Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Er/624/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214211817
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2214211817.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., IČO:
35 942 436, so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, proti povinnému: Z. W., B.. XX.XX.XXXX, Z..
XX.XX.XXXX, B. X. T. J. U., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Kováč, PhD., Exekútorsky
úrad so sídlom Južná trieda 93, 040 01 Košice, IČO: 35 505 222, pod spis. značkou EX 9607/2014 o
vymoženie 165,06 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal súd
dňa 08.07.2014 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora na vymoženie
predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

2/ Vlastnou činnosťou súd zistil, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie nakoľko povinný dňa
XX.XX.XXXX zomrel a zomrel ako nemajetný. Dedičské konanie vedené po neb. povinnom bolo
uznesením tunajšieho súdu zo dňa 14.07.2017 pod sp.zn. 15D/60/2016 právoplatne zastavené.

3/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

4/ Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

5/Podľaustanovenia§161ods.1CSPaktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

6/ Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a

povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

7/ Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.

8/ Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva

a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.9/ Podľa ust.§ 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom
môže pokračovať.

10/ Podľa ust.§ 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide
o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých
podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa
skončí konanie o dedičstve.

11/ Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho
nástupcu niet, súd konanie zastaví.

12/ Podľa ust. § 57 ods. 2 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo

osobitného zákona.

13/ Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

14/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,

ak to zákon pripúšťa.

15/ Podľa § 357 písm. a) Civilného sporového poriadku odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu
prvej inštancie o zastavení konania.

16/ Súd v konečnom exekúciu zastavil z dôvodu, že na strane povinného niet subjektu (výrok I).

17/ Podľa 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

18/ Súd sa pri rozhodovaní o trovách exekučného konania prihliadal na skutočnosť, že ak ustanovenie
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie
oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, teda je na mieste preskúmať
toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také
vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti.

Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné
zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou
z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení
exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh
na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať.

Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným
v citovanom ustanovení, avšak túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V
predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť smrti
povinnej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť. Súd skúmal,
či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v danej veci súd
nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekúcia bola zastavená z
dôvodu, že procesná spôsobilosť povinného zanikla dňom smrti, pričom povinnosť z exekučného titulu
na dedičov neprešla. Ak súdny exekútor po začatí exekúcie zistil, že povinný je nemajetný, mohol zvážiť

iniciovaniezastaveniaexekúciepretútoskutočnosť,čímbysizabezpečilajnáhradutrov,ktorémuvznikli
v súvislosti s výkonom exekúcie. Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného
k náhrade trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát -
prvý krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na
náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k

exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil (svedčí o tom aj nález Ústavného súdu zo dňa 17.decembra
2004 sp. Zn. II ÚS 31/4). Súd svoj názor súčasne opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
29.02.2012,sp.zn.6MCod/9/2012,avšakprikláňasakodlišnémustanoviskuktorýtamprezentujeJUDr.
Rudolf Čirč. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekúcie takto vzniká ažmomentomnadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutiaexekučnéhosúduopriznanínáhradytrovexekúcie
súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez
zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať

prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie
znášaoprávnený.Pretovprípade,akpovinnýzanikolbezprávnehonástupcuazároveňtuniejeniektorý
z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné
rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok

z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v
citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej
strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Európsky súd pre ľudské práva ďalej
akceptoval argument, že súdny exekútor mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok
na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia. Súd pri rozhodovaní
prihliadal na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, taktiež na ustálenú judikatúru

Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj na to, že exekútor si
nesplnil zákonnú povinnosť uloženú mu v ust. § 57 ods. 4 EP a nepredložiť vec súdu bezodkladne po
tom, ako nadobudol pochybnosť alebo zistil, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie. V konečnom
teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi podľa zákonnej možnosti
vyplývajúcej z ust. § 243j EP v platnom znení, nakoľko sú dané dôvody osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti výroku I tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. a) CSP).

Proti výroku II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a
to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.