Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/98/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204744
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617204744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v právnej veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému Y. I., nar. X.X.XXXX,
s trvalým pobytom R. XXXX/X, W. I.Š., o zaplatenie sumy 2.478,58 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 2.6.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 2.478,58 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 2.478,58 eur od

20.5.2017 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a
právnymi tvrdeniami. Žalobca a žalovaný uzatvorili 8.1.2013 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej žalobca pre žalovaného ako majiteľa účtu, zriadil a viedol bežný účet č. G.. Podľa zmluvy
bol žalobca oprávnený za poskytovanie svojich produktov a služieb účtovať na ťarchu tohto účtu
poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. Podľa 3.8 všeobecných obchodných podmienok
žalobcu bol žalovaný povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie
požadovaných transakcií splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných

záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného tým,
že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny (2.478,58 eur), a tento
dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom ho informoval posledným výpisom z účtu.
Podľa 3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobcu, pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií
prostredníctvom platobných kariet, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu
bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje
majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte.

Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po
dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok, vypočítaný
na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, ktorý je podľa všeobecných
obchodných podmienok a vývesky úrokových sadzieb stanovený vo výške 28 % ročne (úroková sadzba
platná od 1.7.2012.) Na preukázanie týchto skutkových tvrdení žalobca ako dôkazy označil a priložil
zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX uzavretú medzi žalobcom a žalovaným 8.1.2013, všeobecné
obchodné podmienky žalobcu, sadzobník poplatkov žalobcu, vývesku úrokových sadzieb produktov

žalobcu, a výpisy z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.5.2013 až do 19.5.2017.

2. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám napriek písomnej výzve súdu písomne nevyjadril.3. Na pojednávanie konané na tunajšom súde 14.11.2017 sa žalobca nedostavil. Žalovaný na tomto
pojednávaní uviedol, že jeho finančná situácia mu neumožnila vrátiť predmetnú dlžnú sumu.

4. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal na pojednávaní všetky dôkazy navrhnuté žalobcom
(žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.)

5. Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným 8.1.2013 vyplynulo, že žalobca sa zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného osobný

bežný účet č. XXXXXXXXXX, a že žalobca bol oprávnený za poskytovanie produktov resp. služieb
účtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov žalobcu na ťarchu účtu žalovaného. Uvedená zmluva
neobsahovala dojednanie o povinnosti platiť úroky a dojednanie ohľadne možnosti povoleného
prečerpania.

6. Z výpisov z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.5.2013 do 19.5.2017 súd zistil,

že žalovaný sa prvýkrát dostal do debetu (nepovoleného prečerpania) 9.5.2013 (účet bol založený
8.1.2013), ktorý postupne narastal až do 19.5.2017, kedy došlo k zatvoreniu účtu. V uvedenom období
(od 9.5.2013 do 19.5.2017) došlo na tomto účte k debetným operáciám žalovaného (bezhotovostné
platby žalovaného v prospech iných účtov, bezhotovostné platby žalovaného v rôznych predajných
zariadeniach a výbery žalovaného z bankomatu) v úhrnnej výške 10.084,04 eur, a ku kreditným

operáciám žalovaného (platby v prospech účtu žalovaného a jeho vklady na účet) v úhrnnej výške
9.328,96 eur. Z týchto výpisov z účtu tiež vyplynulo, že zvyšok uvedeného debetu bol tvorený poplatkami
účtovanými žalobcom na ťarchu účtu žalovaného, ako aj zmluvnými úrokmi z vyššie uvedených
debetných súm (nepovoleného prečerpania.) Posledná debetná operácia žalovaného (mimo úroky
a poplatky účtované na ťarchu účtu), bola vykonaná 16.5.2014 vo výške 7,65 eur (išlo o splátku

iného úveru.).Následne bol debet žalovaného prehlbovaný už iba (žalobcom) účtovanými poplatkami a
zmluvnými úrokmi, a to až do času zatvorenia účtu.

7. Zo sadzobníka poplatkov žalobcu vyplynula výška poplatkov účtovaných na ťarchu účtu žalovaného.

8. Z vývesky úrokových sadzieb produktov žalobcu vyplynula výška úroku pri „nepovolenom prečerpaní“
v sadzbe 28 % ročne (pre všetky typy bežných a vkladových účtov.)

9. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu.

10. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie
prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad

rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

11. Podľa § 1 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ,
§ 2 , § 9 ods.

6,7 a 8 , §
11 , § 18 , § 20 , § 21 a § 23 , 25 až 27 .

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úvera spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom

14. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

15. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. účinného v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy, ďalej len „OBZ“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

17. Predmetná zmluva je zmluvou o bežnom účte podľa § 708 OBZ a súčasne zmluvou o
spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch vo forme prekročenia
podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzavrel žalobca ako veriteľ v
zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaný ako spotrebiteľ v zmysle

§ 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ani povolania, na ktorú (zmluvu o
spotrebiteľskom úvere vo forme prekročenia) sa podľa § 1 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch
vzťahujú ustanovenia § 1 ,
§ 2 , § 9 ods.

6,7 a 8 , §
11 , § 18 , § 20 , § 21 a § 23 , 25 až 27 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože všeobecnými obchodnými
podmienkami žalobcu (bod 3.12) upravené nepovolené prečerpanie napĺňa definíciu spotrebiteľského
úveru formou prekročenia podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahovala
ustanovenia o možnosti povoleného prečerpania, preto neprichádza do úvahy aplikácia § 710 OBZ v

spojení s § 497 OBZ (na rozdiel od prípadu povoleného prečerpania.) V tejto súvislosti nie je dôležité, že
vo výpisoch z účtu sa hovorí o povolenom prečerpaní, pokiaľ samotná zmluva neobsahuje ustanovenia
o dojednaní povoleného prečerpania.

18. V rámci § 1 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzatvorenie tejto zmluvy)

sa síce neodkazuje na § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý explicitne ustanovuje, že
úroky a poplatky musia byť upravené v zmluve, inak ich nemožno požadovať, avšak súd aj tak nemohol
priznať žalobcovi uplatnený nárok na poplatky a zmluvné úroky, pretože neboli individuálne dojednané v
predmetnej zmluve. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje zmluva vo svojom bode IV.2. nepredstavuje
zmluvné dojednanie o výške poplatkov. Žalobca teda nepreukázal zmluvné dojednanie strán sporu o

povinnosti žalovaného platiť žalobcovi poplatky v určitej výške, ktoré poplatky mu však boli účtované
na ťarchu bežného účtu. Takisto žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného
platiť úrok zo sumy nepovoleného prečerpania. Úrok ako odmena veriteľovi za poskytnutie úveru (vo
všeobecnosti) síce prislúcha, avšak žalobca nepreukázal, že si povinnosť na jeho úhradu (vrátane jeho
výšky) so žalovaným v zmluve aj dojednal.

19. Navyše vo vzťahu k požadovanému úroku zo sumy nepovoleného prečerpania vo výške 28 % ročne,
súd považuje výšku tohto úroku (v zmysle ustálenej judikatúry) za v rozpore s dobrými mravmi, pretože
táto úroková sadzba podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu na finančnom trhu, ktorá bola platná
v čase uzavretia tejto zmluvy (začiatok roka 2013), a predstavovala cca 12% ročne. Dojednanie o úroku

je tak absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka (zákona č.
401964 Zb. účinného v čase uzatvorenie zmluvy, ďalej len „OZ“.)20. Vzhľadom na uvedené žalobca nemá nárok na úroky a poplatky, ale má žalobca nárok len
na vrátenie poskytnutej istiny úveru rovnajúcej sa rozdielu medzi všetkými debetnými operáciami
žalovaného a kreditnými operáciami žalovaného uskutočnenými v rozhodnom období (od 9.5.2013

do 19.5.2017), ktorý rozdiel predstavuje sumu 755,08 eur, avšak aj nárok na uvedenú istinu súd
považuje za premlčaný, na čo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa musí
ex offo (aj bez námietky premlčania) prihliadnuť, nakoľko uvedené ustanovenie je svojou povahou
procesným ustanovením, čo znamená, že pri absencii prechodných ustanovení v tomto zákone platí,
že je ho možné aplikovať aj na právne vzťahy vyplývajúce zo zmlúv uzavretých pred účinnosťou

ustanovenia (pred 1.5.2014). Súd považuje nárok na istinu vo výške 755,08 eur za premlčaný z dôvodu,
že posledná debetná operácia (žalovaného) vo výške 7,65 eur bola uskutočnená 16.5.2014, kedy išlo
o bezhotovostnú platbu - splátku iného úveru, teda v uvedený deň žalovaný naposledy prehĺbil svoje
nepovolené prečerpanie na účte, a keďže v zmysle všeobecných obchodných podmienok žalobcu,
je žalovaný povinný vrátiť sumu nepovoleného prečerpania bez zbytočného odkladu, súd má za
to, že splatnosť sumy nepovoleného prečerpania (povinnosť vrátiť ho žalobcovi) nastala ihneď (bez

zbytočného odkladu) po tom ako nepovolené prečerpanie nastalo, preto plynula premlčacia doba (vo
vzťahu k poslednej sume nepovoleného prečerpania, a tým k celej sume nepovoleného prečerpania,
ktoré bolo žalovaný povinný vrátiť žalobcovi) najneskôr od 16.5.2014, kedy naposledy došlo k debetnej
operácii žalovaného spôsobujúce nepovolené prečerpanie, pretože po tomto dátume k nepovolenému
prečerpaniu dochádzalo len v dôsledku poplatkov a úrokov účtovaných žalobcom na ťarchu účtu

žalovaného, na ktoré úroky a poplatky (ako bolo vyššie uvedené) súd žalobcovi nárok nepriznal.
Premlčacia lehota tak uplynula o tri roky (§ 101OZ), teda dňa 16. 5. 2017. Žaloba však bola podaná až
2. 6. 2017, teda po uplynutí tejto premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu súd zamietol nielen nárok na
úroky a poplatky, ale aj na sumu istiny vo výške 755,08 eur, na ktoré by mal inak žalobca nárok, ak by
nedošlo k premlčaniu, a teda zamietol žalobu v celom rozsahu.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP tak, že vyslovil, že žalovaný má proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške nároku na náhradu
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím. Žaloba bola

zamietnutá v celom rozsahu, preto plne úspešný v konaní bol žalovaný. Žalovaný má preto v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorom nároku súd rozhodol v
zmysle § 262 ods. CSP, pričom v zmysle § 262 ods. 2 CSP zahrnul do výroku o náhrade trov konania
dodatok, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.