Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/142/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200893
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6618200893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu K. T. - ELSIL, s miestom podnikania Komenského 2657, 069 01 Snina, IČO: 34 567 542,
zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Šatníkom, so sídlom Mierová 64, 066 01 Humenné, IČO: 42
083 061, proti žalovanému Silicate World, s.r.o., so sídlom Maloveská 68, 984 01 Lučenec, IČO: 35 852
941, zastúpenému advokátkou JUDr. Evou Fűkűovou, so sídlom Hviezdoslavova 3, 979 01 Rimavská
Sobota, IČO: 43 319 188, o zaplatenie 12 336,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/14/2018-171 zo dňa 30. júla 2018, tako

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/14/2018-171 zo dňa 30. júla 2018, potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu
12.336,-Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 23.6.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur a zároveň zaviazal žalovaného povinnosťou
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením
súdnym úradníkom.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 12.336,-Eur s
príslušenstvom, pričom žalobca žalobu odôvodnil tým, že faktúra č. 28/2000 zo dňa 8.6.2017, splatná
dňa 22.6.2017 na sumu 16.356,-Eur s DPH zostala neuhradená v sume vo výške 12.336,-Eur. Touto
faktúrou žalobca vyfakturoval žalovanému práce a materiál, dodané na montáž a opravu žeriavu typu
L. nachádzajúceho sa v lodi č. X, haly R. na Z. A. v K.. Vyfakturované práce a materiál boli žalovaným u
žalobcu riadne objednané objednávkou č. 05/05/2017/EL zo dňa 5.5.2017 a následne bez akýchkoľvek

výhrad prevzaté dňa 7.6.2017, čo svojím podpisom potvrdil aj žalovaný v odovzdávacom a preberacom
protokole zo dňa 7.6.2017. Žalovaný dňa 5.12.2017 zaslal žalobcovi stanovisko k objednávke, v ktorom
uviedol, že predmetnú vec, ktorú žalobca dodával žalovanému, žalovaný stratil z držby, a preto keď
nemá právny vzťah k tomuto hnuteľnému majetku, nemá ani právny dôvod na jeho úhradu. Žalobca dňa
18.12.2017 zaslal žalovanému výzvu na splnenie peňažného záväzku v sume 12.336,- Eur a zároveň
žalobca uviedol, že výhrady a požiadavky smerujúce k nezaplateniu záväzku žalovaného voči žalobcovi
nemôže akceptovať, keďže na ich akceptovanie neexistuje žiaden právny dôvod. Žalovaný uvedenú

faktúru v lehote splatnosti, ani po doručení výzvy žalobcu zo dňa 18.12.2013 neuhradil.

3. Žalovaný podal proti vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že zariadenie, v ktorom
bola realizovaná sporná dodávka služieb žalobcu predstavuje zabudovanú časť technológie v rámciobjektu ( objektov ), ktoré sú vedené na LV č. XXXX, k.ú. K. a ktorých vlastníkom je za súčasného
stavu spoločnosť Real Svit 3, s.r.o. a nie žalovaný. Žalovaný mal uzatvorenú Zmluvu o nájme zo dňa
16.11.2016 v spojitosti s jej Dodatkom č. 1 zo dňa 19.1.2017 so spoločnosťou RENT - IMMOBILIEN

HOLDING, GmdH, ktorá nadobudla do vlastníctva prenajaté nehnuteľnosti, v rámci ktorých mal žalobca
realizovať spornú dodávku služieb od spoločnosti REALITY - OBCHODNÁ a.s., kúpnou zmluvou zo
dňa 9.2.2016. Rozsudkom č.k. 14Cb/76/2017 zo dňa 30.10.2017 súd vyhlásil Kúpnu zmluvu zo dňa
9.2.2016, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Lučenec, KN zo dňa 21.3. 2016 pod
č.k. L za absolútne neplatnú. Podľa tohto žalovaný nikdy nemal žiadne legitímne právo na zabudovanie

žeriavu v týchto priestoroch, a teda ani nemohol platne uzatvoriť žiadnu zmluvu so žalobcom. Žalovaný
mal za to, že na strane žalovaného je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie s poukazom na to, že
žalovaný nebol vlastníkom predmetu, na ktorý sa zmluva o dielo viazala, zhodne podľa právoplatného
rozsudku č.k.14Cb/76/2017 zo dňa 30.10.2017 žalovaný užíval prenajaté priestory na základe zmluvy
od nevlastníka. V konaní mal byť pasívne legitimovaný vlastník nehnuteľnosti, a to o to viac, že ide o
zabudovanú časť technológie v rámci objektu. Žalovaný ako objednávateľ nebol vlastníkom zariadenia

( a to ani domnelým ), ktoré žalobca zhodnotil, zhodne neexistuje žiadny právny titul od ktorého by
bolo možné odvodzovať povinnosť žalovaného k úhrade nároku žalobcu. Na strane vlastníka veci
však došlo k zhodnoteniu jeho majetku na škodu žalobcu, a tak je povinný vydať to, o čo sa na
jeho úkor obohatil. V dôsledku konania žalobcu došlo k zhodnoteniu majetku spoločnosti REALITY
- OBCHODNÁ, a.s., ktorej na základe meritórneho rozhodnutia sa navrátilo vlastníctva a stalo sa

tak z titulu absolútne neplatných právnych úkonov. Žalobcovi nik nebráni uplatniť si vzniknutú škodu
žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia proti priznanému vlastníkovi. Z dôvodu, že predsedom
predstavenstva REALITY - OBCHODNÁ, a.s. je R. E., žalovaný považuje za preukázané, že pasívne
vecne legitimovaných v danom prípade nie je žalovaný, ale spoločnosti R. E., resp. táto fyzická osoba,
ktorá na škodu tretích nestranných subjektov vedome prevádza objekt, ktorý zhodnotil tak, ako žalovaný

ako i žalobca na svoje spoločnosti, preto za tento postup nemôže niesť zodpovednosť žalovaný.

4. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného uvedenými v podanom odpore a považuje ich za
neopodstatnené. Žalobca tvrdí, že žalovaný práce a materiál objednal, následkom čoho došlo k
uzatvoreniu zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka a žalobca podľa dohody

so žalovaným dodal materiál, vykonal objednané práce pre žalovaného a následne ich žalovanému
odovzdal. Žalovaný práce bez výhrad prevzal dňa 7.6.2017, čo potvrdil svojím podpisom na
odovzdávacom a preberacom protokole zo dňa 7.6.2017. Žalobca tvrdí, že zo žiadneho ustanovenia
Obchodného zákonníka nevyplýva, že objednávateľ diela musel byť aj vlastníkom veci, v danom
prípade zariadenia, na ktorom sa dielo zhotoviť má, resp. aby zhotoviteľ bol povinný vykonať dielo

len na veciach, resp. zariadeniach vo vlastníctve objednávateľa. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS
SR sp.zn. 32Odo 468/2005, z ktorého vyplýva, že samotné ustanovenie § 536 ods. 2 Obchodného
zákonníka nepodmieňuje platnosť zmluvy o dielo tým, aby objednávateľ opravy alebo úpravy určitej veci
musel byť jej vlastníkom, resp. užívateľom ( nájomcom ). Preto skutočnosť, či objednávateľ bol alebo
nebol nájomcom veci, na ktorej bolo vykonané diele je posúdenie vzniku zmluvy o dielo bez akéhokoľvek

právneho významu. Podľa žalobcu platnosť zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
je nespornou právnou skutočnosťou. Tiež poukázal na to, že žalovaný časť ceny za dielo vo výške
4.020-Eur zaplatil ako zálohu pred vykonaním diela, čím podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka má toto čiastočné plnenie účinky uznania zvyšku dlhu.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi svedkov a zistil, že nespornou
skutočnosťou je, že žalobcovi, ako zhotoviteľovi bola zo strany žalovaného zaslaná objednávka č.
05/05/2017/EL zo dňa 5.5.2017, opatrená pečiatkou žalovaného a podpísaná za objednávateľa S.. D..
J. E.. Súd zistil, že objednávka bola zaslaná elektronickým spôsobom s tým, že objednávka dostatočne
určito špecifikovala predmet, a to dodávku diela vrátane bezdrôtového ovládania, montáž a oprava

žeriavu v K., v hale na Z. A., so špecifikáciou ceny 13.630,-Eur bez DPH a rovnako špecifikáciou
platobných podmienok, z ktorých vyplýva, že záloha 30 % z tejto sumy, t.j. 4.020,-Eur je splatná 23.5.
2017 na základe preddavkovej faktúry a následne zvyšná suma 9.610,-Eur bez DPH po odovzdaní diela
objednávateľovi na základe vystavenej faktúry. Objednávka tiež uvádza dodaciu lehotu objednávateľa
na ukončenie prác do 31.5.2017. Objednávka bola potvrdená zhotoviteľom jeho pečiatkou a podpisom.

Súd konštatoval, že v časovej nadväznosti na predmetnú objednávku došlo k uskutočneniu montáže,
a to dňa 7.6.2017, kedy bola ukončená oprava mostového žeriavu a došlo k jeho prevzatiu, čo potvrdil
za objednávateľa podľa podpisu pán Z., ktorý so žalobcom v predmetnej veci za žalovaného aj konal.
Montážny denník je podpísaný samotným žalobcom, zároveň bol vyhotovený Odovzdávací a preberacíprotokol rovnakého dátumu. Súd zároveň zistil, že z protokolu vyplýva, že žeriav prevzal žalovaný v
prevádzky schopnom stave popísanom v tomto protokole. Následne žalobca vystavil faktúru č. 28/2017
na sumu 13.630,-Eur bez DPH ( 16.356,-Eur s DPH ) pri zohľadnení sumy 4.020,- Eur zaplateného

preddavku zo strany žalovaného dňa 1.6.2017. Súd uviedol, že z predmetných listinných dokladov do
vystavenia konečnej faktúry dňa 8.6.2017 nevyplýva, že by medzi žalobcom a žalovaným akýmkoľvek
spôsobom došlo k dojednaniu zmluvy v prospech akejkoľvek tretej osoby tak, ako to žalovaný tvrdí,
pričom ani po vystavení faktúry nie je táto skutočnosť zo strany žalovaného zrejmá, keď žalovaný sám
uviedol vo svojom písomnom podaní zo dňa 30.8.2017 označenom ako „Návrh na vysporiadanie dlžnej

sumy - splátkový kalendár“, kde v alternatíve č. 2 uvádza a navrhuje splátkový kalendár na vysporiadanie
zostávajúcej čiastky 12.336,-Eur s DPH v zmysle faktúry č. 28/2017 v piatich splátkach v navrhovanej
výške a termínoch splatnosti a sám žiada o potvrdenie splátkového kalendára, čím de facto pohľadávku
uznáva. Súd tiež konštatoval, že z predložených listinných dôkazov žalobcom je zrejmé, že negociačný
postup vo vzťahu k uzatváraniu zmluvy o dielo korešponduje so zaužívanou obchodnou praxou medzi
žalobcom a žalovaným, nakoľko minimálne v troch obchodných prípadoch, nakoľko žalobca predložil

príslušné listiny, a to faktúry, montážne denníky a objednávky a tento postup objednávania, vykonania
diela, ako aj platieb v mene žalovaného z nich vyplýva. Súd preto vzťah medzi žalobcom a žalovaným
posúdil ako platne uzatvorenú zmluvu o dielo.

6. K námietke žalovaného, že objednávka predmetnej opravy zo dňa 5.5.2017 je podpísaná svedkom S..

D.. J. E. za objednávateľa, ktorý v obchodnej spoločnosti žalovaného nemá žiadne právne postavenie,
nie je štatutárom spoločnosti, ako sám uviedol na tento úkon mal mať vystavenú plnú moc, ale k jej
vystaveniu nedošlo, a teda konal za obchodnú spoločnosť podľa vyjadrenia žalovaného, ako aj svedka
bez akéhokoľvek právneho titulu, súd mal za to, že zmluvu o dielo táto skutočnosť neplatnou nerobí.
Súd poukázal na skutočnosť, že zmluva o dielo nevyžaduje písomnú formu, a preto nie je podstatné,

ktorá osoba túto zmluvu podpísala, či mala oprávnenie, resp. toto prekročila, ak podpis objednávky
nebol jediným úkonom smerujúcim k prejavu vôle žalovaného uzatvoriť zmluvu o dielo adresovaným
žalobcovi.SúdzvýpovedesvedkaS..D.zistil,žedodávateľbolvybratýpopredchádzajúcomzadovážení
podkladov, následnom vyhodnotení a zvážení medzi viacerými možnosťami po porade, pričom podklady
boli odovzdané R. P., oprávnenému konať za spoločnosť, rovnako konateľovi I.. D. a podľa výpovede

svedka S.. D. aj S.. D.. J. E.. Z výpovede svedka R. P. vyplýva, že z hľadiska obsahového zmluvu
mal v kompetencii S.. D.. E.. Na základe takéhoto výberu má byť žalobca kontaktovaný ako dodávateľ,
pričom o výbere sa malo rozhodnúť práve na porade za účasti R. P. a S.. D., ktorý ako svedkovia
uviedli, že otázky rekonštrukcie mali vo svojej náplni. Súd mal za to, že nemožno súhlasiť s názorom,
že by konanie S.. D.. J. E. bolo konaním, ktoré by žalovanú spoločnosť nezaväzovalo v súvislosti s

objednávkou uskutočnenou elektronickými prostriedkami opatrenou pečiatkou žalovaného. Z celého
obchodného prípadu vyplýva, že S.. D.. E. v predmetnej veci vystupoval aktívne nielen vo vzťahu k
objednávke,aleajvovzťahukpredzmluvnýmvzťahom,vecsnímmalabyťkonzultovaná,čovyplynuloaj
zvýpovedísvedkovnapojednávanídňa2.7.2018anáslednepodľatohočosvedkoviavypovedali,malza
žalovaného v jeho prevádzke uskutočniť telefonický rozhovor so žalobcom a následne mal vo veci konať

aj po vykonaní diela. Na základe uvedeného mal súd za to, že minimálne by bolo rozporné s pravidlami
poctivého obchodného styku, keby súd uznal žalovanému argumentáciu neplatnosti objednávky z
dôvodu, ktorý sám spôsobil. Objednávka bola realizovaná spôsobom, ktorý vyplýval zo zaužívaného
obchodného styku, opatrená pečiatkou žalovaného a nemožno od žalobcu, ako zhotoviteľa spravodlivo
požadovať, že by skúmal, či osoba na objednávke podpísaná skutočne má oprávnenie za žalovaného

konať, najmä ak následne oprava bola realizovaná, zo strany žalovaného bolo dielo riadne prevzaté,
čo vyplýva z odovzdávacieho aj preberacieho protokolu a v neposlednom rade ešte pred vykonaním
opravy bola zo strany žalovaného zložená záloha vo výške 30 % ceny diela, teda 4.020,-Eur.

7. Okresný súd zároveň uviedol, že z listinných dôkazov nevyplýva, že by žalobca mal vedomosť o

tom, že by dielo bolo vykonávané v prospech tretej osoby, alebo že by žalovaný v tomto obchodnom
prípade vystupoval len ako jeho sprostredkovateľ, t.j. konal v mene a na účet vlastníka veci. Súd zistil,
že argumentáciu, že došlo k objednávke na opravu cudzej veci žalovaný prezentuje až vo svojom
stanovisku k objednávke č. 05/05/2017/EL zo dňa 5.12.2017, avšak aj v tomto stanovisku žalovaný
uviedol, že objednal u žalobcu opravu a zhotovenie žeriavu, a to dňa 5.5.2017, 7.6.2017 bolo dodanie

opraveného žeriavu spoločnosťou žalobcu, pričom 8.6.2017 mal žalovaný ústne oznámiť zámer odstúpiť
od nájomnej zmluvy a 13.6.2017 došlo k doručeniu písomného oznámenia o odstúpení od nájomnej
zmluvy, čím stratil žalovaný predmetnú hnuteľnú vec zo svojej držby, právny vzťah k hnuteľnému majetku
nemá, a preto nemá ani dôvod na úhradu a žiada zároveň žalobcu o vrátenie preddavku 4.020,-Eur. Súdnesúhlasil s touto argumentáciou žalovaného, pretože v konaní nebola preukázaná žiadna vôľa žalobcu,
ktorý by mal súhlasiť s vykonaním diela v prospech tretej osoby a najmä s platbou tretej osoby za takto
vykonané dielo. Súd konštatoval, že pojmovým znakom zmluvy o dielo nie je vlastníctvo objednávateľa k

predmetnejveci,pretožeopravudielamôžeobjednaťajtretiaosobaodvlastníkaveciodlišná,čosastalo
aj v tomto prípade a je to nespornou skutočnosťou. Skutočnosť, že vlastníkom žeriavu je tretí subjekt je
vo vzťahu k povinnosti zaplatiť kontrahovanú cenu diela bez právneho významu, rovnako aj skutočnosť,
že súd vyhlásil za neplatnú zmluvu medzi obchodnými spoločnosťami REALITY - OBCHODNÁ, a.s. a
RENT - IMMOBILIEN Holding GmbH, a to rozsudkom č.k. 14Cb 76/2017-74. Predmetný rozsudok rieši

otázku vlastníctva k nehnuteľnej veci a je záväzný vo vzťahu k usporiadaniu vlastníckeho práva medzi
týmito dvomi subjektmi. Z rozsudku ďalej vyplýva, že je nesporné, že predmetný žeriav, ktorý žalobca
opravil, nie je vo vlastníctve žalovaného. Uvedená skutočnosť však žalovaného aj napriek tomu ako
to tvrdí, že došlo k odstúpeniu od nájomnej zmluvy, ktorú má žalovaný uzatvorenú s tretími osobami a
predmetnú vec nemôže užívať, je bez právneho významu k zmluve o dielo uzatvorenej so žalobcom. V
prípade, ak tretí subjekt zavineným protiprávnym konaním spôsobil zánik nájomného vzťahu a následne

znemožnenie užívania predmetu nájmu, ktorý mimo iné žalovaný zhodnotil predmetnou opravou, za
ktorú je povinný uhradiť cenu, žalovanému nič nebráni uplatniť si toto právo samostatnou žalobou proti
osobe,ktorámutútoškoduspôsobila.Jednásavšakovzťah,ktorýjeprežalobcuvzťahomirelevantným.

8. Súd mal za to, že z logickej postupnosti listinných dôkazov vyplýva jednoznačne uzatvorenie zmluvy

o dielo medzi žalobcom a žalovaným, dielo bolo riadne vykonané, čo žalovaný ani nenamietal, bola
zložená záloha za toto dielo v mene žalovaného na účet žalobcu a vo vzťahu k doplatku ceny diela
žalovaný návrhom splátkového kalendára túto cenu uznal, a preto nebol dôvod, prečo by súd nemohol
žalovaného povinnosťou zaplatiť sumu 12.336,-Eur ako doplatku ceny diela zaviazať.

9. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s platením žalovanej sumy, súd zaviazal žalovaného okrem
istiny aj k úhrade úroku z omeškania od 23.6.2017 do zaplatenia, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti
faktúry.

10. Súd tiež priznal žalobcovi právo na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40,-Eur.

11. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý zastáva názor, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a možno ho považovať za arbitrárne,
nepreskúmateľné, v rozpore so základnou zásadou práva na spravodlivý súdny proces. Poukázal
na to, že medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, pričom poukázal na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky. Uviedol, že o

arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie
absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne, ak sú
tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti. Žalovaný považuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne vzhľadom na to, že dôvody, na ktorom je založené sú
zjavne jednostranné a žalovaný ich považuje v rozpore s princípom spravodlivosti, s poukazom na to,

že pokiaľ zmluva o dielo nemusí mať písomnú formu, potom bolo možné proces kontraktácie zmluvy
preukázať len náležitým vykonaním dokazovania vo veci samej, pričom súd prvej inštancie napriek
tomu nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolateľ uviedol, že
súčasná judikatúra vyslovila, že nie je potrebné, aby v zmluve v prospech tretieho bola táto tretia osoba
individuálne určená, ale stačí, ak je určená dostatočne objektívnymi skutočnosťami, na základe ktorých

môže byť dostatočne individualizovaná, pričom sa nevyžaduje ani to, aby plnenie v prospech tretej osoby
bolo výslovne dohovorené, ak tento záväzok vyplýva z povahy zmluvy, avšak musí byť zrejmé, že bolo
vôľou strán, aby tretia osoba dostala dohovorené plnenie. Žalovaný má za to, že existenciu vôle strán
bolo možné preukázať primárne výsluchmi jednotlivých svedkov a nie obmedzením sa len na vyjadrenie
žalobcu, ktorý v konaní uviedol, že nemal vôľu dielo vykonať pre tretiu osoby, napriek tomu opravu

vykonal, kde žalovaný obdobné tvrdenie žalobcu považoval za účelové a tendenčné, a preto z tohto
dôvodu vo veci navrhol dokazovanie. V prejednávanom konaní podľa názoru žalovaného bolo zásadné,
že zariadenie, v ktorom bola realizovaná sporná dodávka služieb žalobcu predstavovalo zabudovanie
časti technológie v rámci objektu, ktorý je vedený na LV č. XXXX, k.ú. K., a ktorého vlastníkom jetretia osoba, v prospech ktorej došlo k objednaniu opravy a o čom bol žalobca náležite uzrozumený už
vstupom na cudzí pozemok pred uzatvorením zmluvného vzťahu. Z tohto dôvodu nie je zrejmé, z akého
dôvodu žalobca popieral v rámci konania vôľu vykonať dielo pre tretiu osobu, tobôž po zrealizovaní

opravy, ktorú vykonával na pozemku tohto subjektu, ako vlastníka. Žalovaný má za to, že súčasťou
katastra sú údaje o právach k nehnuteľnostiam, a to primárne o vlastníckom práve, o nájomných
právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov, analogicky bol
tak žalobca náležite uzrozumený, v prospech ktorého konkrétneho subjektu vykonáva opravu žeriavu.
Žalovaný tvrdí, že nemožno opomenúť to, že kataster slúži ako informačný systém, najmä na ochranu

práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, pričom informačný systém katastra
nehnuteľností je jedným z najväčších štátnych informačných systémov, preto žalovanému nie je zrejmé,
z akého dôvodu súd vyhodnotil dôkazy jednostranne v prospech žalobcu, a to len na základe jeho
tvrdenia o údajnej nevedomosti plnenia v prospech tretej osoby. Žalovaný považuje za vymykajúce sa
ratiolegis, aby ako nájomca vykonal objednanie tak rozsiahlej opravy na vlastné náklady, a to na cudzom
majetku, tobôž za stavu, kedy bola každá oprava podmienená súhlasom prenajímateľa ako vlastníka.

Zároveň odvolateľ zastáva názor, že i voľné hodnotenie dôkazov súdom má svoje limity, pričom pri
hodnotení dôkazov má súd starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vzhľadom
na rozporuplnosť tvrdení strán sporu boli vo veci vypočutí svedkovia, ktorí zhodne vypovedali týkajúc
informovanosti žalobcu ohľadom objednania opravy v prospech vlastníka veci, z tohto dôvodu žalovaný
zastáva názor, že súd vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam, keď výpoveď žalobcu považoval za dôveryhodnejšiu. Žalovaný má
za to, že súd prvej inštancie vec posúdil arbitrárne, keď prihliadol na tvrdenie žalobcu, ktorý poprel
komunikáciu medzi svedkami, pochybnosť o hodnovernosti jeho výpovede bola nalomená už len tým,
že žalobca bol v rámci negociačného procesu prítomný aj na mieste, t.j. Z. A. pri obhliadke, a to pred
uzavretím zmluvného vzťahu, kedy musel byť náležite uzrozumený s meritom veci, pričom vykonaním

dielakvopreddojednanýmpodmienkampristúpil,analogickybolavôľažalobcuvykonaťdielovprospech
tretej osoby daná.

13. V konaní bol navrhnutý ako svedok S.. J. M., pričom žalovaný zložil súdu aj preddavok na
výsluch svedka a predvolaný svedok svoju neprítomnosť na súde ospravedlnil z dôvodu onkologického

ochorenia v rodine a následne súd zamietol návrh výsluchu tohto svedka. Súd prvej inštancie tak
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a v rámci rozhodnutia
absentuje akékoľvek zdôvodnenie zamietnutia vykonania tohto dôkazu.

14. Žalovaný poukázal v odvolaní aj na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP a uviedol, že v odôvodnení

rozhodnutia absentuje akékoľvek odôvodnenie nevykonania navrhovaných dôkazov, a to výsluchu
štatutára žalovaného I.. B. D. a svedka S.. J. M., ako splnomocnenca za prenajímateľa, t.j. vlastníka
zabudovanej technológie, ktorá mala byť predmetom zmluvy o dielo napriek tomu, že výsluch týchto
svedkov mohol mať podstatný vplyv pre správne právne posúdenie veci. Súd bol podľa názoru
žalovaného povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť, prečo niektoré z nich

pokladal za dôveryhodnejšie, z akého dôvodu vykonanie navrhovaných dôkazov zamietol a hlavne,
prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Vysvetlenie dôvodov pre nevykonanie
navrhnutých dôkazov posilňuje presvedčivosť rozhodnutia z hľadiska atribútov správnosti, zákonnosti
i dôvodnosti a bráni podozreniu o neprípustnom eklektickom a neopodstatnenom výbere dôkazov
smerujúci k jednostranným záverom. Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia v hodnotení dôkazov spolu

s vysvetlením dôvodov, prečo sa súd odmietol zaoberať navrhnutými dôkazmi preto môžu zakladať
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V danom prípade bolo nutné prihliadať na špecifické okolnosti
daného prípadu, a to o to viac, že žalobca sám apeloval aj na to, že zmluva o dielo nemusí mať
písomnú formu, z tohto dôvodu žalovaný v rámci kontradiktórneho konania na preukázanie pravdivosti
ním prezumovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore navrhol vykonanie ďalšieho

dokazovania, čo súd prvej inštancie zamietol bez akéhokoľvek odôvodnenia. Žalovaný tvrdí, že súd
sa obmedzil len na jednostranné tvrdenie žalobcu bez náležitého vykonania dokazovania. Vykonanie i
výsluch samotného štatutára žalovaného mal svoje opodstatnenie vzhľadom na to, že súd bral zreteľ na
objednávku č. 05/05/2017/EL zo dňa 5.5.2017, a to napriek tomu, že za žalovaného nebola objednávka
podpísaná štatutárom.

15. Žalovaný zároveň nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozsudku ohľadne právneho záveru k
objednávke, ktorú podpísal S.. D.. E., ktorý nebol splnomocnený za žalovaného. S názorom súdu prvej
inštancie žalovaný nesúhlasí s poukazom na to, že podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka platí,že ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná
štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Zároveň poukázal na § 20 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a poukázal na to, že v danom prípade svedok sám potvrdil, že nedisponoval plnou mocou

od štatutára žalovaného. K predchádzajúcim obchodným vzťahom medzi stranami žalovaný uviedol,
že pokiaľ došlo zo strany žalovaného k objednaniu opravy u žalobcu, tá bola zakaždým zo strany
žalovaného uhradená, čo potvrdil i žalobca, avšak v prejednávanom konaní nešlo o tento prípad. V
danom prípade tak bol výsluch štatutára žalovaného relevantný pre konanie s poukazom na to, či bola
ním, ako zástupcom obchodnej spoločnosti skutočne odsúhlasená objednávka v žalobcom predloženom

znení vzhľadom na to, že objednávku neverifikoval. Z § 20 ods. 1 Občianskeho zákona vyplýva, že
za spoločnosť mohol konať štatutár, s čím úzko súvisí otázka princípu publicity obchodného registra
a na to nadväzujúca požiadavka právnej istoty najmä u tretích osôb, z tohto dôvodu nemôže obstáť
argumentácia súdu prvej inštancie ohľadom toho, že od žalobcu, ako zhotoviteľa nemožno spoľahlivo
požadovať, aby skúmal, či osoba na objednávke podpísaná skutočne má oprávnenie za žalovaného
konať, najmä ak opravu zrealizoval. Žalovaný sa tiež nestotožňuje s názorom okresného súdu ohľadom

rozpornosti s pravidlami poctivého obchodného styku, nakoľko žalobcovi pred podaním žaloby navrhol
poskytnutie súčinnosti pri vymáhaní žalovanej sumy od skutočného objednávateľa, ako tretej osoby.
Žalovaný zdôraznil, že za súčasného stavu nastal stav, kedy už nájomný vzťah medzi ním a vlastníkom
veci zanikol, a to nie z dôvodu na strane žalovaného, analogicky pokiaľ by vlastník veci mal záujem o
uplatnenie reklamácie, žalobca by vo veci nekonal s poukazom na jeho tvrdenia, že objednávateľom

nebol vlastník ale žalovaný, ktorého k veci ba dokonca ani k vlastníkovi neviaže žiaden právny akt,
predmetné by bolo v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Žalovaný naďalej zastáva názor,
že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v rozpore s pravidlami
formálnej logiky, tobôž za stavu, kedy žalobca mal od počiatku vedomosť o vlastníckych právach k
opravovanejveci.Žalobcoviničnebránilopodaťžalobuoplnenievočitretejosobe,ktorejopravuvykonal.

Žalovaný tvrdí, že súd vo veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právnej
posúdil.

16. Odvolateľ tiež odporuje právnemu posúdeniu súdu, že de facto pohľadávku žalobcu uznal. Poukázal
na to, že v konaní bolo preukázané, že v čase podania návrhu splátkového kalendára, t.j. dňa 30.8.2017

žalovaný nemohol mať objektívnu vedomosť o konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn.
14Cb/76/2017, ktorého nebol stranou napriek tomu, že súd riešil i otázku platnosti nájomného vzťahu. V
danom prípade bolo zásadné, že obe obchodné spoločnosti boli zastrešované totožnou osobou, z tohto
dôvodu bolo konanie vedené na okresnom súde aj pre žalovaného prekvapivým, analogicky žalovaný
po zistení tejto skutočnosti pred podaním predmetnej žaloby doporučoval žalobcovi, aby spoločne a

súčasne podali žalobu o náhradu škodu voči priznanému vlastníkovi. Žalovaný tvrdí, že podľa § 420
Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá spoločnosť REALITY - OBCHODNÁ, a.s., pretože škodu
spôsobila vedomým porušením právnej povinnosti, keď uzavrela zmluvu bez súhlasu dozornej rady a
následne na tom postavila žalobu proti spoločnosti, s ktorou je personálne prepojaná a ktorá v konaní
nevyužilažiadnuprocesnúobranu.Žalovanýnemaldôvodhradiťzaopravu,ktorábolavprospechiného.

Odvolateľ trvá na tom, že postup žalovaného nemožno považovať za uznávací prejav.

17. Žalovaný tiež zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala aj jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces ( § 365 ods. 1 písm. b ) CSP ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( §365 ods. 1 písm. e) CSP ), dospel na základe
predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (365 ods. 1 písm. f) CSP ), zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany ( § 365 ods. 1 písm. g) CSP )
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
písm. h) CSP). Na základe uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

18. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.8.2018, v
ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
a aby zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Vo vyjadrení uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za správne, a to tak po skutkovej, ako
aj právnej stránke. Ak žalovaný toto rozhodnutie pokladá za arbitrárne, nepreskúmateľné, v rozpore so
základnou zásadou práva na spravodlivý súdny proces, vedie ho k tomu zrejme len jeho nespokojnosť svýrokom tohto rozhodnutia, ktorý mu nevyhovuje. Žalobca je presvedčený o tom, že napadnutý rozsudok
je vecne správny a náležitým spôsobom odôvodnený. Súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými
skutočnosťami majúcimi význam pre rozhodnutie o merite sporu. Žalobca poukázal na rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 54/04, III.ÚS 162/05, IV. ÚS 410/2011, podľa ktorých
nie je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, ak žalovaný namieta, že súd prvej inštancie sa
nestotožnil s jeho procesnou obranou v spore. Naopak podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva,
súdniejepovinnýreagovaťnavšetkyargumentystránkonania,alelennatie,ktorémajúprerozhodnutie

sporupodstatnýarozhodujúcivýznam(napr.uznesenieNSSRsp.zn.8Cdo170/2014zodňa28.4.2015,
uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo 238/2008 zo dňa 30.11.2009 ). Právo na odôvodnenie rozhodnutia
je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v Dohovore o ochrane ľudských práv a
základných slobôd ( článok 6 ods. 1 ), neznamená to však povinnosť súdu sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberať všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné
s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia

podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. a účastníkovi konania musí dať odpovedať na podstatné otázky
a námietky, spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závažných a o samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach ( uznesenie NS SR sp.zn. 5Obdo 17/2012 zo dňa 9.4.2013 ).

20. Žalobca tvrdí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená povinnosť súdu

zaoberať sa vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania, ale len
zásadnýmiprerozhodnutievoveci(uznesenieNSSRzodňa27.1.2011,sp.zn.1Cdo96/2009).Žalobca
je teda toho názoru, že napadnutú rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedal všetky otázky podstatného
a významného charakteru, ktoré mali pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie sporu rozhodujúci význam.

21. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu aj napriek písomnej výzve súdu zo dňa 28.8.2018 ( č.l. 218 )
nevyjadril.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal vec podľa ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 a § 385

ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, pretože je vo výroku vecne správny.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

25. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na
základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v

dostatočnomrozsahuskutkovýstavvecipotrebnýprerozhodnutie,vykonanédôkazyvyhodnotilvsúlade
s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia
§ 220 ods. 2 CSP.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si žalobou doručenou okresnému súdu dňa 26.2.2018 uplatnil

proti žalovanému právo na zaplatenie 12.336,-Eur s príslušenstvom, ako doplatenie ceny vykonaného
diela, ktorú vyfakturoval faktúrou č. 28/2017 zo dňa 8.6.2017, splatnou dňa 22.6.2017 v sume 16.356,-
Eur s DPH, z ktorej žalovaný neuhradil žalovanú sumu. Z dôvodu, že sa dostal žalovaný do omeškania
s platením uplatnenej sumy, žalobca požadoval priznať aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo
žalovanej sumy od 23.6.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40,-Eur v zmysle § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. Okresný súd dňa
15.3.2018 vydal platobný rozkaz č.k. 13Cb/14/2018-27, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal
odôvodnený odpor. Namietal, že zabudovaná sporná dodávka služieb žalobcu predstavuje zabudovanú
časť technológie v rámci objektu, ktorého vlastníkom je za súčasného stavu spoločnosť Realsvit 3 s.r.o.a nie žalovaný, a preto tvrdil, že žalovaný má v konaní nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Žiadal
žalobu zamietnuť. Na základe podaného odporu súd prvej inštancie uznesením č.k. 13Cb/14/2018-85
zo dňa 6.4.2018 vydaný platobný rozkaz zrušil. Po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi, ako

aj výsluchmi svedkov súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami konania bola platne
uzatvorená zmluva o dielo, žalovaný je vecne pasívne legitimovaný v konaní, dielo prevzal, a preto
žalobcovi vzniká nárok na doplatenie ceny diela. Z týchto dôvodov rozhodol napadnutým rozsudkom
tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

27. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Žalovaný
v odvolaní namieta, že medzi stranami konania nebola platne uzatvorená zmluva o dielo, nakoľko
objednávku č. 05/05/2017/EL zo dňa 5.5.2017 podpísal S.. D.. E., ktorý nebol konateľom žalovaného,
ani nemal splnomocnenie na takýto právny úkon. K tomuto tvrdeniu žalovaného odvolací súd uvádza,
že z vykonaného dokazovania, tak ako správne uviedol aj súd prvej inštancie vyplýva, že aj pri
predchádzajúcich obchodných vzťahom medzi žalobcom a žalovaným bola zaužívaná obdobná prax,

že za žalovaného vystupoval S.. D.. E.. Je preukázané, že v týchto prípadoch žalovaný nenamietal
uvedený postup a cenu diela vždy žalobcovi uhradil. K námietke o neoprávnenom podpísaní objednávky
zo strany S.. D.. E. pristúpil až potom, keď následkom rozsudku Okresného súdu v Lučenci č.k.
14Cb/76/2017 zo dňa 30.10.2017 bolo rozhodnuté, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré mal v nájme
žalovaný nie je prenajímateľ, ale obchodná spoločnosť REALITY - OBCHODNÁ, a.s., ktorej sa na

základe meritórneho rozhodnutia súdu navrátilo vlastníctvo, a žalovaný teda užíval nehnuteľnosť
bez právneho titulu vzhľadom na vyhlásenie absolútnej neplatnosti nadobúdacieho titulu a uzavretie
nájomnej zmluvy bolo realizované s nevlastníkom. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že samotná
skutočnosť, že došlo právoplatne k rozhodnutiu o tom, že vlastníkom nehnuteľností je iný subjekt,
ako prenajímateľ, a teda že žalovaný uzatvoril neplatnú nájomnú zmluvu, nemôže mať za následok,

že za platne uzatvorenú zmluvu o dielo má zodpovedať vlastník nehnuteľnosti. V danom prípade
odvolací súd zastáva názor, že žalovaný postupom podľa § 33 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka
dodatočne schválil úkon objednania služby zo strany S.. D.. E. za žalovaného od žalobcu. Odvolací
súd totiž vychádzal zo stanovisko žalovaného k objednávke č. 05/05/2017/EL zo dňa 5.12.2017,
ktoré za žalovaného podpísal konateľ žalovaného I.. B. D., a z ktorého vyplýva, že sám konštatuje

„5.5.2017 - objednávka našej spoločnosti na opravu cudzej veci“, z ktorého znenia vyplýva, že ide o
objednávku spoločnosti žalovaného. Samotné konštatovanie žalovaného, že zmluva, resp. objednávka
bolavystavenávprospechtretejosoby,nebolavkonanížalovanýmpreukázaná,tedanezvládoldôkazné
bremeno preukázania, že žalobca pri uzatváraní zmluvného vzťahu vedel, alebo mohol vedieť o tom,
že zmluvu uzatvára s treťou osobou. V konaní išlo iba o tvrdenia žalovaného a sprostredkované odkazy

svedkov, ktorí tvrdili, že túto vedomosť mali od S.. D.. E.. Žiadnym relevantným dôkazom však nebolo
preukázané, že žalobca o uzatvorení zmluvy s treťou osobou mal reálne vedomosť.

28. Vo všeobecnosti odvolací súd k právnej problematike upravenej v § 33 ods. 2 veta prvá Občianskeho
zákonníka (dodatočné schválenie právneho úkonu bez zbytočného odkladu) poukazuje na súdnu prax,

podľa ktorej tento pojem treba vykladať individuálne pre každú situáciu vzťahujúcu sa na konkrétne
právne vzťahy. V zásade je právna požiadavka schválenia právneho úkonu bez zbytočného odkladu
naplnená pri schválení právneho úkonu pri najbližšej možnej príležitosti. Takýto záver možno vyvodiť
napr. aj z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č.k. 2Cod/187/2006 z 28.5.2007. Odvolací súd teda
zastáva názor, že konateľ žalovaného už uvedeným podaním zo dňa 5.12.2017 schválil úkon objednania

služieb podpísaný S.. D.. E. voči žalobcovi za úkon žalovaného. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie
rozhodol správne, keď dospel k záveru, že medzi stranami konania bola platne uzatvorená zmluva o
dielo.

29. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný dielo riadne prevzal, nemal voči nemu žiadne výhrady,

zaplatil dohodnutý preddavok ceny, následkom čoho žalobcovi vzniklo právo na doplatenie kúpnej ceny
tak, ako uviedol aj súd prvej inštancie.

30. K námietke žalovaného, že v konaní súd prvej inštancie nevypočul ďalších dvoch ním navrhovaných
svedkov, ktorí mohli preukázať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že

v súlade § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V danom prípade súd
prvej inštancie na pojednávaní dňa 2.7.2018 uznesením rozhodol, že návrh výsluchov svedkov konateľa
spoločnosti S.. D., S.. Z. a S.. M. sa zamieta. Zároveň odôvodnil, že súd nepovažuje za potrebné
v predmetnej veci vyslúchnuť konateľa spoločnosti S.. D. vzhľadom na skutočnosť, že ako konateľspoločnosti sa pojednávania jednak mohol zúčastniť, jednak okolnosť, či pán S.. E. mal alebo nemal
splnomocnenie na podpísanie objednávky nebolo spochybnené. Súd prvej inštancie teda zdôvodnil,
že výsluch týchto svedkov nie je potrebný pre ďalšie meritórne rozhodnutie vo veci a zároveň z

dôvodu hospodárnosti konania na tomto pojednávaní odročil pojednávanie už len za účelom vyhlásenia
rozsudku. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že súd nemusí vykonať všetky stranou navrhnuté
dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde v súlade s
§ 185 ods. 1 CSP, pričom súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať
rozhodný skutkový poznatok tvrdených stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať

iným dôkazom. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nevylúčil taký dôkaz, ktorý by
mohol ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Všetky listinné dôkazy a vykonané výsluchy svedkov boli
dostačujúcim podkladom pre rozhodnutie vo veci a žiadne ďalšie dokazovanie nemohlo ovplyvniť už v
konaní dokázané a preukázané skutočnosti. Z týchto dôvodov nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu
v súlade s § 365 ods. 1 písm. e) CSP a súd prvej inštancie neodňal možnosť konať pred súdom
žalovanému.

31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne
správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v

nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech,
a ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP,
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

33. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).