Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813210129
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8813210129.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, J.. N. XXXX, XXX XX
F.., zast. Centrom právnej pomoci - určeným advokátom JUDr. Monika Ilčišinová, so sídlom Herľanska

547, 093 03 Vranov nad Topľou, 2. X. Z., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX A. XX, zast. advokátom JUDr.
Monika Ilčišinová, so sídlom Herľanska 547, 093 03 Vranov nad Topľou, za účasti na strane žalovaných:
1.Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, 93 037 Lehnice 725, IČO: 42 264 154, 2.
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362
962, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 2587,99 eur
s prísl., o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.

13C/9/2013-173 zo dňa 22.03.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.482,52 eur, úrok z omeškania v sume
106,48 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.482,52 eur od 4.11.2012 do zaplatenia

a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil,
že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 303 a § 497 Obchodného zákonníka, ust. § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods.
1 a 4, § 54 ods. 1 a 2, § 100, § 101, § 103, § 111, § 517, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ust.
§ 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov, ust. § 2 písm. a), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods.1,2 a 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ust. § 3 a § 10c nariadenia
vlády 87/1995 Z.z. Mal za nepochybné, medzi účastníkmi nesporné a z vykonaného dokazovania to
vyplynulo, že suma, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je nárokom zo zmluvy o úvere
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovaným
v 1. rade ako dlžníkom zo dňa 22.2.2005. Žalobca svoj nárok v konaní a svoju vecnú aktívnu legitimáciu

odvíja od zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE. uzavretej medzi ním ako postupníkom a
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom (bankou), ktorou boli na žalobcu ako postupníka postúpené
pohľadávky, vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov s pohľadávkami spojených
ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok. Súčasťou predmetnej úverovej zmluvy medzi
postupcom ako bankou a žalovanými ako dlžníkmi, boli aj Všeobecné obchodné podmienky s ktorými sa
žalovaní oboznámili, súhlasili s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať. Súd prvej inštancie poukázal na bod

19.16 Všeobecných obchodných podmienok, v ktorom žalovaný v 1. rade ako klient výslovne súhlasil
s postúpením tam špecifikovaných pohľadávok na tretiu osobu, pričom dojednanie neobsahovalopodmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku. Preto mal súd prvej inštancie za to,
že banka ako postupca disponovala súhlasom žalovaného na postúpenie pohľadávky na tretiu osobu,
žalobcu, teda je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal

námietkou premlčania vznesenou žalovaným v 1. rade. Zistil zo zmluvy o úvere že konečná splatnosť
bola dohodnutá na 120 mesiacov. Začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s
ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do
okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky
spätne od podania žaloby, teda splátky splatné po 3.10.2010, žaloba bola podaná dňa 3.10.2013. Keďže

v danom prípade bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými
splátkami sú tie, ktoré sú splatné odo dňa 20.10.2010, teda tie, ktorých zaplatenie svojou žalobou
uplatňuje žalobca. Po skonštatovaní o aktívnej legitimácii žalobcu a po vysporiadaní sa s námietkou
premlčania súd pristúpil k samotnému posúdeniu nároku. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie
sumy 2.587,99 eur predstavujúcej 53 splátok a úrok z omeškania v sume 113,93 eur a ročný úrok z
omeškania od 4.11.2012 do zaplatenia. Súd prvej inštancie považoval dohodu o výške úrokov za platnú,

keďže mal za to, že táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru poskytovanú
peňažnými ústavmi. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (február 2005,
spotrebiteľský úver nad 5 rokov) činila úrok 8,4% ročne. Súd prvej inštancie dojednania o poplatku za
vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné
dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vychádzal z právneho názoru, že keď
žalobcaakoveriteľposkytolžalovanémuakodlžníkoviúver,bololenvjehokompetencii,akosarozhodne
predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako
spotrebiteľ ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako
veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno

prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe uvedeného nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za
vedenie úveru uplatneného žalobou aj v tejto časti zamietol. Vo vzťahu k námietkam žalovaných, že
nedošlo k prevzatiu predmetu úveru žalovaným uviedol, že nakoľko ako aj sám žalovaný v 1. rade
uviedol vo svojom vyjadrení a ako to vyplýva aj z predložených výpisov z účtu právneho predchodcu
žalobcu, suma poskytnutého úveru bola právnym predchodcom žalobcu poukázaná na účet žalovaného

v 1. rade, na číslo, ktoré bolo uvedené v zmluve o úvere, pričom ako je to uvedené vyššie, na platné
uzavretie zmluvy o úvere sa vyžaduje len dohoda strán o jej obsahu a tieto náležitosti boli v zmluve
uvedené.Zozmluvyoúvereaanizďalšiehodokazovanienebolozistené,žebyúverbolúčelovoviazaný,
teda žalovaný ako dlžník bol oprávnený s finančnou čiastkou nakladať a toto nakladenie nebol povinný
žiadnym spôsobom zdokladovať veriteľovi.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

4. Proti tomuto rozsudku podali odvolania v zákonom stanovenej lehote žalovaní v 1. a 2. rade.
Namietali, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s námietkami žalovaných a neodstránil rozpory, ktoré

vyplynuli z doteraz vykonaných dôkazov a prakticky sa v podstatných otázkach stotožnil s tvrdením a
predloženými dôkazmi žalobcu a oprel o tie dôkazy svoje odôvodnenie rozsudku. Žalovaní aj naďalej
trvajú na tom, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti listom žalobcu zo dňa
15.10.2012. Žalobca nijakým hodnoverným dôkazom v priebehu konania nepreukázal dôvody, o ktoré
oprel vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ani doručenie tejto výzvy na úhradu dlhu a zároveň oznámenia

ovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveru.Vtejtosúvislosti poukázalina§53ods.9a§565Občianskeho
zákonníka. Zároveň nesúhlasili s odôvodnením súdu prvej inštancie ohľadne RPMN na úver. Mali za
to, že v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 22.05.2005 nebola uvedená absencia tohto údaju, podľa
ich názoru spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Pridržiavali sa naďalej
názoru, že žalovaný v 1. rade nikdy neprevzal reálne cenu úveru, teda nemohlo dôjsť k platnému

uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere. Rozsudok súdu prvej inštancie je predčasný a nesprávny,
pretože žalovaní nie sú pasívne právne legitimovaní a navrhli aby, odvolací súd zmenil rozsudok tak,
že žalobu žalobcu zamieta a prizná mu náhradu trov konania alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovení § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miestoa čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej
stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť
a vrátiť na ďalšie konanie.

6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

7. Ako vyplýva zo spisového materiálu právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., uzavrel
so žalovaným v 1. rade dňa 22.02.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej poskytol žalovanému v 1. rade spotrebný bezúčelový úver vo výške 3.319,39 eur (100.000,-
Sk), ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať v mesačných splátkach po 48,83 eur (1.471,-Sk) a
to v počte 120 splátok k 20-temu dňu v mesiaci. Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere boli Všeobecné

obchodné podmienky. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.03.2005 a konečná splatnosť
bola dojednaná na deň 20.02.2015. Dohodou o ručení uzavretou ten istý deň prevzal na seba žalovaný
v 2. rade ručiteľský záväzok k pohľadávke, ktorá vznikla z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere
v zmysle ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa
a.s., ako postupca postúpil pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 22.05.2005 zmluvou

o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.09.2012 podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka na žalobcu ako postupníka.

8. Predmetom konania je teda pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha ako postupník
pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) zo zmluvy so žalovaným, bolo preto potrebné, aby v

prvom rade preukázal svoju aktívnu legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených
práv od pôvodného veriteľa. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie,
z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej

povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Svoju aktívnu legitimácie v spore
žalobca odôvodnil v svojej žalobe postúpením žalovanej pohľadávky od pôvodného veriteľa zmluvou o
postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.09.2012.

9. Súd prvej inštancie mal danú aktívnu vecná legitimácia žalobcu v konaní s poukazom na bod 19.16
Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy o splátkovom úvere, v ktorom žalovaný
v 1. rade ako klient výslovne súhlasil s postúpením tam špecifikovaných pohľadávok na tretiu osobu,
pričom dojednanie neobsahovalo podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku.
Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje.

10. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie sa v konaní nedôsledné
zaoberal otázkou aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorá vyplýva z aplikácie ustanovenia § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len Zákon o bankách), keďže pôvodný veriteľ bola Slovenská
sporiteľňa, a.s., t.j. banková inštitúcia a žalobca sa stal veriteľom na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka, keďže pohľadávka bola postúpená na
žalobcu bankou.

11. Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust.§ 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať ust.§ 92 ods. 8 Zákona o bankách

v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankáchposkytujedlžníkomzákonnúochranupredzhoršenímichsituácievzáväzkovo-právnomvzťahu
z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku.

12. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však
iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladupredchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

13. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci
6Co 203/2015, ktoré sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobcu (postupcu v
predmetnom konaní), na odklon od ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje
cit.: „Predmetný splátkový úver vo výške 29.000,- Sk (962,62 eur) poskytla žalovanej V. V., a. s. na

základe zmluvy z 28. 8. 2006. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20.
8. 2011. Pohľadávku z tohto úveru V. V., a. s. postúpila Advokátskej kancelárii Havel & Holásek, spol.
r. o. (právny zástupca žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010. Z ČI. 7.6 bod 7.6.1
Všeobecných obchodných podmienok V. V., a. s., v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany
dlžníka bola V. V., a. s., oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu
o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. V. V., a. s., nevyužila ani jednu z týchto možností a

pohľadávkutedapostúpilaspomenutejspoločnostibez.toho,abyúvernadobudolmimoriadnusplatnosť,
resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Táto
skutočnosť je zrejmá z toho, že až žalobca (po tom, ako mu pohľadávku postúpila spoločnosť Havel &
Holásek, spol. s r. o.) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo 4. 7. 2011 (č. 1. 13). Pokiaľ
nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy

o úvere, resp. odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške
18,60 % ročne bol splatný. Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením
ktorých bola žalovaná v omeškaní. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva,
že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu.
Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa

upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda V. a. s., postúpila zmluvou z 21. 10. 2010 predmetnú
pohľadávku z úveru v celom rozsahu Advokátskej kancelárii HaveI & Holásek, spol. s r. o., postupovala
v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným
celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), V., a. s., nebola oprávnená postúpiť svoju

pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok
z 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade
so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má, je neplatnou aj zmluva z 1. 12.
2010, ktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r. o., postúpila predmetnú pohľadávku
žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na

to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani
spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem
spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
predmetného úveru.“

14. Z obsahu spisu vyplýva, že postupca (Slovenská sporiteľňa a.s.) neukončil záväzkovo-právny vzťah
uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovaným v 1. rade na strane druhej, nebola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy.
Žalobca v konaní nepreukázal žiadne dôkazy, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy - preukázali.
Žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani

spravovať.Vyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru(nač.l.15a16)adresovanéžalovanýmv1.a2.rade
predložené žalobcom spolu so žalobou je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie
úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného
úveru.

15. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že žalobca nepreukázal zaslanie a ani doručenie písomnej
výzvy (banky) po tom, čo bol žalovaný v 1. rade (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatených splátok. Týmito skutočnosťami sa však súd
prvej inštancie nijako nezaoberal.

16. Vo vzťahu k bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť predmetnej zmluvy
o splátkovom úvere z ktorého súd prvej inštancie vyvodil aktívnu legitimáciu odvolací súd poukazuje na
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/20/2016-297 zo dňa 28.03.2017 z ktorého právny názorom
sa odvolací súd plne stotožňuje, cit.: ust. § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona o bankách účinnév čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo
banke a jej klientovi upraviť si práva a povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného
predpisu. Keďže znenie bodu 19.16 VOP umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia

podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, je v rozpore so zákonom a tak, ako to
konštatoval súd prvej inštancie, spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej

podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie
záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného
ustanovenia,podľaktoréhoboladojednaná.Odvolacísúdmázato,žeust.§92ods.8zákonaobankách
je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť (porov. Rozsudok
Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co 109/2011).

17. Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil rozsudok v
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18.Úlohousúduprvejinštanciepovrátenívecibudevzmyslevyššieuvedenéhoposúdiťplatnosťzmluvy
o postúpení pohľadávok a aktívnu legitimáciu žalobcu. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v

súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).