Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716895598
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716895598.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
v Bratislave, na ul. Mýtnej č. 48, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
v Bratislave, na ul. Mýtnej č. 48, proti žalovanému: G.A. O., P.. XX.XX.XXXX, Y.Ý. J. E., P. S.. O.. H.
Č.. XXXX/XX, právne zastúpenému: Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom v Prešove, na

ul. Levočskej č. 4703/89, o zaplatenie sumy 3.133,62 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 10.01.2018 č.k. 9Csp 5/2016-50 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom konanie čiastočne zastavil o sumu 1.107,19 Eur s úrokom

z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.107,19 Eur od 29.07.2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100
%.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným
dňa12.03.2012zmluvuoposkytnutípôžičky.Išlootypovúformulárovúzmluvu,ktorejzneniebolovopred

pripravené zo strany právneho predchodcu žalobcu. Všeobecné obchodné podmienky neboli súčasťou
formulárovej zmluvy a neboli žalovaným podpísané. Právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky v zmluve dohodnuté nebolo, a preto písomné podanie právneho
predchodcu žalobcu zo dňa 20.07.2013 sa posúdilo ako odstúpenie od zmluvy, čím sa zmluva od
začiatku zrušila a žalobca mal právo žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia v subjektívnej dvojročnej
premlčacej dobe, ktorá uplynula najneskôr dňa 21.07.2015. Žaloba bola podaná dňa 11.07.2016 po

uplynutípremlčacejdoby,apretosúdprvejinštanciežalobuvprevyšujúcejčastizamietol.Ohľadnesumy
1.107,19 Eur s prísl. konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby zastavil.

3. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou nenapadnutého výroku o čiastočnom zastavení konania, podal v

zákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Navrholrozsudokzmeniťtak,abyžalovanýbolzaviazaný
nazaplateniesumy2.026,43Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,50ročnezosumy2.026,43Eur
od 29.07.2013 do zaplatenia. Ako dôvod uviedol, že listom zo dňa 20.07.2013 nedošlo k odstúpeniu od
zmluvy. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len
ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. V prejednávanom prípade
nebol splnený ani jeden zákonný predpoklad pre platné odstúpenie od zmluvy. Zákon č. 129/2010

Z.z. neumožňuje veriteľovi odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Taktiež možnosť odstúpenia
od zmluvy nebola účastníkmi zmluvne dojednaná. Už len na základe týchto skutočností nie je možnélist s označením ako ,,predžalobná upomienka" označiť za odstúpenie od zmluvy. Pri hodnotení tohto
listu nie je možné použiť ani ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože sa nejedná
o pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy, ale o hodnotenie toho, ktoré z možných práv právny

predchodca žalobcu ako účastník zmluvného vzťahu využil. Súd prvej inštancie nemôže svojim vlastným
právnymhodnotenímnahrádzaťvôľuúčastníkazmluvnéhovzťahuarozhodovaťotom,aképrávoprávny
predchodca žalobcu využil. Zo žiadneho úkonu právneho predchodcu nevyplýva, aby od úverovej
zmluvy odstúpil a takýto prejav nikdy neurobil. Listom zo dňa 20.07.2013 právny predchodca žalobcu
realizoval oprávnenie predčasne žiadať o zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu neplatenia dohodnutých

splátok v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Márnym uplynutím lehoty na zaplatenie
pohľadávky nastala dňa 28.07.2013 splatnosť pohľadávky, ktorá sa tak premlčuje v zákonnej všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobcom uplatnená
pohľadávka tak v čase začatia sporu dňa 11.07.2016 premlčaná nebola.

5. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho

napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

6. Za odstúpenie od zmluvy nemožno považovať podanie právneho predchodcu žalobcu zo dňa
20.07.2013 (č.l. 5 spisu). Z obsahu tohto podania označeného ako „predžalobná upomienka“ vôbec

nevyplýva, aby ním právny predchodca žalobcu chcel odstúpiť od uzatvorenej zmluvy. Podľa tohto
listu žalovaný ako dlžník napriek snahe veriteľa nevzal vážne predchádzajúce upozornenie týkajúce sa
zmluvy č. XXXXXXX, ktorým mu veriteľ poskytol poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky,
a preto ho právny predchodca žalobcu dôrazne vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo
v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy. V tejto predžalobnej upomienke právny

predchodca žalobcu oznámil žalovanému celkovú istinu nesplatenej pôžičky a vyzval žalovaného na
jej úplné zaplatenie v trojdňovej lehote počítanej od doručenia upomienky na presne špecifikovaný
účet. Obsahom predžalobnej upomienky je tiež upozornenie právneho predchodcu žalobcu, že márnym
uplynutím stanovenej lehoty začne vymáhať vyššie uvedenú pohľadávku spolu s príslušenstvom v
súlade so zmluvou a zákonom a to vybratým spôsobom z alternatív uvedených vo Všeobecných

obchodných podmienkach, prípadne realizáciou zabezpečenia. V závere predžalobnej upomienky je
dlžník veriteľom upozornený, že svojim konaním, resp. nečinnosťou naplnil ustanovenia zmluvy, ktoré
veriteľa oprávňujú okrem iného aj na uplatňovanie si všetkých nákladov spojených s vymáhaním, k
čomu bez ďalšieho upozornenia aj pristúpi. Z obsahu a ani z označenia uvedeného písomného prejavu
právneho predchodcu žalobcu voči dlžníkovi nevyplýva, aby ním veriteľ mienil odstúpiť od zmluvy o

poskytnutí pôžičky, a preto konštatovanie súdu prvej inštancie o platnom odstúpení od zmluvy nemá
podklad vo vykonanom dokazovaní. Z tohto dôvodu nie je správny ani záver poukazujúci na potrebu
aplikácie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia
vyplývajúcej z ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody umožňujúce posúdiť žalobou uplatnený nárok ako nedôvodný, z
odôvodnenia rozhodnutia vôbec nevyplývajú. V tomto smere je preto rozsudok nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov.

8. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je

predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

9. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.10. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok

je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd

v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.

11. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

12. Keďže nevyhodnotenie, resp. nesprávne vyhodnotenie právne významných skutočností
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu,
ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
rozsudok v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

13. V ňom bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť podanej žaloby a následne
vo veci rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

14. Súd prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v

novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

15. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).