Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614208204
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1614208204.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: W. zastúpený JUDr.

Ingrid Haulíkovou, advokátkou, Záhorácka 100, 901 01 Malacky, proti žalovaným: 1/ Tatra credit, a.s., so
sídlom Námestie Slobody č. 10, 921 01 Piešťany, IČO: 44 975 775, zastúpený L.I.B. legal s.r.o., IČO: 47
237 546, Pribinova 25, 810 11 Bratislava, 2/ S. 3/ F. obaja zastúpení advokátskou kanceláriou Consilior
Iuris s.r.o., IČO: 47 231 157, so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, za účasti intervenienta na strane
žalovaného 2/ a 3/: IR., v konaní o určenie neplatnosti časti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením.

Súd p r i z n á v a žalovanému 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením.

Intervenientovi na strane žalovaných 2/ a 3/ súd náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.07.2014 sa žalobca domáhal určenia čiastočnej
neplatnosti Úverovej zmluvy č. XXX/XX . uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 10.09.2012
v časti: článok I. ods. 1 písm. f), článok I. ods. 1 písm. i), článok I. ods. 1 písm. m), článok V, článok
XVIII ods. 1, na základe ktorej sa žalovaný 1/ zaviazal poskytnúť žalobcovi nebankový úver vo výške
5.000 €. Podľa splátkového kalendára sa žalobca zaviazal úver splatiť v siedmych mesačných splátkach

a to šesť splátok vo výške 150 € a siedmu splátku vo výške 5.000 €, splatnosť poslednej splátky
bola dojednaná 10.03.2013, celková výška záväzku žalobcu bola 5.900 €. V zmluve bola dohodnutá
ročná úroková sadzba vo výške 36 %, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 50,20 %, celkové
náklady 1.000 € a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100 €. Dojednaná výška ročnej úrokovej
sadzby 36 % je podľa názoru žalobcu v rozpore s právnymi predpismi, keďže v treťom štvrťroku 2012
bola priemerná úroková miera za spotrebiteľské a ostatné úvery poskytnuté domácnostiam do 1 roka
splatnosti vo výške 8,07 %. Dojednaná úroková miera je o 27,93 % vyššia ako priemerná úroková

miera podľa štatistík NBS. S ohľadom na výšku úrokovej sadzby je neprimerane vysoko stanovená
aj ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj "RPMN") vo výške 50,20%, keďže výrazne presahuje
priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov. Za neplatné ustanovenie zmluvy, ktoré je v rozpore so
zákonom, je možné tiež považovať dojednanú výšku nákladov vo výške 1000 €, ako aj ustanovenie čl.XVIII ods. 1 kde zmluvné strany dojednali, že ich právne vzťahy sa riadia Obchodníkom zákonníkom
bez ohľadu na povahu účastníkov, čo je pre žalobcu ako spotrebiteľa nevýhodné. V rozpore so zákonom
je taktiež ustanovenie čl. V. úverovej zmluvy, ktoré upravuje predmet zabezpečenia úveru, ktorý je v

zjavnom nepomere k výške poskytnutého úveru. Právne je neprijateľné, aby za spotrebiteľský úver vo
výške 5.000 € bolo poskytnuté zabezpečenie rodinným domom so zastavanou plochou 558 m2, ktorý
bol znaleckým posudkom ocenený vo výške 73.800 €. Uvedené ustanovenia sa považujú v zmysle
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné zmluvné podmienky, ktorých dôsledkom je ich
neplatnosť. Žalobca má na určení neplatnosti zmluvných ustanovení naliehavý právny záujem, pretože

bez požadovaného určenia bude zásadným spôsobom dotknutý na svojich spotrebiteľských právach,
ktoré boli porušené.

2. Podaním doručeným súdu dňa 29.06.2017 žalobca navrhol, aby do konania pristúpili na strane
žalovanéhožalovaný2/ažalovaný3/apožiadalozmenužalobytak,že súdurčí,žežalobcajevýlučným
vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom K.dbor katastrálny pre katastrálne územie U.a

LV č. XX. ako parcela registra „C" č. XX/X o výmere 425 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
parcela registra „C" č. XX/X o výmere 133 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba
súpisné číslo XX, nachádzajúca sa na pare. č. XX/X, druh stavby rodinný dom; ďalej žiadal, aby súd
uložil žalovanému 1/ povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 650 € z titulu vrátenia neprimerane vysokej
ročnej úrokovej sadzby (č.l. 87 spisu). Svoj procesný návrh odôvodnil ako v pôvodnej žalobe čiastočnou

neplatnosťou Úverovej zmluvy č. XXX/XX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 10.9.2012 v
častiach:článokI.ods.1písm.f),článokI.ods.1písm.i),článokI.ods.1písm.m),článokV.,článokXVIII
ods. 1, ktoré sú neprijateľné zmluvné podmienky. Ďalej uviedol, že zmluva o záložnom práve č. XXX/
XX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.09.2012 je neplatným právnym úkonom, pretože
bola uzatvorená na základe neplatného článku V. úverovej zmluvy, ktorý je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou. Neplatnosť článku V. úverovej zmluvy a záložnej zmluvy v ďalšom konaní žiadal riešiť
ako prejudiciálnu otázku pre rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu k predmetným
nehnuteľnostiam. Neplatnosť záložnej zmluvy si žalobca nemohol uplatniť v inom konaní, napr. v konaní
o určenie neplatnosti dražby, pretože § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
umožnil uplatnenie neplatnosti záložného práva ako dôvodu neplatnosti dražby až zákonom č. 106/2014

Z.z. s účinnosťou od 01.06.2014, teda v prekluzívnej 3 mesačnej lehote od vykonania dražby nebola
daná zákonná možnosť uplatniť neplatnosť záložného práva v konaní o neplatnosť dražby. Neplatnosť
článku I. ods. 1 písm. f), článku I. ods. 1 písm. i), článku I. ods. 1 písm. m) je potrebné v ďalšom
konaní riešiť ako prejudiciálnu otázku, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu o vrátení zaplatenej časti
úrokov z omeškania. Z dôvodu, že doterajší petit určovacej žaloby nie je v dôsledku opätovného prevodu

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam objektívne spôsobilý odstrániť spornosť v otázke
vlastníckeho práva žalobcu a z dôvodu, aby súdne rozhodnutie tvorilo pevný právny rámec, ktorý bude
zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov konania, je podľa názoru žalobcu potrebné v zmysle
§ 139 CSP zmeniť určovací petit žaloby na určenie vlastníckeho práva žalobcu a petit žaloby doplniť
o vrátenie časti zaplatených úrokov z omeškania, teda o zaplatenie sumy 650 €, o ktorú dohodnuté

úroky z omeškania presahujú obvyklú úrokov mieru poskytnutú za spotrebiteľské úvery so 6 mesačnou
splatnosťou.

3. Súd Uznesením č.k. 4C/49/2014-95 zo dňa 16.08.2017 pristúpenie ďalších subjektov do konania na
strane žalovaného, ako aj navrhnutú zmenu žaloby pripustil.

4. Žalovaný 1/ sa k zmenenej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 19.11.2017, uviedol, že žalobca
ako jediný dôvod, od ktorého odvíja vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili záloha a boli v
medziobdobí vydražené v dobrovoľnej dražbe, uvádza, že záložná zmluva bola neprijateľnou zmluvou
podmienkou, a je teda ako celok neplatná, nakoľko mal spotrebiteľ poskytnúť nepomerne vyššie

zabezpečenie ako bola hodnota záväzku a poukazuje na ocenenie znalcom X. na sumu 76.700 €.
Žalovaný 1/ uvádza, že citované ustanovenie § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka nadobudlo
účinnosť až novelou zák.č. 102/2014 Z.z. dňa 13.06.2014, vznik týchto vzťahov a nároky z nich sa
posudzujú podľa predpisov platných pred jeho účinnosťou (§ 879p Občianskeho zákonníka). Žalovaný
1/ popiera, že by hodnota zálohu bola 76.700 €, záloh bol pre účely dobrovoľnej dražby ocenený

súdnym znalcom na sumu 16.900 € a vydražený sumou 15.000 €, čo zodpovedá aj reálnej cene
tejto nehnuteľnosti v čase dražby na trhu. I v opačnom prípade by nepomer medzi zabezpečenou
pohľadávkou a zálohom nespôsoboval absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy. Žalovaný 1/ má za to, že
žalobca mal možnosť uplatniť neplatnosť záložnej zmluvy v konaní o určenie neplatnosti dražby aj prednovelizácie zákona o dobrovoľných dražbách s účinnosťou 01.06.2014, pričom toto právo aj využil a
žalobu podal, avšak sám zavinil zastavenie konania a teraz sa domáha určovacou žalobou vlastníckeho
práva k zálohu, ktorý bol kompletne zhodnotený, zrekonštruovaný a prevedený na tretie osoby, čo svedčí

o špekulatívnosti žaloby. Žalovaný 1/ sporuje aj uplatnený nárok na zaplatenie 650 € z titulu vrátenia
zaplatenej neprimerane vysokej úrokovej sadzby, žalobca uhradil žalovanému 1/ poplatok za úver 100
€ a 2 splátky vo výške 150 €, t.j. spolu 400 €, zvyšok pohľadávky bol uspokojený v dobrovoľnej dražbe.
Žalovanému 1/ nie je jasné, čoho vrátenia sa žalobca domáha, keď neuhradil žalovanému 1/ ani len
istinu poskytnutého úveru.

5. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu 26.09.2017, žiadali
žalobu zamietnuť. Uviedli, že nehnuteľnosti nadobudli od X. Kúpnou zmluvou zo dňa 31.03.2017,
vklad ich vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXXX/XXXX., vlastníctvo predávajúceho bolo na
liste vlastníctva zapísané na základe Osvedčenia o dobrovoľnej dražbe a kolaudačného rozhodnutia
vydaného obcou U. č.j. I.VI. zo dňa 14.11.2016, v čase predaja predávajúci nemal vedomosť o žiadnom

súdnom konaní, ktorého predmetom by boli prevádzané nehnuteľnosti.

6. Podaním doručeným súdu 25.09.2017 oznámil vstup do konania ako intervenient na strane
žalovaného 2/ a žalovaného 3/ IR., nakoľko ako priameho právneho predchodcu žalovaných 2/ a 3/
a predchádzajúceho vlastníka nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú U., a síce RD súp. č. XX a

pozemkov reg. C, parc. XX/X a XX/X, v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení sa výsledok konania
(prípadný úspech žalobcu) týkajúci sa určenia vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti ho bezprostredne
týka.

7. Žalovaný 2/, žalovaný 3/ a intervenient na strane žalovaného 2/ a 3/ vo svojich vyjadreniach

zhodne uviedli, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemali vedomosť o súdnom konaní, ktorého
predmetomjeurčenievlastníckehoprávakpredmetukúpnejzmluvy,nalistevlastníctvanebolazapísaná
žiadna poznámka o vedení súdneho konania. Neplatnosť úverovej zmluvy neznamená bez ďalšieho
automaticky zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takáto príčinná súvislosť je medzi úverovou
zmluvou a platnosťou dobrovoľnej dražby. Zmenu vlastníckeho práva je možné v prípade nadobudnutia

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou dosiahnuť iba a výlučne špeciálnou formou
určovacej žaloby v zmysle § 21 zákona o dobrovoľných dražbách, nemožno v tomto prípade použiť
všeobecnú určovaciu žalobu podľa CSP. Žalobca túto možnosť v lehote využil avšak konanie
bolo zastavené uznesením č.k. 6C/457/2013-55, právoplatným ku dňu 19.03.2016. Nakoľko uplynula
prekluzívna lehota 3 mesiace pre určenie dobrovoľnej dražby za neplatnú, žalobca stratil možnosť sa

domáhať jej neplatnosti. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy dňa 10.07.2014, t.j.
cca 10 mesiacov po dražbe, čím rovnako nesplnil podmienku 3 mesiace, aj keby táto žaloba obsahovala
náležitosti v zmysle § 21 zákona o dobrovoľných dražbách. Čo sa týka námietky žalobcu, že neplatnosť
záložnej zmluvy v súvislosti s určením vlastníckeho práva si nemohol uplatniť v konaní o určenie
neplatnosti dražby z dôvodu novelizácie zákona o dobrovoľných dražbách s účinnosťou až ku dňu

01.06.2014, intervenient má za to, že to bolo možné aj pred účinnosťou novely pre právne vady týkajúce
sa neplatnosti úverovej a následne záložnej zmluvy, ktoré by ako prejudiciálne otázky v konaní o určenie
neplatnosti dražby spôsobili neexistenciu oprávneného subjektu, navrhovateľa dražby, záložného
veriteľa, eventuálne neexistenciu spôsobilej pohľadávky. Okrem toho mali dotknuté osoby právo v
zmysle OSP ešte pred dražbou samotnou požiadať súd o vydanie predbežného opatrenia smerujúce

k upusteniu od vykonania dražby dražobníkom. Intervenient sa tiež dovoláva princípov právnej istoty a
ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, v zmysle ktorých sa poskytuje ochrana dobromyseľnému
tretiemu nadobúdateľovi veci, t.j. v súdenej veci žalovanému 2/ a 3/ (Uznesenie ÚS SR, sp.zn. I. ÚS
50/2010), preto na požadovanom určení žalobca nemá naliehavý právny záujem. Intervenient ďalej
namieta, že predmet dobrovoľnej dražby už neexistuje, nakoľko spracovaním rozsiahlymi stavebnými

prácami vznikol nový predmet, vzhľadom k "hodnote" účelných investícii žalobcom blížiacej sa nule,
je v rozpore s elementárnou logikou spochybňovať nepomer k hodnoty nehnuteľnosti k zabezpečenej
pohľadávke v prípade, ak žalobca sám nadobudol nehnuteľnosť za sumu 15.000 €, pričom už vtedy bola
nehnuteľnosť ohodnotená pre účely dobrovoľnej dražby podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý
vypracoval znalec X., na odhadovanú hodnotu 26.600 €. V prípade žalobcu a aj v prípade intervenienta

bolacenadosiahnutávydraženímtakmerzhodnácca15.000€,vtomprípadejezabezpečenievzhľadom
na výšku úveru poskytnutého žalovaným 1/ absolútne v súlade s obvyklou, bežnou mierou opatrnosti.8. Podľa § 297 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu
nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre
zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové

tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

9. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany,
vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav:

10.ZobsahuZmluvyoúvereč.XXX/XXzodňa10.09.2012súdzistil,žežalobcaakodlžníkažalovaný1/
ako veriteľ uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobcovi úver vo výške 5.000 €,
žalobca sa zaviazal úver splatiť v siedmych mesačných splátkach, šesť splátok vo výške 150 € a siedma
splátka vo výške 5.000 €, splatnosť poslednej splátky bola dojednaná 10.03.2013. Celková suma úveru
predstavovala5.900€.Dojednanáročnáúrokovásadzbapredstavovala36%,ročnápercentuálnumieru
nákladov 50,20 %, celkové náklady spotrebiteľa 1.000 € a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100 €.

11. Podľa článku I. ods. 1 písm. f), i), m) Zmluvy o úvere, na základe tejto zmluvy sa veriteľ zaväzuje
dlžníkovi poskytnúť nebankový úver (ďalej len „úver") do výšky a v mene podľa článku Čl. I. bod l/
a), a to za podmienok dohodnutých v tejto zmluve (ďalej len „Úverová zmluva" alebo „ÚZ"). Dlžník sa
zaväzuje použiť peňažné prostriedky z úveru na dohodnutý účel uvedený v Čl. 1. bod l, a poskytnutý úver

vrátane príslušenstva splatiť, platiť úroky, úroky z omeškania, náklady, poplatky a plniť ďalšie podmienky
dohodnuté v ÚZ, o.i.: f) Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 50,20% p.a., i) ročná úroková
sadzba; 36% p.a., m) celkové náklady 1.000 €.

12. Podľa článku V. Zmluvy o úvere, dlžník resp. záložca, ak nie je totožný s dlžníkom, na zabezpečenie

splatenia úveru, jeho príslušenstva a všetkých ostatných poplatkov a platieb, ktoré je podľa tejto ÚZ
povinný znášať, sa zaväzuje v deň podpisu ÚZ uzavrieť Zmluvu o záložnom práve podľa § 151a a nasl.
Obč. zák. k nehnuteľnostiam zapísaným zapísaných na LV č. XX, vedených Správou katastra K. pre
okres K., obec U., katastrálne územie U. a to parc.č. XX/X., zastavané plochy a nádvoria o výmere 437
m2,parc.č.XX/Xzastavanéplochyanádvoriaovýmere121m2,rozost.stavberekonštrukciaaprístavba

rod. domu č. súp. XX na parc.č. XX/X. Na nehnuteľnostiach viazlo záložné právo v prospech INFINANCE
CREDIT,s.r.o.,Jilemnického2,91101Trenčín,IČO:44732911nazabezpečeniepohľadávkyzáložného
veriteľa, ktorá vznikla zo Zmluvy o úvere č. XXXXX . zo dňa 27.06.2012 na nehnuteľnosti pozemok C-
KN parc.č. XX/X, XX/X a rodinný dom s.č. XX . s rozostavanou rekonštrukciou, prístavbou, nadstavbou
v zmysle Záložnej zmluvy, C. právopl. 13.07.2012. Podľa článku XVIII ods. 1. Zmluvy o úvere k zániku

záväzku z tejto zmluvy dôjde v prípade, ak si dlžník splnil všetky záväzky a prípadné pohľadávky
vyplývajúce mu z tejto zmluvy.

13. Z notárskej zápisnice vyhotovenej notárom S. č. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, zaevidovanej
v centrálnom registri pod č. R. zo dňa 18.09.2013 vyplýva, že na základe Oznámenia o dobrovoľnej

dražbe č. DD XX/XXXX, ktoré bolo zaregistrované pod č. R. zo dňa 05.08.2013, príklepom nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dražby, zapísaným na liste vlastníctva č. XX
zo dňa 14.03.2017 pre okres K. obec U., katastrálne územie U. parcela registra „C" č. XX/X o výmere
425 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C" č. XX/X o výmere 133 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné číslo XX, nachádzajúca sa na pare. č. XX/

X, druh stavby rodinný dom, vo vlastníctve žalobcu, X.. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva
bolo vydané žalovaným 1/. Ďalšími ťarchami vedenými na príslušnom liste vlastníctva v čase konania
dražby bolo záložné právo v prospech SKOFIN s.r.o. a Exekučné záložné právo z exekučného príkazu
EX 18535/2012-14 v prospech veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. Všeobecná hodnota predmetu
dražby bola určená znaleckým posudkom X. zo dňa 11.07.2013 na sumu 16.900 €. Predmet dražby bol

vydražený za sumu 14.500 €.

14. Z Kolaudačného rozhodnutia č. I. zo dňa 14.11.2016 vydaného Obcou U.. vyplýva, že Obec U.G. ako
príslušný stavebný úrad povoľuje v prospech X. užívanie stavby Rekonštrukcia, prístavba a nadstavba
rodinného domu č súp. XX a žumpa na parc.č. XX/X, k.ú. U.

15. Z listu vlastníctva č. XX zo dňa 14.03.2017 pre okres K. obec U., katastrálne územie ZG. vyplýva, že
X. bol výlučným vlastníkom nehnuteľností parcela registra „C" č. XX/X o výmere 425 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C" č. XX/X . o výmere 133 m2, druh pozemku zastavanéplochy a nádvoria, stavba súpisné číslo XX., nachádzajúca sa na parc. č. XX/X, druh stavby rodinný
dom, a to na základe Osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby R.
16. Z listu vlastníctva č. XX zo dňa 16.06.2017 pre okres K., obec U. katastrálne územie U. vyplýva, že

žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parcela registra „C" č. XX/X o
výmere 425 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C" č. XX/X o výmere
133 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné číslo XX, nachádzajúca sa na
parc. č. XX/X, druh stavby rodinný dom, každý v podiele 1 k celku. Vlastnícke právo nadobudli Kúpnou
zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. C. právoplatným dňa 09.05.2017 (zmluva založená na č.l.

119 a nasl. spisu). Na nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. v
zmysle Záložnej zmluvy č. C. Na liste vlastníctva nie je vedená žiadna informatívna poznámka. Žalovaný
2/ a žalovaný 3/ sú spoluvlastníkmi nehnuteľností aj v čase rozhodovania súdu v merite, ako to vyplýva
z verejne dostupných údajov katastra.

17.Zobsahupripojenéhospisutunajšiehosúdusp.zn.6C/457/2013vyplýva,žežalobcauplatnilžalobou

doručenou súdu dňa 18.12.2013 voči žalovanému 1/, žalovanému 2/ spoločnosti Public auction, s.r.o.
(dražobník) a žalovanému 3/ X. neplatnosť dražby nehnuteľností zo dňa 18.09.2013, žalobu zobral späť
pred prvým pojednávaním dňa 09.02.2016. Uznesením č.k. 6C/457/2013-55 zo dňa 09.02.2016 bolo
konanie zastavené. Voči rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok a nadobudlo právoplatnosť dňa
19.03.2016.

18. Z verejne dostupných údajov o priemernej výške úrokových sadzieb z úverov zverejnených na
webovej stránke Národnej banky Slovenska ( ), že v treťom štvrťroku 2012 bola priemerná miera za spotrebiteľské úvery a
ostatné úvery poskytnuté domácnostiam so splatnosťou do 1 roka v sadzbe 8,07 % ročne.

19. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta prvá, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

29. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy“), sa spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

32. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

20. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

34. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

35. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36. Podľa § 2 písm. a) zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách účinného v čase konania dražby
18.09.2013, dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva
k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred
neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom

naosobu,ktoráurobínajvyššiuponuku,prejdepríklepomlicitátoravlastníckealeboinéprávokpredmetu
dražby,aleboverejnékonanie,ktorébololicitátoromukončenézdôvodu,ženebolourobenéaninajnižšie
podanie.37. Podľa § 21 ods. 2 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní

do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná
len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23 ).

38.Podľa§21ods.3zák.č.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách,osoba,ktorápodalanasúdežalobu
podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnej správe katastra nehnuteľností začatie súdneho konania.

39. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Vychádzajúc zo

žaloby v znení jej poslednej zmeny sa žalobca v konaní domáha určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností vedených Okresným úradom Malacky, odbor katastrálny pre katastrálne územie Záhorská
Ves, na LV č. 20 ako parcela registra „C" č. 73/1 o výmere 425 m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, parcela registra „C" č. 73/2 o výmere 133 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
stavba súpisné číslo 50, nachádzajúca sa na parc. č. 73/2, druh stavby rodinný dom (prvý petit žaloby);

a ďalej sa domáha uloženia povinnosti žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 650 € z titulu vrátenia
neprimerane vysokej ročnej úrokovej sadzby (druhý petit žaloby).

40. Je zrejmé, že prvý petit (určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností) je žalobou podľa § 137
písm. c) CSP, ide o tzv. určovaciu žalobu, predpokladom úspešnosti ktorej je preukázanie naliehavého

právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý
právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä vtedy, ak by bez
určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo jeho postavenie by sa stalo neistým. Takáto neistota musí
existovať v čase rozhodovania súdu v merite. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne

postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).

41. Žalobca určovaciu žalobu odôvodňuje neplatnosťou zmluvy o záložnom práve č. XXX/XX zo
dňa 10.09.2012, nakoľko bola uzatvorená na základe neplatného článku V. úverovej zmluvy, ktorý je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, túto neplatnosť navrhuje riešiť ako prejudiciálnu otázku. Žalobca

dôvodí, že neplatnosť záložnej zmluvy si nemohol uplatniť v konaní o určenie neplatnosti dražby,
pretože § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách sa novelizoval o možnosť
uplatnenia neplatnosti záložného práva až zákonom č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2014, a
teda v prekluzívnej 3 mesačnej lehote od konania dražby nebola zákonná možnosť uplatniť neplatnosť
záložného práva v konaní o neplatnosť dražby.

42. Z vykonaného dokazovania o hmotnoprávnom vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ vyplýva, že žalovaný
1/ bol veriteľom zo zmluvného vzťahu z úverovej zmluvy a záložným veriteľom zo záložnej zmluvy, nebol
vlastníkom draženej nehnuteľnosti a nie je ním ani v čase rozhodovania súdu. Na to, aby sa niekto
stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide;

stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba
(v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom

práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok

pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnejpovinnosti(žalovaný),niejenositeľomhmotno-právnejpovinnosti,oktorúvkonaníide(rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a
aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Žalobca v časti žaloby o určenie vlastníckeho práva nepreukázal žiadny
hmotnoprávny vzťah žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam, ktorých určenia vlastníckeho práva sa domáha,
právne postavenie žalobcu by sa vo vzťahu k žalovanému 1/ nijako nezmenilo.

43. Čo sa týka vzťahu žalobca - žalovaný 2/ a žalovaný 3/ v časti žaloby o určenie vlastníckeho
práva, títo sú v čase rozhodovania súdu spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. U., vedených na LV č.
XX., vlastnícke právo nehnuteľnostiam nadobudli Kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č.
C., právoplatným 09.05.2017. Nehnuteľnosti nadobudli od X. (intervenienta na strane žalovaného 2/

a 3/). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 18.09.2013 sa konala dražba nehnuteľností, jej
priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou vyhotovenou notárom S., evidovanou v centrálnom registri
pod č. NCRls 32449/2013. Z oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 18.09.2013 vyplýva,
že vydražiteľom sa stal X.. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že žalobca uplatnil žalobou doručenou
tunajšiemu súdu dňa 18.12.2013 neplatnosť tejto dražby nehnuteľností. Konanie bolo vedené tunajším
súdom pod spis. zn. 6C/457/2013. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca zobrať žalobu

pred prvým pojednávaním dňa 09.02.2016 späť, súd uznesením č.k. 6C/457/2013-55 zo dňa 09.02.2016
konanie zastavil. Voči rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok a nadobudlo právoplatnosť dňa
19.03.2016. V súdenej veci žalobca uplatnil žalobu neplatnosť dražby až návrhom na zmenu žaloby
podaním doručeným súdu 09.02.2016 (teda ešte pred právoplatnosťou zastavenia konania o rovnakom
predmete sporu vo veci 6C/457/2013 dňa 19.03.2016), a rozšírením ďalších subjektov do konania

(v časti určenia neplatnosti časti úverovej zmluvy zotrval na pôvodnej žalobe). Súd uznesením č.k.
4C/94/2014-64 zo dňa 06.12.2016 zmenu žaloby nepripustil, nakoľko zmena podanie podľa obsahu
bolo novou žalobou o neplatnosť dražby podanou podľa § 21 zákona o dobrovoľných dražbách z
iných dôvodov, ako znela pôvodná žaloba a výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom
o zmenenej žalobe. ďalšou zmenou žaloby doručenou 29.06.2017 žalobca navrhol, aby do konania

pristúpili na strane žalovaného žalovaný 2/ a žalovaný 3/ a požiadal o zmenu žaloby tak, že sa
domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záložného práva a
uloženia povinnosti žalovanému 1/ uhradiť žalobcovi sumu 650 € z titulu vrátenia neprimerane vysokej
ročnej úrokovej sadzby, pričom ako predbežnú otázku navrhol súdu riešiť čiastočnú neplatnosť Úverovej
zmluvy č. XXX/XX (v častiach ako je uvedené v pôvodnej žalobe) a neplatnosť záložnej zmluvy podľa

článku V. úverovej zmluvy ako neprijateľných zmluvných podmienok, pričom dôvodil, že neplatnosť
záložnej zmluvy si nemohol uplatniť v konaní o určenie neplatnosti dražby, pretože § 21 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách umožnil uplatnenie neplatnosti záložného práva ako dôvodu
neplatnosti dražby až zákonom č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2014. Súd pristúpenie ďalších
subjektov do konania na strane žalovaného, ako aj navrhnutú zmenu žaloby pripustil, nakoľko výsledky

doterajšieho dokazovania môžu byť podkladom pre zmenenú žaloby (po zmene ako dokazovanie vo
vzťahu k prejudiciálnym otázkam, ktoré žalobca navrhol vyriešiť).

44. Dražba je verejné konanie, ktorého dôsledkom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva
k predmetu dražby. Na základe dobrovoľnej dražby vydražiteľ s poukazom na § 21 ods. 1 zákona č.

527/2002 Z.z. nadobúda vlastnícke právo k vydraženej veci prechodom na základe právnej skutočnosti,
ktorou je príklep licitátora (v spojení so zaplatením ceny dosiahnutej vydražením). Ide o nadobudnutie
vlastníckeho práva na základe inej právnej skutočnosti (§ 132 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie
§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách oprávňuje osobu, ktorá sa cíti byť dotknutá na svojich
právach, domáhať sa určenia neplatnosti dražby v lehote 3 mesiace odo dňa príklepu, pričom ide o

lehotu prekluzívnu, po jej uplynutí právo zaniká. Právna úprava preklúzie práva dbá na zabezpečenie
istoty právnych, najmä vlastníckych vzťahov a chráni osobu vydražiteľa, ktorý márnym uplynutím lehoty
upravenej v § 21 ods. 2 zákona nadobúda istotu, že jeho vlastníctvo nebude spochybnené. Zákonnú
výnimku z preklúzie práva uplatniť neplatnosť dražby predstavoval aj v čase konania dražby prípad,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu

alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt
podľa osobitného predpisu, čo sa však netýka súdenej veci. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby
nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako
otázku prejudiciálnu (predbežnú). (uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 186/2010, tiež NS SR sp. zn. 3 Cdo
272/2007, Zo súdnej praxe č. 47/2008, NS SR sp. zn. 2 Cdo 66/2008 (viď. R 23/2010) alebo tiež sp.

zn. 5 Cdo 51/2009).

45. Za takto ustáleného skutkového a právneho stavu potom súd dospel k záveru, že nie je možné
žalobcu s ohľadom na všetky okolnosti považovať za bdelého vlastníka a teda nemôže mať právnyzáujem na určení svojho vlastníckeho práva. Súd poukazuje v súdenej veci na právne závery
vyslovené Nálezom ÚS SR sp. zn. I. US 549/2015-33 zo dňa 16.03.2016 uvedené v bodoch 15. a 16.
odôvodnenia, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje: „15. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov

súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa
od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej
viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť
istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R
14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecne sudy musia

vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. 16. Ústavný sud z hľadiska poskytnutia
ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.
Tým sa dostavajú do vzájomnej kolízie obidve ústavne hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte)
a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iris ad alium transfere

potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však
nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť
na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutne zvažovať všeobecne súvislosti tohto typu kolízie
základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko ma
niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť

o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom
správnom (katastrálnom) konaní.“. K rovnakému záveru dospela tiež rozhodovacia činnosť najvyšších
autorítvpríbuznomprávnomprostredíČeskejrepubliky,zktorejvyplýva,ženevyhnutnýmpredpokladom
pre tento ordinárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobra viera nadobúdateľa, ktorú sú
všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom

už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. (Ústavný
sudČeskejrepublikynapr.III.US415/15avostatnomnálezespis.zn.III.US247/14z28.januára2016).

46. Nakoľko súd v časti uplatneného nároku o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dospel k
záveru, že žalovaný 1/ nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou

uplatnený nárok, nebol a ani nie je vlastníkom nehnuteľností, súd žalobu v tejto časti voči žalovanému
1/ zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. V prípade nedostatku vecnej legitimácie ide
o taký dôvod pre zamietnutie žaloby, so zreteľom na ktorý nebolo potrebné vykonávanie ďalšieho
dokazovania. Žalobca sa dovoláva, aby v otázke určenia vlastníckeho práva súd ako predbežnú
otázku riešil neplatnosti záložnej zmluvy ako dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby. Otázku neplatnosti

dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v konaní spis. zn. 4C/49/2014 ani ako otázku prejudiciálnu
(predbežnú), nakoľko si túto žalobca neuplatnil v prekluzívnej lehote v konaní podľa § 21 ods. 2 zákona
č. 526/200 Z.z., preto s ohľadom zánik práva žalobcu ani v prípade, že by bola vecná pasívna legitimácia
žalovaného 1/ daná, by nemohol mať žalobca s poukazom na určení vlastníckeho práva naliehavý
právny záujem aj s poukazom na dôvody uvádzané nižšie:

47. V časti uplatneného nároku o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam voči žalovanému 2/ a
žalovanému 3/ súd zohľadnil princíp ochrany dobrej viery žalovaných 2/ a 3/ ako ďalších nadobúdateľov
nehnuteľností, ako aj intervenienta na strane žalovaných, ktorý je vydražiteľom nehnuteľnosti. Žalobca
sa zákonom stanoveným spôsobom neplatnosti dražby nedovolal, naopak, žalobu v konaní o neplatnosť

dražby vzal späť bez relevantného dôvodu, konanie bolo zastavené uznesením č.k. 6C/457/2013-55,
právoplatným dňa 19.03.2016. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ nadobudli vlastnícke právo s dôverou nielen
v právny stav prezentovaný predávajúcim, ale aj dôverou v právny stav nehnuteľností vyplývajúci z
evidencie príslušných orgánov štátu. Žalobcovi nemožno priznať ochranu ako bdelému vlastníkovi, a
preto na požadovanom určení, že je vlastníkom nehnuteľností, nemôže mať naliehavý právny záujem.

Ak súd zamieta určovaciu žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne
sa zaoberať žalobou vo veci samej (rozhodnutia NS SR spis. zn. 1Cdo 26/07, spis. zn. 2Cdo 231/07,
spis. zn. 1Cdo 91/2006).

48. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že neplatnosť záložnej zmluvy si žalobca

nemohol uplatniť v konaní o určenie neplatnosti dražby z dôvodu, že § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z.z. sa novelizoval o možnosť uplatnenia neplatnosti záložného práva až zákonom č. 106/2014 Z.z. s
účinnosťou od 01.06.2014 a v prekluzívnej 3 mesačnej lehote od príklepu nebola daná zákonná možnosť
uplatniť neplatnosť záložného práva v konaní o neplatnosť dražby. Ustanovenie § 21 ods. 2 zákonaaj v čase konania dražby umožňovalo každej osobe, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach
domáhať sa určenia neplatnosti dražby súdom v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona,
t.j. zákona č. 527/2002 Z.z. Z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona vyplýva, že navrhovateľom dražby je

o.i. osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), podľa § 7 od. 2 je navrhovateľ
dražby povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť, ak je navrhovateľom dražby
záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa
navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona. Tvrdená neplatnosť záložnej zmluvy by mala za
následok neexistenciu záložného veriteľa, t.j. navrhovateľa dražby, navrhovateľ dražby nebol osobou

oprávnenou vykonávať záložné právo, a teda neplatnosti z tohto dôvodu bolo možné sa domáhať aj
pred účinnosťou zák.č. 106/2014 Z.z. Reštriktívny výklad právnej normy žalobcom nemá oporu v znení
dotknutého ustanovenia.

49. Ďalej si žalobca voči žalovanému 1/ uplatnil nárok na zaplatenie sumy 650 € z titulu vrátenia
neprimerane vysokej ročnej úrokovej sadzby, pričom žiada, aby súd posúdil neplatnosť článku I. ods.

1 písm. f), článku I. ods. 1 písm. i), článku I. ods. 1 písm. m) zmluvy o úvere ako prejudiciálnu otázku,
ktorá má význam pre rozhodnutie súdu o vrátení zaplatenej časti úrokov z omeškania (z kontextu žaloby
má zrejme žalobca na mysli zmluvný úrok, nie úrok z omeškania). Z článkov I. ods. 1 písm. f), i),
m) Zmluvy o úvere, ktorých tvrdená neplatnosť podľa žalobcu spôsobuje vznik práva žalovaného na
vrátenie zaplatenej sumy 650 € titulom vrátenia neprimerane vysokej ročnej úrokovej sadzby, ide o

nasledovné zmluvné podmienky: f) ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 50,20% p.a., i) ročná
úroková sadzba; 36% p.a., m) celkové náklady 1.000 €.

50. Nárok na vrátenie sumy 650 € odôvodňuje tým, že dojednaná výška ročnej úrokovej sadzby vo
výške 36 % je v rozpore s právnymi predpismi, keďže v treťom štvrťroku 2012 bola priemerná úroková

miera za spotrebiteľské a ostatné úvery poskytnuté domácnostiam do 1 roka splatnosti vo výške 8,07
%. Dojednaná úroková miera je o 27,93 % vyššia ako priemerná úroková miera podľa štatistík NBS,
s ohľadom na výšku úrokovej sadzby je neprimerane vysoko stanovená aj ročná percentuálna miera
nákladov50,20%,keďževýraznepresahujepriemernúročnúpercentuálnumierunákladovazaneplatné
ustanovenie zmluvy, ktoré je v rozpore so zákonom je možné tiež považovať dojednanú výšku nákladov

vo výške 1000 €.

51. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobcovi úver vo výške 5.000 €, žalobca sa
zaviazal úver splatiť v 7 mesačných splátkach, 6 splátok vo výške 150 € a 7. splátku vo výške 5.000 €,

celková suma úveru predstavovala 5.900 €. Splatnosť poslednej splátky bola stanovená na 10.03.2013.
Dojednaná ročná úroková sadzba predstavovala 36 %, ročná percentuálnu mieru nákladov 50,20 %,
celkové náklady spotrebiteľa 1.000 € a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100 €.

52. Je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné

hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Zmluvu súd preto zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z.).

53. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý

požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o

úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieruvdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn.
5 Cdo 26/2011). Zmluva obsahuje ročnú úrokovú sadzbu dojednanú vo výške 36 %, pričom je potrebné

súhlasiť so žalobcom, že v treťom štvrťroku 2012 bola priemerná úroková miera za spotrebiteľské a
ostatnéúveryposkytnutédomácnostiamdo1rokasplatnostivovýške8,07%,pretoniejemožnédospieť
k záveru, že pri dojednaní výšky úrokovej sadzby 36 % ročne veriteľ postupoval v súlade s dobrými
mravmi a takúto výšku odplaty za užívanie požičanej istiny posúdiť ako primeranú, takéto zmluvné
dojednanie je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

54. Žalobca sa domáha vrátenia sumy 650 € titulom neprimerane vysokej úrokovej sadzby, ktoré
z dôvodu neplatnosti právneho úkonu je bezdôvodným obohatením, avšak súd napriek záveru o
neplatnosti zmluvného dojednania dospel k záveru, že ani v tejto časti žalobe nie je možné vyhovieť.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že vôbec zaplatil žalovanému 1/ sumu 650 € z titulu
zmluvných úrokov, keď listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca uhradil žalovanému 1/ len spolu

sumu 400 €, a to 100 € poplatok za poskytnutie úveru dojednaný v zmluve a dve splátky vo výške
150 €. Žalovaný 1/ poskytol žalobcovi sumu 5.000 €, pričom žalobca nepreukázal, že žalovaný 1/ bol
uspokojený z výťažku dražby nad rámec záväzku zo zmluvy o úvere, ničím nepreukázal, že žalovanému
1/ vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu práve vo výške 650 €. Z uvedeného dôvodu ani
neuniesol dôkazné bremeno, že sa žalovaný 1/ na úkor žalobcu obohatil sumou 650 €, preto súd žalobcu

aj v tejto časti zamietol.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

58. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú
naplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonaniapodľazásadyúspechuvoveci,súdvšak
dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.

Žalobcovi bol síce Centrom právnej pomoci priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc dňa 17.03.2014,
avšak bez ďalšieho nie je možné z tejto skutočnosti vyvodiť existenciu výnimočných okolností prípadu,
ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania úspešnému účastníkovi. Žalobca netvrdil a teda ani
nepreukazoval, že jeho osobné a majetkové pomery v čase rozhodovania súdu o trovách konania
odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi z dôvodov hodných osobitného

zreteľa (analog. uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 118/2017).

59. O trovách konania žalovaného 1/ a žalovaných 2/ a 3/ preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP
vo veci bol plne úspešný žalovaný 1/ a tiež žalovaní 2/ a 3/ ako procesní spoločníci (spoluvlastníci
nehnuteľnosti), preto im vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu 100

%. Intervenientovi na strane žalovaných 2/ a 3/ z dôvodu procesnej ekonómie nárok na náhradu trov
konania súd nepriznal, nakoľko výslovne uviedol, že si neuplatňuje náhradu trov konania voči žalobcovi.
(analog. Uznesenie NS SR sp. zn. 7 Cdo 14/2018, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy
nevznikli,jevsúladesčl.17základnýchprincípovCivilnéhosporovéhoporiadku,zakotvujúcimprocesnú
ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva).

60.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).