Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Alena Antalová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Odmietajúce odvolanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/236/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709202733
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6709202733.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: V. Q., nar. XX. E. XXXX, trvale
bytomS.XXX,XXXXX,občanSlovenskejrepubliky,vedenejpodspisovouznačkouEX1623/09súdnym
exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Borovianska 17, na
uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 66,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 23Er/214/2009-26 zo dňa 23. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 23Er/214/2009-26 zo dňa 23.
apríla 2018 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 23Er/214/2009-26 zo dňa 23. apríla 2018 exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len
„Exekučný poriadok“) zastavil. Druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti daného
uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučný súd poverením č. 5611 026824 * zo dňa 9.
apríla 2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu vykonaním exekúcie voči povinnému na
uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 66,38 Eur s príslušenstvom na základe Bloku na pokutu

nezaplatenú na mieste Okresného dopravného inšpektorátu Lučenec č. AA 2751978 zo dňa 26. februára
2008. Súdny exekútor podaním zo dňa 2. novembra 2017 dal podnet na zastavenie exekúcie voči
povinnému z dôvodu jeho nemajetnosti. Z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a jeho
príloh vyplývalo, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetkových pomerov povinného, pričom zistil, že
povinný nie je vlastníkom a ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nevlastní žiadne nehnuteľnosti,
nie je zamestnaný, nemá vedený bankový účet, nedisponuje žiadnym iným exekvovateľným majetkom

a podľa výpisu z Centrálneho registra exekúcií je proti nemu vedených viacero iných exekúcií. Podľa
exekučného súdu je dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť daný vtedy, keď vzhľadom na
zistenémajetkovépomerypovinnéhoniejemožnévymáhanéplnenieodpovinnéhovymôcťvsúčasnosti
a možno odôvodnene predpokladať, že tento stav sa nezmení ani v budúcnosti pri ďalšom vedení
exekúciestým,žeďalšievedenieexekúciebyboloneefektívne.Exekučnýsúdzdôraznil,ženiejeúlohou
exekučného súdu komplexným a vyčerpávajúcim spôsobom zisťovať majetkové pomery povinného,

pričom exekučný súd v čase svojho rozhodovania takúto možnosť ani nemá. Uvedené je úlohou
súdneho exekútora v prebiehajúcej exekúcii vedenej voči povinnému. Preto pokiaľ súdny exekútor
v rámci komplexného zisťovania majetkových pomerov povinného dospeje k záveru, že pohľadávka
oprávneného je nevymožiteľná a ďalšie vedenie exekúcie by bolo nehospodárne, exekučný súd z tohto
zistenia súdneho exekútora vychádza. V danej veci mal exekučný súd na základe zistení súdneho
exekútora preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto podľa § 57 ods.

1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Exekučný súd ďalej uviedol, že pokiaľ oprávnený
uvádzal, že v prejednávanej veci je daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnejlehoty na vykonanie exekučného titulu v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
(ďalej len „Zákon o priestupkoch“) v znení účinnom do 31. augusta 2008, s týmto právnym názorom
oprávneného sa exekučný súd nestotožnil. Podľa názoru exekučného súdu sa predmetná trojročná

prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky uplatní len v prípade, ak celá stihla uplynúť najneskôr 31.
augusta 2008, nakoľko od 1. septembra 2008 bolo toto zákonné ustanovenie zrušené. V tomto smere
exekučný súd poukázal aj na stanovisko obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 28. septembra 2011, v zmysle ktorého ak bol exekučný titul vydaný pred 1. septembrom 2008
a trojročná prekluzívna lehota na výkon rozhodnutia o pokute začala plynúť pred 1. septembrom 2008,

pričom lehota na plnenie pokračovala a plynula aj po 1. septembri 2008, jej plynutie je nutné posudzovať
už podľa novej právnej úpravy. V novelizovanom Zákone o priestupkoch účinnom od 1. septembra
2008 nie je stanovená žiadna lehota na výkon rozhodnutia o uložení blokovej pokuty a neobsahuje
ani žiadne prechodné ustanovenia, preto sa musí aplikovať § 71 ods. 3 Správneho poriadku,
ktoré má povahu všeobecného predpisu. Účelom novely Zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č.
298/2008 Z. z. v súvislosti so zmenou v § 88 ods. 1 formou jeho vypustenia bolo dať právnu úpravu

v Zákone o priestupkoch do súladu s právnou úpravou v Správnom poriadku, čo nepochybne vyplýva
aj z dôvodovej správy citovanej novely k tomuto ustanoveniu. Keďže táto novela žiadne prechodné
ustanovenia neobsahovala, bolo potrebné pri riešení otázky, ktoré znenie právneho predpisu použiť,
vychádzať zo zásad typických pre procesné právo, kedy vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia
zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli

začaté podľa starších právnych predpisov. Keďže teda v prejednávanej veci sa jedná o exekučný titul,
ktorý bol vydaný a nadobudol vykonateľnosť za účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo
ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, pričom trojročná prekluzívna lehota neuplynula ku dňu
účinnosti novely vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z., je na jej účinky potrebné aplikovať znenie nového
právneho predpisu, ktorým je s ohľadom na vypustenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch ustanovenie

§ 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov
po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, čo v danej veci bolo splnené (návrh na
vykonanie exekúcie bol podaný pred uplynutím lehoty 3 rokov od vykonateľnosti exekučného titulu). V
prejednávanej veci teda nebol dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty na
vymoženie plnenia priznaného exekučným titulom. O trovách exekúcie exekučný súd rozhodol podľa §

203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo pre nemajetnosť povinného, a
preto exekučný súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.

2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, pričom
namietal nesprávne právne posúdenie veci. V danom konaní je exekučným titulom Blok na pokutu

nezaplatenú na mieste č. AA 2751978 vydaný Okresným dopravným inšpektorátom v Lučenci dňa
26. februára 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. februára 2008 a vykonateľnosť
dňa 13. marca 2008. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta
2018 tak lehota na vykonanie exekučného titulu začala plynúť dňa 13. marca 2008 a uplynula dňa 13.
marca 2011. Na plynutie tejto lehoty má súd podľa oprávneného prihliadnuť ex offo aj bez vznesených

námietok. V danom prípade k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku plynutia času, keď sa exekučný titul
stal neúčinným. Exekúcia teda mala byť podľa oprávneného zastavená z dôvodu objektívnej právnej
skutočnosti - uplynutia času, čo oprávnený nemohol pri náležitej starostlivosti predvídať a ani ovplyvniť.
Oprávnený zastavenie exekúcie ani nezavinil, keďže postup exekučného súdu a súdneho exekútora
v exekučnom konaní, ako aj dĺžku konania nemohol oprávnený žiadnym spôsobom ovplyvniť. Pokiaľ

oprávnený podá včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie
za zastavenie exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej
lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený má vzhľadom na uvedené za to, že exekučný súd mal
zastaviť danú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie a
odmeny súdneho exekútora mal zaviazať povinného. Oprávnený preto žiadal odvolací súd, aby jeho

odvolaniu vyhovel v celom rozsahu.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jehoúčinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP
a odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

6. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 13. marca 2009 bol súdnemu exekútorovi doručený

návrh právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podal
exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe čoho ho exekučný
súd poveril dňa 9. apríla 2009 vykonaním exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým je Blok
na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2751978, vydaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru
v Lučenci, Okresným dopravným inšpektorátom dňa 26. februára 2008, právoplatný dňa 26. februára
2008 a vykonateľný dňa 13. marca 2008.

7. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov

účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

11. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

12. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Z ustanovenia § 358 CSP vyplýva, že odvolaním môže byť napadnutý iba výrok rozhodnutia, nie však
dôvody rozhodnutia. Dôvody rozhodnutia môžu byť napadnuté len v súvislosti s napadnutým výrokom
vo veci.

14. Keďže oprávnený v odvolaní nenapáda rozhodnutie o zastavení konania ako také, ale žiada
iba zmenu právnej kvalifikácie zákonného dôvodu zastavenia exekúcie, čím napáda len dôvody
tohto rozhodnutia, odvolací súd jeho odvolanie proti dôvodom výroku o zastavení exekúcie v zmysle
ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol.

15. K oprávneným namietanej skutočnosti, že v prejednávanej veci exekučný súd napadnutým
uznesením nesprávne rozhodol, keď exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku a nie z dôvodu prekludovania práva priznaného v exekučnom titule podľa
§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, odvolací súd aj napriek odmietnutiu odvolania považuje za
potrebné uviesť, že táto námietka oprávneného nie je dôvodná, pričom odkazuje v tomto ohľade na

odôvodnenie exekučného súdu v napadnutom rozhodnutí, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený vo svojom odvolaní nešpecifikoval rozsah, v ktorom
odvolaním napáda rozhodnutie exekučného súdu, pričom v odvolacích námietkach sa oprávnený
zaoberá aj dôvodnosťou výroku napadnutého rozhodnutia exekučného súdu o náhrade trov konania,

odvolací súd má za to, že odvolanie smeruje aj proti druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia
exekučného súdu.17. K odvolaniu oprávneného proti výroku napadnutého rozhodnutia exekučného súdu o náhrade trov
konania odvolací súd uvádza, že exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania,
preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355

ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto
ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva,
že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je
obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k
CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia typické pre exekučné konania

nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto
podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uzneseniu o náhrade trov exekúcie v zmysle Exekučného
poriadku odvolanie nie je prípustné a vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ani
ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy

exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku),
vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých
účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich
uplatňovania a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje

sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie
platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo
o zaplatení odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného
ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než
(v súlade s § 355 ods. 1/ CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o

trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie
„o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.

19. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30. júna

2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením
vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je
formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357
CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

20. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 200 Exekučného poriadku v spojení
s § 355 ods. 2 CSP).

21. Odvolací súd preto uvádza vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného ohľadom jeho povinnosti
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, že touto sa nemôže zaoberať, keďže smeruje k
preskúmaniu výroku II. napadnutého uznesenia exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II.
napadnutého rozhodnutia exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

23. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia čo do

výroku II. neposudzoval.

24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.