Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210203393
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8210203393.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, proti povinnému: U. H., X.. XX.XX.XXXX, L. Ť. X, L.,
o vymoženie 5 308,36 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov,
sp. zn. 3Er/398/2010-59 zo dňa 20.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vylúčil súdneho exekútora E.. K. F. z
vykonávania exekúcie a výrokom II. exekúciu zastavil.

2.Vdôvodochuzneseniauviedol,žesúdnyexekútorpredložilžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeného spol. Slovenská rozhodcovská a.s. pod
sp. zn. SR 00571/10 zo dňa 12.03.2010. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 30 Exekučného
poriadku, § 243f, § 39 ods. 4 a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Uviedol, že sa oboznámil

so spisovým materiálom, doplneným návrhom na vykonanie exekúcie, z ktorého vyplýva, že účastníci
konania uzatvorili zmluvu o úvere, pričom povinný vystupoval ako FO, oprávnená na podnikanie, preto
nejde o vzťah spotrebiteľský a teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, podľa § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku. Zároveň dospel k záveru, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť,
vyplývajúcu z ustanovenia § 243f ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku a nepredložil návrh na vykonanie
exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, teda nepripojil dôkazy, ktoré

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným osvedčujú aj napriek tomu, že podľa
jeho názoru sa mali nachádzať v spise súdu. Oprávnený nepredložil zmluvu uzatvorenú s povinným,
zmenku, nepreukázal, že bola uzavretá dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, preto exekúciu s
poukazom na ustanovenie § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.

3. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený, ktorý žiadal

uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že
odmieta postavenie povinného ako spotrebiteľa, keďže túto povinný uzatvoril ako podnikateľ a úver mu
bol poskytnutý na účel podnikania. Z uvedeného dôvodu zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje aplikácia zákona č. 129/2010 Z.z., vrátane Občianskeho
zákonníka. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že povinný je živnostníkom zapísaný v živnostenskom registri,
teda je podnikateľom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka. Odkázal na

zmluvu o úvere, ktorá v časti identifikácie dlžníka má uvedené okrem iného obchodné meno a IČO
dlžníka. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávnený uzatvoril zmluvu o úvere s fyzicky podnikajúcouosobou, ktorej peňažné prostriedky boli poskytnuté k výkonu podnikateľskej činnosti. Oprávnený ďalej s
povinným dohodol nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mal povinný možnosť riešiť spor
buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom SR. Podľa názoru oprávneného,

rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom a preto je toho názoru, že je
platná. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, je neprijateľnou podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z vyššie uvedeného
ustanovenia teda vyplýva, že sú zakázané iba tzv. výlučné rozhodcovské doložky. Rozhodcovská

doložka dohodnutá medzi účastníkmi konania nie je výlučná. Použitie rozhodcovských doložiek v
spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva, čo nesporne vyplýva
podľa názoru oprávneného z písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS.

4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného dôvodné nie je.

6. Zákonom č. 438/2015, s účinnosťou od 23.12.2015 došlo k novelizácii Exekučného poriadku, ktorá

sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú FO. Podľa novej právnej úpravy je
oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným a pripojí dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti, pričom túto povinnosť
má aj indosatár. Predmetnou novelou boli doplnené tiež prechodné ustanovenia § 243f Exekučného
poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli uvedené aj v už začatých exekúciách a to 30 dní

od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo zo zmenky
proti povinnému, ktorý je FO, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege odklad exekúcie s tým,
že pokiaľ nebudú v lehote 30-tich dní doplnené, je súd povinný tieto exekúcie v súlade s ustanovením
§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastaviť. V predmetnej exekúcii sa vymáha právo zo zmenky proti
povinnému, ktorý bol FO, čo nesporne vyplýva z právoplatného exekučného titulu, ktorým je rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu pod sp. zn. SR 00571/2010. Dňa 21.01.2016 v lehote podľa § 243f ods. 1
Exekučného poriadku podal u súdneho exekútora oprávnený podanie označené ako doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade
ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný

návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho
konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať
akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania
vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení

alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č.
244/2002 Z.z.

7. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že na predmetnú exekučnú vec

sa vzťahuje ustanovenie § 243f Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku. V danom prípade bol oprávnený povinný splniť si povinnosť uloženú mu zákonom č.
438/2015 Z.z. a doplniť návrh na vykonanie exekúcie opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa
vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Podanie oprávneného
doručené súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016 neobsahuje skutočnosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku, ale obmedzuje sa iba na konštatovanie, že súdne konanie prebehlo spravodlivo a všetky
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú uvedené v časti odôvodnenia
exekučného titulu a zároveň boli predmetom dokazovania, pričom strany sporu voči nim mali možnosť
uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Účinnosťou zákona č. 438/2015 Z.z. došlo ex lege k odkladu
exekúcie, pričom exekučný súd bol povinný prednostne posúdiť, či oprávnený riadne a včas splnil

svoju zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie a následne rozhodnúť o pokračovaní
v exekúcii, resp. o jej zastavení. Samotné poukázanie na exekučný titul bez akéhokoľvek opísania
rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným, bez predloženia
listinných dôkazov nespĺňa náležitosti doplnenia tak, ako to predpokladá ustanovenie § 39 ods. 4Exekučného poriadku, preto súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ exekúciu podľa § 243f
ods. 5 Exekučného poriadku zastavil. Na základe uvedených skutočností preto odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správne postupom podľa § 387 CSP potvrdil.

Ďalšímiodvolacíminámietkamioprávnenéhosaodvolacísúdužnezaoberal,keďžetietoneboliobsahom
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol postupom podľa § 396 CSP v spojení s
ustanovením § 255 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnému povinnému trovy odvolacieho konania
nevznikli.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).