Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202096
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8214202096.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom
W., do XX.XX.XXXX za účasti: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Prešov,
Námestie legionárov 5, IČO: 42 343 828, právne zastúpeného: JUDr. Monika Marjanovič - advokátka, so
sídlom Košice, Urbánkova 1562/6, o zaplatenie 4.441,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/200/2014 -186 zo dňa 31.07.2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo
zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

III. Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“) v napadnutom rozsudku vyslovil, cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 87,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne od 11.08.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. Súd Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ priznáva nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.
V. Súd štátu priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“.

2. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovaný
dňa XX.XX.XXXX uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluvu“), ktorej
predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru vo výške 4.979,09 Eur. Za trvania
zmluvného vzťahu žalovaný zaplatil žalobcovi (právnemu predchodcovi) celkom sumu 4.792,- Eur.
Slovenská sporiteľňa, a. s. výzvou z 17.01.2012 vyzvala žalovanému na zaplatenie pohľadávky, ktorá
vznikla v dôsledku omeškania, a to do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný nezaplatil. Vzhľadom

na vyššie uvedené, Slovenská sporiteľňa, a. s. v súlade s 7.6.1 VOP listom z 20.05.2013 oznámila
žalovanému, že ku dňu 17.05.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý mu bol poskytnutý, čím
sa pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala
sumu 4.606,06 Eur. Súd prvej inštancie ustálil, že pohľadávka žalobcovi bola postúpená platne a tiežkonštatoval, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, a preto podrobil prieskumu zmluvu o úvere z
hľadiska jej obsahových náležitostí. Ustálil, že výška RPMN v zmluve síce uvedená bola, ale je potrebné
na ňu nazerať ako na neuvedenú, keďže nebola určená presne, ale len približne za súčasného splnenia

podmienok, ktoré nastanú až v budúcnosti (pravidelné splácanie úveru). Navyše súd prepočtom RPMN
zistil, že pri parametroch zmluvy, mala byť RPMN správne uvedená ako 13,98%. Z uvedeného dôvodu
posúdil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov. Žalobcovi vyhovel len čiastočne, priznal mu rozdiel
medzi poskytnutým úverom a sumou, ktorú žalovaný doposiaľ uhradil, t. j. 87,51 eur. Výrok o trovách
konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej

len „CSP“). Nárok na náhradu trov konania priznal aj Združeniu - pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“
aj štátu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým
súd žalobu v časti zamietol a vo výroku o trovách konania. Namietal posúdenie poskytnutého úveru ako
bezúročného a bez poplatkov, nakoľko má za to, že výška RPMN bola uvedená správne. Rovnako má

za to, že predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, a preto nie je dôvod,
pre ktorý by žalobcovi mala byť priznaná žalobou uplatnená pohľadávka v celom rozsahu. Poukázal na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd priznal nárok na
náhradu trov konania združenia ako aj nárok na náhradu trov konania štátu. Navrhol rozsudok v jeho

napadnutej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, eventuálne ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si trovy konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“. Nesúhlasilo s
tvrdeniami žalobcu o správnosti výšky RPMN. Má za to, že výška RPMN v predmetnej zmluve bola
uvedená nesprávne, čo má za následok, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Nesúhlasí
ani s tvrdením žalobcu, že by Združenie nemalo nárok na náhradu trov konania. Navrhlo rozsudok v
jeho napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Uplatnilo si trovy odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Vzhľadom na suspenzívny účinok odvolania, odvolací súd preskúmal rozhodnutie len v jeho
zamietavej časti a súvisiaci výrok o trovách konania. Nakoľko žalovaný odvolanie nepodal, odvolací súd
nemohol preskúmať správnosť výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe v časti vyhovel.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa,
a.s.) a žalovaným bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na

základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.979,09 Eur. Konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá na deň 20.07.2016. Predmetná zmluva je v zmysle § 52 a nasl. OZ a v zmysle § 1 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou
spotrebiteľskou.

10. Dňa 27.06.2013 bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.
s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. (žalobca v tomto konaní).11. Odvolací súd v prvom rade posúdil správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že
pohľadávka žalobcovi bola platne postúpená, a preto nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu
nebol nezistený. S týmto záverom sa však odvolací súd nemôže stotožniť a považuje ho za vecne

nesprávny.

12. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru,
regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).

13. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha
bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez
bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

14. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky
zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má

oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je
nesplácaný určitú dobu dlh.

15. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému

právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá
v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do
zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo
v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade
so smernicou o nekalých obchodných praktikách.

16. Podľa § 92 odsek 8 ZoB, (pôvodne išlo o § 92 ods. 7 ZoB), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

17. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup
banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka
realizovaťpredpostúpenímpohľadávky.Žalobcavšaktakétooprávneniepodľanázoruodvolaciehosúdu

nemá.

18. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia §
92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to
za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne.

19. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že v danej veci nemožno dospieť k inému
právnemu záveru než k tomu, že pohľadávka nebola na žalobcu platne postúpená.

20. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je
produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankovýsektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať
bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu
vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

21. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie
pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

22. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva
dostala do dispozičnej sféry dlžníka, teda žalovaného. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale
ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi. V súvislosti s písomnou výzvou je potrebné dodať, že vo vzťahu k tejto
listine nebolo preukázané, že by bola žalovanému aj reálne doručená.

23. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že táto podmienka pre platné
postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách splnená nebola.

24. Súd prvej inštancie však celkom nepochopiteľne a v rozpore s aplikačnou praxou súdov ustálil
nasledovné: „Právny predchodca žalobcu výzvou z 17.01.2012 vyzval žalovaného na zaplatenie splátok

úveru, s ktorými je v omeškaní. Síce nepreukázal, že túto výzvu žalovanému i doručoval, ale súd nemal
pochybnosti o tom, že keď výzvu vyhotovil, tak ju aj odoslal, i keď priamy dôkaz chýba.“.

25. V kontexte uvedeného je potrebné si uvedomiť, že zmysle zásad platného civilného procesného
kódexu je to práve žalobca, ktorý nesie dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného

bremena na skutočnosti, ktoré tvrdí. V danom prípade je však zrejmé, že žalobca si dôkaznú povinnosť
nesplnil.

26. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná.

27. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia §

132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a
zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.

28. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu

pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

29. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.

Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je
určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané
(v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov,
je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

30. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
poskytnutého žalovanému dňa 17.05.2013. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v ktorom
právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného, aby do 10 dní od prevzatia tohto oznámenia splatil
celú výšku pohľadávky, bolo žalovanému doručované, no tento si ju v odbernej lehote neprevzal. Kpostúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a. s. na spoločnosť EOS
KSI Slovensko, s. r. o. došlo dňa 27.06.2013.

31. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je tak zrejmé, že právny predchodca žalobcu
nesplnil zákonom vyžadované podmienky pre postúpenie pohľadávky v zmysle Zákona o bankách,
v dôsledku čoho je potrebné postúpenie predmetnej pohľadávky posúdiť ako neplatné. Nakoľko
pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nebola na žalobcu platne postúpená, žalobca nie je v konaní,
v ktorom si uplatňuje pohľadávku z neplatného postúpenia, aktívne vecne legitimovaný.

32. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť
aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v
súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého
úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto
oprávnenie by mala banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

33. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného
konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie
uplatňovať bankovú pohľadávku.

34.Záveromodvolacísúdzdôrazňuje,ževoblastiochranyspotrebiteľajepotrebnémaťnazretelizásadu
poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

35. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013
uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným

predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

36. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti
neodôvodnil, je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje
zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie
významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký

argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č.
303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

37. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn. II.ÚS 78/05).

38.Rozhodnutiusúduprvejinštancievovecisamejzodpovedáajsúvisiacivýrokotrováchkonania,ktorý

odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, postupom podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.

39. Vo vzťahu k trovám Združenia, odvolací súd poukazuje na ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v
zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“ vstúpilo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, za účinnosti ktorého mu patril nárok
na náhradu trov konania.

40. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/181/2015:

„Na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v konaní (spore) ako vedľajší účastník
nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v
nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016. Aj oznámenie určitého subjektu,
že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane, je totiž procesnýmúkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá
CSP zachované.“.

41.Vovzťahuktrovámštátuodvolacísúduvádza,žesúdprvejinštanciepostupovalsprávne,keďpriznal
nárok na náhrad trov konania štátu v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. a položky 20a bod
1 Sadzobníka. Nakoľko sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol vo vzťahu k trovám
štátu už súd prvej inštancie, nepovažuje za účelné ich duplicitne uvádzať a v celom rozsahu sa odkazuje
na jeho odôvodnenie.

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no
v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z
čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr

podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho konania.

43. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ v tomto spore vystupovalo na strane žalovaného,
teda procesne úspešnej strany, ktoré v odvolacom konaní aktívne chránilo práva žalovanej strany, a
preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

44. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).