Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Janka Gibaľová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200536
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6618200536.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobkyne: K. O., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom: P., XXX XX L. proti žalovanému: N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: P. T. XXXX/XX,
XXX XX L., t.č. bytom: La O. XX, K., R., Z., o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e právo spoločného nájmu strán sporu žalobkyne K. O., narodenej XX.XX.XXXX a
žalovaného N. O., narodeného XX.XX.XXXX k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na 1.
poschodí bytového domu číslo súpisné XXXX, vchod XX, na P. T. v L., postaveného na parcele registra
„C“č.7202/21zapísanejnaLVč.XXXXprekatastrálneúzemieL.,ktorýpozostávaztrochizieb,kuchyne,
kúpeľne, WC a príslušenstva.

II. U r č u j e, že byt bude ďalej užívať ako výlučná nájomníčka a členka Stavebného bytového družstva
Lučenec žalobkyňa K. O., nar. XX.XX.XXXX.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Slovenská republika m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.

V. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.02.2018 domáhala zrušenia práva
spoločného nájmu strán sporu k družstevnému bytu, pričom uviedla, že stranám sporu bol na základe
dohody o užívaní družstevného bytu zo dňa 04.12.1991 odovzdaný dňom 01.12.1991 do nájmu
(užívania) byt č. XX na 1. poschodí v bytovom dome v L., P. T./XX, ktorý pozostáva z troch izieb, kuchyne,

kúpeľne, WC a príslušenstva. Po rekonštrukcii dokladov v roku 1999 z dôvodu transformačného
procesu súvisiaceho s prevodmi bytov do vlastníctva bol byt prečíslovaný na číslo bytu XX. Byt je
vo vlastníctve Stavebného bytového družstva L.. Vzhľadom k tomu, že právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu vzniklo za trvania manželstva strán sporu (manželstvo bolo uzavreté dňa
23.11.1991 v L.), vzniklo so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v bytovom
družstve. Manželstvo strán sporu bolo rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 11.03.2002 sp. zn.
17C/22/202, právoplatným dňa 26.03.2002, rozvedené. Žalovaný ešte v roku 2000 odišiel zo spoločnej

domácnosti z bytu v L., P. T./XX a od tej doby v predmetnom byte vôbec nebýva, vôbec neprejavil záujem
vrátiť sa do bytu, od roku 2000 žije mimo územia Slovenskej republiky, kde má založenú novú rodinu a
domácnosť. V byte býva žalobkyňa a deti, dcéra K. a syn V.. Žalobkyňa pravidelne platí aj náhrady za
užívanie bytu, stará sa o bežnú údržbu bytu, aj o jeho modernizáciu. Preto žalobkyňa žiadala, aby súdzrušil právo spoločného nájmu strán sporu k družstevnému bytu a zároveň rozhodol, že žalobkyňa bude
naďalej byt užívať ako nájomca a člen Stavebného bytového družstva.

2. Žalobkyňa k žalobe pripojila dohodu o užívaní družstevného bytu zo dňa 04.12.1991, výmer zo dňa
04.12.1991, nájomnú zmluvu zo dňa 01.11.1999, rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa 19.10.1999. Súd z
verejného registra (katastra nehnuteľností) v zmysle § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku pripojil
výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. a obec L.
3. Žalovaný sa na výzvu súdu podľa § 167 Civilného sporového poriadku k žalobe nevyjadril a neuplatnil

žiadne prostriedky procesnej obrany a procesného útoku.

4. Žalobkyňa na súdnom pojednávaní dňa 30.11.2018 na podanej žalobe trvala v celom rozsahu.
Uviedla, že skúšala bývalého manžela (žalovaného) poprosiť, aby dali veci do poriadku, stále to však
odkladal. Žalobkyňa by chcela, aby mali veci vysporiadané a v poriadku, pretože má dve deti a veľa
cestuje, keďže pracuje v Rakúsku. Po skončení tohto konania by chcela byt odkúpiť. Byt pomaly prerába

a zveľaďuje. Je presvedčená, že so žalovaným im obom ide o to, aby byt zostal deťom. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že bývalý manžel odišiel počas trvania manželstva v roku 2000 do Španielska. V roku 2002
bolo ich manželstvo rozvedené. V Španielsku v súčasnosti žalovaný žije so svojou partnerkou, s ktorou
má dve deti. V byte už nemá žiadne veci. Odkedy opustil spoločnú domácnosť, neplatil za byt nájomné,
ani žiadne úhrady spojené s užívaním bytu, žalobkyni posielal len výživné na deti. Spoločné deti strán

sporu sú už dospelé. Dcéra žije v Londýne, syn sa striedavo pracovne zdržiava v K. a v L..

5. Na vytýčené pojednávanie sa žalovaný nedostavil, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto
súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal bez jeho prítomnosti.

6. Súd po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:

7. Dohodou o užívaní družstevného bytu zo dňa 04.12.1991 Okresné stavebné bytové družstvo Lučenec
ako vlastník domu blok L/X na F. A. pionierov (teraz P.) T. č. XX odovzdal dňom 01.12.1991 do užívania
byt č. XX na prvom poschodí svojmu členovi K. O. s manželom N..

8. Z výmeru Okresného stavebného bytového družstva Lučenec č. 612/Ko/91 zo dňa 04.12.1991
vyplýva, že predstavenstvo Okresného stavebného bytového družstva na svojom zasadnutí dňa
26.11.1991 prejednalo dohodu o prevode členských práv a povinností spísanú medzi K. O. a B. Q., ktorú
schválilo a pridelilo žalobkyni trojizbový byt v L., blok L/5, č. bytu XX o celovej výmere 71,59 m2, 1.

poschodie. Zostatková hodnota členského podielu bytu k uvedenému dňu činila 31.680,- Kčs a anuita
bola 2.466,- Kčs. Finančné vysporiadanie bytu sa uskutočnilo cez OSBD.

9. Rozhodnutím Stavebného bytového družstva Lučenec o pridelení bytu zo dňa 19.10.1999
predstavenstvo Stavebného bytového družstva v L. v rámci rekonštrukcie evidencie družstevných

bytov, ktorá bola zabezpečená z dôvodu transformačného procesu - prevodov družstevných bytov do
vlastníctva, prejednalo a spätne potvrdilo, že žalobkyňa je užívateľom trojizbového družstevného bytu
v L. na ulici P. T., blok L/5, vchod XX, 1. poschodie, číslo bytu XX, celková výmera 71,59 m2, ktorý bol
pridelený do osobného užívania. Súčasťou rozhodnutia je nájomná zmluva.

10. Z nájomnej zmluvy zo dňa 01.11.1999 vyplýva, že Stavebné bytové družstvo L. odovzdalo dňom
01.11.1999 byt č. XX na 1. poschodí bytového domu v L. na P. T./XX, blok L/X do nájmu svojmu členovi
K. O. pri spoločnom členstve s manželom. Právo spoločného nájmu má manžel N.. Spolu s užívateľom
bytu budú v byte bývať dcéra K. a syn V.. K. pozostáva z troch izieb o celkovej výmere 71,59 m2.

11. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 17C/22/02-22 zo dňa 11.03.2002, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 26.03.2002, bolo manželstvo strán sporu, ktoré uzavreli dňa 23.11.1991 v Lučenci,
rozvedené.

12. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. a obec L. má súd preukázané, že vlastníkom

bytu č. XX vo vchode č. XX na 1. poschodí bytového domu č. súp. XXXX na parcele č. 7202/21 je
Stavebné bytové družstvo L., M. XX.13. Žalobkyňa oznámila súdu, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu dohody o nájme bytu podľa
§ 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Podľa § 700 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.

15. Podľa § 703 ods. 1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami
bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

16. Podľa § 705 ods. 1 OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného
z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt
ďalej užívať ako nájomca.

17. Podľa § 705 ods. 2 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden

z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;
právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím
manželstva.Vostatnýchprípadochspoločnéhonájmudružstevnéhobyturozhodnesúd,aksarozvedení
manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako
člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

18. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporným, že
žalobkyňa a žalovaný ako manželia uzavreli zmluvu o nájme bytu s prenajímateľom Stavebné bytové
družstvo L. dňa 04.12.1991. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo právoplatne rozvedené dňa
11.03.2002. Žalovaný sa ešte pred rozvodom manželstva so žalobkyňou odsťahoval zo spoločného

trojizbového bytu č. XX. na 1. poschodí v bytovom dome na P. a podľa vyjadrenia žalobkyne, ktoré
žalovaný nepoprel, sa tam fyzicky nezdržiava od roku 2000, pričom v byte už nemá žiadne osobné veci.
V byte zostala bývať žalobkyňa s ich spoločnými, v tom čase maloletými deťmi. Od roku 2000 byt užíva
výlučne žalobkyňa a taktiež uhrádza všetky náklady spojené s jeho užívaním. Z uvedeného dôvodu súd
zrušil právo spoločného nájmu predmetného bytu a rozhodol, že byt bude ďalej ako výlučná nájomníčka

a členka Stavebného bytového družstva L. užívať žalobkyňa.

19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu
tak,žežalobkyňamánároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu,keďževsporemalaplnýúspech.V
konaní vznikli aj trovy štátu v súvislosti s prekladom listín zo Španielska, ktoré sa týkali doručovania listín
žalovanému prostredníctvom dožiadaného španielskeho súdu. Preklady listín sa vykonávajú v zásade

na náklady strán sporu. O náhrade trov konania, t.j. o povinnosti uhradiť trovy konania rozhoduje súd
podľa úspechu v konaní. Z toho dôvodu súd priznal aj štátu nárok na náhradu trov konania titulom
trov prekladu voči žalovanému ako neúspešnej strane sporu. O výške tejto náhrady rozhodne súd po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo
dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica
Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.