Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/111/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205904
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117205904.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom v Žiline, na ul. Hodžovej č. 11, proti žalovanému: P. Č., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. I. Č.. XXX,
o zaplatenie sumy 755,45 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 27.04.2018 č.k. 8Csp 66/2017-36 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania

nepriznal.

2.Vykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,žežalobcaažalovanýdňa11.07.2013uzatvorilizmluvu
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca pre žalovaného
zriadil a viedol osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene Eur. Následne v súvislosti s touto zmluvou
bola dňa 23.05.2014 uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní na účte. Podaním zo dňa 08.02.2017
žalobca odstúpil od príslušnej zmluvy o účte z dôvodu, lebo účet žalovaného bol aj po upozornení v

nepovolenom prečerpaní vo výške 138,96 Eur. Spolu so zánikom zmluvy o účte zanikli všetky zmluvy
o poskytovaní bankových produktov a služieb.

3. Zmluvný vzťah uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným má spotrebiteľský charakter. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemal možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie

špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne
ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ

požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou
aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade tiež s komunitárnou
úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalýchpodmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle
ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka. Zmluvu uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy ako aj všeobecných obchodných podmienok bol daný žalobcom bez

možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

4. Keďže sa zmluva zrušila od počiatku odstúpením zo strany žalobcu, nastal režim bezdôvodného
obohatenia.

5. Okrem toho žalobca v žalobe v podstate ani len riadne netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti,
ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali uplatnený nárok. Ustanovenie § 132 ods. 2 Civilného
sporového poriadku jednoznačne kladie žalobcovi povinnosť opísať všetky rozhodujúce skutočnosti
priamo v žalobe. Žaloba má však skôr len rámcovú podobu s uvedením požadovanej výšky údajného
dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe

má súd rozhodnúť Žalobca tvrdí, že došlo k nepovolenému prečerpaniu peňažných prostriedkov na
účte žalovaného. Nijakým spôsobom však nepreukázal, ako k tomuto nepovolenému prečerpaniu došlo,
pričom zo zmluvy nevyplýva, aby poskytnutá platobná karta bola kreditná, ktorou by bolo možné čerpať
peňažné prostriedky nad rámec tých, ktoré sa na účte nachádzajú. Ako listinný dôkaz bol predložený
len mesačný výpis transakcií z účtu žalovaného za mesiac február v roku 2017. Z predmetného výpisu

vyplýva len to, že v tomto mesiaci, kedy podľa tvrdenia žalobcu bol účet zrušený, bola položka vo výške
755,45 EUR vyrovnaná. Celá argumentácia k uplatnenému nároku žalobcu je v postate založená len na
dôvere v jeho strohé vyčíslenie v predmetnom výpise z účtu žalovaného vypracovanom žalobcom.

6. V sporovom konaní, s rovnocenným postavením sporových strán, osobitne v prípadoch ex

offo kontroly nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. nemožno
nekriticky akceptovať a vychádzať iba z jednostranných vyčíslení dodávateľa bez posúdenia práva. Z
tvrdených a preukazovaných skutočností musí právo vyplývať. V návrhovom konaní je povinnosťou
a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali. Súd
nie je povinný ani oprávnený vyhľadávať za žalobcu rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok

odôvodňovali. Tieto len posudzuje a v prípade, že z tvrdených skutočností právo nevyplýva, nemôže mu
priznať súdnu ochranu a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť zamietnutý.

7. V danom prípade zo žaloby vyplýva len to, že žalobca mal bez právneho dôvodu vykonať z účtu
žalovaného v jeho prospech platby, hoci žalovaný na to nemal potrebné peňažné prostriedky. Kedy a v

akej výške došlo k plneniu za žalovaného, či žalovaná suma predstavuje skutočné plnenie, alebo sú v nej
obsiahnuté aj rôzne poplatky a úroky účtované žalovanému, žalobca nepreukázal. Súd prvej inštancie
vzhľadom na to, že žalobca bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol, jeho žalobu zamietol.

8. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia sa len stroho uvádza, že zmluva sa zrušila od počiatku
odstúpením zo strany žalobcu a nastal režim bezdôvodného obohatenia. Tento záver nebol podložený

žiadnymzpredloženýchdôkazovaaninebolnijakobližšieodôvodnenýnapriektomu,žetakýtozávermá
zásadný vplyv na posúdenie právneho titulu nároku uplatneného žalobcom v danej veci. Ak sa žaloba
považovala za neúplnú, mal byť žalobca vyzvaný na jej doplnenie v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1
CSP.

10. Čerpanie povoleného prečerpania jednoznačne vyplýva aj z predloženého výpisu z účtu žalovaného.
Tiež za predpokladu, ak by nebolo dostatočne preukázané uzatvorenie písomnej dohody o povolenom
prečerpaní, prečerpanie na účte sa muselo správne vyhodnotiť ako prekročenie v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch a v žiadnom prípade nemožno považovať za prípustný záver, podľa
ktorého žalobca mal bez právneho dôvodu vykonať z účtu žalovaného v jeho prospech platby, aj

keď žalovaný na to nemal potrebné peňažné prostriedky (nepovolený debet). V zmysle ustanovenia
§ 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri
ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a
existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa
pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvalom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej

sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej
sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z
omeškania a poplatkov za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
Ak by si uplatňoval žalobca voči žalovanému nárok z titulu prekročenia podľa § 2 písm. f/ zákona o
spotrebiteľských úveroch a strany by nemali dohodnuté povolené prečerpanie na účte, zmluva o účte

pre prípad prekročenia by v zmysle zákona nemusela ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaj o
výške úroku. Naopak podľa ustanovenia § 18 ods. 1 tohto zákona postačuje, aby veriteľ informoval
spotrebiteľa na trvalom médiu o úrokovej sadzbe. Okrem toho bol žalovaný v prvoinštančnom konaní
preukázateľne informovaný o svojom prekročení na účte. Žalobca mal teda na zaúčtovanie platieb nad
rámec disponibilného zostatku na účte nielen akýkoľvek právny, ale dokonca zákonný dôvod, a to z
dôvodu inštitútu prekročenia v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Zostatok vo výške žalovanej

sumy žalovaný nikdy nesplatil.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej, tak ako na to správne poukazuje prvoinštančný súd, žalobca listom zo dňa 08.02.2017 (č.l. 4
spisu) od zmluvy o účte a súvisiacich zmlúv odstúpil.

14. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15.Vychádzajúczuvedeného,nielenustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách,
ale aj všetky iné ustanovenia, t.j. i ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy, sa
použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa.

16. Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy, táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch

a to v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného
zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods. 1
umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu
trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v

zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava
odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšia
a tejto výhodnejšej úpravy sa žalovaný vzdať nemohol. Aj keď ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy než od jej začiatku, pri
spotrebiteľskomvzťahutátomožnosťjevýrazneobmedzenáustanovením§54Občianskehozákonníka.

Podľa tohto ustanovenia, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúcamoment zrušenia zmluvy na iný termín než od začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného
právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné postavenie žalovaného zhoršuje.

17. Ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky odstúpenia odlišne od
občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s ust. § 54 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Odlišné dojednanie odstúpenia od zmluvy
v porovnaní s občianskoprávnou úpravou vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok žalobcu.
Keďže ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej

neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ust. § 39
Občianskeho zákonníka a pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z
úradnej povinnosti.

18. Ako už bolo skôr konštatované zákonným dôsledkom odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy v
súlade s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je jej zrušenie od začiatku, čím sa zároveň zrušujú

i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania a poplatky. Účinným
odstúpením od zmluvy nastupuje režim bezdôvodného obohatenia upravený v ust. § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

19. V súvislosti s právnym posudzovaním uplatňovaného nároku je potrebné poukázať na uznesenie

Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal sťažnosťou práve vo veci
právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a považoval ho za ústavne
konformný a preto sťažnosť odmietol.

20. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 doplnila ustanovenie § 52 ods. 2 o tretiu

vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.
Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená,
že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver
priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.05.2015 vo veci 8MCdo

13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že
premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného, nie Občianskeho zákonníka. Z
tohto rozhodnutia teda nepochybne vyplýva potreba aplikácie ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka
i na právne vzťahy založené pred 01.04.2015.

21. Zo zrušenej zmluvy žalobcovi vzniklo iba právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia
podľa zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri zrušenej zmluve je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka).
Takýto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobca podanou žalobou neuplatnil a teda nebol
predmetom prebiehajúceho sporu medzi žalobcom a žalovaným.

22. S prihliadnutím na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že
žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).