Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310215853
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2310215853.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloletého: V. M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D.
S. XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch,
dieťa rodičov, matka: R. N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D. S. XX, zastúpená advokátom JUDr.
PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, so sídlom Karloveská 3154/32, Bratislava, otec V. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. D. S. 94, o návrhu otca na nariadenie striedavej starostlivosti, na odvolanie

matky proti rozsudku Okresného súdu v Galante č. k. 16P/204/2010 - 286 zo dňa 19. novembra 2012,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa m u v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd v Galante na návrh otca zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov a to tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa

striedavo v dvojtýždňových intervaloch. Otca zaviazal platiť výživné na dieťa vo výške 100 eur.
RozsudkomzároveňzmenilrozsudokOkresnéhosúduGalantač.k.8C/170/2008-24zodňa23.09.2008
v časti zverenia a určenia výživného na maloleté dieťa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd po právnej stránke rozsudok odôvodnil §
24 ods. 2 a 3, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, §76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. (ďalej len Zákon
o rodine). Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, najmä

znaleckým posudkom znalkyne Doc. C. a správami kolízneho opatrovníka, že obaja rodičia majú
spôsobilosť k rodičovským právam a sú schopní zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Znalkyňa na
pojednávaní uviedla, že nie je dôvod na zmenu zverenia maloletého do výchovy a opatery otca
vzhľadom na citovú naviazanosť maloletého na matku. Znalkyňa však na pojednávaní uviedla, že
maloletý žije dlhodobo v stave, keď je masívne ovplyvňovaný matkou. Vzhľadom na svoj vek nevie
posúdiť správnosť svojho konania a má pocit, že matku, ktorá dieťaťu nanucuje určitý spôsob správania,

musí chrániť pred otcom a takéto správanie u dieťaťa môže vyústiť až do psychickej poruchy dieťaťa.
Súd pri nariadení striedavej starostlivosti vychádzal najmä z tej skutočnosti, že dieťa aj podľa znalkyne
klamalo, lebo dieťaťu bol takýto model správania nanútený a aj v súčasnom období matka stupňuje
svoju agresivitu voči otcovi dieťaťa podávaním rôznych trestných oznámení. Z písomných stanovísk
Mgr. I. S. (špeciálnej školskej psychologičky) a PhDr. G. S. (psychologičky), mal súd preukázané,
že v rodine maloletého boli problémy, iniciátorom riešenia problémov bola matka, už v tomto období

vzťahy medzi rodičmi neboli dobré a dieťa preberalo nekriticky názory matky, ku ktorej bolo viac
citovo pripútané. Súd bol toho názoru, že dieťa má právo na plnohodnotný život, má právo žiť v
prostredí, ktoré nebude ovplyvnené sústavným strachom z konfliktného vzťahu medzi rodičmi a dieťa si
nepotrebuje osvojovať slovník matky, ako bolo konštatované v znaleckom posudku znalkyne, ale bude
sa venovať vzdelávaniu a hrám so svojimi rovesníkmi a činnostiam a záujmom ktoré zodpovedajú veku
a psychickému rozvoju dieťaťa. Zo znaleckého posudku podľa názoru súdu vyplýva, že odmietanie otca

dieťaťom je nanútené, nezodpovedá skutočným citovým a psychickým prežitkom dieťaťa a keďže dieťa
má u otca vytvorené podmienky na riadnu starostlivosť bol súd toho názoru, že striedavá starostlivosť odieťa v dvojtýždňových intervaloch zabezpečí dieťaťu dostatok psychického pokoja pred útokmi matky
a jej žiadosťami o opísanie styku. Súd vychádzal aj tej skutočnosti, že dieťa samo sa vyjadrilo, že
po návrate zo styku s otcom bolo atakované matkou, ktorá žiadala poskytnúť informácie o tom, akým

spôsobom dieťa trávilo čas u otca. Znalkyňa sama v posudku uviedla, že pri vykonávaní pohovorov,
pokiaľ dieťa nemalo strach s reakcie matky sa dieťa k otcovi privinulo a spolu spomínali na prežité
zážitky. Keďže v prípade ponechania doterajšej formy styku, alebo rozšírenia styku by prichádzalo zo
strany matky, ako konštatovala znalkyňa k masívnemu ovplyvňovaniu a kontrole dieťaťa a dieťa by
muselo žiť v neustálom strachu z reakcie matky keby styk „neprifarbilo“ podľa požiadaviek matky, bol

súd toho názoru, že takáto úprava styku otca s dieťaťom by viedla až k psychickým poruchám vo vývine
maloletého a je potrebné, aby súd zabránil tomu, aby dieťa už v detskom veku účelovo klamalo o
skutočnostiach, ktoré by nemuseli byť podľa predstáv matky. Znalkyňa nezistila v chovaní otca žiadne
také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záveru, že dieťa je negatívne ovplyvňované otcom voči matke.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a opierajúc sa o osobnú skúsenosť súdu pri komunikácií s
účastníkmi a maloletým dospel súd k záveru, že rozhodnutie súdu bude na prospech dieťaťa a umožní

dieťaťu aspoň po dobu styku, aby nežil v strese čo bude potom, keď príde zo styku. Súd zamietol návrh
na výsluch svedkyne MUDr. R. B., matky navrhovateľky z toho dôvodu, že uvedená svedkyňa môže mať
priamy právny záujem na výsledku prebiehajúceho sporu a ako správne podotkol aj právny zástupca,
keďže nežije s účastníkmi konania v spoločnej domácnosti, svedectvo by bolo len sprostredkované a zo
znaleckého posudku znalkyne C. vyplynulo, že maloletý je v takom duševnom stave, že svoje konanie

prispôsobuje chovaniu matky a z tohto dôvodu nie je predpoklad uvádzania objektívnych skutočností
maloletým preto súd odmietol tento návrh na doplnenie dokazovania. Súd poukázal na tú skutočnosť,
že konanie sa viedlo dostatočnú dobu na to, aby bola svedkyňa vypočutá v takom štádiu konania, keď
jej výpoveď mohla mať znaky objektivity. O povinnosti otca prispievať matke na výživu dieťaťa rozhodol
súd z toho dôvodu, že matka je toho času na materskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok,

otec dieťaťa súhlasil s doterajšou výškou výživného na dieťa a súd bol toho názoru, že suma 100 eur
mesačne pokryje potreby dieťaťa v čase, keď sa nebude nachádzať v opatere otca, pretože otec má
príjmy vo výške cca 400 eur mesačne a výšku výživného považoval súd za dostatočnú.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletého syna prostredníctvom právneho zástupcu.

Odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Odvolateľka poukazovala predovšetkým na

to, že pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súd nebral do úvahy výsledky
znaleckého posudku č. 15/2011, v ktorom znalkyňa v závere konštatovala, že predbežne neodporúča
striedavú výchovu. Zároveň sa znalkyňa vyjadrila, že presun k otcovi považuje za takú zmenu, ktorá by
pre dieťa znamenala psychickú traumu. V znaleckom posudku sa ďalej uvádza, že na striedavú výchovu
rozvedených rodičov sa predpokladajú aspoň slušné, korektné vzájomné vzťahy. Vzťah rodičov je však

narušený, čo vyplýva aj z trestného oznámenia podaného navrhovateľkou voči odporcovi pre trestný čin
nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal odporca dopustiť a ktoré je v štádiu vyšetrovania. K vzťahu
rodičov je tiež potrebné uviesť aj skutočnosť, že maloletý má silný citový vzťah k matke a rozpory medzi
rodičmi sa výrazne odrážajú aj na duševnom zdraví dieťaťa, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku.
Znalkyňa bola vypočutá na pojednávaní 19.11.2012 a ani na tomto neodporučila zverenie dieťaťa do

striedavej starostlivosti. Matka ďalej v odvolaní namietala, že súd nevypočul navrhovaných svedkov,
učiteľov dieťaťa a starej matky maloletého. Z uvedených dôvodov matka navrhla rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a ponechať v platnosti predchádzajúcu úpravu zverenia a určenia výživného na maloleté
dieťa podľa rozhodnutia Okresného súdu Galanta zo dňa 23.09.2008.

K odvolaniu sa vyjadril otec maloletého a rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť. Súd prvého
stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie. Do konania pribral znalkyňu Doc. PhDr. O. C., CSc.,
ktorá vypracovala dva znalecké posudky. Matka maloletého predložila súdu ako dôkaz aj odborný
posudok pedopsychologičky PhDr. S.. Obe odborníčky boli vypočuté na pojednávaniach. Znalkyňa v
znaleckom posudku okrem iného uviedla, že ovplyvňovanie dieťaťa matkou je presvedčivé. Prezentuje

jej vyjadrenia, hodnotenia, poznámky na otca a jemu blízkych. Jeho slovník obsahuje matkine výrazy,
stotožňuje sa s ňou v naznačených averzívnych postojoch. Svoj názor na správanie sa maloletého v
prítomnosti matky si mohol utvoriť aj sám konajúci sudca v deň, keď maloletého vypočul na súdnom
pojednávaní. Z uvedených dôvodov otec dospel k názoru, že právny zástupca matky maloletého sanáležiteneoboznámilscelýmobsahomspisuavýsledkamivykonanéhodokazovania.Znaleckýposudok
zo dňa 15.07.2011 dal súd doplniť. Skoro po roku preto znalkyňa opakovane vypracovala nový znalecký
posudok. Sama znalkyňa po opakovanom výsluchu maloletého a rodičov sa presvedčila, že správanie

sa matky maloletého a jej ovplyvňovania syna je presvedčivejšie a evidentnejšie než bolo v roku 2011.
Súd teda správne vychádzal pri rozhodovaní vo veci zo záverov druhého znaleckého posudku. Otec
považoval vykonané dokazovanie za dostatočné, predpokladá že stará matka maloletého z matkinej
strany by sa vyjadrovala zaujato, preto ani otec nenavrhol vypočuť svoju matku, ktorá sa dieťaťom
stretávala častejšie. Otec poukázal na to, že keď mal syn necelé 4 roky a matka začala pracovať a

vykonávať podnikateľskú činnosť v reštauračnom zariadení v Nových Zámkoch, mohol mať syna koľko
chcel. Syn bol u otca celé víkendy, niekedy už od stredy. V uvedenom období matke záležalo na
podnikaní. Odkedy však odišla na druhú materskú dovolenku, nedovoľuje sa otcovi so synom stretávať,
synovivysvetľuje,žemánovéhootca(manželamatky)abrata.Odkedysamôžeotecsosynomstretávať
na základe predbežného opatrenia, tak sa styk realizuje pravidelne. Cez deň otec trávi čas so synom
vo svojej domácnosti spolu so svojou družkou a dcérou. Syn sa môže pravidelne stretávať so svojou

babkou a celou ďalšou širšou rodinou otca maloletého dieťaťa. Doterajšie dokazovanie svedčí o tom,
že otec je schopný riadne sa o syna starať, má ho rád, so synom si rozumie, chce sa podieľať na jeho
zdravom duševnom vývoji.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po tom, čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobu (§§ 201 a 204 O.s.p.), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného

odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), pretože sa jedná o vec, ktorú možno začať i bez návrhu, bez
nariadenia pojednávania, postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h), pretože prvostupňový súd nesprávne
vec právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, a preto je jeho záver o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti predčasný.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.
Uznesením zo dňa 04.04.2011 nariadil súd prvého stupňa znalecké dokazovanie znalkyňou Doc. PhDr.
O. C., CSc., pričom úlohou znalkyne bolo zodpovedať na otázky aký je vzťah, aké sú citové väzby

maloletého dieťaťa individuálne k matke a k otcovi, aká je v súčasnosti kvalita psychického vývinu
maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek, či má dieťa sklony interpretovať svoj vzťah k matke a k
otcovi smerom k druhému rodičovi nepravdivo, skreslene a zavádzajúco, aby dieťa bolo prijateľnejšie
vnímané, či je možné badať v správaní maloletého ovplyvňovanie zo strany rodičov, či je podľa
názoru znalca v záujme zdravotného duševného vývoja maloletého, jeho rozvoja a upevňovania pocitu

spolupatričnosti dieťaťa k otcovi, určiť striedavú starostlivosť, ak je striedavá starostlivosť v záujme
dieťaťa, určiť najvhodnejšie intervaly, uviesť, ako doporučuje upraviť styk druhého rodiča s dieťaťom v
prípade že striedavá starostlivosť nie je v záujme dieťaťa, vlastné zistenia znalca, resp. ďalšie dôležité
skutočnosti zistené pri vyšetrovaní maloletého, ktoré považuje znalec za nutné oznámiť súdu. Znalkyňa
podala posudok dňa 15.07.2011, pričom zaujala stanovisko k všetkým položeným otázkam. V závere

znaleckého posudku znalkyňa vyslovila záver, že predbežne neodporúča formu striedavej starostlivosti
u dieťaťa. Po ukončení 1. alebo 2. ročníka základnej školy by sa mohlo o striedavej starostlivosti
uvažovať. Po nariadení výchovného opatrenia uznesením zo dňa 02.11.2011 a po doplnení dokazovania
výsluchom maloletého dieťaťa súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania a znalkyňa doručila
súdu dňa 04.09.2012 aktualizované doplnenie znaleckého posudku. Zo záverov znaleckého posudku

vyplývalo, že matka od minulého roka vynakladá mnoho úsilia, aby vo vedomí syna vytvárala negatívny
obraz jeho otca. Neschopnosť rodičov primerane reagovať, správať sa tak, aby im mohlo dieťa bez
výhrad dôverovať sa u dieťaťa prejavuje neurotickými symptómami a hroziacou poruchou správania.
Matka svojím výchovným spôsobom a averziou k otcovi vytvára na vyvíjajúcu sa osobnosť dieťaťa
neurotickýterén.Citováväzbanaotcajetiežvpodstatekladná,alepodvplyvommatkyavjejprítomnosti

prejavuje ako ambivalentná, až nanútene averzívna. Preferuje matku, k otcovi je v jej prítomnosti
odmietavý. Keď je sám, prejaví k nemu sympatie. Znalkyňa ďalej uviedla, že mieru vnútorného konfliktu
maloletého nemožno odmerať. Odráža sa v jeho aktuálnom správaní u toho ktorého rodiča. Dieťa
v podstate otca neodmieta, odmietanie je predstierané lebo si to želá matka, nevyjadruje skutočné
pocity a vzťahy k otcovi. Ukázalo sa, že jednotvárnosť pobytu u otca nie je pravdivá, ani odmietavý

postoj k jeho príbuzenstvu nie je prezentovaný. Takto odmietavo odpovedal aj sudcovi - účelovo klamal.
Veľmi dôležité je predchádzať poruchám správania maloletého, jeho únikom k účelovému klamstvu a
terajší spôsob správania matky, vytváranie averzie voči otcovi upevňuje neurotický terén v osobnosti
maloletého. Znalkyňa na pojednávaní dňa 10.10.2012 doplnila svoju predchádzajúcu výpoveď a uviedla,že ľutuje maloletého z toho dôvodu, že už teraz hrozí dieťaťu klamstvo, dvojtvárnosť a jednoducho
nervotické symptómy, čo môže postupne prerásť do ohrozenia duševného zdravia dieťaťa, pretože
nekriticky prijíma názory matky, keď sa stretne s otcom po návrate podsúva matke v podstate jej víziu

trávenia styku a týmto dochádza u neho k veľmi nebezpečnému javu, že sa správa ambivalentne a hľadá
cestu čo najmenšieho odporu. Dieťa máva pocity viny vo vzťahu k matke, prejavuje vnútorný nepokoj
napätie, frustráciu, pretože matka dieťa núti k určitému spôsobu správania, čo dieťa v prítomnosti otca
neakceptuje. Keď vyšetrovala dieťa, aký je jeho vzťah k otcovi, zistila, že tento je pozitívny. Problém
u dieťaťa nastáva už v tom momente, keď sa začína realizovať styk s otcom, pretože už vtedy začína

rozmýšľať nad tým, čo povie matke, ako tento styk prebehol a to určitým spôsobom znižuje kvalitu styku
vo vzťahu s otcom. Situácia je taká, že chovanie dieťaťa v prítomnosti matky je silne účelové, dieťa
nemôže pred matkou prejaviť náznak úprimnej radosti, že sa stretne s otcom, alebo že u neho bude. Zo
strany matky je dieťaťu sústavne podsúvaná myšlienka, že všetci v rodine otca sú zlí, ešte aj tá sestra
V. a keď sa ho pýtala, čo znamená slovo provokovať, nevedel to vysvetliť. Za veľmi dôležité považuje
uviesť to, že pri stretnutí otca so synom v jej prítomnosti pri vypracovávaní znaleckého posudku bolo

spočiatku vidieť na dieťati, že sa správa opatrne akoby skúmal situáciu a zisťoval, čo môže povedať
a čo nie, ale postupom času sa mimovoľne pritúlil k otcovi, začali spomínať na spoločné zážitky, ktoré
zažili, taktiež hovoril aj o Bojnickom zámku, kde bol s otcom a s jeho rodinou a priznal sa, že sudcovi,
keď ho vypočúval na túto skutočnosť klamal a vyjadril sa tak, že to robil z obáv reakcie svojej matky.
Taktiež, keď sa spýtala dieťaťa prečo nepozdravil otca, jednoznačne uviedol „mama to nechce“. Za

dôležité znalkyňa považovala uviesť súdu to, že štylizácia viet a komunikácia je jednoznačne podfarbená
pôsobením matky, je jednoznačne nedetská a zodpovedá forme komunikácie medzi dospelými ľuďmi.
Keď sa dieťaťa pýtala na niektoré veci, ktoré boli pre neho nepríjemné, jeho obrana bola taká, že on
sa už na to nepamätá, nevie si spomenúť a dostával sa do pomykova. Znalkyňa doporučila rodičom,
hlavne matke, zmenu spôsobu komunikácie s otcom, pretože maloletý je mimoriadne vnímavý, vníma

mimiku aj hlas rodičov a keď cíti, že matka je v určitom ohrození a neprejavuje sa dostatočne srdečne
a asertívne voči otcovi, začína u neho obranná funkcia obrany matky. Za dôležité považovala znalkyňa
uviesť, že po ukončení sedenia s otcom, keď maloletý odchádzal a mal sa stretnúť s matkou videla na
dieťati, že má veľké problémy, ktoré vyplynuli priam do výbuchu plaču a vtedy sa maloletý vyjadril tak,
že vie o tom, že pri výsluchu na súde klamal, ale táto lož bola podmienená očakávaním matky a dieťa

malo výslovne pocit viny za to, akým spôsobom sa prezentovalo na súde. znalkyňa rodičom odporučila,
aby sa spolu stretli za prítomnosti syna s tým, že sa zbavia vzájomných negatívnych úsudkov voči sebe
tak, aby syn videl na ich tvári, že chcú a dokážu navzájom komunikovať a toto by bola cesta k tomu,
aby sa začal postupne ozdravoval vzťah syna k obidvom rodičom. Vzhľadom na citový vzťah medzi
matkou a maloletým znalkyňa neodporučila, aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca.

Odporučovala by, aby súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec by sa s maloletým stretával celý
víkend od piatka do nedele a taktiež, že by súd upravil otcovi styk aj jeden deň cez týždeň. Formálne a
čistostrohéprincípyvzájomnéhosprávaniasarodičovksebedieťamentálnelenzraňujúaspôsobujúmu
čím ďalej tým väčšie problémy. Znalkyňa sa prihovorila za to, aby styk otca s maloletým bol neformálny,
aby bol v dostatočnej miere a aby rešpektoval záujmy maloletého a nie predstavy jednotlivého rodiča.

V záujme rozvoja a zvyšovania mentálnej úrovne maloletého odporučila, aby otec mohol dieťa brať na
dlhší časový úsek, aby nemusel dieťa vrátiť presne podľa požiadavky matky.

Súd napriek skutočnosti, že hore uvedené závery znaleckého dokazovania súd prvého stupňa uvádzal
vo svojom rozsudku, závery znalkyne, ktorá jednoznačne neodporučila dieťa zveriť do striedavej

starostlivosti nerešpektoval a návrhu otca na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti vyhovel.

Zmyslom znaleckého dokazovania je ozrejmenie skutkových okolností, na ktorých posúdenie treba
odborné znalosti a skúsenosti a sú potrebné pre právne posúdenie veci. Znalecký dôkaz je jeden z
dôkazných prostriedkov, ktoré hodnotí súd podľa citovaného ustanovenia § 132 O.s.p. Súd vo veci

správne nariadil vo veci znalecké dokazovanie, keďže doposiaľ bol maloletý V. zverený do starostlivosti
matky a otec sa s ním stretával, naposledy podľa nariadeného predbežného opatrenia odvolacím súdom
č. k. 24CoP/11/2012 - 168, rozsudkom o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu v roku 2008 styk otca s dieťaťom upravený nebol. Nepochybne zmena zverenia
maloletého dieťaťa (v tomto prípade do striedavej starostlivosti) je podstatnou zmenou v živote dieťaťa

a či je takáto zmena aj v záujme maloletého dieťaťa záleží na odbornom posúdení znalca, psychológa.
V danom prípade bol vo veci vypracovaný znalecký posudok 15.07.2011, bol doplnený a súdu doručený
04.09.2012aznalkyňabolavypočutánapojednávaní19.11.2012.Znalkyňasačiužvpôvodnom,alebov
doplnenom posudku a na pojednávaní vyjadrila, že dieťa neodporučuje zveriť do striedavej starostlivostirodičov, pričom svoje závery logicky odôvodnila. Zároveň sa vyjadrovala k úprave rozsahu styku, ktorý
by mal súd v rozsudku upraviť. Znalec je osobou, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí
posudzuje skutočnosti, ktoré boli súdom určené a v znaleckom posudku oznamuje subjektívny výsledok

tohto posúdenia. Dôkaz znaleckým posudkom (výsluchom znalca) je súd oprávnený hodnotiť podľa
zásad vyjadrených v citovanom ustanovení § 132 O.s.p. Hodnoteniu súdu pritom podľa ustálenej súdnej
praxe nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti, pretože k tomu sudca nemá
odborné znalosti alebo ich nemá v takej miere, aby mohol preskúmanie znaleckého posudku vykonať.
Súd hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie

znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ má súd však pochybnosti
o v uvedenom smere, nemôže nahrádzať závery znalca vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť,
aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, alebo aby vypracoval nový
posudok. Súd prvého stupňa tiež môže nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, v tomto prípade ho
všakniktozúčastníkovkonanianenavrhuje,pretoniejedôvodné.Súdprvéhostupňasavšakuvedenými
zásadami pri hodnotení znaleckého dokazovania neriadil (porovnaj R 1/1981, R 4/1969, rozsudok NS

ČR sp. zn. 33 odo 325/2001). Súd prvého stupňa zveril maloletého V. do striedavej starostlivosti v
podstate preto, že matka s dieťaťom manipuluje, negatívne ovplyvňuje jeho správanie a opierajúc sa o
osobnú skúsenosť súdu pri komunikácií s účastníkmi a maloletým dospel súd k záveru, že rozhodnutie
súdu bude v záujme dieťaťa a umožní dieťaťu aspoň po dobu styku, aby nežil v strese čo bude potom,
keď príde zo styku. Je potrebné však zdôrazniť, že znalkyňa pri vypracovávaní záverov znaleckého

posudku zohľadnila negatívne správanie sa matky, jej zlý a nevhodný vplyv na dieťa, komplikované
vzťahy medzi rodičmi a napriek všetkému dospela k záveru, že nie je vhodné v súčasnosti zveriť
maloletého V. do striedavej starostlivosti rodičov, pretože je na matku citovo naviazaný, preferuje ju a
striedavá starostlivosť by znamenala pre dieťa psychickú traumu. Ako už súd hore uviedol, súd nemôže
prehodnocovať odborné závery znalkyne. Len v prípade, ak sa mu niektoré zo záverov nezdajú logické,

môže požiadať znalca o vysvetlenie, resp. doplnenie záverov. Podľa názoru odvolacieho súdu sú však
v danom prípade závery znaleckého dokazovania jednoznačné, logicky vysvetlené, presvedčivé, preto
je zo strany súdu potrebné závery znaleckého dokazovania pri rozhodovaní rešpektovať.

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd prvého stupňa nedostatočne zistil
skutkový stav veci, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.)
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa po doplnenom
dokazovaní tak, ako je hore uvedené opätovne rozhodne o návrhu otca.

Úlohou súdu I. stupňa bude náležite vyhodnotiť závery znaleckého posudku v zmysle ust. § 132 O.s.p.
Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom k tomu, že závery znaleckého dokazovania sú jednoznačné,
logicky vysvetlené, presvedčivé, preto je zo strany súdu potrebné závery znaleckého dokazovania
pri rozhodovaní rešpektovať. Znalkyňa pri vypracovávaní záverov znaleckého posudku zohľadnila
negatívne správanie sa matky, jej zlý a nevhodný vplyv na dieťa, komplikované vzťahy medzi rodičmi

a napriek všetkému dospela k záveru, že nie je vhodné v súčasnosti zveriť maloletého V. do striedavej
starostlivosti rodičov, pretože je na matku citovo naviazaný, preferuje ju a striedavá starostlivosť by
znamenala pre dieťa psychickú traumu. Pokiaľ má súd však pochybnosti o v uvedenom smere, nemôže
nahrádzať závery znalca vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok
doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, alebo aby vypracoval nový posudok. Súd prvého stupňa

tiež môže nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude tiež skúmať,
či neexistuje priestor na rozšírenie styku oproti súčasnej úprave podľa nariadeného predbežného
opatrenia zmysle doporučení znalkyne na pojednávaní 10.10.2012, prípadne po doplnenom dokazovaní
navrhovanými svedkami.

Vo veci po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení podľa ust. § 132 O.s.p. opätovne rozhodnúť a
rozhodnutie zdôvodniť podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. zároveň rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.