Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213207942
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8213207942.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča

a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ D.
E., F..: XX.XX.XXXX, T. S. X, XXX XX S., X/ I. E., F..: XX.XX.XXXX, T. S. X, XXX XX S., o zaplatenie
2.605,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. XC/
XXX/XXXX-XXX zo dňa 12.12.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu v celom
rozsahu zamietol. Vyslovil, že žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznáva a súčasne Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou 02.10.2013 domáhal zaplatenia

sumy 2.605,48 Eur s úrokom z omeškania za obdobie od 21.10.2010 do 04.08.2012 v sume 88,91 Eur a
úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 2.605,48 Eur od 05.08.2012 do zaplatenia, náhrady trov konania
a náhrady trov právneho zastúpenia.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
(ďalej len „Obchodný zákonník“); § 39, § 52 ods. 1 - 4, § 54 ods. 1 - 2 , § 524, § 525, § 526 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“); § 2

písm. a) a c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej
„zákon o spotrebiteľských úveroch“); § 89 ods. 1, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

4. Na základe vykonaného dokazovania vychádzal súd prvej inštancie zo zisteného skutkový stavu, že
J. J. I..J.. (ďalej aj „banka“) so žalovanými uzavrela 28.02.2005 zmluvu o splátkovom úvere, ktorého
predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal

splácať v splátkach po 1.481,- Sk (49,16 Eur) mesačne k 10. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná
splatnosť úveru: 20.02.2015, výška úrokovej sadzby 11,80 %. Pôvodný veriteľ úverovej zmluvy bola
banka, ktorá mala žalobcovi ako nebankovej spoločnosti zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.06.2012
postúpiť pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy. Oznámením zo dňa 16.07.2012 u žalovanej v2. rade a oznámením z 18.07.2012 u žalovaného v 1. rade právny predchodca žalobcu, t.j. J. J.
žalovaným1,2oznamovalapostúpeniepohľadávkypodľa§526Občianskehozákonníkavsume4.710,-
Eur. Doručovanie týchto oznámení žalobca preukazoval kópiami podacích hárkov zo 17.07.2012 a z

19.07.2012. Z predložených listín ďalej vyplynulo, že žalobca výzvami zo 16.07.2012 voči žalovanej v
2. rade a 18.07.2012 voči žalovanému v 1. rade žalovaným oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru k 18.07.2012 žiadal okamžité uhradenie dlžnej čiastky v sume 4.880,74 Eur. Zo žalobcom
predloženej výzvy z 23.02.2009 vyplýva, že žalovaný v 1. rade mal byť právnym predchodcom žalobcu
upozornený na omeškanie s úhradou pohľadávky k 31.01.2009 vo výške 204,36 Eur. Zároveň mal byť

vyzvaný na uhradenie dlžnej sumy najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy. Doručovanie tejto výzvy, ako
aj ním vyhotovenej výzvy o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca v konaní nepreukazoval žiadnym
dôkazom.

5. Vzhľadom na preukázaný skutkový stav a jeho právne posúdenie súd prvej inštancie konštatoval,
že medzi J. J. I..J.. a žalovanými existoval občianskoprávny záväzkový vzťah, titulom zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalovaní ako
spotrebitelia nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a predchodca
žalobcu ako dodávateľ tak konal. Žalobca sa v konaní od žalovaných domáha zaplatenia žalovanej
sumy z pohľadávky, ktorú mal nadobudnúť zmluvou o postúpení od banky, preto súd v prvom rade
skúmal aktívnu legitimáciu na strane žalobcu a dospel k záveru, že nie je daná, pretože v konaní žalobca

síce predložil výzvu J. J.F., I..J.. z 23.02.2009 pre žalovaného v 1. rade na zaplatenie dlžnej sumy
204,36 Eur s upozornením na omeškanie, avšak bez upozornenia na možnosť postúpenia pohľadávky
a už vôbec nepreukázal jej odoslanie a reálne doručenie žalovanému. Tým sa nepreukázalo platné
postúpeniepredmetnejpohľadávkynapostupníkat.j.žalobcu,ktorýniejebankouatýmneboladodržaná
ani lehota 90 kalendárnych dní, ktorá je určená pre klienta na plnenie svojho dlhu, čím môže docieliť

nepostúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt. Pritom je irelevantné, ak neboli splnené uvedené
podmienky, s akou sumou boli žalovaní v omeškaní, ak nebolo preukázané vyhotovenie ani doručenie
výzvy a tiež zákonná lehota za účelom možnosti splnenia dlhu pred jeho postúpením. Podľa súdu
prvej inštancie neobstojí ani argumentácia žalobcu, že pre platnosť postúpenia postačí preukázanie
doručenia oznámení o postúpení pohľadávky zo 16.07.2012 a 18.07.2012, pretože tieto oznámenia

neboli doručené žalovaným najmenej 90 dní pred postúpením pohľadávky. Zároveň súd poznamenal,
že predmetom postúpenia bola pohľadávka z celého úverového vzťahu, nielen jej časť. K vyhláseniu
o mimoriadnej splatnosti úveru ako celku však došlo až po postúpení pohľadávky, a to žalobcom
ako nebankovkou ku dňu 26.06.2012. Súd vyslovil názor, že nezosplatnený úver môže spravovať len
bankový subjekt, ktorý je držiteľom bankového povolenia v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Skutočnosť, že predčasné mimoriadne zosplatnenie úveru vykonal samotný žalobca po tom, čo mu
bola pohľadávka postúpená, nemá v danom prípade žiadnu váhu, keďže na takýto úkon je oprávnená
jedine banka. Ak by sa takáto možnosť pripustila, spotrebitelia vstupujúci do právneho vzťahu s bankou
by sa ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom, čím by nastal rozpor s požiadavkou
náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so Smernicou o nekalých

obchodných praktikách. Písomná výzva upravená v citovanom zákonnom ustanovení (§ 92 ods. 8
veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách) je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou
možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá
nie je bankou aj bez súhlasu jej klienta, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 90 dní. V prípade,
ak tento faktický úkon nebol preukázateľne vykonaný a doručený žalovaným, nemôže byť platná ani

zmluva o postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu. Súd prvej inštancie uzavrel,
že žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania postupiteľnosti (spôsobilosti na postúpenie)
takejto pohľadávky pôvodného veriteľa J. J., I..J.., teda licencovaného subjektu oprávneného podľa
zákona o bankách poskytovať spotrebiteľské úvery, na žalobcu, z ktorého by mu vzniklo právo vymáhať
žalovanú pohľadávku. Nebolo totiž preukázané doručenie písomnej výzvy veriteľa na splnenie záväzku

dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, 90 dní pred postúpením jeho pohľadávky postupníkovi.
Slovné spojenie v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách „napriek písomnej výzve“ znamená, že
najskôr musí dôjsť k písomnej výzve, kedy začne plynúť lehota 90 dní na splnenie záväzku a až po jej
uplynutí môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky na iný subjekt. Tento predpoklad však v danej veci splnený
nebol. Súčasne súd prvej inštancie vyslovil, že sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu vysloveným v

jeho vyjadrení z 23.10.2017, že z nesplnenia podmienok definovaných v § 92 ods. 8 zákona o bankách
nemôževyvodzovaťzáveryoplatnosti,resp.neplatnostiposudzovanéhopostúpenia.Podľanázorusúdu
ide totiž o špeciálnu normu upravujúc postup pri postupovaní bankovej pohľadávky.6.Uviedol,žepokiaľžalobcaprávoJ.J.,I..J..akopostupcunapostúpeniepohľadávkyvočižalovanýmna
neho zakladá na ustanovení § 89 ods. 1 Zákona o bankách a čl. 19 bod 19.16 Všeobecných obchodných
podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., je takto dohodnutý text v čl. 19 bod 19.16 potrebné považovať

za zmluvnú podmienku a v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou už z dôvodu, že nejde o individuálne dohodnutú a ktorú žalovaní museli prijať, ak chceli
vstúpiť do zmluvného vzťahu so J. J.Z., I..J... Zmluvná podmienka vyjadrená v čl. 19 bod 19.16 naviac
vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných ako
spotrebiteľov. Nemôžu byť potom pochybnosti o tom, že táto zmluvná podmienka je nielen neprijateľná

podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale tiež absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka.

7.Súdprvejinštanciekonštatovalzáver,ženakoľkožalobcanepreukázalanipotom,akomubolasúdom
poskytnutá lehota na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie, že je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, pretože nepreukázal

platné postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť,
teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súd žalobu v celosti ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom
na tento právny záver bolo nepodstatné zaoberať sa ďalšími námietkami a argumentmi žalobcu, ktorými
preukazoval oprávnenosť ním uplatneného nároku.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262
odsek 1, 2 v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. a vychádzajúc z pomeru úspechu strán vo veci uviedol,
že žalovaní boli síce v konaní plne úspešní, avšak im žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol,
že žalovaným náhradu trov konania nepriznáva. Rovnako nevznikli v konaní trovy ani niekdajšiemu
vedľajšiemu účastníkovi (Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ), ktorý pred zánikom svojej

účasti nevykonal žiaden relevantný úkon (napr. vyjadrenie k meritu veci), preto súd nárok na náhradu
trov konania ani jemu nepriznal.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že

nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a
klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom
ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov,
zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných
obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, si zmluvné strany dohodli

možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej
výzvy. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Pokiaľ
by ustanovenie § 92 ods. 8 malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je
dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Z gramatického výkladu
nielen prvej, ale aj druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy,

pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Ustanovenie § 92 ods. 8
zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky.
Účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by
podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia
pohľadávky. Žalobca poukázal, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s

podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia
vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie,
alternatívne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

10. Na základe doručených výziev súdu prvej inštancie sa žalovaní k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

11.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalej

len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmipodaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov,
než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré
sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2

C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom
stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia
podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky O..Ú. XX/XX).

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver, svoje rozhodnutie
odôvodnil riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu

odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje, a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

14. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

15. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu -

Slovenská sporiteľňa, a.s. (banka) a žalovaní uzatvorili dňa 28.02.2008 zmluvu o splátkovom úvere, na
základe ktorej bol žalovaným - dlžníkom poskytnutý úver vo výške 3.319,39 Eur. Žalovaní sa zaviazali
splatiť úver spolu so zmluvným úrokom v mesačných splátkach po 49,16 Eur. Konečná splatnosť
úveru bola určená k 20.02.2015. Žalobca aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní odvíjal od zmluvy o
postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.06.2012 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom

a žalobcom ako postupníkom. Predmetom postúpenia mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s.
voči žalovaným, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28.02.2005.

16. Ako správne uviedol súd prvej inštancie aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu

vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie,
či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej
povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. XCdo XXX/XXXX).

17. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávkybanky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex
specialis k inštitútu cesie.

18. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.

19. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci XCo XXX/XXXX, XXCo XXX/XXXX, XCo XXX/XXXX, Okresného súdu Trenčín vo veci
žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. XXC XXX/XXXX, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci
žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. XXC XXX/XXXX, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. XXC XX/XXXX, Okresný súd Svidník vo veci XC XXX/XXXX).

20. Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo
sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v
primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu.
Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová

lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana
bankového tajomstva.

21. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z.
zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských

veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr.
splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov
s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia
pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so
súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla

cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).

22.Nedodržanímzákonnýchpodmienok postúpeniabankovejpohľadávkysatakétopostúpeniedostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu (§ 39 OZ). Prezumpcia
znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

23. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci
XCo XXX/XXXX, ktoré sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobcu (postupcu v
predmetnom konaní), na odklon od ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje
cit.: „Predmetný splátkový úver vo výške 29.000,- Sk (962,62 eur) poskytla žalovanej Slovenská

sporiteľňa, a. s. na základe zmluvy z 28. 8. 2006. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru
nastať dňa 20. 8. 2011. Pohľadávku z tohto úveru Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila Advokátskej
kancelárii Havel & Holásek, spol. s r. o. (právny zástupca žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok
z 21. 10. 2010. Z ČI. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s.,
v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a. s., oprávnená

okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej
odstúpiť. Slovenská sporiteľňa, a. s., nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku teda postúpila
spomenutej spoločnosti bez. toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby
zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Táto skutočnosť je zrejmá
z toho, že až žalobca (po tom, ako mu pohľadávku postúpila spoločnosť Havel & Holásek, spol. s r.

o.) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo 4. 7. 2011 (č. 1. 13). Pokiaľ nebola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp.
odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 18,60 %
ročne bol splatný. Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých
bola žalovaná v omeškaní. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že

banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu.
Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa
upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21. 10.2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu Advokátskej kancelárii HaveI & Holásek, spol. s r.
o., postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky
nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s.,

nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.
Zmluva o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39
Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než
má, je neplatnou aj zmluva z 1. 12. 2010, ktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r. o.,
postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.

Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto
ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom,
ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.“

24. Ustanovenia § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona o bankách účinné v čase uzavretia zmluvy o

úvere a v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť
si práva a povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu. Keďže znenie
bodu 19.16 VOP umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok stanovených v §
92 ods. 8 zákona o bankách, je v rozpore so zákonom. Odvolací súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť.

25. Odvolací súd na okraj poznamenáva, že žalobca sa odvoláva na ustanovenie § 89 os. 1 Zákona o
bankách, o možnosti postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi, že banka môže so svojím klientom zmluvy
upraviť práva a povinností z obchodov odchýlne od zákona, alebo osobitného predpisu, ak to zákon
alebo osobitný predpis výslovne nezakazujú. V danom prípade o takomto postúpení pojednáva práve

bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok postupcu. Tento bod obchodných podmienok jasne
diskriminuje spotrebiteľa, pretože banka môže akúkoľvek pohľadávku vo vzťahu ku klientovi postúpiť
na tretiu osobu, ale klient, teda dlžník, nemôže svoju pohľadávku voči banke postúpiť len na základe
písomného súhlasu banky. Jedná sa o jasný prípad neprijateľnej podmienky z hľadiska § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, kde toto znenie Obchodných podmienok spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a podľa Občianskeho zákonníka
§ 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné. Peňažný
ústav sa nemôže odvolávať na túto neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako podmienku neplatnú, zjavne
znevýhodňujúcu spotrebiteľa, keď by došlo k postúpeniu pohľadávky voči klientovi bez jeho písomného
súhlasu s odvolávkou na bod 19.16 Obchodných podmienok J. J., I..J...

26. V konaní nebolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným
veriteľom - J. J. I..J.. - t.j. bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k zosplatneniu
celého dlhu žalovaného, resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy o úvere pôvodným veriteľom.

27. Je zrejmé, že v zmysle zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20.02.2015. K postúpeniu
pohľadávky však došlo skôr (27.06.2012), v čase postúpenia teda postupovaná pohľadávka nebola v
celosti splatná, čo je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie pohľadávky preto nie je
možné považovať za platné. Postúpenie nesplatnej pohľadávky banky by malo za následok neprípustný
vstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s bankou, ktorý je spravovaný osobitným právnym

predpisom, a to zákonom o bankách, a to napriek tomu, že takýto subjekt nemá štatút banky.

28. Súd prvej inštancie odročil pojednávaní dňa 16.10.2017 za účelom poskytnutia lehoty žalobcovi na
preukázanie podmienok postúpenia pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu na žalobcu
a ohľadne existencie a doručenia výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca síce súdu

predložil výzvu zo dňa 23.02.2009, dôkaz preukazujúci doručenie výzvy žalovanému súdu nepredložil.
V konaní nebolo preukázané to, že pred postúpením pohľadávky zo zmluvy zo dňa 28.02.2005 bola
žalovanému doručená výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd prvej inštancie považoval
za relevantný dôkaz o existencii a doručení výzvy banky žalovanému pred postúpením pohľadávky
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý mohol vykonať aj bez návrhu. Uvedený postup súdu

je v súlade s ust. § 295 C.s.p. (Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je
to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.) a
zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou stranou. Posúdenie splnenia podmienok podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách je nevyhnutné pre vyhodnotenie právneho úkonu postúpenia z hľadiska jehoplatnosti resp. absolutnej neplatnosti, čo má priamy vplyv na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu, a
teda výsledok samotného sporu. Za stavu, kedy súd v spotrebiteľskom súdnom spore trvá na dôkaze,
pričom dodávateľ, resp. jeho právny nástupca nepreukáže existenciu ním tvrdenej skutočnosti, ktorá má

byť dokazovaním preukázaná, ust. § 151 ods. 1 C.s.p. o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení
sa neuplatní.

29. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky,

doručenie výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné
považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť
odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré
bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo
priznať.

30. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.
1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane osvojenia si jeho dôvodov.

32.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1
C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešní žalovaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a vychádzajúc z obsahu

spisu im ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).