Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 12, 2008

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/18/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717210107
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2008:6717210107.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene v konaní pred samosudcom Mgr. Jurajom Lehotským v právnej veci

navrhovateľov v 1.) rade M.. Z. P., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom H. XXX/XX,. S. a v 2.) rade E. P., nar.
XX.. XX.. XXXX,. bytom H. XXX/XX,. S., zast. M.. M. U., advokátom, so sídlom vo Z., N.. S. X/XX. proti
odporcovi A. S., S.. s.r.o., N. Š. X,. Z., IČO: XXXXXXXX,. zast. J.. Z. V., advokátkou, so sídlom S. X,. Z.
o zaplatenie 525.000,- Sk istiny s príslušenstvom, takto :

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 525.000,-
Sk s úrokom 3,5% ročne od 01.01.2001 do 05.11.2001 a s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne
od 06.11.2001 až do zaplatenia zo sumy 525.000,- Sk, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Zvolene, Rozsudkom č.k. 10C 18/2002- 331, zo dňa 31.01.2007, návrh navrhovateľov
v 1. a v 2. rade zamietol a zároveň zaviazal navrhovateľov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na
znášanie trov konania s tým, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný nakoľko Zmluvná dohoda zo dňa
23.10.1997, uzavretá v zmysle § 531 Obč. zákonníka je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi s tým, že
súd poukazuje, že podrobné vyhodnotenie dokazovania ako aj oboznámenie sa s dôkazmi, ktoré boli v

tejto veci vykonané sú presne rozpísané práve v Rozsudku 10C 18/2002 Okresného súdu vo Zvolene,
zo dňa 31. 01. 2007 s tým, že súd na vykonané dôkazy zároveň poukazuje.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia v 1. a 2. rade.

KrajskýsúdvBanskejBystrici,Uznesenímč.k.16Co111/2007,zodňa06.12.2007,rozsudokokresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že okrem iného v tomto rozhodnutí krajského

súdu bolo uvedené, že rozhodnutie okresného súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
písomných dôkazov, s ktorými sa prvostupňový súd oboznámil. Zároveň v tomto rozhodnutí bolo
uvedené, že je potrebné, aby prvostupňový súd vychádzal z toho, že základ nároku navrhovateľov v 1.
a 2. rade je daný a opäť rozhodol o ich návrhu a teda aj o výške primeranej istiny s príslušnými úrokmi.
Zároveň Krajský súd v Banskej Bystrici poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k.
40Cbs 162/2003-234 s tým, že okresný súd má z tohto rozhodnutia pre danosť nároku vychádzať pri
opätovnom prejednaní veci.

Súd vo veci postupoval v zmysle Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 16Co 111/2007 a znova
vyhodnotil vykonané dokazovanie, a to hlavne listinné dôkazy, a to Zmluvu o pôžičke zo dňa 22.10.1997,
uzavretú medzi navrhovateľom v 1. a 2. rade a I.. Z. P. ako dlžníkom, ďalej Zmluvnú dohodu uzavretú vzmysle§531Obč.zákonníkazodňa23.10.1997medzisvedkomI..Z.P.akopredchádzajúcimdlžníkom,
odporcom ako preberajúcim dlžníkom a navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako veriteľmi, ďalej výdavkovými
a príjmovými pokladničnými dokladmi, oboznámením sa s obsahom spisu Krajského súdu v Banskej

Bystrici, č.k. 40Cbs 162/2003 s tým, že súd poukazuje na to, že pre danosť nároku súd vychádzal z
Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 40Cbs 162/2003-234.

Súd zo spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 40Cbs 162/2003 zistil, že Rozsudkom zo dňa
05.11.2004 bol zamietnutý návrh, ktorým sa domáhal navrhovateľ A. S., S.. s r. o., Z. proti odporcovi

I.. Z. P. určenia neplatnosti Zmluvnej dohody zo dňa 23.10.1997. Tento návrh bol zamietnutý z dôvodu
nepreukázania naliehavého právneho záujmu, a to hlavne z toho dôvodu, že v konaní vedenom pred
Okresnom súdom vo Zvolene, č.k. 10C 18/2002 prebieha konanie o zaplatenie sumy 525.000,- Sk s
tým, že v konaní 10C 18/2002, vedené pred Okresným súdom vo Zvolene tento sa má prejudiciálne
otázkou platnosti tejto dohody zaoberať. Súd z tohto spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 40Cbs
162/2003 zistil, že originál Zmluvnej dohody zo dňa 23.10.1997 bol odovzdaný v podateľni krajského

súdu dňa 04. 11. 2004 zo strany odporcu, tzn. zo strany I.. Z. P., bytom S., C. X,. t.j. syna navrhovateľov v
1. a 2. rade v konaní pred okresným súdom. S týmto originálom sa krajský súd vo veci 40Cbs 162/2003
oboznámil dňa 05.11.2004.

Súd na základe vyššie uvedeného teda vychádzal z toho, že dňa 22.10.1997 uzavrel svedok I.. Z. P. ako

dlžník a jeho rodičia M.. Z. P. a E. P., obaja bytom H. XX, S., Zmluvu o pôžičke predmetom, ktorej bola
pôžička finančnej hotovosti 525.000,- Sk s tým, že dlžník sa zaviazal vrátiť požičanú sumu do 31 .12.
1999 a zmluvné strany sa dohodli na 3,5% úroku požičanej sumy ročne. Nasledujúci deň, dňa 23. 10.
1997 je datovaná Zmluvná dohoda uzavretá v zmysle § 531 Obč. zákonníka, a to medzi svedkom I.. Z.
P. ako predchádzajúcim dlžníkom, odporcom ako preberajúcim dlžníkom a navrhovateľmi v 1. a 2. rade,

rodičmi svedka P. ako veriteľmi, predmetom ktorej bolo prevzatie dlhu 525.000,- Sk zo zmluvy uzavretej
dňa 22.10.1997 odporcom. Zmluvnú dohodu, okrem veriteľov, t.j. navrhovateľov podpísal aj svedok I..
Z. P., a to tak za seba ako predchádzajúceho dlžníka ako aj za odporcu ako preberajúceho dlžníka, ako
konateľ obchodnej spoločnosti. Obchodná spoločnosť odporcu bola do Obchodného registra zapísaná
dňa 21. 06. 1994, v októbri 1997, kedy boli podpísané obe vyššie uvedené dohody. Spoločníkmi odporcu

boli J. B., P. J. a svedok I.. Z. P.. Konateľmi odporcu v tomto období boli J. B. a svedok I.. Z. P..

Súd tiež zistil, že suma 525.000,- Sk bola vnesená do účtovníctva obchodnej spoločnosti odporcu,
následne z nej boli vykonané výbery a boli vyplácané aj úroky veriteľom, manželom P., t.j. navrhovateľom
v 1. a 2. Poskytnutá pôžička bola použitá ako akontácia na kúpu osobného motorového vozidla M. -

B. E XXX. E., ktoré bolo skutočne aj zakúpené a motorové vozidlo bolo a je vo vlastníctve odporcu.
Dodávateľom bola firma A., S. XXX/X,. Z. a leasingová zmluva s leasingovou cenou spolu s poistným
predstavujúcimi sumu 2,356.585,- Sk, číslo 5858/97 bola uzavretá dňa 17.10.1997. V účtovnej evidencií
odporcu bola suma 525.000,- Sk najskôr vedená ako vklad I.. P. a neskôr ako pôžička P. staršieho. Pri
uzavretí zmluvy o pôžičke si účastníci zmluvy dohodli aj úrok vo výške 3,5% z požičanej sumy ročne a

tento úrok bol navrhovateľom v 1. a 2. rade odporcom od roku 1997 až do roku 2000 aj vyplácaný.

Na poslednom pojednávaní, konanom dňa 12. 05. 2008 súd z prednesu právneho zástupcu
navrhovateľov zistil, že žiada, aby súd pripustil zmenu návrhu v tom zmysle, že odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade, spoločne a nerozdielne, sumu 525.000,- Sk s úrokom 3,5% ročne

od 01.01.2001 do 05. 11. 2001 a s úrokom z omeškania zo sumy 525.000,- Sk 17,6% ročne od 06. 11.
2001 až do zaplatenia ako aj na trovy konania. Čo sa týka samotného ďalšieho postupu súdu poukázal
na samotné odôvodnenie predmetného zrušovacieho Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, a
preto žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Súd z prednesu právneho zástupcu odporcu zistil, že čo sa týka Uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici, č.k. 16Co 111/2007, tak on považuje toto uznesenie za tak závažné, že vracia podľa jeho
názoru celé dokazovanie na začiatok s tým, že by chcel poukázať na tú skutočnosť, že čo sa týka
zmluvnej dohody o prevzatí predmetného dlhu, ktorá bola predložená účastníkmi konania pred Krajským
súdom v Banskej Bystrici, tak túto dohodu považujú za falošnú s tým, že žiaden z účastníkov zo

strany odporcu ako aj ďalších svedkov nepotvrdili existenciu takéhoto dôkazu. Ďalej poukázal na tú
skutočnosť, že táto zmluvná dohoda obsahuje takú pečiatku, ktorá sa nepoužívala na žiadnych iných
dokumentoch odporcu s tým, že v prípade ďalšieho dokazovania by poukázali na rozdiely v markantoch
pri pečiatkach používaných odporcom. Z toho dôvodu žiadal, aby súd požadoval od odporcu predloženiecelého účtovníctva odporcu do obdobia kedy bola predložená zmluvná dohoda a podrobiť ju znaleckému
dokazovaniu na úrovni účtovníctva a na úrovni grafológie, a to z toho dôvodu, že pečiatku považujú
za neoriginálnu a nepoužívanú v spoločnosti a ďalej žiadali porovnať znalecky účtovníctvo odporcu s

korešpondenciou, ktorú vyhotovili navrhovatelia a po vykonaní znaleckého dokazovania žiadali, aby vo
veci bol zainteresovaný aj D. Ú. vo veci spárovania jednotlivých daňových výdajov, ktoré prevzal ako
konateľ I.. P., pretože tieto finančné prostriedky neboli použité na účely, na ktoré boli deklarované v
účtovníctve, ale boli vystavené buď na neexistujúce spoločnosti alebo za výkony, ktoré neboli odvedené.
Tieto finančné prostriedky I.. P. zhromažďoval a použil ich ako fiktívny vklad do spoločnosti. Podľa ich

názoru bez týchto dôkazov nie je možné vo veci pokračovať. Okrem toho navrhol, aby bol zisťovaný aj
pôvod finančných prostriedkov, ktoré deklarujú navrhovatelia v 1. a 2. rade a zároveň žiadal, aby títo
boli predvolaní ako účastníci konania a zároveň žiadal, aby súd si vyžiadal aj lekárske potvrdenia o
zdravotnom stave navrhovateľov v 1. a 2. rade a v prípade, ak by sa necítili spôsobilí by požadovali
aj vyšetrenie ich duševného stavu. Ďalej navrhol doplniť dokazovanie vypočutím ďalšieho konateľa
odporcu I.. J..

Právny zástupca navrhovateľov v 1. a 2. rade k tomu uviedol, že všetky dôkazy, ktoré navrhuje právny
zástupca odporcu už boli vo veci vykonávané a nie raz. Čo sa týka grafológa k tomu uviedol, že všetci
účastníci zmluvnej dohody boli vypočutí a všetci potvrdili, že kto to podpisoval a preto, podľa jeho názoru,
nie je potrebný grafológ s tým, že samotní podpisujúci potvrdili tú skutočnosť, že to je ich podpis. Čo

sa týka skúmania pečiatok, tak toto tiež nenavrhli doplniť dokazovanie, nakoľko zo žiadneho právneho
predpisu ani vnútorného predpisu nevyplýva aké pečiatky sa mali používať a aké boli povolené s tým,
že keby to napísal aj rukou, že podpisuje za odporcu, tak je to platne urobené. Takisto nenavrhol pribrať
do konania znalca ohľadne účtovníctva, nakoľko v tomto konaní im to nič nerieši a táto námietka bola
odporcom znášaná aj v iných konaniach. Ak odporca tvrdí, že mu I.. P. spôsobil nejakú škodu, tak

mal postupovať tým spôsobom, že si uplatňovať túto náhradu škody mal samostatnou žalobou, avšak
takýmto konaním odporca nepostupoval s tým, že všetky nároky v dnešnej dobe sú už premlčané, a
teda právny zástupca navrhovateľov nevedel k čomu by im toto účtovníctvo pomohlo. Ďalej v konaní
nebolo sporné, že 525.000,- Sk prišlo do spoločnosti, resp. do účtovníctva odporcu, toto nepopreli ani
ďalší konatelia odporcu. Z tohto dôvodu nemá logiku zisťovať pôvod peňazí navrhovateľov s tým, že

poprípade, keby aj bol toto nelegálny príjem, tak toto by nemalo žiadne dôsledky na rozhodnutie v tejto
veci ale samozrejme tvrdíme, že to bol legálny príjem, a čo sa týka vykonaného dokazovania, podľa
nášho názoru, súdy vykonali všetky možné dôkazy, ktoré sa dali vo veci vykonať, a čo sa týka návrhu na
doplnenie dokazovania, tak toto považujú zo strany právneho zástupcu odporcu za účelové, aby sa spor
naťahoval ďalšiu dobu, a preto žiadali, aby súd nepripustil ďalšie prieťahy v konaní s tým, že poukázali

na to, že v tomto konaní vystupuje už štvrtá osoba právneho zástupcu na strane odporcu.

Po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., právny zástupca navrhovateľov v 1. a 2. rade nežiadal
vovecidoplniťdokazovanie,právnyzástupcaodporcutrvalnatom,abysúddoplnildokazovanieohľadne
pravosti pečiatky na zmluvnej dohode, ďalej požadoval, aby súd si vyžiadal od odporcu predloženie

celého účtovníctva odporcu do obdobia kedy bola predložená zmluvná dohoda, ďalej žiadal nariadiť
znalecké dokazovanie na úrovni účtovníctva, na úrovni grafológie a to z toho dôvodu, že pečiatku
považujú za neoriginálnu a nepoužívanú v spoločnosti a ďalej žiadal porovnať znalecky účtovníctvo
odporcu s korešpondenciou, ktorú vyhotovili navrhovatelia a po vykonaní znaleckého dokazovania
žiadal, aby vo veci bol zainteresovaný aj D. Ú. vo veci spárovania jednotlivých daňových výdajov. Ďalej

žiadal, aby súd zisťoval aj pôvod finančných prostriedkov, ktoré deklarujú navrhovatelia v 1. a 2. rade.
Zároveň žiadal, aby títo boli predvolaní ako účastníci konania a zároveň žiadal, aby súd si vyžiadal
aj lekárske potvrdenia o ich zdravotnom stave. Ďalej žiadal doplniť dokazovanie vypočutím ďalšieho
konateľa odporcu I.. J..

Súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol s poukazom jednak na Uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici, č.k. 16Co 111/2007 s tým, že podľa názoru súdu boli vo veci vykonané všetky potrebné
dôkazy, aby súd vo veci mohol meritórne rozhodnúť s tým, že podľa názoru súdu všetky možné dôkazy
v konaní, ktoré bolo možné reálne vykonať boli aj vykonané. Z týchto dôvodov súd návrh na doplnenie
dokazovania ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.Podľa § 531 ods. 1 Obč. zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník
na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo
tomu, kto dlh prevzal.

Podľa § 531 ods. 3 Obč. zákonníka, zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

Podľa § 13 ods. 1 Obch. zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná
zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa § 27 ods. 1 Obch. zákonníka, obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených
údajov, ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín.

Podľa § 27 ods. 3 Obch. zákonníka , zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich
zverejnenia.

Súd na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na závery Krajského súdu v Banskej Bystrici
16Co 111/2007 ako aj s poukazom na § 226 O.s.p., keďže súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia písomných dôkazov v predchádzajúcom svojom rozsudku č.k. 10C 18/2002 zo dňa 31. 01.
2007, v ktorom vyhodnotil predmetnú zmluvnú dohodu o prevzatí dlhu za neplatnú z dôvodu v rozpore

s dobrými mravmi, v tomto konaní súd vychádzal z toho, že predmetná zmluvná dohoda je platná.

Z tohto dôvodu súd zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľom v 1. a 2. rade prevzatého dlhu vo
výške 525.000,- Sk s tým, že v pôvodnej zmluve o pôžičke ako aj v zmluve o prevzatí dlhu bol dohodnutý
ajúrokzomeškaniavovýške3,5%ročnestým,žezvykonanéhodokazovaniasúdustálil,ženajskôrbola

dohoda o vrátení finančných prostriedkov uzavretá do 31.12.1999, neskoršie čo vyplynulo z výpovede
svedka I.. Z. P. ako aj z výpovede navrhovateľky v 2. rade s tým, že navrhovateľka v 2. rade sa koncom
roka 1999 stretla aj s navrhovateľom v 1. rade ako aj so svedkom I.. Z. P., ktorý bol konateľom odporcu
u nich doma, v ich byte v S., pričom na tomto stretnutí sa dohodli na tom, že finančné prostriedky, ktoré
požičali ich synovi, budú požičané vo firme A. S. do tej doby, do kým ich syn I.. Z. P. bude v tejto firme

pracovať. Tak sa stalo a v tejto firme pracoval približne ešte 2 roky.

Súd z výpisu z Obchodného registra spoločnosti A. S., S.. s r. o. zistil, že svedok I.. Z. P. bol spoločníkom
predmetnej spoločnosti do 10.06.2001 ako aj konateľom tejto spoločnosti. Teda súd ustálil tú skutočnosť,
že finančné prostriedky sa mali vrátiť do 10. 06. 2001.

Súd na základe vyššie uvedeného teda zaviazal odporcu na zaplatenie okrem istiny vo výške 525.000,-
Skajnazaplateniedohodnutéhoúrokuvovýške3,5%ročneod01.11.2001do05.11.2001,keďžetakto
to požadovali navrhovatelia v 1. a 2. rade. Keďže sa dostal odporca do omeškania s plnením peňažného
záväzku, súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania v zmysle § 517 ods.

2 Obč. zákonníka s poukazom na § 3 Vládneho nariadenia číslo 87/95, a keďže požadovaný úrok z
omeškania vo výške 17,6% ročne zodpovedá vyššie citovaným zákonným ustanoveniam, súd priznal
navrhovateľom a zaviazal odporcu aj na zaplatenie takéhoto príslušenstva predmetnej pohľadávky.

Súd pri svojom rozhodnutí teda vychádzal z toho, že z predložených materiálov mal preukázané, že

uzavretá Zmluva o pôžičke zo dňa 22. 10. 1997 sa týkala fyzických osôb. Finančné prostriedky I.. P.
použilnazaplatenieakontácieauta,vlastníkomktoréhojeodporca.Taktiežvkonaníbolopreukázané,že
firma platila úroky, ktorých výplatu podpísal I.. P., ktorý podľa výpisu z Obchodného registra, Okresného
súdu v B. B., vložka č. X.,. bol až do 10. 06. 2001 spoločníkom a konateľom odporcu. Zároveň súd
vychádzal z toho, že dňa 23. 10. 1997 bola uzavretá zmluvná dohoda v zmysle § 531 Obč. zákonníka,

a to medzi I.. P. ako predchádzajúcim dlžníkom, odporcom ako preberajúcim dlžníkom a navrhovateľmi
v 1. a 2. rade ako veriteľmi, predmetom ktorej bolo prevzatie dlhu 525.000,- Sk zo zmluvy uzavretej dňa
22. 10. 1997 odporcom.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd zároveň aplikoval zákonné ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných vkonaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej

Súd v tomto prípade, vzhľadom na väčší počet nárokov uplatňovaných v konaní, hlavne čo sa týka trov
konaniarozhodoltak,žeotrováchkonaniarozhodnesúdažpoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.).