Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, December 21, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoE/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513203201
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8513203201.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná
poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36284831 proti povinnému V. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX G., o vymoženie 626,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3Er/282/2013-30 zo dňa 26.04.2018,

takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého uznesenia

1. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením

rozhodol, že cit.:

„I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. R.. O. K., S. úrad Malacky so sídlom
Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky vo výške 54,71 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto
trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších právnych predpisov.

3. Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie sumy vo výške 626,66 eur
s príslušenstvom, na základe vykonateľného výkazu nedoplatkov č. k. 1300044823 zo dňa 14.03.2013.
Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi dňa 10.07.2013 pod č.
5710 031142. V priebehu exekučného konania podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie

exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený vyjadril nesúhlas s podnetom
súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania, pretože naďalej trvá na vymáhaní pohľadávky.
U osoby povinného sa dá predpokladať, že nadobudne určitý majetok alebo bude poberať príjem,
dôchodok, či niektorú z foriem sociálnych dávok. Súd mal z exekútorského spisu sp. zn. EX 3116/13 za
preukázané, že súdny exekútor v rámci výkonu exekúcie úkonmi exekučnej činnosti zisťoval príjmové
a majetkové pomery povinného. Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal jednak zo zistení

súdneho exekútora, ako aj z výsledkov vlastného dokazovania existencie dôvodov tvrdených súdnym
exekútorom. Súd zisťoval majetkové pomery povinného z jemu dostupných lustrácii. Lustráciou vKatastri nehnuteľností súd nezistil zexekvovateľnú nehnuteľnosť a lustráciou v Sociálnej poisťovni
zistil, že povinný nie je zamestnaný, nepoberá nemocenské dávky ani podporu v nezamestnanosti.
Súčinnosťou s Okresným riaditeľstvom PZ v Starej Ľubovni súd zistil, že povinný nie je držiteľom

ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Šetrením u Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej
a justičnej stráže sa súdu nepodarilo zistiť evidovanie povinného vo výkone väzby alebo vo výkone
trestu odňatia slobody v príslušných ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody na
území Slovenskej republiky, kde by mohol byť zaradený na pracovnú činnosť a poberať pracovnú
odmenu. Povinný má navyše v CRE vedené ďalšie 3 exekučné konania. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti súd exekúciu zastavil, a to aj napriek nesúhlasu oprávneného so zastavením exekúcie.
Eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti nie je možné vziať do úvahy, nakoľko
pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného je určujúci stav a majetkové pomery
povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia.

4. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa ust. § 256 Civilného sporového

poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O trovách exekúcie súd
rozhodol v súlade s § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a § 14, 22 vyhl. MS SR č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 54,71 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti
uznesenia.

II. Obsah odvolania oprávneného

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že pri nemajetnosti

je treba vychádzať zo stavu prechodného. Zastavenie exekúcie v tomto štádiu konania považuje
oprávnený za predčasné. V danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (36 rokov),
čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok,
či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej
skutočnosti. Povinný môže navyše vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k

uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií.

6. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie
osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj

konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomod31.03.2017,aktopovahavecinevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie
domáha voči povinnému vymoženia sumy 626,66 eur s príslušenstvom, a to na podklade vykonateľného
výkazu nedoplatkov č. k. 1300044823 zo dňa 14.03.2013. Vykonaním exekúcie súd dňa 10.07.2013

poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. O. K., ktorý vykonanou lustráciou majetkovej podstaty povinného
nezistil žiaden majetok.11. Súd preskúmal podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania zo dňa 24.08.2017,
zároveň vykonal vlastné dokazovanie z jemu dostupných lustrácií. Súd zistil, že povinný nie je
zamestnaný, nepoberá nemocenské dávky ani podporu v zamestnanosti, nie je vlastníkom ani držiteľom

žiadneho motorového vozidla a nemá ani zexekvovateľnú nehnuteľnosť. Evidovanie povinného vo
výkone väzba a výkone trestu odňatia slobody, kde by mohol byť zaradený na pracovnú činnosť a
poberať pracovnú odmenu, sa zistiť nepodarilo. Na základe uvedeného mal súd objektívne preukázanú
nemajetnosť povinného, ktorá pretrváva po dlhšiu dobu. Pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku je určujúci stav a majetkové pomery povinného v čase rozhodovania,

resp. zastavenia exekúcie. Eventuálnu zmenu pomerov povinného v budúcnosti preto nie je možné vziať
do úvahy. Z tohto dôvodu súd exekúciu zastavil.

12. Odvolací súd však prihliadol na vyjadrený nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie. Aj
keď ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie nevyžaduje súhlas
oprávneného s takýmto rozhodnutím, predsa len, ak sa oprávnený domnieva, že nemajetnosť povinného

je len stav prechodný, pretože vzhľadom na produktívny vek povinného možno predpokladať, že
tento nejaký majetok v budúcnosti nadobudne, pričom toto konštatovanie oprávneného v súčasnosti
nedokáže vyvrátiť ani súd, je na mieste aby sa v exekúcii pokračovalo. Odvolací súd nijakým spôsobom
nespochybňujezisteniasúdnehoexekútora,anisúduprvejinštancieonemajetnostipovinného,avšakak
oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo aj napriek tomu, že povinný nemá majetok, z ktorého by

bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na jeho vôľu. Oprávnený si musí byť
vedomý toho, že pokračovaním v exekúcii sa budú trovy exekúcie navyšovať. Ak sa ďalším priebehom
exekúcie v konečnom dôsledku preukáže nemajetnosť povinného, bude to práve oprávnený, ktorý bude
povinný trovy exekúcie nahradiť. Ak je napriek všetkým skutočnostiam oprávnený odhodlaný podrobiť
sa riziku vzniku ujmy, v podobe náhrady trov exekúcie, dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. §

57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nie je daný.

13. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

14. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie riadne pokračovať v predmetnej exekúcii.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).