Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 5, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618010274
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7618010274.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 5. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

T. F., nar. XX.X.XXXX v N., okres N., trvale bytom L. W. U., ul.
S. V. č. XXX/X, okres L. W. U., adresa na doručovanie
písomností Q. XX/X, U., C.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 11. júna 2016 asi o 02.30 hod. na ul. Kláštorskej v Levoči, v blízkosti budovy Gymnázia J.F.
Rimanského, bezdôvodne fyzicky napadol H. L., ktorý prechádzal okolo skupiny osôb, v ktorej sa
nachádzal obvinený tak, že ho jedenkrát udrel päsťou do oblasti tváre a spôsobil mu tržno-pomliaždenú

ranu sliznice dolnej pery a pomliaždenie ľavého sánkovo- spánkoveho kĺbu vľavo s dobou liečenia a
práceneschopnosti v trvaní 6 dní,

t e d a

dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á ch a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona a § 38 ods. 2 Tr. zákona peňažný
trest vo výmere 250,- (dvestopäťdesiat) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala dňa 20. apríla 2018 na tunajší súd
obžalobu na obvineného T. F. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikovala

ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Obžalovaný T. F. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že je
nevinný. Následne vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, že v uvedený deň bol v bare s Y. C. a
Y. S.. Všetci pili, ale nie tak, aby si nepamätali cestu domov. Odchádzali spolu z baru a súbežne s nimi
išlo neznáme dievča, iné osoby nevidel. Počas cesty, už asi 50 metrov od baru, cez Kláštorskú ulicu až

do miesta, kde je sídlisko Západ, telefonoval s priateľkou. Poškodeného fyzicky nenapadol, predtým ho
nepoznal, prvýkrát ho videl pri konfrontácii. Nevie, prečo by ho poškodený krivo obvinil z napadnutia,
možno preto, že sa stala ešte jedna vec, kde mal potýčku s E. L. a T. L. a poškodený na polícií uviedol,
že ich pozná. Pri tomto konflikte poškodeného neregistroval, bol tiež zranený a prišla polícia.

Poškodený H. L. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní vypovedal, že v predmetnú
dobu išiel z Big baru v Levoči smerom na sídlisko Západ. Na ulici Kláštorskej dobehol štyroch ľudí, jedno
bolo dievča. Nikoho z nich nepoznal. Išli rovnakým smerom a prihovoril sa mu Y. C., čo sa dozvedel
neskôrodpolicajtov.Dalmurukuokolopliecaniečohovoril,bolnaľavoodnehoaostatnéosobynapravo.
Ďalšie osoby si zvlášť nevšímal, ani to, aby obžalovaný telefonoval. C. niečo hovoril, povedal mu, že ho

nebaví a ide preč. Trochu sa zohol ako chcel vyjsť spod jeho ruky. Nato ho obžalovaný raz udrel päsťou
pravej ruky do tváre a zasiahol mu ústa. Nespomína si, aby niečo aj uviedol. Zamotalo ho, skoro spadol
na zem, ale pridŕžal sa rukou. Zobral si šiltovku zo zeme. Išli ďalej pred ním, ešte sa obžalovaný opýtal, či
má dosť, ostatní mu povedali, aby ho nechal. S. mu podal vreckovku, nakoľko mu z úst tiekla krv. Určite
sám nespadol, pred týmto konfliktom nemal žiadne zranenie. Zavolal políciu a keď prišli policajti, vyšiel z

bytovky von a rozprával s nimi. Asi 30 m ďalej bol ďalší konflikt, prišla aj ďalšia hliadka. Išiel na ošetrenie
do nemocnice a oznámiť skutok na políciu. Ten druhý konflikt priamo nevidel, stáli tam autá. V Big bare
požil asi tri pivá, obžalovaného a jeho kamarátov v bare neregistroval. Osoby počas cesty sa javili, že
mohli byť pod vplyvom alkoholu, ale nevie to úplne posúdiť. Čo sa týka E. a T. L., tých pozná zbežne,
nemá s nimi bližší vzťah. Že v ten večer mali s obžalovaným konflikt sa dozvedel od E. L., nakoľko tiež

prišli do nemocnice. Čo sa týka zranení mal rozbitú peru, zašívali mu ju piatimi stehmi. Ťažšie sa mu
jedlo a pilo, nemohol športovať a doktorka ho upozornila, že nemá chodiť von, aby nedostal infekciu.
Zranenie ho obmedzilo minimálne na sedem dní, práceneschopný nebol. Obžalovaného nikdy predtým
nevidel, ani z počutia o ňom nemal vedomosť. Ako sa volá osoba, ktorá ho napadla, mu povedali policajti
a obžalovaného následne videl v policajnom aute a potom až pri konfrontácií. Je si jednoznačne istý,

že je to osoba, ktorá ho v ten deň napadla.

Obžalovaný k výpovedi poškodeného uviedol, že ak by niekto niekoho udrel do oblasti tváre, mal by
väčšie zranenie. S tým, čo poškodený povedal, nesúhlasí.

Svedkyňa T. L. (družka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní
uviedla, že k samotnému skutku sa nevie vyjadriť, nebola tam v ten večer. Bola u obžalovaného doma
a viackrát mu telefonovala, ale nemohla sa dovolať. Zavolal jej obžalovaný, keď vychádzal z baru,
mohlo to byť medzi 2-3 hodinou ráno a hovoril, že je na ceste domov, telefonovali asi 8 až 10 minút.
Nehovoril o žiadnom konflikte, nespomínal žiadne osoby, v telefóne pôsobil, že bol v dobrej nálade, bol

kľudný. Domov nedošiel, lebo mal ďalší incident, o ktorom sa dozvedela až na druhý deň od rodiny
obžalovaného, ktorým dal vedieť Y. C., že je na polícií.

Svedok Y. C. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že bol v uvedený večer
s obžalovaným a Y. S. v bare. Niečo pred treťou hodinou ráno išli domov. Bol pod vplyvom alkoholu

a dalo by sa povedať, že dosť. Pili rovnako aj s Y. S. a obžalovaným. On išiel s Y. S., obžalovanému
vyvolávala manželka, držal sa bokom. Po ceste, niekde pri prechode okolo Gymnázia na Kláštorskej
ulici stretli poškodeného, ktorého predtým poznal iba z videnia. Nepamätá si, aby poškodenému niekto
z nich niečo urobil. Malo s nimi ísť nejaké dievča, ktoré malo dať poškodenému servítky, ale to vie len
od Y. S.. Ten mu tiež povedal, že poškodený mal spadnúť a z ruky mu išla krv. On pád poškodeného

nevidel. Počas cesty poškodeného kamarátsky chytil okolo ramien a ukazoval mu dom, kde chodili robiťzlosť jednému cigánovi. Kúsok spolu išli, potom ho pustil a trochu poškodeného buchol do dverí na tom
dome. Poškodený nespadol, ani sa neudrel. Nevidel, aby sa poškodenému niečo stalo, alebo mu išla krv,
nevidel žiadne zranenie. Obžalovaný celý čas od baru telefonoval, išiel asi 100 alebo 200 metrov pred

nimi. Y. S. bol vedľa neho, tiež poškodeného nenapadol. Oni išli preč, čo robil poškodený si nepamätá.
Následne mal obžalovaný konflikt, kde sa naťahoval s ďalšími dvoma. Obžalovaný bol pred nimi a on
s Y. S. tam došli.

Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 11.12.2017,

kde uviedol, že spolu takto išli asi niekoľko metrov a po tomto mu asi dal dole ruky z jeho ramien a šiel
asi pred nimi. Po vysvetlení rozporov ohľadne toho ako išiel s poškodeným svedok uviedol, že to bolo
také vzájomné, on ho trochu buchol a poškodený dal tým pádom jeho ruku dole a išiel asi pred nimi.
Nevie čo bolo ďalej.

Na návrh prokurátora bola prečítaná aj ďalšia časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa

11.12.2017, kde uviedol, že sa mu zdá, že okrem neho sa s ním rozprával aj Y. S.. Po vysvetlení rozporov
uviedol, že to bolo tak, že sa mu zdalo, že sa s ním mal rozprávať.

Ďalej bola prečítaná časť výpovede svedka zo dňa 11.12.2017 kde uviedol, že registruje však, že išla
súčasne s nimi smerom na sídlisko Západ. Išla s nimi aj dole serpentínami cez Schizplatz. Rozpor vo

výpovedi,keďnahlavnompojednávaníuviedolohľadneneznámehodievčaťa,žeoňomvedelodsvedka
S. vysvetlil tak, že registroval, že nejaká osoba okrem nich išla, ale vôbec nevie, čo to bolo za dievča,
ako vyzerala.

Na návrh prokurátora bola prečítaná aj výpoveď svedka zo dňa 11.12.2017 v časti kde uviedol, že

si spomína, že im ukazoval rozťatú peru, no o jeho napadnutí nič nevie. O tom, že túto vec oznámil
policajtom, tak o tom rozprával až na sídlisku Západ a to po prejdení cez Schizplatz. Po vysvetlení
rozporov oproti výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli na sídlisku kde býva s Y. S.,
poškodený prišiel a rozprával s S. niečo o policajtoch, nepamätá si, aby rozprával o pere.

Poškodený uviedol, že svedok vypovedá, že si nič nepamätá, ale pamätá si, že ho obžalovaný
nenapadol. O rozťatej pere vypovedal v prípravnom konaní, že mu ju mal ukazovať ešte na ulici
Kláštorskej.

Svedok Y. S. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že v ten večer bol

spoločne s Y. C. a T. F. v Big bare v Levoči. Oni popíjali, on vypil iba malé pivo a viac nepil. Nevie už
presne o koľkej išli z baru domov na sídlisko Západ. Pred barom ho známa pýtala, aby zobrali domov
jej kamarátku, ktorú doteraz nepozná, lebo sa bojí ísť sama. Počas toho ako išli obžalovaný volal so
ženou. Y. C. mal vypité a po ceste rozprávali s dievčaťom o zážitkoch z detstva. Y. C. rozprával ako
chodili cigánovi búchať na dvere a on ich potom naháňal. Poškodený musel prechádzať okolo nich,

podľa neho bol opitý alebo ,,naťahaný“ a pýtal sa, že čo si z neho robia srandu a začal sa zapájať do
debaty. Y. C. ho držal rukou cez plece a rozprával o tom cigánovi. Poškodený mu dal ruku dole a Y.
sa zaprel riťou do boku poškodeného, to bol celý fyzický kontakt. Poškodený nespadol, ale cúval pred
nimi. Začal vykrikovať somariny, bľabotal a koktal. Slušne mu povedal, aby išiel domov a nezapájal sa
do ich debaty. Poškodený tak cúval asi 15 metrov, otáčal sa a opäť cúval, pričom spadol na zadok. On

ho zdvihol a poškodený mu ukázal peru. Povedal, že si asi zahryzol do jazyka. Na pere niečo mal, niečo
také keď človek spadne a klepne so zubami. On od dievčaťa popýtal servítku, podal ju poškodenému,
ktorý povedal, že aj ruky si posral. Jednu ruku mal zodretú. Poškodený išiel ďalej pred nimi a stále niečo
vykrikoval. Obžalovaný išiel telefonujúc popri nich, raz pred nimi, raz za nimi. Fyzicky kontakt zo strany
obžalovaného nebol. Následne sa niečo stalo dole, obžalovanému išla krv, boli tam už policajti, taktiež

poškodený tam bol, vyskakoval, policajti na neho kričali. On len okolo prechádzal a nepristavoval sa.
Neprišiel do kontaktu ani s policajtmi. Ohľadne poškodeného vie, že ho policajti viackrát riešili pre drogy
a podobné veci.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 11.12.2017,

kde uviedol, že vie, že to dnes nepreukáže, no on vtedy nemal nič vypité, nakoľko neskôr mal incident T.
na sídl. Západ, kde bol z časti svedkom tohto incidentu a vtedy mu policajti dali fúkať a nenafúkal žiadnu
hodnotu t.j. promile alkoholu. Takže na všetko si dobre pamätá. Po vysvetlení rozporov svedok uviedol,že keď hovoril, že bol z časti svedkom incidentu, myslel to tak, že prechádzal okolo. O tom, že mu dali
policajti fúkať nevypovedal, muselo to byť nedorozumenie.

Ohľadne uvádzaných skutočností, že spomínal cigánsky dom, debatu ohľadne tam bývajúcich cigánov,
chytenie okolo pliec poškodeného Y. C., čo nehovoril v prípravnom konaní uviedol, že vypovedal asi
dvakrát, výsluch trval krátky čas, podpísal zápisnicu a išiel preč.

Kvýpovedisvedkasavyjadrilpoškodený,žeajkeďprvávýpoveďsvedkajeneúčinná,aletamvypovedal,

že spadol dopredu na tvár a mal si utierať z tváre kamienky. Taktiež svedok Y. C. rozprával, že pili všetci
traja. Ak by mal zranené dlane, lekár by to bol povinný uviesť do lekárskej správy, no nič tam uvedené
nie je.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok
MUDr. Dušana Hrubalu, CSc., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý

posudzoval zranenie poškodeného H. L.. Podľa jeho záverov poškodený dňa 11.6.2016 utrpel tržno-
pomliaždenú ranu na sliznici dolnej pery a pomliaždenie ľavého sánkovo-spánkového kĺbu vľavo, ktoré
sú z medicínskeho hľadiska zraneniami ľahkými. Uvedené zranenia vznikli naraz, jedným pôsobením
násilia, najpravdepodobnejšie úderom päsťou útočníka do oblasti úst (dolnej pery) poškodeného, silou
na rozhraní menšej a strednej intenzity. Z medicínskeho hľadiska nemohli vzniknúť poranenia na tvári

zahryznutím do pery, pádom na zem, ani pri páde dozadu na zadok a dlane. Obmedzeniami pri týchto
zraneniach sú výraznejšie bolesti v oblasti úst a zubov asi 2-3 dni, menšie bolesti pretrvávajú do 6
dní. Bolesti sa zvýrazňujú pri jedení a rozprávaní. Opuch hornej pery býva asi 2-3 dni, pre tržno-
pomliaždenú ranu na sliznici hornej pery nemôže pacient prijímať 5-6 dní normálnu stravu, ale kašovitú.
Spôsobenú zranenia nezanechajú trvalé následky. Objektívna doba práceneschopnosti a liečenia mal v

tomto prípade trvať do 17.6.2016, t.j. 6 dní, čo zodpovedá vážnosti a charakteru poranenia.

Podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy :

Podľa lekárskych správ z VNsP Levoča bol dňa 11.6.2016 v skorých ranných hodinách ošetrený

poškodený H. L. so zistením otvorenej tržno-zmliaždenej rany strednej časti ľavej pery a opilosti. Podľa
lekárskej správy zo dňa 15.6.2016 pretrvávala bolestivosť predných zubov a pery.

Podľa zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou zo dňa 10.3.2017 sa miesto činu
nachádza v Levoči, na ul. Kláštorskej, pred rodinným domom č. 47. Jedná sa o ulicu, ktorá sa na konci

spája s ul. Žiackou a Gymnaziálnym prechodom. Po ľavej strane cesty sa nachádzajú rodinné domy,
po pravej strane múr gymnázia, popod ktorý vedie chodník. Cesta je široká 6 metrov. Obžalovaný sa
vyjadril, že touto cestou išli dole na ihrisko.

Podľa správy z miesta trvalého bydliska (mesto Spišská Nová Ves) obžalovaný v mieste bydliska nemá

konflikty. Jeho správanie nebolo prerokúvané mestským úradom.

Z registra priestupkov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát priestupkovo riešený. Dňa
9.10.2015 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
č. 372/1990 Zb. hrubým správaním, vyhrážaním ujmou na zdraví a drobným ublížením na zdraví, za čo

mu bola uložená pokuta vo výške 40,-eur.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ trikrát súdne trestaný, pričom sa na neho vo
všetkých prípadoch hľadí, akoby nebol odsúdený. Prvýkrát v roku 2003 pre trestné činy ublíženia na
zdraví podľa § 221 ods. 1 a výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. V roku 2005

bol odsúdený pre trestný čin podľa § 224 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. Naposledy bol odsúdený
Okresným súdom Spišská Nová Ves v konaní sp. zn. 5T/90/2016 trestným rozkazom zo dňa 8.9.2016
pre prečin podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/90/2016 vyplynulo, že trestným rozkazom zo

dňa 8.9.2016, právoplatným dňa 28.9.2016 bol uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Tr. zákona, pre skutok, ktorého sa dopustil dňa 11.6.2016 v čase okolo 02.50 hod. v Levoči,
v časti zv. Schizplatz, kde bezdôvodne, fyzicky napadol E. L. a T. L., pričom mu bol uložený peňažný
trest vo výmere 300,-eur, ktorý dňa 28.11.2016 zaplatil.Na hlavnom pojednávaní súd odmietol návrh poškodeného na vykonanie dôkazu oboznámením sa
úradného záznamu policajtov k správaniu sa obžalovaného, nakoľko úradné záznamy polície nie sú

dôkaznými prostriedkami podľa Trestného poriadku a nejednalo sa ani o záznam z predmetnej trestnej
veci, ale trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 5T/90/2016.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne v zmysle § 2
ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je popísaný vo výroku rozsudku.

V konaní nebolo sporné, že v čase a mieste označenom označenom vo výroku rozsudku sa tam
nachádzal ako poškodený H. L. aj obžalovaný T. F. spoločne so svedkami Y. C. a Y. S.. Zápisnica o
obhliadke miesta činu preukázala, že miesto činu sa nachádzalo v Levoči, na ul. Kláštorskej, kde po
jednej strane štátnej cesty sú rodinné domy a na druhej strane cesty je múr gymnázia, popod ktorý vedie
chodník, čiže sa jedná o miesto verejnosti prístupné.

Obžalovaný spáchanie skutku tak, ako sa mu kládol za vinu obžalobou poprel s tým, že on počas cesty
telefonoval s priateľkou a nikoho nenapadol. Išiel s Y. C., Y. S. a registroval jedno neznáme dievča, inak
nevidel nikoho.

Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčil poškodený H. L., ktorý na hlavnom pojednávaní ako aj v
prípravnom konaní uviedol, že práve obžalovaný T. F. ho napadol jedným úderom päsťou do oblasti
tváre, konkrétne mu zasiahol ústa, keď išiel v noci po ulici Kláštornej, kde dobehol skupinku ľudí, ktorých
nepoznal. Najprv sa mu prihovoril Y. C., dal mu ruku okolo pliec, ktorému povedal, že ho nebaví a ide
preč. Trochu sa zohol a chcel sa vymaniť spod jeho ruky a ísť preč, na čo ho obžalovaný udrel päsťou

pravej ruky do tváre a zasiahol mu ústa. Poškodený na tomto zotrval aj pri konfrontácii s obžalovaným
aj na hlavnom pojednávaní.

Výpoveď poškodeného H. L. ohľadne spáchania skutku vyhodnotil súd ako pravdivú. Svedok o
podstatných okolnostiach vypovedal vždy rovnako a bola podporená ďalšími vykonanými, objektívnymi

dôkazmi. Poškodený v podstate ihneď po jeho fyzickom napadnutí urobil o skutku oznámenie na polícii
a absolvoval lekárske ošetrenie. Zranenia poškodeného a tým aj jeho výpoveď boli objektivizované
lekárskymi správamizvyšetrení,ktoréabsolvovaleštevtúnocazároveňznaleckýmposudkom.Zistené
zranenie - tržno-pomliaždená rana sliznice dolnej pery a pomliaždenie ľavého sánkovo- spánkoveho
kĺbu vľavo boli z medicínskeho hľadiska hodnotené ako zranenie ľahké s obmedzením v obvyklom

spôsobe života podobu 6 dní, čomu zodpovedala aj výpoveď poškodeného. Ohľadne mechanizmu
vzniku zranenia znalec potvrdil, že zranenie zodpovedá tomu, že poškodený bol zasiahnutý päsťou do
oblasti tváre tak, ako poškodený vypovedal.

V nadväznosti na výpoveď poškodeného a závery znalca, ohľadne zranenia poškodeného vrátane

medicínsky zdôvodniteľného mechanizmu ich vzniku si súd si v plnom rozsahu osvojil tieto závery a mal
preukázané, že zranenie poškodeného vzniklo práve v dôsledku úderom päsťou, ktorou bola zasiahnutá
dolná pera poškodeného.
Ohľadne skutku vypovedali svedkovia Y. C. a Y. S., ktorí potvrdili, že v predmetnom čase a mieste sa
nachádzali spolu s obžalovaným a neznámym dievčaťom, keď sa k ním pripojil poškodený. Následne

obaja zhodne uviedli, že obžalovaný poškodeného fyzicky nenapadol, keďže telefonoval a držal sa
bokom. Súd tejto časti výpovede svedkom neuveril, nakoľko ich výpovede si rozporovali navzájom,
boli spochybnené ďalšími dôkazmi a tak sa javili tendenčné v snahe podporiť obhajobu a vyviniť
obžalovaného T. F.. Výpovede týchto svedkov sa zhodovali s výpoveďou poškodeného H. L. po okamih,
keď on tvrdí, že ho obžalovaný napadol jedným úderom do oblasti úst, čo svedkovia popreli. Napriek

tomu, že svedkovia išli spolu, rôzne popísali okolnosti potom, čo poškodený uviedol, že bol fyzicky
napadnutý obžalovaným. L. Y. S. rozhodný okamih potom, čo poškodený dal dole ruku Y. C. zo svojho
pleca popísal tak, že poškodený následne išiel pred nimi, cúvajúc a stále niečo vykrikujúc, pričom spadol
a vtedy mu ukázal peru, z ktorej mu išla krv a on mu podal vreckovku. Z dokazovania pritom vyplynulo,
že poškodený v dobe keď sa k nim pridal, zranenie tváre nemal, nekrvácal a následne ukazoval zranenie

a svedok S. mu podal vreckovku, pričom mechanizmus o ktorom rozprával svedok, že si zrejme zahryzol
do pery alebo vzniklo pri jeho páde na zadok a dlane jednoznačne znalec vylúčil ako nekorešpondujúce
s medicínsky vysvetliteľným mechanizmom vzniku, keďže rana bola tržno-pomliaždená a siahajúca na
oblasť kože a nie hryzná. Skutočnosti uvádzané svedkom Y. S. o páde poškodeného na zem, vznikujeho zranenia nepopisoval svedok Y. C., napriek tomu, že poškodený mal takto ísť priamo pred nimi
a ktorý si pamätal, dokonca detailne čo bolo pred samotným incidentom (držanie poškodeného okolo
pliec, obsah ich debaty, dokonca jemné drgnutie do poškodeného), ale na okolnosti nasledujúce potom,

si už nepamätal, mal už mať o nich vedomosť iba z rozprávania Y. S., pričom napríklad v prípravnom
konaní sa zmieňoval o rozťatej pere poškodeného s tým, že nevedel nič o spôsobe, ako k tomu došlo.
Výpovede týchto svedkov sa tak javia ako účelové v snahe napomôcť obžalovanému ako ich kamarátovi.
Taktiež výpoveď svedkyne T. L. neprispela k skutkovému objasneniu veci, keďže sa na mieste skutku
nenachádzala a v podstate potvrdila iba to, že s obžalovaným v rozhodnom čase mala telefonovať, čo

ale nemôže vylúčiť, že k fyzickému napadnutiu poškodeného obžalovaným došlo.

Súd zároveň nezistil žiaden dôvod, prečo by mal poškodený H. L. krivo obviniť práve obžalovaného
T. F. z jeho napadnutia. Obaja zhodne potvrdili, že sa pred incidentom nepoznali, nebol teda medzi
nimi žiaden vzťah a poškodený o tom, že útočník sa volá T. F. sa dozvedel až na polícii. Poškodený
napriek tomu, že mu prináležalo najmenej bolestné, si žiadnu škodu neuplatnil, takže je možné vylúčiť

akýkoľvekzištnýmotív.Poukazobžalovaného,žehomožnoobvinilpreto,lebomalpotýčkusoL.,ktorých
poškodený pozná, je vysoko nepravdepodobný, keďže poškodený s týmito osobami nemá iný bližší
vzťah ako bežný. Naproti tomu, aj z trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5T 90/2016 vyplynulo, že
obžalovaný v predmetnú noc mal agresívne spávanie, čo vyústilo aj do jeho ďalšieho trestného stíhania
tiež pre výtržníctvo a taktiež podľa odpisu z registra trestov ale aj priestupkovej lustrácie je zrejmé,

že obžalovaný má sklon dopúšťať sa práve tohto druhu protiprávnej činnosti spočívajúcej vo fyzických
útokoch na iné osoby.

Takto vykonané dokazovanie tvorí logickú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom
súhrne spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti spáchaného skutku a usvedčujú obžalovaného T. F. z

jeho spáchania, preto ho súd uznal vinným.

Obžalovaný po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, pretože sa dopustil fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti
tým, že napadol iného. Uvedeného konania sa dopustil tak, že dňa 11. júna 2016 v Levoči, v blízkosti

budovy Gymnázia J.F. Rimanského bezdôvodne fyzicky napadol H. L. úderom päsťou do oblasti tváre,
čím mu spôsobil zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 6 dní.

Z konania obžalovaného a okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný konal v priamom úmysle
podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý

sleduje ochranu pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj
a poriadok.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu
vyjadrených v ustanoveniach § 31, § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona a prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom zistil, že obžalovanému nepoľahčuje ani nepriťažuje žiadna okolnosť.

Zpripojenéhospisutunajšiehosúdusp.zn.5T/90/2016súdzistil,žetrestnýmrozkazomzodňa8.9.2016,
právoplatným dňa 28.9.2016 bol obžalovaný T. F. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.

1 písm. a) Tr. zákona pre skutok, ktorého sa dopustil dňa 11.6.2016 v čase okolo 02.50 hod. a teda
ktorý bezprostredne nasledoval po skutku v predmetnej trestnej veci, pričom mu bol uložený peňažný
trest vo výmere 300,- eur. Jednalo sa teda o pokračovacie konanie obžalovaného v dôsledku čoho, by
prichádzalo do úvahy uloženie spoločného trestu v zmysle § 41 ods. 3 Tr. zákona, avšak vzhľadomna už existujúcu fikciu zahladenia tohto odsúdenia (v dôsledku zaplatenia uloženého peňažného trestu
obžalovaným) je uloženie spoločného trestu vylúčené a je potrebné uložiť trest samostatný.

Pri ukladaní trestu súd prihliadol na to, že po poslednom odsúdení obžalovaného (konanie tunajšieho
súdu sp. zn. 5T/90/2016) a teda v dobe dvoch rokov po spáchaní skutku v predmetnej veci, ako aj
dlhodobo predtým, sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, viedol riadny život, čím takto možno
konštatovať, že pre naplnenie účelu trestu u obžalovaného postačuje uloženie aj iného ako trestu ako
trestu odňatia slobody, a za splnenia podmienok mu súd podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona uložil peňažný

trest pri dolnej hranici trestnej sadzby, vo výmere 250,- eur. Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol
byť úmyselne zmarený, ustanovil podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona náhradný trest odňatia slobody vo výmere
dvoch mesiacov.

Takto uložený trest súd považuje za spravodlivý, ktorý splní účel sledovaný Trestným zákonom tým,
že ním bude zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda individuálna prevencia a súčasne naplní

prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od
páchania trestných činov.

O škode súd nerozhodoval, keďže sa poškodený H. L. s nárokom na náhradu škody v trestnom konaní
nepripojil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do

doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.