Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117225024
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:6117225024.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu:

Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zast.
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831
04 Bratislava, IČO: 42 174 856, o zaplatenie sumy 588,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 588,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 588,- Eur od 21.05.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 588,- Eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 588,- Eur od 21.05.2017 do zaplatenia a na náhradu
trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 16.12.2016 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle značky T. T., EČV: R. ktoré v čase dopravnej nehody patrilo

poškodenému A.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla F., EČV: R., ktoré
v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Vozidlo poškodený bol nútený
dať opraviť, pričom počas opravy si prenajal náhradné vozidlo, pričom dňa 08.03.2017 uzatvoril Zmluvu
o nájme č. X//XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 08.03.2017 do
24.03.2017, t.j. 17 dní po 39,- Eur/deň. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru
č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 17 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 39,-
EUR spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie vo výške 30,- Eur predstavovalo celkovú sumu za

prenájom 693,- Eur. Žalovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa 10.05.2017 poskytol poistné plnenie
vo výške 105,- Eur z dôvodu vlastného posúdenia počtu servisných hodín, ako aj ceny prenájmu a tak
priznal iba za 3 dni po 35,- Eur/deň. Takýto postup určenia výšky poistného plnenia žalobca nepovažuje
za správny a tvrdí, že mu vznikol nárok na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla za celú
dobu trvania tohto nájmu, nakoľko nie je možné, aby poisťovateľ určoval dĺžku opravy, pričom skutočnou
škodou bolo nielen samotné nájomné, ale aj poplatok za pristavenie.

2. Žalovaný v rámci upomínacieho konania podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom namietal
dĺžku opravy vzhľadom na rozsah poškodenia a s tým súvisiaca nenáročnosť opravy, pričom za
adekvátnu považuje maximálne 3 dni a teda aj adekvátna dĺžka zapožičania vozidla je 3 dni, k čomu
dospel na základe výstupov kalkulačného softwaru. Taktiež má za to, že úroky z omeškania sú taktiežneopodstatnené, nakoľko podľa rozsudku KS v Bratislave sp.zn. XCo/XXX/XXXX peňažná sankcia
v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie
nepeňažnej povinnosti alebo v 3-mesačnej lehote Sankcia v podobe úrokov je tak viazaná výlučne

za nesplnenie povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného
rozhodnuté, relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť.
Následne podaním zo dňa 22.12.2017 uviedol, že nárok poškodeného je krytý poistením zodpovednosti
za škodu z PZP len v rozsahu, v akom boli náklady na zapožičanie motorového vozidla vynaložené
správne a účelne. Poškodený teda nemá nárok na vyplatenie akéhokoľvek nároku, ktorý síce súvisí

s poistnou udalosťou, avšak bol vynaložený neúčelne, napr. v neúčelne vysokej výške prenájmu za 1
deň užívania MV alebo v neúčelne dlhom prenájme MV. Povinnosť uhradiť sumu, ktorá by prevýšila
účelne vynaložené náklady, tak musí znášať samotný poškodený. Súdu predložil cenníky autopožičovní,
z ktorých je zrejmé nájomné 20-30 eur denne, pričom pri zapožičaní na obdobie 17 dní mnoho požičovní
poskytujú zľavu. Keďže žalovaný v 3-mesačnej lehote od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
splnil listom zo dňa 08.05.2017 podmienku v zmysle § 11 ods.6 písm.b) zák.č. 381/2001 Z.z., nevznikla

mu povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, ale tá by eventuálne vznikla až doručením právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa dostal do omeškania až v prípade nesplnenia
uloženej povinnosti právoplatným rozhodnutím.

3. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca tak, že uviedol, že na žalobe zotrváva.

Poškodenýnemoholpoškodenémotorovévozidlopočasjehoopravyužívať,pričomnemalanipovinnosť
hľadať lacnejšiu požičovňu, resp. porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie
automobilov. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo a nie
aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného
v náhodne vybranom okruhu požičovní. (rozsudok OS BA I zo dňa 06.06.2017, č.k. 27Cb/39/2012, rozh.

KS v BA zo dňa 05.05.2015, sp.zn. 2Cob/134/2014,...) Neposkytnutím poistného plnenia v deň splatnosti
sažalovanývovzťahukžalobcovidostaldoomeškania.(roz.OSBAIzodňa06.06.2013,27Cb/39/2012,
KS v Košiciach 2Co/240/2014)

4. Súd nariadil pojednávanie na 15.03.2018, na ktoré sa dostavil iba právny zástupca žalobcu, hoci boli

všetci riadne a včas predvolaní. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil svoju
neúčasť a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. (l.č.108)

5. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

6. Podľa článku 4 CSP
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,
právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

7. Podľa článku 15 ods. 1, 2 CSP
(1)Dôkazyatvrdeniastránsporuhodnotísúdpodľasvojejúvahyvsúladesprincípmi,naktorýchspočíva
tento zákon.
(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

8. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

9. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.10. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému

uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

13. Podľa § 442 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v

peniazoch. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

14. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

15. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 16.12.2016 došlo k poistnej udalosti - dopravnej
nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného poškodené motorové vozidlo A.,
ktorý postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné
podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti,
v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

16. Zároveň nebolo sporné, že poškodený dňa 08.03.2017 uzavrel Zmluvu o nájme dopravného
prostriedku č. X/XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 08.03.2017 do
24.03.2017, t.j. po dobu opravy poškodeného vozidla. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ
nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 17 dní, čo pri dojednanej výške denného

nájomného 39,- EUR spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného
vozidla vo výške 30,- eur, predstavovalo celkovú sumu za prenájom 693,- Eur. (l.č. 8)

17. Z oboznámeného listinného dôkazu - Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 12.05.2017
vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 05.05.2017 a likvidoval predmetnú poistnú

udalosťpriustálenívýškypoistnéhoplneniavsume105,-eurstým,žezaadekvátnezapožičanievozidla
považuje 3 dni vzhľadom na rozsah poškodenia a prieskumom trhu bola stanovená primeraná cena
požičovného 35 Eur/deň. Poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla nie je skutočnou škodou.
(l.č. 18)

18. Súd mal preukázané z vyhlásenia spol. GALIMEX s.r.o., že poškodené vozidlo T. EČV: R., bolo
opravované po poistnej udalosti zo dňa 16.12.2016 danou spoločnosťou, pričom vozidlo bolo odovzdané
poškodenému po prijaté poistného plnenia dňa 24.03.2017. (l.č. 61)

19. Taktiež poškodený A. čestným prehlásením zo dňa 31.10.2017 vyhlásil, že od žalobcu mal prenajaté

vozidlo Y., EČV: R. po dobu od 08.03.2017 do 24.03.2017 z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej
udalosti umiestnené v autoservise do 24.03.2017.20. Žalovaný namietal účelovosť a nutnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného
motorového vozidla. Z predložených listín však nepochybne vyplýva dĺžka trvania opravy v
autorizovanom servise. Pokiaľ žalovaný namietal dĺžku opravy vzhľadom na rozsah poškodenia, súd

zdôrazňuje, že predsa poškodený jednak nezavinil poškodenie a jednak poškodený neovplyvňuje dĺžku
opravy, pričom oprava bola vykonaná v autorizovanom servise. Zároveň dĺžka zotrvania vozidla v oprave
bola zapríčinená aj samotným žalovaným, nakoľko vozidlo bolo vydané poškodenému až po zaplatení
za opravu a tá bola žalovaným uhradená až 24.03.2017. Je nepochybné, že vozidlo bolo v oprave 17 dní,
bolo tam z dôvodu vykonania opravy a do úhrady za opravu. Teda dĺžka zotrvania vozidla v oprave bola

z dôvodu zavinenia zo strany žalovaného. Keďže do zaplatenia faktúry za opravu zo strany žalovaného
bolo vozidlo v opravovni a žalovaný potreboval vozidlo, čo nebolo sporné medzi stranami s poukazom na
§ 151 CSP, tak do vydania z opravovne mal zapožičané vozidlo od žalobcu. Z toho dôvodu súd posúdil,
že dĺžka prenájmu vozidla bola účelná a nevyhnutná.

21. Súd zároveň poukazuje aj na to, že pokiaľ žalovaný posúdil za primeranú dobu iba 3 dni,

takto určil bez akéhokoľvek relevantného dôvodu, je to len na základe svojvoľného posúdenia, ktoré
nemožno akceptovať. Medzi stranami nebolo sporné skutočné zotrvanie vozidla v oprave. Pokiaľ však
nevyhnutnosť opravy bola skutočne kratšia, jednak žalovaný to nepreukázal, keďže to iba tvrdil a
jednak predsa vozidlo bolo odovzdané až po úhrade faktúry zo strany žalovaného, čo žalovaný taktiež
nerozporoval, že až 24.03.2017 bola úhrada za opravu. Teda dĺžka zotrvania vozidla bola závislá od

žalovaného, a to bez ohľadu na skutočnú dĺžku opravy. Počas tej doby poškodený potreboval vozidlo,
preto nájom trval až 17 dní, čo však nebolo jeho zavinením. Súd posúdil daný nárok poškodeného
postúpený na žalobcu za účelný a v zmysle poistných podmienok žalovaný je povinný plniť náhradu na
nákladyvynaloženéúčelne,keďženárokpoškodenéhojekrytýpoistenímzodpovednostizaškoduzPZP
v rozsahu, v akom boli náklady na zapožičanie vozidla vynaložené účelne. Skutočnosť, že vozidlo bolo

dlhšie v oprave z dôvodu neuhradenia faktúry žalovaným, nemôže byť na úkor poškodeného. Zároveň je
nutnézdôrazniť,žepoškodenýnemoholpoužívaťsvojevozidlopredovšetkýmzdôvodujehopoškodenia
zavineného poistencom u žalovaného.

22. Pokiaľ žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, že primeraná doba zapožičania vzhľadom

na rozsah poškodenia je 3 dni, toto ničím nepreukázal, je to iba jeho tvrdenie bez preukázania. Pričom
servis, ktorý opravoval poškodené vozidlo, je autorizovaný servis, preto nie je žiadny logický dôvod
spochybňovaťdĺžkuopravy,pričompokiaľsazotrvanievozidlavopravovnipredĺžila,nebolotozavinením
opravovne, ani poškodeného, ale preto, že oprava bola žalovaným uhradená až 24.03.2017, čo nemôže
byť na úkor poškodeného. Poškodený vozidlo odovzdal do servisu a vyzdvihol ho ihneď po výzve.

23. Žalovaný namietal aj primeranosť ceny za nájom, pričom v oznámení o poistnom plnení uviedol, že
primeraná cena požičovného je stanovená prieskumom trhu max. 35 Eur/deň.

24. Súd posúdil, že prenajaté vozidlo poškodeným bolo v obdobnej triede, do akej patrí aj vozidlo

poškodeného. Uvedené medzi stranami nebolo sporné. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že poškodený pri
uzavretí zmluvy nemá vedomosť, na aké obdobie si bude vozidlo prenajímať, keďže nie je zrejmé, kedy
bude vozidlo opravené,... Preto nie je možné pri dojednaní ceny nájmu dojednať aj zľavu vzhľadom na
dĺžku nájmu, na čo poukazoval žalovaný, že niektoré požičovne pri dlhšom nájme poskytujú zľavu. To
je však v prípade, keď už pri uzatváraní zmluvy je známa dĺžka nájmu.

25. Žalobca riadne vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č.
X/XXXX zo dňa 08.03.2017, a to faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 24.03.2017 na sumu 693,- Eur za 17 dní
s poplatkom za prevzatie, pristavenie a čistenie vo výške 30,- eur. (l.č. 13) Výška nájomného je v súlade
s uzavretou zmluvou o nájme č. 8/2017, a to 39,- Eur za deň, t.j. 39 dní x 17,- Eur + 30,- Eur = 693,- Eur.

26. Pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, v danom prípade bola dojednaná zmluvou o nájme
vo výške 39,- Eur za deň. Pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol procesnú obranu s uvedeným obsahom
skutkových tvrdení, bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa článku 8 CSP spoľahlivo tieto tvrdenia
preukázať, čo však žalovaný v konaní neučinil. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že primeraná cena

požičovného bola stanovená prieskumom trhu, ktorý z ničoho nevyplýva, ničím nebol preukázaný. Ide o
svojvoľné posúdenie žalovaným. Dokonca žalobca predložil výšku nájomného iných požičovní z ktorých
vyplýva vyššia výška nájomného za obdobné vozidlá, čím preukázal, že nájomné u iných požičovní
je vyššie než v danom prípade. (l.č. 110-113) Súd zároveň posúdil, že aj jednorazový poplatok 30,-Eur účtovaný prenajímateľom vozidla je opodstatneným nákladom, bol riadne dojednaný v zmluve a
jednak ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla. Je irelevantné, či daný poplatok je takto samostatne
definovaný alebo by bol zahrnutý vo výške nájomného za každý deň samostatne. Jednoznačne ide o

poplatok, ktorý bol poškodený povinný zaplatiť v súvislosti s nájmom, preto patrí medzi náklady nájmu
a žalovaný ho bol povinný nahradiť.

27. Keďže žalovaný v podstate nespochybnil skutočnosť, že právny predchodca žalobcu - poškodený,
v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo za čas

od 08.03.2017 do 24.03.2017, ale namietal dôvodnosť takéhoto časového rozsahu potreby užívania
prenajatého motorového vozidla a dôvodnosť časového rozsahu realizácie opravy poistnou udalosťou
poškodeného motorového vozidla, bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia
skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, aj svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti trvania
opravy poškodeného motorového vozidla len v rozsahu 3 dní, tak ako uvádzal v rámci procesnej obrany,
spoľahlivo preukázať. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových

tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam,
ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci
vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie
skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej
povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného

popretia. Vo väzbe na to súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť obrany, ktorú vymedzil vo
svojomvyjadrenísakžalobeočasepotrebnomnaopravupredmetnoupoistnouudalosťoupoškodeného
motorového vozidla. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení.
Žalovaný nepreukázal ceny nájomného iných autopožičovní, a je absurdné, aby poškodený zisťoval
ponuky najnižšej ceny nájomného v rôznych autopožičovniach, keďže poškodený bol ten, komu bolo

vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzeným vo vlastníckom práve a bolo jeho
právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy jeho
vozidla a bolo by aj neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom
čase „hľadaním“ najlacnejšieho nájomného. Súd má zároveň vedomosť z inej súdnej praxe, že cena
39,- Eur za deň je bežná cena, je obvyklá. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a

dohodolvýškunájomného,ktorúsúdnemaldôvodspochybňovaťapovažovaťzaneprimeranú.Dokonca
žalobca predložil cenník spol. SetCar, a.s. ohľadom prenájmu náhradných vozidiel, z ktorého vyplýva
vyššia cena nájmu pre vozidlo obdobnej triedy. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o
neprimeranosti výšky z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal. Hoci žalovaný
namietal výšku nájomného, žalobca riadne preukázal primeranosť a obvyklosť výšky nájomného.

28. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 105,- Eur je
potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 588,- Eur uplatnená dôvodne a toto
právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody
podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych

ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania
súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

29. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti

a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z
výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd záverom zdôrazňuje, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia,
či námietky voči nutnosti a účelnosti využitia vozidla, ako aj povinnosti poškodeného zistiť najnižšiu
cenu nájomného. Tvrdenia, či námietky žalovaného súd posúdil ako účelové a špekulatívne. Žalobca
preukázal všetky svoje tvrdenia, a to dĺžku trvania nájmu v spojitosti s dĺžkou trvania opravy v

autorizovanom servise, pričom poškodenie spôsobil poistenec žalovaného a nie vlastník poškodeného
vozidla. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne
dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozila opravy, resp. do zaplatenia (pričom dĺžka
nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry
škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť

vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu
umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a
hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby
počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupomby bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez
vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady
nájmu v plnej výške, poškodený predsa nemohol ovplyvniť dĺžku opravy, či zotrvanie vozidla v opravovni,

odkiaľ ho prevzal bezodkladne a zároveň výška nájomného je podľa názoru súdu primeraná s poukazom
na súdnu prax. Pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, nepreukázal opodstatnenosť takej námietky.
Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina
- náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej
praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Za skutočnú škodu sa nepovažujú len

prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom
alebo zabezpečením škody. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko
bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do vydania
vozidla po úhrade faktúry. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté
vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného o možnej

dobe trvania opravy. Poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku zotrvania vozidla v opravovni a náhradné
vozidlo odovzdal hneď po vydaní jeho vozidla servisom. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe
ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa
poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou
bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať

od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri
zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní.
30. Súd teda posúdil nárok žalobcu za opodstatnený, nakoľko ide o nutne a účelné vynaložené náklady
za nájom motorového vozidla, keďže vozidlo poškodeného bolo v servise od 08.03.217 do 24.03.2017
a bolo odovzdané poškodenému ihneď po oprave a po zaplatení faktúry za opravu žalovaným. Pokiaľ

oprava trvala kratšie, predsa nebolo zaplatené za ňu a preto vozidlo nebolo vydané. Preto do toho
momentu bol nájom opodstatnený a náklady nájomného zahŕňajú aj 1-razový poplatok. Výška nájmu
bola v danom čase a mieste obvyklá a primeraná a porovnateľná s inými, čo žalobca riadne preukázal.
V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej poškodený má nárok na náhradné
vozidlo a teda aj na náhradu nákladov nájomného voči žalovanému, do momentu úhrady plnenia

žalovaným. (rozh. KS v Bratislave z 09.06.2015, sp.zn. 1Cob/85/2015,...)
31. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie
poistného plnenia, t.j. od 21.05.2017, keďže poistné šetrenie bolo ukončené 05.05.2017 a začala plynúť
15-dňová lehota na poskytnutie plnenia. Tieto skutočnosti medzi stranami neboli sporné, ani namietané.

32. Podľa § 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka/

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

35. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo
žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. V tejto časti zohľadnil súd skutočnosť vzniku pohľadávky

na náhradu škody v rámci vzťahu medzi žalovaným a poškodeným, ktorý poškodený vystupoval v
statuse fyzickej osoby - občana, čím je odôvodnená aplikácia hmotno-právnej úpravy vyplývajúcej z
Občianskeho zákonníka i vo vzťahu k príslušenstvu z titulu úroku z omeškania. Tento bol žalobcovi
priznaný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. vo výške zákonnej sadzby úroku z omeškania. Súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov z

omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval. Súd
posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to v súlade
so zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd teda posúdil, žežalovaný sa dostal do omeškania od 21.05.2017, keďže poistné šetrenie bolo ukončené 05.05.2017, čo
vyplýva z oznámenia o poistnom plnení z 12.05.2017 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie
plnenia, ktorá uplynula 20.05.2017. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej

výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Preto by bolo nespravodlivé a
na úkor poškodeného, resp. jeho nástupcu - žalobcu, posúdiť omeškanie až doručením právoplatného
rozhodnutia, keďže žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie vo výške 693,- Eur najneskôr do 20.05.2017.
Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 588,- Eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez
relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia bez faktického základu, nemožno

posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej
na poskytnutie plnenia. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného o začiatku omeškania, jeho názor
je nesprávny a pokiaľ poukazuje na rozhodnutia iných súdov, jednak súd nie je viazaný rozhodnutiami
iných súdov ohľadom konštatovania začiatku omeškania v iných veciach, zároveň nemožno prihliadať
na nejaké konštatovania vytrhnuté z kontextu bez oboznámenia sa s celou vecou (avšak v danom
prípade by to bolo neefektívne, keďže súd nie je viazaný názorom iných súdov v iných veciach) a

jednak neznamená to automaticky, že také rozhodnutie iného súdu je správne. Nemožno posúdiť
začiatok omeškania až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný
by sa dostal do omeškania až v prípade nesplnenia uloženej povinnosti právoplatným rozhodnutím,
nakoľkojenepochybné,žežalovanýnesprávneposúdilnárokpoškodeného,nesprávneposkytolpoistné
plnenie, a to všetko len na základe svojvoľného uváženia bez relevantného posúdenia a preukázania

(nemožno akceptovať tvrdený prieskum trhu, či kalkuláciou softwaru,...). Žalovaný ukončil šetrenie a
jeho zavinením neposkytol správne poistné plnenie, nesprávne vyhodnotil šetrenie, hoci bol povinný
zaplatiť sumu 693,- Eur do 15 dní od skončenia šetrenia. Keďže zaplatil iba sumu 105,- Eur, so zvyškom
je v omeškaní uplynutím 15.dňa po skončení šetrenia. Iný názor by bol na úkor poškodeného a v rozpore
so spravodlivým výkladom.

36. Žalovaný navrhoval vypočuť svedka - poškodeného, čo uviedol vo svojom písomnom podaní.
Nekonkretizoval však, za akým konkrétnym účelom. Dokonca na pojednávanie sa žalovaný, ani jeho
zástupca nedostavili, pričom žalobca zabezpečil písomné vyhlásenie poškodeného. Súd preto výsluch
svedka nevykonal, a to aj s poukazom na zásadu hospodárnosti, rýchlosti a efektívnosti.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP:
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania
tak, ako bolo uvedené s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).