Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/370/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318202443
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6318202443.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcov 1/ C. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G., K. XXX/XX, 2/ I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., K. XXX/XX, 3/ R. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G., K. XXX/XX, proti žalovaným 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Tomášikova
48, IČO: 00 151 653, 2/ DUPOS dražobná spol. s r. o., so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17, IČO:

36 233 935, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, o návrhu žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k.
1Csp/84/2018-97 zo dňa 15. 11. 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že ukladá žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXX pre k. ú. G., obec G., okres J., a to rodinný dom č. súp. XXX postavenom na parcele KN-C č.

XXX, a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. G., obec G., okres J., a to pozemok parcela
KN-C č. XXX o výmere 676 m2 -zastavané plochy a nádvoria a pozemok parcela KN-C č. XXX/X o
výmere 1773 m2 - záhrady, všetky nehnuteľnosti vedené Okresným úradom J. - katastrálny odbor, a to
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej Okresným súdom Brezno pod sp. zn.
1Csp /84/2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcov 1/ až 3/ na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhali toho, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. G., obec G., okres J., a to rodinný
dom č.súp. XXX postavený na parcele KN-C č. XXX, a zapísané na LV č. XXX pre k.ú. G., obec
G., okres J., a to pozemok parcela KN-C č. XXX o výmere 676 m2 -zastavané plochy a nádvoria a
pozemok parcela KN-C č. XXX/X o výmere 1773 m2 - záhrady, všetky nehnuteľnosti vedené Okresným

úradom J. - katastrálny odbor (ďalej v texte „predmetné nehnuteľnosti“), a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej vedenej Okresným súdom J. pod sp. zn. 1Csp/84/2018. Súčasne sa
vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam domáhali aj toho, aby sa žalovaní 1/ a 2/ zdržali úkonov
smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov 1/ až 3/, do
právoplatného skončenia veci samej (výrok 2/ návrhu). Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia žalobcovia doručili žalobu vo veci samej, ktorou sa domáhajú, aby súd rozhodol, že Zmluva o

splátkovom úvere č. 0305256816 zo dňa 16. 11. 2009, uzavretá medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným
1/ je absolútne neplatná a súčasne určil, že je neplatná i záložná zmluva vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam, ktorých vlastníčkou je aj žalobkyňa 3/. Vo veci samej sa zároveň žalobcovia domáhali,
aby súd určil, že žalovaným 1/ použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia
spojená s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka a právne úkony záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., smerujúce k realizácii výkonu

záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, sú neplatné.Domáhali sa i toho, aby žalovanému bola uložená povinnosť na príkaz súdu vymazať žalobcu zo
zoznamu dlžníkov a odstrániť negatívny rating, aby si žalobcovia 1/ a 2/ mohli zobrať iný úver.

2.Okresnýsúdnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietolstým,žezdôraznil,ženeodkladné
opatrenie podľa § 324 a nasl. zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“)
je výnimočným inštitútom, jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý
zásah súdu odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu, že
hrozí nebezpečenstvo vzniku škody, či inej nenapraviteľnej ujmy. Je teda v zásade prípustné iba

v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery strán a pri obave, že prípadná
exekúcia bude ohrozená. V nadväznosti na vyššie uvedené okresný súd po vykonanom dokazovaní
v rozsahu oboznámenia sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými
dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vyhovenie návrhu, keď
žalobcovia neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami z dôvodu
zabránenia vzniku nezvratného stavu, alebo bezprostrednej ujmy na ich právach. Žalobcovia v návrhu

potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vyvodzovali z obavy, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný 1/
predá v dražbe skôr, ako sa rozhodne o predmete konania, bude postupovať nezákonne a bude sa
snažiť žalobcov spolu s ich rodinnými príslušníkmi z predmetných nehnuteľností násilne vypratať, ako
aj z dôvodu, že je možné sa domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je
protiústavný. Tieto tvrdenia žalobcov však súd nepovažoval za osvedčené.

3. Okresný súd mal osvedčené, že žalovaný 1/ začal s výkonom záložného práva predajom založených
nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe podľa zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej v
texte aj „Zákon o dobrovoľných dražbách“) na základe písomne uzavretej zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam č. 139/2009 a mandátnej zmluvy zo dňa 16. 11. 2009. Výkonom záložného

práva žalovaný 1/ sleduje legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom
dovoleným zákonom. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL.ÚS 23/2014 zo dňa 24. 09. 2014, v ktorom
posudzoval súlad ust. § 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. s článkom 1 ods. 1a čl. 20 ods. 1 až 4. Ústavy
SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol,
že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dlžníkom

o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci,
pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného
práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej
dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa s poukazom na to odvíja od
predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku

určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej
dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo
zo zákona. Uskutočneniu dobrovoľnej dražby nebráni súbežne prebiehajúce súdne konanie, v ktorom
sa záložný veriteľ voči záložnému dlžníkovi domáha uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným
právom, čo znamená, že záložný veriteľ nemá exekučný titul a pravosť, výška a splatnosť pohľadávky,

pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, môže byť sporná, nebráni záložnému veriteľovi realizovať
záložnéprávovrámcinímnavrhovanejdobrovoľnejdražby.NajvyššísúdSRdospelkrovnakémuzáveru
v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/156/2009 zo dňa 29. 03. 2010. Na druhej strane však Zákon o dobrovoľných
dražbách v § 21 ods. 2 poskytuje vlastníkovi veci na ochranu vlastníckeho práva žalobu o neplatnosť
dobrovoľnej dražby, ak má za to, že dražbou bol dotknutý na svojich právach, ak spochybňuje platnosť

záložnej zmluvy, alebo namieta porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách.

4. Naviac okresný súd doplnil, že vychádzajúc z argumentácie žalobcov je nutné poukázať na
ustanovenie § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ktorý pripúšťa výkon záložného práva predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo

spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách.

5. Okresný súd uznal argumenty žalobcov, že dražba nehnuteľností slúžiacich na bývanie môže vážnym
spôsobom zasiahnuť do práva vlastniť majetok podľa článku 22 Ústavy SR s dosahom na ústavné
právo na obydlie podľa článku 19 v spojení s článkom 20 Ústavy SR, čo ale neznamená, že dražba

takýchto nehnuteľností podľa Zákona o dobrovoľných dražbách nie je prípustná. Relevantná súdna prax
dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení
zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou SR, resp. s ochranou spotrebiteľa
vyplývajúcou z práva Európskej únie.6. Okresný súd však aj vzhľadom na vyššie uvedené zdôraznil, že nemohol pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia opomenúť, že už pri predbežnom posúdení dôvodnosti samotnej

žaloby vo veci samej je zrejmé, že vo veci samej súd nebude môcť žalovaným vyhovieť buď vôbec
alebo v takej podobe, v akej je formulovaný a uplatňovaný žalobný návrh. Poukázal v tejto súvislosti
na znenie § 137 CSP a vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok špecifikovaných
žalobcami 1/ až 3/ poukázal na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 tohto
zákona.Pochybnostiuviedolajvovzťahukvýroku,ktorýmsažalobcoviadomáhajúprikázaťžalovanému

vymazať žalobcov 1/ a 2/ zo zoznamu dlžníkov.

7. Keďže okresný súd nemal za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými
stranami a ani existenciu práva, ktorého sa žalobcovia domáhajú vo veci samej a potrebu ochrany tohto
práva, návrh zamietol.

8. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až 3/ z dôvodu, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy a
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietali, že žalovaný
1/ im listom zo dňa 25. 09. 2017 oznámil mimoriadne spoplatnenie úveru a dňa 12. 02. 2018 im bol
oznámený výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. Potvrdili, že až dňa 05. 10. 2018 žalovaný

2/ oznámil žalobcom, že pristupuje k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a žiadal ich o
sprístupnenie nehnuteľnosti súdnemu znalcovi. Následne sa 31. 10. 2018 dostavil do nehnuteľnosti
v ich vlastníctve súdny znalec za účelom vyhotovenia znaleckého posudku za účelom draženia
nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva, že dostatočne osvedčili
nutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko hrozba straty jediného obydlia je reálna, žalovaný

1/ aj žalovaný 2/ vykonávajú jednoznačné kroky smerujúce k dobrovoľnej dražbe. Vo veci samej sa
domáhajú neplatnosti množstva neprijateľných podmienok uvedených v zmluve o úvere, ktorú uzavreli
so žalovaným 1/, preto je zmluva neplatná, a pokiaľ súd vyhlási úverovú zmluvu za neplatnú, je neplatná
aj zmluva záložná a následne sú neplatné aj právne úkony žalovaného 1/ smerujúce k dobrovoľnej
dražbe. Majú preto dôvodné obavy, že sporné nehnuteľnosti žalovaný 1/ predá v dražbe skôr, ako súd

rozhodne o neplatnosti úverovej zmluvy, určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenie vlastníckych
pomerov k nehnuteľnosti a bude aj voči žalobcom a ich rodinným príslušníkom postupovať nezákonne
a bude sa snažiť všetkých z domu násilne dostať z nehnuteľnosti tak, aby ju boli nútení dobrovoľne
opustiť. Poukázali na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil a uložil žalovanému 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich

k uskutočneniu dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností až do rozhodnutia a skončenia vo veci
samej.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcov 1/ až 3 v zmysle § 379 a
§ 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie okresného

súdu podľa § 388 CSP zmenil, nakoľko neboli dané dôvody na jeho potvrdenie a ani zrušenie.

10. Základom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bol zistený skutkový stav, keď z predloženej zmluvy
o splátkovom úvere zo dňa 16. 11. 2009 súd zistil, že žalobcom 1/ a 2/ bol na jej základe zo strany
žalovaného 1/ poskytnutý úver v sume 78.850,- € pri úroku 6,89 % ročne v deň uzatvorenia úverovej

zmluvy. Išlo o úver na bývanie. Spracovateľský poplatok predstavoval čiastku 531,07 €, poplatok za
správu úveru 2,99 € mesačne odo dňa uzavretia úverovej zmluvy. Splátky od prvého čerpania do 31. 12.
2009 boli určené vo výške 460,62 € mesačne splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a od 20.
01. 2010 vo výške 517,85 € mesačne splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny
úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom). Počet splátok bol určený

počtom 249 od 20. 01. 2010 a konečná splatnosť úveru dňom 20. 09. 2030. Na základe zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam č. 139/2009 a mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/
ako záložným veriteľom a žalobcami 1/ až 3/ ako záložcami dňa 16. 11. 2009 bolo zriadené záložné
právo na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 16. 11. 2009 (č. 0305256816).
Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcov nachádzajúce sa v katastrálnom

území G., obec G., okres J. zapísané na LV č. XXX, a to pozemok parcela č. KNC č. XXX o výmere 676
m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela č. KNC č. XXX/X o výmere 1773 m2 - záhrady a
nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, a to rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele
KNC č. XXX.11. Listom zo dňa 25. 09. 2017 žalovaný 1/ oznámil žalobcom 1/ a 2/, že v dôsledku porušenia bodu 8.1
písm.a)produktovýchobchodnýchpodmienokprehypotekárneasplátkovéúverySlovenskejsporiteľne,

a. s., s účinnosťou od 01. 01. 2015 ku dňu 25. 09. 2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo
zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 16. 11. 2009 s tým, že výška pohľadávky predstavuje 74.547,18 €.

12. Listom zo dňa 05. 10. 2018 žalovaný 2/ vyzval žalobkyňu 3/ na poskytnutie súčinnosti a umožnenie
ohodnoteniapredmetudražbynazákladenávrhunavykonaniedobrovoľnejdražbyzostranyžalovaného

s tým, že termín zamerania bol stanovený na 31. 10. 2018.

13. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj z oznámenia žalovaného 1/ o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 25. 09. 2017 vyplýva, že úver, ktorý bol žalobcom 1/ a 2/ poskytnutý vo
výške 78.850,- € a na ktorý žalobcovia za obdobie od 20. 01. 2010 do 31. 12. 2016 uhradili 42.162,35 €,
mal byť zosplatnený a v čase ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, si žalovaný 1/ od žalobcov

vymáhal pohľadávku vo výške 74.547,18 €.

14. Zo strany žalobcov 1/ až 3/ bol dôvodne uplatnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, nakoľko rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorý
odvolací dôvod sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzťahuje k otázkam, či boli

splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP, ktoré umožňujú
nariadiť neodkladné opatrenie v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená.

15. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vyvodzovali žalobca 1/ a 2/ z tej skutočnosti, že majú obavu,

že predmetné nehnuteľnosti žalovaný 1/ predá v dražbe skôr, ako sa rozhodne o predmete konania,
teda vo veci samej a súčasne, že žalovaný 1/ bude postupovať nezákonne a bude sa snažiť žalobcov
spolu s ich rodinnými príslušníkmi z predmetných nehnuteľností násilne vypratať, ako aj z dôvodu, že je
možné sa domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný.

16. Žalovaný 1/ ako záložný veriteľ začal výkon záložného práva predajom založených nehnuteľností
na dobrovoľnej dražbe podľa Zákona o dobrovoľných dražbách. Výkonom záložného práva sleduje
svoj legitímny cieľ uspokojiť svoju pohľadávku z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom
a súčasne aj ustanovenie § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka pripúšťa výkon záložného práva
predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje

záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Odvolací súd
nemá pochybnosti, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pokiaľ prebieha spôsobom
vyplývajúcim z Občianskeho zákonníka a zo Zákona o dobrovoľných dražbách je v súlade s Ústavou
SR. Skutočnosť, či sa tak však deje (t. j. či je v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi) môže
byť predmetom konania na súde, a to tak pred tým, ako dôjde k vydraženiu predmetu dražby, ako aj

po ňom. Ak budeme ďalej hovoriť o súdnej kontrole ex ante, vlastník zálohu má právo domáhať sa
ochrany svojho vlastníckeho práva formou žaloby, ktorej predmetom bude napr. skúmanie splnenia
podmienok na to, aby k dobrovoľnej dražbe bolo vôbec možné pristúpiť, t. j. napr. formou žaloby na
určenie neplatnosti úverovej/záložnej zmluvy, o bezúročnosť úverovej zmluvy, o určenie, že dlh z takejto
zmluvy zanikol, že mimoriadne zosplatnenie úveru je neplatné, a podobne, a za účelom efektívnosti

takto začatého súdneho konania i domáhať sa neodkladným opatrením „odloženia“ realizácie dražby
až do momentu, keď predmet konania, o ktorom odvolací súd pojednával už vyššie, bude vyčerpaný.
Uvedená preventívna kontrola je zaiste prostriedkom účelnejším a efektívnejším ako kontrola následná,
formou žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to napriek skutočnosti, že v prípade
úspechu v takomto konaní, je výsledkom de facto navrátenie vlastníckeho práva záložcovi, ako keby

k príklepu na dobrovoľnej dražbe nedošlo (k uvedenému pozri § 21 ods. 5 Zákona o dobrovoľných
dražbách). Nemožno totiž opomínať, že udelením príklepu (za súčasného splnenia podmienky úhrady
ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom) záložca svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti stráca, a
pokiaľ ho chce obnoviť je potrebné podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorej sa
navyše nemôže domáhať neplatnosti dražby z akýchkoľvek dôvodov, ale len pre porušenie ustanovení

uvedeného zákona a pre neplatnosť záložnej zmluvy (viď. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách).
Zároveň záložca stráca i oprávnenie vo vydraženej nehnuteľnosti zotrvať a v prípade, ak v nehnuteľnosti
zotrvá, bude s najväčšou pravdepodobnosťou musieť svoje práva brániť i v konaní o vypratanie
nehnuteľností. Zároveň výsledok týchto konaní nemá vplyv len na postavenie záložcu, ako bývaléhovlastníka zálohu, ale i na právne postavenie vydražiteľa, ktorý z dôvodu, aby sa stal vlastníkom predmetu
dražby (a zároveň aby nespôsobil jej zmarenie) musí cenu dosiahnutú vydražením uhradiť. V prípade
úspechu záložcu v konaní o neplatnosť dražby musí vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením žiadať späť

od každej osoby, ktorá výťažok dražby prevzala (§ 32 ods. 3). Napokon, v prípade, ak je v priebehu
dobrovoľnej dražby vydražená nehnuteľnosť a z jej výťažku je uhradená pohľadávka, ktorej výšku, či
platnosť záložca namieta, nie je vylúčené ani začatie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, či
konanie o náhradu škody.

17. Naopak, preventívna kontrola v podobe konania začatého pred vydražením nehnuteľnosti definitívne
odstráni neistotu v tom, či sú splnené podmienky na to, aby dražba bola realizovaná a tým (okrem
iného) predíde aj ďalším nadväzujúcim súdnym konaniam. Uvedený záver pritom v žiadnom prípade
nie je v rozpore ani s návrhom generálneho advokáta pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-482/12,
keď generálny advokát pri formulovaní záveru o tom, že dobrovoľná dražba nie je konaním, kde
by účinný výkon práv spotrebiteľa bol nadmieru sťažený, vychádzal z prípustnosti nie len následnej,

ale aj predbežnej kontroly zákonnosti verejnej dražby v právnom poriadku SR. Vyššie prezentovaný
názor odvolacieho súdu rovnako nie je ani v rozpore s rozsudkom C-34/13, kde Súdny dvor EÚ síce
uviedol, že v rozpore so Smernicou Rady 93/13/EHS nie je vnútroštátna úprava umožňujúca vymôcť
pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom
záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, avšak

len pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv,
ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica. Overiť, či je tomu tak, však aj podľa Súdneho dvora EÚ
prináleží vnútroštátnemu súdu. Súdny dvor EÚ teda priamo nekonštatoval rozpor právnej úpravy Zákona
o dobrovoľných dražbách s citovanou smernicou, ale ani jej súlad. Súdny dvor EÚ len vnútroštátnym
súdomstanovilpodmienky,ktorémajúskúmaťpreto,abydospelikrelevantnémuzáveru,pričomuviedol,

že možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, môže zjavne predstavovať
primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť
vnútroštátny súd. Odvolací súd pritom predbežné opatrenie dočasne zabraňujúce vykonať dobrovoľnú
dražbu nehnuteľností vo vlastníctve spotrebiteľa, a to až do okamihu, kým sa právoplatne nerozhodne o
výške pohľadávky dodávateľa a jej splatnosti, za účinný prostriedok ochrany práv spotrebiteľa považuje.

18. V aktuálnom štádiu konania odvolaciemu súdu neprináleží posudzovať do akej miery, a či môžu
byť žalobcovia v konaní vo veci samej úspešní alebo nie, a pokiaľ aj okresný súd poukazoval na
to, že žalobcami formulovaný petit žaloby nemusí byť vhodne zvoleným procesným prostriedkom,
v dôsledku čoho nemusia byť žalobcovia v konaní úspešnými, nemožno v tomto štádiu konania o

nariadenie neodkladného opatrenia vopred vylúčiť dispozičné oprávnenie žalobcov (na ním tvrdený
skutkový stav) požadovať aj iný, po prípadnom pripustení zmeny žaloby, vhodne zvolený procesný
prostriedok. Žalobcovia 1/ až 3/ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali,
aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti
dobrovoľnou dražbou, odôvodnili s poukazom na neprijateľné zmluvné podmienky úverovej zmluvy,

nekalé obchodné praktiky žalovaného 1/ a zároveň spochybnili inštitút dobrovoľnej dražby v spojitosti s
potrebou súdnej kontroly a ochranou obydlia.

19. Uvedené zmluvy, ktoré žalobcovia spochybňujú v konaní vo veci samej je nutné považovať za
zmluvy spotrebiteľské, uzatvorené na jednej strane žalobcami ako dlžníkmi (spotrebiteľmi), ktorí pri

uzatváraní a plnení týchto zmlúv nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti, a na druhej strane žalovaným 1/ ako veriteľom a dodávateľom, ktorý je bankou
poskytujúcou úvery ako predmet svojej obchodnej činnosti. Zároveň je úplne zrejmé, že tieto zmluvy
boli predformulované bankou (žalovaným 1/) a predložené žalobcom 1/ a 2/ len na podpis bez toho,
aby títo reálne obsah zmlúv mohli ovplyvniť, čo je zrejmé už len zo skutočnosti, že predmetné zmluvy

na viacerým miestach odkazujú na Úverové podmienky banky a na Všeobecné obchodné podmienky
banky, ktoré sú ich súčasťou. Žalobcovia v podanom návrhu o. i. poukazujú na to, že predmetné
zmluvy sú neplatné pre existenciu viacerých neprijateľných podmienok, pre nekalé obchodné praktiky,
a podobne, a v tejto súvislosti v texte návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie len poukazujú
na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov zaoberajúcich sa neprijateľnými zmluvnými podmienkami

v spotrebiteľských zmluvách, či bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru, ale aj
dôvody, pre ktoré sa menila výška splátky bez toho, aby to bolo dohodnuté, poukázali vo vzťahu
k uvedeným zmluvám aj na list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 03. 01. 2018, v ktorom boli
konštatované viaceré pochybenia a porušenie zákona zo strany žalovaného 1/, a to aj to, že zmluva sariadila Obchodným zákonníkom, vrátane poradia úhrad jednotlivých záväzkov. Žalobcovia teda podľa
názoru odvolacieho súdu nie len svojimi tvrdeniami, ale aj listinnými dôkazmi predbežne osvedčili
dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď za tohto stavu je výška nároku žalovaného

1/ sporná, a teda potenciálne aj existencia omeškania žalobcov a výška ich dlhu vo vzťahu k hodnote
predmetných nehnuteľností. Uvedené otázky však budú riešené až v rozhodnutí vo veci samej.

20. Zároveň žalobcovia osvedčili aj existenciu bezprostredne hroziacej umy na svojich právach, keď
z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že žalovaný 1/ po zosplatnení pohľadávok

zo Zmluvy o úvere začal vyvíjať kroky smerujúce k realizácii svojho záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov, a to formou dobrovoľnej dražby.

21. Za tohto stavu odvolací súd konštatuje, že žalobcovia osvedčili všetky predpoklady potrebné na to,
aby bolo neodkladné opatrenie voči žalovaným 1/ a 2/ nariadené a aby sa toho času zabránilo vzniku
prípadnej nereparovateľnej, resp. len veľmi ťažko reparovateľnej ujmy na právach žalobcov spočívajúcej

v neodôvodnenej strate vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

22. Zároveň je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodnutí nijako nezaoberal
dodržaním princípu proporcionality pri navrhovanom postupe výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou s prihliadnutím na výšku dlhu k hodnote nehnuteľnosti - rodinného domu s pozemkami, keď

taktiež neskúmal, či táto nehnuteľnosť je jediným obydlím žalobcov a ich rodiny. Je totiž potrebné
starostlivo zvážiť, či uvedené opatrenie formou dobrovoľnej dražby je najmä vzhľadom na výšku
pohľadávky a osobu dlžníka primerané, resp. či nie je priestor napr. na dohodu o splátkach dlžnej
sumy, či prevzatie dlhu inou osobu, príp. vymáhanie dlžnej sumy súdnou cestou. Podľa odvolacieho
súdu princíp proporcionality vrátane princípu zvýšenej ochrany chránených osôb musí byť zohľadnený

ako zákonná podmienka v takto navrhovanom postupe formou dobrovoľnej dražby. V tejto súvislosti
nijako okresný súd neskúmal pomer medzi hodnotou zálohu - nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
dobrovoľnej dražby a hodnotou pohľadávky žalovaného, ak je podľa žalobcov výška tejto pohľadávky
sporná. V súvislosti s nedostatkom proporcionality možno ako pomôcku uviesť komparatívny príklad
uvedený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 23/2014, keď by uspokojenie

záložnej pohľadávky v exekúcii nebolo nevyhnutné vydražením v exekučnej dražbe; záujem záložného
veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom
a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom
dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadriadený
záujmu dlžníka vo väčšej miere ako je to v prípade právnej úpravy exekúcie. Uvedené pnutie medzi

záujmami účastníkov právneho vzťahu a potenciálnu kolíziu záujmov musí v tomto prípade všeobecný
súd zohľadniť a vyvodiť z neho závery relevantné pre danú vec, k čomu však okresný súd nezaujal vo
svojom rozhodnutí žiadne stanovisko. Naviac za stavu, že draženou nehnuteľnosťou má byť obydlie
záložcov,čovšakrovnakosúdprvejinštancieneskúmalavýsledkomdobrovoľnejdražbystratahlavného
obydlia záložcov, a pritom pohľadávku je možné uspokojiť iným spôsobom nevynímajúc iný súdny

proces s následnou exekúciou vrátane do úvahy prichádzajúcich splátok, pričom dobrovoľná dražba
by mala predstavovať akési ultima ratio. Je totiž dôležité, že záložné právo až do úplného uspokojenia
pohľadávky nezanikne, pohľadávka je krytá mimoriadne silným zabezpečovacím prostriedkom, narastá
príslušenstvo pohľadávky atď. Preto nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnuté pripraviť záložcu o
jeho obydlie, ak existujú iné možnosti uspokojenia pohľadávky, čo taktiež nijako okresný súd pri svojom

zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia neskúmal. Pritom je ale mimoriadne
dôležité dôsledne vyhodnotiť pomery v každej individuálnej veci, a nie iba ako to konštatoval súd
prvej inštancie, že žalobcovia neosvedčili okolnosti, od ktorých vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Dobrovoľná dražba tak ako je definovaná v zákone č. 527/2002 Z. z. a ktorá predstavuje jeden zo
spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať civilný kódex (§ 151 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných
podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky a pod. rozhodne súkromná osoba s
tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Za takýchto

okolností sa javí neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa do času,
kým súd vo veci samej vykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok a celej komplexnosti
spotrebiteľskejzmluvy.Právopriurčenídražbyzaneplatnúpredpokladánavráteniedopredošléhostavu.
Akkvyvolaniusplatnostipohľadávkyaspusteniumechanizmuvýkonuzáložnéhoprávaprispelazmluvnápodmienka, ktorá je neprijateľná, t. j. ak by sa potvrdilo tvrdenie žalobcov, že žalovaný ako veriteľ
nemal oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, a to aj vzhľadom na spochybnenie poradia
úhrad jednotlivých záväzkov a na ne nadväzujúce omeškanie dlžníkov a otázku vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti žalovaným, tak je dôležité zodpovedať si rovnakú otázku, ktorú by si musel zodpovedať súd
prvej inštancie, ak by preventívna súdna kontrola prijateľnosti zmluvných podmienok existovala - a teda
čisadražbouneporušíprávospotrebiteľanaochranupredneprijateľnýmipodmienkami.Vtejtosúvislosti
zároveň podstatným v prípade, ak by sa jednalo o neprijateľnú podmienku, je to, že nerozhoduje
pritom výška plnenia z tejto neprijateľnej podmienky a dražba na plnenie z neprijateľnej podmienky je

absolútne neprijateľná bez ohľadu na výšku plnenia. V prípade, že neprijateľné klauzuly neparticipovali
na spustení procesu výkonu záložného práva, bude nemenej dôležitou aj otázka, či je v demokratickej
spoločnosti nevyhnuté dražbu vykonať. Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. 09. 2014 vo veci C-34/13 T.
verzus SMART Capital pripomína význam obydlia, ktoré sa pri zodpovedaní otázky primeranosti dražby
musí zohľadniť. Podľa tohto rozsudku strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen právo
spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitnej citlivej situácie. V tejto súvislosti

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najzávažnejších zásahov do
práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu taký vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť
predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie.

24. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje

všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom
nárok, prípadne právo nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera
osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejšej
skutočnosti preukazujúcej naliehavosť úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak
by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol

zvrátiteľnýlensneprimeranýmúsilímanákladmi,resp.sveľkýmiobtiažami. Vrámcikonaniaonariadení
neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie, na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné

(viď uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010).

25. Zároveň súd musí zvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia, nevznikla niekomu neprimeraná
ujma s prihliadnutím na to, že nariadením neodkladného opatrenia súdu, možno iného obmedziť
vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho cieľa a

účelu opatrenia tak, aby nový stav novoupravené pomery nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc
vymedzené zákonné a ústavné limity.

26. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom
však musí starostlivo zvážiť aj rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania

s vecami alebo subjektívnymi právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil
hospodárske funkcie strany sporu, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného
opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy
SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia
môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Z týchto dôvodov

je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených
základných práv mať nevyhnutnú mieru, a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

27. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že žalovaný 1/ je akciovou spoločnosťou, a žalovaný
2/ obchodnou spoločnosťou (s. r. o), preto sa na ich ekonomickej situácii nijako neodrazí, ak sa

momentálne neuskutoční dražba sporných nehnuteľností. Naproti tomu, ak by súd návrh žalobcov
1/ až 3/ na nariadení neodkladného opatrenia zamietol, títo by stratili svoje obydlie a prišli by o
základnú životnú potrebu. Náprava tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne
možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie konanie a s tým spojené trovy
a výdavky. Na druhej strane, ak bude podaná žaloba vo veci samej zamietnutá, teda žalobcovia v

konaní úspešní nebudú, môže žalovaný 1/ záložné práva vykonať a uspokojiť tak svoju pohľadávku.
Nariadenie neodkladného opatrenia je teda jediný možný spôsob, ako sa môžu žalobcovia brániť pred
predajom svojho obydlia formou dražby bez toho, aby dochádzalo k ďalšiemu rozmnožovaniu sporov.
Dôvodom pre vydanie neodkladného opatrenia uložením povinnosti zdržať sa výkonu záložného právak sporným nehnuteľnostiam vyplýva z toho, že vykonaniu dobrovoľnej dražby týchto nehnuteľností
nemôžu žalobcovia zabrániť a ďalšou realizáciou záložného práva by mohlo dôjsť k zásahu do ich
ústavného práva na obydlie a vlastníctvo a to bez súdnej kontroly ešte pred tým, než sa na základe

podanej žaloby o neplatnosť zmluvy o úvere a záložnej zmluvy s poukazom na neprijateľné zmluvné
podmienky v nich obsiahnuté, rozhodne vo veci samej, v rámci ktorej bude posudzovaná i výška
oprávnenej pohľadávky zo strany žalovaného 1/ voči žalobcom a v rámci tohto konania sa súd bude
zaoberať napr. i po prípadnej zmene žaloby formou prejudiciálnych otázok posúdením (ne)platnosti
zmlúv, na základe ktorých sa žalovaná 1/ domáha realizácie záložného práva. Strata bývania je jedným z

najzávažnejšíchzásahovdoprávanarešpektovanieobydliaakaždý,komutakýtozásahhrozí,musímať
v podstate možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva McCann verzus Spojené kráľovstvo č. 19009/04, § 50, Európsky súd
pre ľudské práva 2008 a Rousk verzus Švédsko č. 2718/04, § 137).

28. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný, jeho nariadením nevznikne žalovanému 1/

a 2/ žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom
nezmení - záložné právo naďalej existuje, len je dočasne pozastavený jeho výkon. Odvolací súd
nespochybňuje právo žalovaného 1/ vykonať dobrovoľnú dražbu v súlade so zákonom o dobrovoľných
dražbách, avšak zároveň má za to, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, keď žalobcovia
osvedčili naliehavosť potreby úpravy z dôvodu, že výška pohľadávky je sporná na základe neprijateľných

zmluvných podmienok. Odvolací súd nepopiera, že rozhodnutie súdneho dvora EÚ C-34/13 aj za
existencie potenciálne nekalých podmienok môže záložný veriteľ dražbu realizovať, avšak v danom
prípade bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a boli splnené podmienky na jeho
nariadenie. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje akej
ochrany sa môže žalobca domáhať v prípade, že pohľadávka, ktorú si uspokojuje záložný veriteľ, je

sporná a je uspokojovaná vo výške, ktorá vznikla na základe neprijateľných zmluvných podmienok.
V súlade s § 7 zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľ dražby je len povinný písomne vyhlásiť
pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Povinnosť uložená
žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva v súlade s uzatvorenou úverovou zmluvou a
zmluvou o zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam je daná iba týmto opatrením, pre ktoré

je charakteristická jeho dočasnosť do právoplatného skončenia konania vo veci samej, teda neodkladné
opatrenie nerieši definitívne vzťahy medzi stranami sporu.
29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté znesenie zmenil a neodkladné opatrenie nariadil
podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP v spojení s § 325 ods. 1 CSP.
30. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej

rozhodnutím, ktorým konanie skončí.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3: 0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).