Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 9, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417010031
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6417010031.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Juraja Babjaka, v trestnej veci obžalovaného Z. L., pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. januára
2019, o odvolaní okresného prokurátora a poškodeného B. G., proti rozsudku Okresného súdu v Žiari
nad Hronom zo dňa 27.08.2018 sp.zn. 3T/8/2017 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodeného B. G. z a m i e t a.
II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 27.08.2018 sp.zn. 3T/8/2017 bol obžalovaný
Z. L., nar. XX.XX.XXXX v I. K., trvale bytom A. X.. XXX/XX, D., dôchodca, podľa § 285 písm. c)
Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom číslo 1 Pv

15/16/6613-33 zo dňa 18.01.2017, podľa ktorej dňa 7.8.2015, v čase okolo 15.00 hodine, v obci A.,
okres I. K., katastrálne územie A., na pozemku parc.č. XXX, pri nehnuteľnosti s popisným číslom XX,
popílil drevený plot, ktorý ohraničoval záhradu na tejto nehnuteľnosti, odpílené časti tohto plota odložil
vedľa na pozemok, následne založil za svoje osobné motorové vozidlo reťaz, na ktorú upevnil dva kusy
železných stĺpikov zabetónovaných v zemi a tieto stĺpiky potom pomocou reťaze vytrhol zo zeme, čím
podľa znaleckého posudku č. 216/2016 vypracovaného znaleckou organizáciou JHS, s.r.o. so sídlom

Ulica Sládkovičova č. 10, 036 01 Martin, spôsobil B. G., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č.
XX, okres I. K., škodu vo výške 650,84 Eur,
pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného B. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. č. XX, okres I. K., odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilné konanie.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie jednak okresný
prokurátor, ako aj poškodený B. G..

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu
nesúhlasí, pretože dôkazné bremeno ohľadom výšky spôsobenej škody, potrebnej na posúdenie skutku
ako trestného činu uniesol, lebo táto by aj v prípade polemík o jej konkrétnej výške nielen dosiahla sumu
viac ako 266,- Eur, ale túto by aj s prehľadom presiahla. Ďalej v podstate v šiestich bodoch odvolania
poukázal najmä na to, že v danej veci bol uznesením povereného príslušníka PZ zo dňa 08.03.2016
podľa § 142 ods. 1 Tr. por. pribratý znalec, a to spol. JHS, s.r.o. Martin, ktorej bolo uložené vyčísliť výšku

škody, ktorá vznikla poškodením oplotenia a určiť výšku vynaložených nákladov na uvedenie veci do
pôvodného stavu, pričom znalecký posudok zo dňa 05.05.2016 bol vypracovaný kolektívom pracovníkov
znaleckej organizácie s tým, že vysvetlenie a doplnenie je oprávnený podať U.. Z. B..
V záveroch posudku je konštatované, že celková hodnota vynaložených nákladov na uvedenie veci do
pôvodného stavu, vrátane DPH je 650,84 Eur. Opakovane zdôraznil, že pri trestnom čine poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 Tr. zák. nie je v žiadnom prípade rozhodujúca hodnota poškodenej veci a

výškou spôsobenej škody sa štandardne rozumie výška skutočne vynaložených nákladov, potrebnýchna vrátenie veci do pôvodného stavu. Obžaloba preto nemá pochybnosť, že znalecký posudok bol
vypracovaný odborne znalou osobou s poukazom na príslušnú legislatívu.
Ďalej dodal, že podaním zo dňa 04.04.2017, adresovanému Okresnému súdu Žiar nad Hronom, O..

J. U., obhajca obžalovaného, predložil súdu listinný dôkaz, ktorý je možné vzhľadom na jeho obsah s
poukazom na ust. § 141 a § 268 Tr. por. považovať za odborné vyjadrenie v danej veci, pričom U.. O. P.,
zapísaný v slovenskej komore stavebných inžinierov ako stavebný dozor, stanovil cenu stavebných prác
v troch variantoch, pričom v prílohe č. 1 posúdenia je vypočítaná cena na vybudovanie nového plotu z
nových dielov, v prílohe č. 2 je vypočítaná cena na vybudovanie plotu z jestvujúcich dielov a v prílohe č.

3 je vypočítaná cena opravy z jestvujúcich dielov, kde práca je počítaná svojpomocne. V danom prípade
prichádzavúvahuposúdiťlenvariantuprvúadruhú,kdevprvomprípadebolavýškaškodystanovenána
sumu 613,21 Eur bez DPH a v druhom prípade bola cena, t.j. výška škody spôsobená na sumu vo výške
489,24 Eur bez DPH a tak rozdiel vo výške určenej škody medzi podaným znaleckým posudkom a týmto
odborným vyjadrením (varianta č. 1) predstavuje sumu vo výške 85,01 Eur. Na základe toho je možné
konštatovať, že práve v danej trestnej veci nastal málo vídaný jav, a to, že závery odborne spôsobilých

osôb, ktoré konali tak na požiadanie obžaloby, ako aj na požiadanie obhajoby, sa v zásade nelíšia. Čo
sa týka tohto bodu poznamenal, že v prípade pochybnosti zo strany súdu, tomuto nič nebránilo, aby
U.. O. P. bol v zmysle ust. § 268 Tr. por. vypočutý aj na hlavnom pojednávaní, lebo podané odborné
vyjadrenie je zákonným dôkazom, s ktorým sa obžaloba tak, ako na to poukázala aj v záverečnej reči,
stotožnila. Poukázal aj na výpoveď U.. Z. B., ktorý vypovedal ako znalec po riadnom poučení zo strany

súdu, pričom ohľadom výšky spôsobenej škody zotrval na zaokrúhlenej sume 650,- Eur, za ktorý by bol
v dobe poškodenia postavený nový plot.
Okrem toho dodal, že podaním zo dňa 19.06.2018, bez rešpektovania zásady rovnosti strán O.. J. U.,
obhajca obžalovaného predložil súdu listinný doklad, označený ako oznámenie výsledku vykonaného
dohľadu zo strany MS SR, pričom v tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pokiaľ sa jedná o tento listinný

dôkaz, s poukazom na ktorý obhajoba spochybňuje zákonnosť podaného znaleckého posudku vo
veci a s ktorým názorom obhajoby sa stotožnil aj súd v rámci odôvodnenia rozsudku, z jeho záverov
vyplýva, že zistené nedostatky neboli takého charakteru, aby ministerstvo pristúpilo k prejednaniu
možnej zodpovednosti znaleckej organizácie, nakoľko dohľad bol ukončený iba napomenutím a výzvou
k náprave.

Záverom namietal aj to, že súd trestnú vec ani nepostúpil na prejednanie priestupku proti majetku podľa
§ 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) Tr. por. zrušil rozsudok
prvostupňového súdu v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 322 ods. 4 písm.
a) Tr. por. a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Ako je už vyššie uvedené, odvolanie proti prvostupňovému rozsudku podal aj poškodený B. G.. V
písomných dôvodoch uviedol, že podľa jeho názoru poučenie súdu prvej inštancie, jeho osoby podať
odvolanie, proti napadnutému rozsudku vo výroku o náhrade škody, je nesprávne, nakoľko nerešpektuje
dikciu ustanovenia § 307 ods. 1 písm. c) Tr. por. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku o náhrade škody a aby podľa

§ 321 ods. 1 písm. f) Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody zrušil a aby podľa § 322
ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že s poukazom na § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému
Z. L. povinnosť nahradiť mu škodu vo výške 650,84 Eur.
K dôvodom odvolania okresného prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný. V predmetnom
vyjadrení vyslovil názor, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne a zákonné a zdôraznil,

že nemôže súhlasiť s tvrdením obžaloby, že v prípade trestného činu poškodzovania cudzej veci
je podstatnou výška nákladov na navrátenie veci do pôvodného stavu, keďže tento záver z ničoho
nevyplýva. Naviac v danom prípade výška týchto nákladov iba málo prevyšuje sumu 175,- Eur.
Vyjadrením U.. P. ilustroval rozdiel medzi hodnotou úplne nového oplotenia a sumou nákladov na opravu
oplotenia, ak by o ňu záujem bol, pričom je zrejmé, že počas doby viac ako troch rokov k oprave plotu

nedošlo. Ak sa obžaloba domáha postúpenia veci na prejednanie priestupku, je potrebné poukázať
na to, že zrejme uniklo pozornosti obžaloby, že zodpovednosť za spáchanie priestupku zanikla dňa
07.08.2017, teda vec ani len v rovine priestupku už nie je možné prejednať.
Čo sa týka odvolania poškodeného, jeho odvolanie je rovnako neopodstatnené, keďže ani on
neprodukoval žiadny riadny a zákonný dôkaz, ktorým by preukázal vznik škody.

Na záver dodal, že pokiaľ je obhajobe vytknuté, že pri zaslaní podania zo dňa 19.06.2018 nebola
rešpektovaná zásada rovnosti strán, on nemal túto okolnosť ovplyvniť.
Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor predniesol návrh v súlade s písomným vyhotovením, navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.Splnomocnenec poškodeného sa pridŕžal návrhu, ktorý bol vypracovaný v písomnom podaní, ako aj s
tým, čo uviedol okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania.
Tak obhajkyňa obžalovaného, ako aj obžalovaný, žiadali zamietnuť odvolanie okresného prokurátora,

ako aj poškodeného, nakoľko prvostupňové rozhodnutie považovali za správne a zákonné. Okrem toho
obžalovaný poznamenal, že podľa jeho názoru celý prípad je voči nemu vykonštruovaný.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaných odvolaní primárne zistil, či nie je daný dôvod pre ich
zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a vo vzťahu k odvolaniu okresného prokurátora postupom podľa
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné a odvolanie poškodeného B. G. treba považovať za
podanie odvolania neoprávnenou osobou v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por.
Vo vzťahu k odvolaniu poškodeného treba zdôrazniť, že poškodený môže podať odvolanie sám bez
ingerencie prokurátora, a to pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, alebo preto, že takýto výrok
chýba, prípadne, že bol s nárokom na náhradu škody úplne alebo sčasti podľa § 288 ods. 1 alebo 2 Tr.

por. odkázaný na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodený sa však
nemôže odvolávať proti výroku oslobodzujúceho rozsudku, ktorým bol odkázaný na civilný proces alebo
na konanie pred iným príslušným orgánom podľa § 288 ods. 3 Tr. por., keďže výrok o náhrade škody
prichádza do úvahy len pri odsudzujúcom rozsudku (§ 287 ods. 1 veta prvá Tr. por.).
Ztohtodôvodupretopoučenieprvostupňovéhosúduvovzťahukpoškodenémubolosprávneazákonné.

Ak teda poškodený podá proti výroku oslobodzujúceho rozsudku odvolanie, ktorým bol podľa § 288 ods.
3 Tr. por. odkázaný so svojimi nárokmi na náhradu škody na konanie na civilný proces, ide o odvolanie
podané osobou neoprávnenou, a preto ho odvolací súd zamietne podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (viď aj R
43/1967).
V súvislosti s podaním odvolania okresného prokurátora odvolací súd uvádza nasledovné.

Súd prvého stupňa na strane 5 a 6 napadnutého rozsudku veľmi podrobne a aj presvedčilo vyložil,
prečo a z akých dôvodov považoval znalecký posudok vypracovaný U.. Z. B., ktorého požiadala o jeho
vypracovanie právnická osoba JHS, s.r.o. so sídlom Sládkovičova 10, Martin, za nezákonný a čo ho
viedlo k tomu, aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
S názorom, ktorým prvostupňový súd v tomto smere vyslovil, sa odvolací súd v plnej miere stotožnil a

keďže je aj vyčerpávajúci, v podrobnostiach naň odkazuje a nepovažuje za potrebné opakovať dôvody,
ktoré ho viedli k takémuto postupu, pretože by to bolo nadbytočné, resp. kontraproduktívne.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu, právnická osoba JHS, s.r.o. so sídlom Sládkovičova 10, Martin, pri
vypracovaní znaleckého posudku, postupovala v rozpore s ust. § 16 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa tohto ustanovenia, znalecká organizácia je povinná vykonávať znaleckú činnosť prostredníctvom
znalcov, ktorí sú jej spoločníci, členovia, štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu, prokuristi,
štátni zamestnanci, zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme alebo zamestnanci v
pracovnom pomere alebo v inom obdobnom pracovno-právnom vzťahu, sú zapísaní v príslušnom
odbore a odvetví a nie sú spoločníkmi, členmi, štatutárny orgánom alebo členmi štatutárneho orgánu,

prokuristami alebo zamestnancami inej právnickej osoby, zapísanej v zozname.
U.. Z. B. teda nielenže nebol v žiadnom vyššie uvedenom vzťahu k tejto organizácii, ale naviac bol v
čase jeho vypracovania (znaleckého posudku č. 216/2016 zo dňa 05.05.2016) spoločníkom, členom a
štatutárnym orgánom inej znaleckej organizácii, čo potvrdilo aj vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR
zo dňa 07.06.2018, týkajúceho sa výsledku vykonaného dohľadu. Nič na tom nemení jeho záverečné

konštatovanie, že vo vzťahu k znaleckým úkonom, dohľad ukončil napomenutím znaleckej organizácie
a výzvou k náprave, ktoré vykonalo dohľad ohľadne vypracovania sporného znaleckého posudku.
Za danej dôkaznej situácie, kedy nie je absolútne možné prihliadať na vyššie uvedený dôkaz (znalecký
posudok) a keďže kvalifikačným znakom skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1 Tr. zák. je okrem iného aj spôsobenie malej škody a zo strany obžaloby, ako aj v jej návrhu

na podanie obžaloby, iný hodnoverný dôkaz o škode predložený nebol, na naplnenie skutkovej podstaty
žalovaného prečinu dôkazy nepostačovali, a preto iný postup ako ten, ktorý zvolil súd prvého stupňa,
neprichádzal v úvahu.
Ak okresný prokurátor v dôvodoch odvolania okrem iného tiež poukázal na odborné vyjadrenie,
vypracované U.. O. P., predmetný dôkaz (predložený obhajobou) bol vypracovaný ako reakcia na

tvrdenie obžaloby, ohľadne výšky spôsobenej škody, uvedenej v znaleckom posudku a keďže predmetný
znalecký posudok ako dôkaz použiť nemožno, nie je logicky možné, ako dôkaz použiť ani odborné
vyjadrenie, ktoré na znalecký posudok reaguje. Opačný postup by bol v rozpore so zásadou rovnosti
zbraní, ktorou sa riadi trestné právo § 2 ods. 14 Tr. por.Záverom odvolací súd poznamenáva, že s konštatovaním okresného súdu uvedenom v bode 24
napadnutého rozsudku v tom smere, že trestnú vec obžalovaného nepostúpil na prejednanie priestupku,
pretože v čase spáchania priestupku došlo k zániku zodpovednosti za priestupok, odvolávajúc sa na

ust. § 7 ods. 1, § 20 zákona č. 372/1990 Zb., nesúhlasí, pretože podľa § 20 zákona č. 372/1990, ods. 2,
do plynutia lehoty podľa ods. 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné
stíhanie. Z prechodných ustanovení § 96d, k úpravám účinným od 01.02.2014 vyplýva, že ust. § 20 ods.
2 v znení účinnom od 01.02.2014 sa vzťahuje na priestupky spáchané po 01.02.2014.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ale len v prípade, ak by výška spôsobenej škody, bola sporná, avšak

by nepresiahla sumu 266,- Eur, by bolo možné vec postúpiť na prejednanie priestupku, čo však tento
prípad nie je.
Keďže odvolanie okresného prokurátora dôvodné nebolo (k odvolaniu poškodeného je uvedené
stanovisko vyššie), odvolací súd ho postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.