Decision was made at the court Okresný súd Senica
Judgement was issued by JUDr. Katarína Stanislavská
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/20/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716010302
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2716010302.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci odsúdenej L. Q., nar. XX.XX.XXXX v
M. S., pre prečin podielníctva podľa § 231 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona v konaní o premene
trestu povinnej práce na nepodmienečný trest odňatia slobody, prejednal na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 29.01.2019 v Trnave, sťažnosť odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo
dňa 14.11.2018, sp. zn. 5Nt/29/2016, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdenej L. Q., nar. XX.XX.XXXX v M. S.,
z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Balážovej, ktorá bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. 4T/76/2011zo dňa
24.08.2011, právoplatným dňa 24.11.2011 na trest povinnej práce vo výmere 150 hodín, premieňa trest
povinnej práce vo výmere 150 hodín na trest odňatia slobody vo výmere 75 dní. Podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody ju zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 90 spisu.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z návrhu a spisu probačného a mediačného
úradníka vyplýva, že výkon trestu povinnej práce bol odsúdenej nariadený dňa 09.02.2015 a to bez
predchádzajúceho prejednania podmienok výkonu trestu povinnej práce, nakoľko odsúdená sa na
ich prejednanie nedostavovala, viackrát bola predvolávaná na prejednanie. Výzva na prejednanie
podmienok výkonu trestu povinnej práce jej bola doručená fikciou. Odsúdená v jednoročnej lehote trest
povinnej práce neodpracovala, neospravedlnila sa a ani neoznámila žiadne prekážky vo výkone trestu
povinnej práce.
Šetrením bolo zistené, že odsúdená sa zdržiava so svojim druhom v Českej republike. Z toho dôvodu
jej bolo umožnené opätovne, aby riadne vykonala trest povinnej práce, pričom probačný a mediačný
úradník ju opätovne predvolal na prejednanie podmienok. Odsúdená sa však napriek doručenej výzve
na prejednanie podmienok výkonu trestu povinnej práce, ktorú prevzal 02.09.2018 probačnému a
mediačnému úradníkovi opäť nedostavila ani sa žiadnym spôsobom neospravedlnila.
Súd I. stupňa zároveň skonštatoval, že odsúdenú o termíne verejného zasadnutia na ktorom mala
možnosť vysvetliť svoje dôvody zjavnému vyhýbaniu sa výkonu trestu povinnej práce nevyužila, nakoľko
na verejné zasadnutie sa nedostavila, upovedomenie jej bolo riadne a včas doručené a to dňa
03.04.2018 a 29.10.2018.Nakoľko odsúdená L. Q. zavinene nevykonala trest povinnej práce, ktorý jej trestným rozkazom
uložil Okresný súd Skalica sp. zn. 4T/76/2011 zo dňa 24.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
24.11.2011 vo výmere 150 hodín a odsúdená mala povinnosť vykonať trest povinnej práce vo výmere
150 hodín do jedného roka od nariadenia výkonu trestu. Výkon trestu povinnej práce bol nariadený dňa
09.02.2015,bolojejpovinnosťoutrestpovinnejprácevcelomrozsahuvykonaťnajneskôrdo09.02.2016.
Odsúdená nevykonala ani jeden deň. Vzhľadom k uvedenému súd I. stupňa rozhodol, že nevykonaný
trest povinnej práce vo výmere 150 hodín odsúdenej premieňa na nepodmienečný trest odňatia slobody
a to za každé 2neodpracované hodiny 1 deň, čo predstavuje trest odňatia slobody vo výmere 75 dní.
Súd I. stupňa zároveň zaradil odsúdenú do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
nakoľko nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote zahlásila sťažnosť odsúdená (č.l. 93-94 spisu).
V písomne zdôvodnenej sťažnosti uviedla, že si je vedomá, že ju nič neospravedlňuje, že sa nedostavila
na pojednávanie, prosí však ešte o jednu šancu. Veľmi ľutuje všetkého čo kedy spravila, preto žiada
krajský súd, aby jej bola daná šanca odrobiť 150 hodín miesto odňatia slobody.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 192 odsek 1 Trestného poriadku, na základe
riadne a včas podanej sťažnosti odsúdenou preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého uznesenia,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak dospel k záveru, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.
Sťažnostný súd, zhodne ako okresný súd, zistil, že :
• trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. 4T/76/2011 zo dňa 24.08.2011, právoplatného dňa
24.11.2011 bola odsúdená pre prečin podielníctva podľa § 231 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona na
trest povinnej práce vo výmere 150 hodín;
Zo správy probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Skalica vyplýva, že :
· trest povinnej práce bol nariadený dňa 09.02.2015 bez prejednania podmienok, nakoľko odsúdená
predvolanie v odbernej lehote neprevzala
· odsúdená v jednoročnej lehote trest povinnej práce neodpracovala, neospravedlnila sa, ani neoznámila
žiadne prekážky vo výkone trestu povinnej práce
· okresný súd vo veci vykonal rozsiahle šetrenie ohľadne zistenia miesta pobytu odsúdenej
· z priebežnej správy z probácie vyplynulo, že odsúdená bola predvolaná na prejednanie podmienok
výkonu trestu povinnej práce na termín 18.09.2018 pričom v súčinnosti s políciou jej bola doručená výzva
dňa 02.09.2018, na prejednanie sa nedostavila ani sa neospravedlnila.
Verejné zasadnutie okresný súd vykonal v neprítomnosti odsúdenej, ktorá bola na termín verejného
zasadnutia riadne predvolaná, ktorého sa bez ospravedlnenia nezúčastnila.
Krajský súd plniac prieskumnú povinnosť zakotvenú v § 192 odsek 1 Trestného poriadku v prvom rade
zistil, že okresný súd postupoval v danej veci v súlade so zákonom a správne, keď na podklade doposiaľ
zhromaždeného spisového materiálu určil termín procesného úkonu ( termín verejného zasadnutia),
súčasne zabezpečil prítomnosť všetkých oprávnených strán na tomto úkone, pričom odsúdená sa na
tomto úkone nezúčastnila bez riadneho ospravedlnenia. Verejné zasadnutie vykonal procesne správne
a dospel k správnym, právnym i skutkovým záverom.
Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona, trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr od
jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.Podľa § 55 odsek 4 Trestného zákona, ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny
život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenie alebo
povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé
dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň
rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
Súd I. stupňa posudzujúc či odsúdená podľa § 55 odsek 4 Trestného zákona v čase výkonu trestu
povinnej práce viedla riadny život alebo zavinene nevykonala práce v určenom rozsahu vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre objektívne a zákonné rozhodnutie, následne vykonal dôkazy,
ktoré vyhodnotil individuálne ako aj v ich súhrne a dospel k správnemu záveru, že odsúdená zavinenie
nevykonala trest povinnej práce v určenom rozsahu a napriek tomu, že bola poučená o podmienke
výkonu trestu (na základe fikcie), ako i možnosti premeny trestu povinnej práce alebo jeho časti na trest
odňatia slobody, preto správne rozhodol o premene trestu povinnej práce na nepodmienečný trest.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade s § 172 odsek 2 Trestného poriadku uviedol
všetky základné skutočnosti a právne úvahy, na základe ktorých vyslovil, že odsúdená L. Q. zavinene
nevykonala práce v určenom rozsahu 150 hodín a preto trest povinnej práce vo výmere 150 hodín jej
premenil na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 75 dní. Zároveň správne rozviedol na
základe akých právnych skutočností zaradil odsúdenú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd sa správnymi úvahami obsiahnutými v napadnutom uznesení v plnej miere stotožňuje a v
podrobnostiach na ne odkazuje a to preto, že tieto plne zodpovedajú obsahu spisového materiálu.
Aj sťažnostný súd je toho názoru, že odsúdená nevykonala trest povinnej práce tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 55 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pretože trest povinnej práce, ktorý jej bol uložený
vo výmere 150 hodín nevykonala najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu, pričom
nepredložila žiadne relevantné dôkazy o tom, prečo tento trest povinnej práce nevykonala.
Krajský súd je toho názoru, že správanie odsúdenej nie je možné hodnotiť nijak inak ako skutočnosť, že
v lehote 1 roka od nariadenia výkonu trestu nevykonala trest povinnej práce.
Okresný súd správne postupoval, keď odsúdenej v zmysle citovaného ustanovenia § 55 odsek
4 Trestného zákona premenil trest povinnej práce na trest odňatia slobody a to tak, že za 2 hodiny
nevykonanej práce nariadil 1 deň nepodmienečného trestu odňatia slobody to znamená, že 150 hodín
premenil na 75 dní výkonu trestu.
Podľa§48odsek2Trestnéhozákona,súdzaradípáchateľanavýkontrestuodňatiaslobodyspravidlado
ústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia,akvposledných10-tichrokochpredspáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Súd I. stupňa nepochybil ani, keď odsúdenú zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený na úmyselný trestný čin.
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je
dôvodná.
Nakoľko krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia rozhodol tak, že sťažnosť
odsúdenej v zmysle § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.