 61 nepremlčaných splátok splatných od 25.8.2014. Pokiaľ ide o

aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa
Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať
na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.
Žalobca v zmysle zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 7.000 eur. Podľa predloženej špecifikácie

žalovaný k predmetnej zmluve uhradil 1.796,19 eura, z toho sumu 1.222,54 eura do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti, po vyhlásení mimoriadnej splatnosti do podania žaloby sumu 573,65 eura, preto
je povinný žalobcovi vrátiť sumu 5.203,81 eura.
Keďže žalobca má v danom prípade nárok iba na istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených vyššie
(spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov, netransparentná inkorporačná doložka), istina

pripadajúca na jednu splátku predstavuje sumu 97,22 eura (výpočet: suma poskytnutého úveru 7000:72
splátok = 97,22 eura. Nepremlčaná istina pozostávajúca z 61 nepremlčaných splátok úveru tak spolu
predstavuje sumu 5.930,42 eura. Úhrady žalovaného v sume 1.796,19 eura boli zarátané najskôr na 11
splátok skôr splatnej premlčanej istiny v sume 1.069,42 eura. Zvyšné úhrady na nepremlčané splátky.
Žalovaného tak súd zaviazal na úhradu nesplatenej a nepremlčanej istiny v sume 5.203,81 eura. V tejto

časti bol nárok žalobcu dôvodný, preto v uvedenom rozsahu súd žalobe vyhovel. Vo zvyšku súd žalobu
z dôvodov uvedených vyššie zamietol.
Konečnú splatnosť úveru žalobca vyhlásil ku dňu 6.10.2014, pričom predčasné vyhlásenie splatnosti
bolo žalovanému doručené dňa 24.10.2014 a pohľadávku žalobcu mal uhradiť do 10 dní. Žalobcovi teda
dňom nasledujúcim po 3.11.2014 preukázateľne vznikol nárok na úrok omeškania z celej dlžnej sumy

Pokiaľ ide o uznanie dlhu zo dňa 14.1.2015 podpísané žalovaným s tým, že žalovaný uznal svoj dlh zo
zmluvy o úvere v celom rozsahu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, tak súd tento právny úkon
považoval za neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v tomto uznaní dlhu nie je presne určená výška
pohľadávky.

Mesačný príjem žalovaného sa pohybuje zhruba od sumy 413 eur do sumy 475 eur, o čom žalovaný
predložil výplatné pásky za mesiac január 2017, apríl 2017 a výplatné pásky z roku 2016. Je ženatý,
pričom manželka je nezamestnaná a majú vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom. Súd preto
určil primerané splátky po 70 eur.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie o
nesplnení povinnosti uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a v tejto
súvislosti poukázal na Smernicu Rady 2008/48/ES a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015.
K celkovej čiastke úveru uviedol, že tento údaj zmluva obsahuje vo forme informácie, že celková

čiastka úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Žalobca má
za to, že RPMN je uvedená v správnej výške, nakoľko uzatvorenie poistenia nebolo podmienkou
poskytnutia úveru. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie o netransparentnej inkorporačnej
doložke. Poukázal na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka majúc za to, že premlčanie je potrebné
aplikovať z hľadiska zročnosti celého dlhu a nie jednotlivých splátok. Na základe uvedeného navrhol,

aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
alebo zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania.3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez

nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 5.11.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

4. Z podaného odvolania vyplýva, že žalobca sa odvolal aj do vyhovujúcej časti rozsudku.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
Vyhovujúci výrok rozsudku je výrokom, ktorý bol vydaný v prospech žalobcu, preto žalobca nie je v tejto
časti oprávnenou osobou na podanie odvolania. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu proti
vyhovujúcemu výroku odmietol.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že pre bezúročnosť a bezpoplatkovoť úveru postačuje
neuvedenie čo len jednej z náležitostí vyžadovaných ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).

7. Odvolací súd súhlasí s právnym posúdením súdu prvej inštancie pokiaľ ide o dôvod bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ, t.j. nesprávne uvedená
výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, pokiaľ v RPMN nebol zarátaný poplatok za poistenie. Sám
žalobca v odvolaní uviedol, že v RPMN nie je započítaná výška poistného.

8. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými

sospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za

ponúkaných podmienok.

9. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu o tom, že uzavretie poistnej zmluvy nebolo
podmienkou získania úveru, nakoľko zmluva o úvere nedáva spotrebiteľovi jednoznačnú možnosť
zaškrtnúť, či o poistenie vyslovene žiada alebo ho odmieta, ale dáva spotrebiteľovi voľbu len vo vzťahu k

druhu poistenia. Ak spotrebiteľ o poistenie nemá záujem, zrejme je potrebné neoznačiť žiadne z políčok,
ktorésúmudanénavýber.Takýtospôsobmožnostiodmietnutiapoisteniajeprespotrebiteľazavádzajúci
a nejasný, nakoľko v priemernom spotrebiteľovi môže vyvolať dojem, že jedno z políčok musí označiť,
čo má za následok vznik poistenia.
Spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný a musí mu byť daná jednoznačná možnosť vyjadriť

sa, či poistenie schopnosti splácať úver žiada alebo nie. Žalobca takýmto spôsobom zneužil svoje
postavenie silnejšej zmluvnej strany a spoliehal sa na to, že spotrebiteľ vyplní všetky políčka uvedené
vo formulárovej zmluve, vrátane výberu druhu poistenia.10. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl. 5 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa

5.4.1993, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v
súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

11. Vychádzajúc z uvedeného má odvolací súd za to, že zmluvná podmienka v podobe možnosti
spotrebiteľa uzavrieť poistenie nebola pre neho vypracovaná dostatočne zrozumiteľne, čo je potrebné
vykladať na ťarchu dodávateľa, ktorý túto podmienku koncipoval. Z tohto dôvodu je nutné vychádzať
z toho, že uzavretie poistenia bolo podmienkou získania úveru, a preto ak poistné nebolo zahrnuté do
výšky RPMN, je RPMN uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že zmluva
sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ.

12. Vzhľadom na to, že pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje absencia čo len jednej
náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, ďalšími odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa tejto otázky
sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko nie sú spôsobilé zmeniť právny názor odvolacieho súdu o tom, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ.

13. Žalobca ďalej v odvolaní namietal výklad súdu prvej inštancie vo vzťahu k premlčaniu jednotlivých
splátok.

14. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa

má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.
V zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

15. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému
termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle
§ 103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. Predčasnú
splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 v spojení s § 565
Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom. Ak toto právo nevyužije, celý dlh sa

bude premlčiavať odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Situácia sa zmení, ak veriteľ účinne uplatní
zaplatenie celej pohľadávky naraz.

16. V cit. ust. § 103 OZ, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ust. § 101 OZ, špeciálne, je počiatok
premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,

začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ). Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu, len
pre v budúcnosti splatné splátky, premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky
(§ 103 OZ), avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa cit. § 565 OZ. Ak totiž veriteľ právo
na zosplatnenie dlhu nevyužije, jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne odo dňa splatnosti každej

z nich; ak účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu, pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený
v splátkach, začína plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej k
uplatneniu predčasnej splatnosti dlhu došlo. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže ísť o ktorúkoľvek
predtým nesplnenú splátku (ani prvú v poradí), ale tú pre ktorú veriteľ využil právo na zosplatnenie dlhu.

17. Vzhľadom na uvedené, je potrebné premlčanie žalobou uplatneného dlhu posudzovať v dvoch
režimoch; pred zosplatnením splatné splátky každú osobitne odo dňa jej splatnosti a zvyšok dlhu, ktorý
mal byť uhradený budúcimi splátkami, odo dňa splatnosti tej, pre ktorú veriteľ uplatnil stratu výhody
splátok.18.Zprehľaduúhrad(č.l.44spisu),ktorédoložilžalobcavpodanízodňa28.8.2017vyplýva,žežalovaný
naposledyzaplatilsplátkusplatnú25.8.2014(ajtonievcelejvýške),splátkusplatnú25.9.2014nezaplatil

vôbec. Predčasnú splatnosť žalobca vyhlásil ku dňu 6.10.2014, t.j. za poslednú splátku, pre ktorú sa
stal zročný celý dlh, je potrebné považovať splátku splatnú dňa 25.9.2014. Všetky splátky splatné od
25.9.2013 do 25.8.2014 sa premlčujú samostatne a odo dňa 25.9.2014 plynie premlčacia doba spoločne
pre všetky vopred zosplatnené splátky, ktorých pôvodná splatnosť bola dohodnutá od 25.9.2014 do
25.8.2019, a to v počte 60.

Pokiaľ ide o splátky splatné do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. splátky od 25.9.2013 do
25.8.2014, z tých je nepremlčaná len splátka splatná dňa 25.8.2014 (žaloba na súde podaná dňa
4.8.2017) vo výške istiny 97,22 eura (bod 82 odôvodnenia napadnutého rozsudku, vzhľadom na to, že
žalobca tento výpočet súdu prvej inštancie v odvolaní nenamietal, odvolací súd z neho vychádzal).
Čosatýkadlhupovyhlásenípredčasnejsplatnostiúveru,tentosapremlčujeakocelok,pričomjetvorený
60 splátkami (splátky pôvodne splatné od 25.9.2014 do 25.8.2019) v celkovej výške 5.833,20 eura (60

x 97,22 eura).
Spolu je tak výška nepremlčaných splátok 5.930,42 eura, rovnako ako uviedol aj súd prvej inštancie.
Ďalší postup súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že úhrady žalovaného v sume 1.796,19 eura boli
zarátané najskôr na 11 splátok skôr splatnej premlčanej istiny v sume 1.069,42 eura a zvyšné úhrady na
nepremlčané splátky, žalobca v odvolaní nenamietal, preto ho odvolací súd nepreskúmaval a postupoval

rovnako.
Pri vyššie popísanom postupe odvolacieho súdu pri posudzovaní plynutia premlčacej doby je výška
nesplatenej a nepremlčanej istiny rovnaká, k akej dospel aj súd prvej inštancie, t.j. 5.203,81 eura.

19. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej

časti ako vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.

20. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

21. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa
nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v

odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.