Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 8, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108218526
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2108218526.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkyne: D. Z., nar. XX. S. XXXX, V.
XX, Y., zastúpená: Advokátska kancelárioa Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom v Trnave, proti
žalovanému: Jozef Drozd, IČO: 43 923 968, Buková 289, (t. č. Via Castiglione 25C, Cervia, Taliansko),
zastúpený advokátom: Mgr. Ing. Marián Galbavý, so sídlom v Trnave, o zaplatenie 2.389,96 € s prísl.,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 15 Cb 151/2008-346 z 8. februára
2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovanému ukladá povinnosť

zaplatiť žalobkyni sumu 2.389,96 eur do 3 dní.

Odvolací súd žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu voči
žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie prvým (nenapadnutým) výrokom
zastavil konanie v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému, aby z jej pozemku v k. ú. Y., na
vlastné náklady odstránil bližšie vymedzené oplotenie, druhým výrokom zamietol žalobu v časti, ktorou
sa žalobkyňa domáhala vrátenia sumy 2.389,96 € ako náhrady škody vzniknutej tým, že ju žalovanému

zaplatila ako cenu za výstavbu tohto plota, no následne pre vadné plnenie od tejto zmluvy odstúpila, a
tretím výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že žalobkyňa ako objednávateľka uzavrela 2. júna 2008 so
žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie oplotenia v zadnej
časti domu na pozemku parc. č. 10501/4 v k. ú. Y. s tým, že žalobkyňa dodá potrebný počet tehál.
Žalovaný oplotenie zhotovil a odovzdal žalobkyni 20. júna 2008, vplyvom vetra však oplotenie spadlo,

takže žalobkyňa žiadala opravu. Príčinou pádu bola konštrukčná chyba oplotenia, ktoré nebolo riadne
ukotvené a žalovaný začal vzniknutý nedostatok opravovať tak, že konštrukciu stĺpov oplotenia rozšíril
(namiesto dvoch viazaných tehál na štyri so železobetónovým jadrom ukotveným do betónového
podložia), k čomu potreboval dvojnásobný počet tehál, ktoré mu žalobkyňa odmietla dodať, preto v
opravách nepokračoval. Prvoinštančný súd nepovažoval za dokázané tvrdenie žalobkyne, že následne
od zmluvy so žalovaným odstúpila, zároveň však považoval za preukázané, že žalobkyňa neposkytla
žalovanému riadnu súčinnosť pri oprave vád diela, keď nedodala väčší počet tehál, z toho dôvodu jej

nevzniklo právo na odstúpenie od zmluvy o dielo titulom neodstránenia vady v zmysle § 437 ods. 3 a 5
Obch. zák. Uplatnený nárok ale nebolo možné priznať ani ako náhradu škody podľa § 373 Obch. zák.,
pretože tomu bráni § 440 ods. 2 Obch. zák., ktorý nedovoľuje uplatniť z iného právneho titulu nároky,
ktorých uspokojenie možno dosiahnuť postupom podľa § 436 a 437 Obch. zák.3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom zmeniť ho a žalobe vyhovieť. Svoj
žalobný návrh považovala za dôvodný a preukázaný, keď z konania jasne vyplynulo uzavretie zmluvy

o dielo, uhradenie ceny, odovzdanie diela, vadné vykonanie diela, neodstránenie vád diela opravou a
preto odstúpenie žalobkyne od zmluvy a jeho doručenie žalovanému. Nie je správny záver, že nebolo
dokázané doručenie odstúpenia od zmluvy, súd prvej inštancie ani neuviedol, ako k tomuto záveru
dospel, a tento záver odporuje aj obsahu spisu. Aj odvolaciemu súdu v jeho predošlom zrušujúcom
uznesení zrejme ušlo, že žalovaný na pojednávaní sám priznal, že mu odstúpenie bolo doručené v

januári 2010. Ak aj odstúpenie nebolo preukázané, mal sa súd zaoberať splnením podmienok nároku
na cenu diela v zmysle § 548 ods. 1 Obch. zák., k čomu chýba akékoľvek vyhodnotenie. Ak žalovanému
nevznikol nárok na cenu diela, mal sa súd zaoberať vznikom bezdôvodného obohateniam, ktoré
žalovanému vzniklo tým, že si ponechal cenu diela, na ktorú mu nevznikol nárok, keďže dielo riadne
nevyhotovil v zmysle § 548 ods. 1 Obch. zák. Žalobkyňa poukázala tiež na elementárnu spravodlivosť,
keď žalobkyňa poskytovala žalovanému súčinnosť, ale ako odborne nespôsobilá osoba (spotrebiteľka)

nemohla vedieť posúdiť ním zvolené technologické postupy. Súd by potom nemal poskytnúť ochranu
neodbornosti a nekvalifikovanosti žalovaného.

4. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Odkázal na závery zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu, podľa ktorého doručenie odstúpenia nebolo dokázané a dôvodom nedokončenia

opravy bol nedostatok súčinnosti žalobkyne (nedodanie ďalšieho materiálu). Nesúhlasil s názorom
žalobkyne na vznik bezdôvodného obohatenia, pretože zhotovenie diela s vadami diela neznamená
automaticky, že nárok na zaplatenie ceny diela nevznikol, resp. odpadol. Nie je teda dôvod na odklon
od právnej kvalifikácie už ustálenej odvolacím aj prvoinštančným súdom.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie, pretože
považoval za potrebné zopakovať dokazovanie (§ 385 ods. 2 C. s. p.) a tiež dať priestor stranám, aby
sa vyjadrili k odlišnému právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom (§ 382 C. s. p.). Na odvolacom
pojednávaní prítomné strany zotrvali na svojich skorších stanoviskách. Odvolací súd na pojednávaní
zopakoval dokazovanie

- výsluchom žalovaného a
- listinnými dôkazmi, a to: zmluva o dielo č. 1/2008 (č. l. 5), zápis zo 16. júla 2008 (č. l. 6), rozpis práce
(č. l. 74), odstúpenie z 3. decembra 2009 (č. l. 75) s podacím lístkom (č. l. 76) a zápisnica o pojednávaní
z 8. decembra 2009 (č. l. 82),
a v spojení s tými skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C.

s. p.), zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalovaný je od januára 2008 podnikateľom podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia v
živnosti „murárstvo“. Žalobkyňa je vlastníčkou pozemku parc. č. 10501/4 s rodinným domom na V. ul. v k.
ú. Y.. Približne v r. 2008 žalobkyňa hľadala niekoho, kto by jej zhotovil oplotenie pozemku, a tak oslovila

žalovaného, keď cenové ponuky, ktoré už dovtedy mala, boli príliš vysoké. Žalobkyňa a žalovaný sa
na výstavbe plota dohodli najskôr ústne s tým, že žalobkyňa sama dodá celkovo 1.441 ks tehál podľa
rozpisu prác, ktorý jej predložil žalovaný (rozpis na č. l. 74) a rovnako mala dodať aj drevo. Plot mal
byť vysoký 1 m v časti pred domom a 2 m za domom (v zadnej a bočnej časti). Nebolo preukázané, že
by žalobkyňa vyžadovala, aby žalovaný tento plot staval určitým konkrétnym technologickým postupom.

Žalobkyňa dohodnutý počet tehál dodala a žalovaný začal stavať plot najskôr na prednej časti pozemku,
ktorý aj skutočne postavil a odovzdal žalobkyni približne v marci 2008.

7. Po dohode so žalobkyňou jej matka, ktorá poskytovala časť peňazí na výstavbu plota, spolu so
žalobkyňou a žalovaným spísali listinu „Zmluva o dielo č. 1/2008“ uzatvorenú podľa § 536 a nasl.

Obchodného zákonníka (č. l. 5), ktorú žalobkyňa a žalovaný dňa 2. júna 2008 podpísali a ktorou
sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal vykonať oplotenie rodinného domu žalobkyne vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť a zaviazal sa aj uhradiť žalobkyni ako objednávateľovi „všetky náklady
súvisiace s opravou skrytých vád predmetu zmluvy o dielo, ak sa tieto v budúcnosti vyskytnú a preberá
zodpovednosť za bezpečnosti vykonaného diela“ (čl. II). Cena diela mala byť stanovená „podľa rozpočtu

a dohody“ (čl. III), strany ju pritom dohodli na 66.000 Sk a neskôr ju zvýšili na 72.000 Sk. Znova
nebolo dokázané, že by žalobkyňa vyžadovala od žalovaného určitý technologický postup výstavby.
Po dodaní určeného množstva tehál žalobkyňou žalovaný zhotovil oplotenie zadnej a bočnej strany
pozemku,pozostávajúcezmúrika,naktorombolivpravidelnýchrozostupochvymurovanévyššiestĺpiky,do ktorých mal byť následne ukotvený plot z drevených latiek. Žalovaný pri výstavbe postupoval tak, že
viazal cez seba vždy dve tehly a týmto spôsobom plot dokončil 20. júna 2008 a dielo odovzdal žalobkyni.
Žalobkyňa mu postupne medzi 2. júnom a 11. júlom 2008 „zálohovo“ vyplatila 88.000 Sk.

8. Dňa 13. júla 2008 pri silnom vetre zadná časť plota spadla (vyvrátila sa) na susedný pozemok,
bočná časť sa celá nahla. Žalobkyňa o tom bezodkladne informovala žalovaného, ktorý už 16. júla 2008
podpísal prehlásenie (č. l. 6), že „práca je odvedená nekvalitne, som si toho vedomý“ a začal oplotenie
opravovať tak, že stĺpiky chcel vystuží kovovými tyčami. Zároveň žalobkyňa prostredníctvom matky

požiadala svojho známeho architekta Ing. O. o stanovisko a ten dospel k záveru, že k pádu plotu došlo
preto, že stĺpiky neboli dostatočné vystužené proti horizontálnym silám (zaťaženie vetrom) a navrhol
riešenie tým spôsobom, že v stĺpikoch sa vytvorí železobetónové jadro pevne zakotvené do základového
pásu. Žalovaný návrh a riešenie akceptoval, označil ho za „dobrý nápad“, ale takýto spôsob výstavby si
vyžadoval dvojnásobný počet tehál oproti tomu, čo žalovaný pôvodne žalobkyni vypočítal, preto žiadal
žalobkyňu o dodanie ďalších tehál. Žalobkyňa ich nákup odmietla s tým, že ich má zabezpečiť žalovaný.

Žalovaný postavil oplotenie novým postupom z už dodaných tehál, potom s jeho budovaním prestal a
oplotenie tak, ako bolo plánované do výšky 2 m od zeme nezhotovil.

9.Popodanížalobyprávnyzástupcažalobkynelistomz3.decembra2009(č.l.75)oznámilžalovanému,
že žalobkyňa odstupuje od zmluvy o dielo č. 1/2008 z dôvodu podstatného porušenia tejto zmluvy

žalovaným a následného neodstránenia vád diela v primeranej lehote. Tento list bol podaný na poštu
4. decembru 2009 a adresovaný na adresu miesta podnikania žalovaného (podací lístok č. l. 76).
Zároveň ho právny zástupca žalobkyne predložil a oznámil na pojednávaní pred súdom prvej inštancie
8. decembra 2009 (zápisnica č. l. 82).

10. Takto zistený skutkový stav vyplýva zo záväzných skutkových zistení súdu prvej inštancie (§ 383 C.
s. p.), ktoré sú založené na skutkových tvrdeniach, ktoré sa považujú za uznané (§ 151 ods. 1, § 186
ods. 2 C. s. p.), a na vykonaných dôkazoch hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).

11. Priebeh rokovaní medzi stranami, ako aj obsah jednotlivých dohôd vyplýva z výsluchov strán, ako aj z

listinných dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie a zopakovaných odvolacím súdom. Odvolací
súd zopakoval aj dokazovanie výsluchom žalovaného, v ktorom si žalovaný na väčšinu vecí nepamätal,
čo je akceptovateľné vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od sporných udalostí, boli mu ale prečítané
podstatné časti jeho výpovedí na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie, ktoré nepoprel, resp.
sa obmedzil len na to, že si nepamätá, prečo to tak povedal, prípadne že si nepamätá, či skutočný

priebeh udalostí bol taký, aký uviedol vtedy. Odvolací súd preto považoval za dôveryhodné výpovede
práve z konania pred súdom prvej inštancie, ktoré boli urobené v rokoch 2009 až 2010, teda časovo
bližšie k sporným udalostiach, o pravdivosti ktorých nemal dôvod pochybovať, keď žalovaný ani počas
odvolacieho pojednávania žiadnym rozumným a dôveryhodným spôsobom svoje vtedajšie výpovede
nespochybnil.

12. Žalovaný už na pojednávaní 8. decembra 2009 (zápisnica č. l. 82) nič nenamietal proti prednesom
svojho právneho zástupcu, ktorý prednášal, že žalovaný vybudoval oplotenie domu žalobkyne do výšky
2 m so stĺpikmi postavenými na dve tehly, že takýto spôsob výstavby bol vadný, takže následne bola
dohoda o spôsobe odstraňovania vád tak, že sa vybuduje plot na štyri tehly. Sám právny zástupca

žalovaného predložil do konania rozpočet nákladov (č. l. 74), z ktorého vyplýva presný počet tehál,
ktorý mala žalobkyňa obstarať, z čoho odvolací súd vyvodzuje, že tento rozpočet pripravil žalovaný, aj
keď si na to na odvolacom pojednávaní nepamätal. Ani právny zástupca žalovaného na pojednávaní
8. decembra 2009 nepredniesol, ani žalovaný vo svojich výpovediach na pojednávaniach 16. februára
2010 (zápisnica č. l. 92) ani 20. apríla 2010 (zápisnica č. l. 103) nevypovedal, že by technologický postup

výstavbyplota(hĺbkazákladu,spôsobpreviazaniastĺpikovnazáklad,viazaniatehálvstĺpikoch)určovala
žalobkyňa, alebo že by na tomto spôsobe žalobkyňa trvala. Žalovaný na pojednávaní 16. februára 2010
vypovedal, že sa dohodli na výške plota (vzadu 2 metre), pričom už v minulosti takýto plot staval, spôsob
výstavby plota určil on a oznámil ho svojim zamestnancom.

13. Okolnosti podpísania samotnej zmluvy o dielo sú potom znova dokázané výpoveďami žalobkyne
a žalovaného, ako aj svedkyne K. (matky žalobkyne) na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie.
Uvedená svedkyňa na pojednávaní konanom dňa 14. decembra 2010 (zápisnica č. l. 136) vypovedala,
že zmluva o dielo sa pripravovala na jej počítači, teda nebola vopred pripravená žalovaným. Odvolacísúd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa zmluva samotná týkala len
zadnej a bočnej časti plota (za domom žalobkyne), keďže bola podpísaná 2. júna 2008, k čomu žalovaný
na pojednávaní 14. decembra 2010 vypovedal, že predná časť plota bola žalobkyni odovzdaná už na

Veľký piatok roku 2008 (21. marca). Podľa odvolacieho súdu ale odporuje elementárnej logike, z akého
dôvodu by strany dva mesiace po zhotovení diela spisovali zmluvu k jeho vyhotoveniu, čo korešponduje
i s výpoveďou svedkyne K., ktorá vysvetlila, že písomnú zmluvu žiadala ona sama práve preto, lebo na
zadnú časť plota žalobkyni (svojej dcére) dávala nejaké peniaze. Dohoda o výške ceny je preukázaná
zhodnými výpoveďami strán sporu, žalovaný počas celého konania nespochybnil, že za výstavbu zadnej

a bočnej časti oplotenia mu žalobkyňa zaplatila 72.000 Sk. Podľa rukou písanej listiny podpísanej
žalovaným dňa 16. júla 2008 vyplýva, že žalovaný dostal reálne 88.000 Sk, z čoho bolo 16.000 Sk podľa
výpovede žalobkyne za práce na dlažbe, teda mimo zmluvy o dielo z 2. júna 2008. Závery o spôsobe
výstavby plota viazaním dvoch tehál na plytký betónový základ medzi stranami neboli sporné, rovnako
ako to, že plot bol dokončený a žalobkyni reálne odovzdaný 20. júna 2008.

14. Skutočnosť, že plot 13. júla 2008 spadol a že sa tak stalo v dôsledku nesprávneho technologického
postupu žalovaného pri jeho výstavbe, považuje odvolací súd za dokázanú skutočnosť v prvom rade
obsahom už uvedenej listiny podpísanej 16. júla 2008, v ktorej to žalovaný sám priznal. Žalovaný ani
počas konania pred súdom prvej inštancie, ani počas odvolacieho konania svoj podpis pod touto listinou
nespochybnil, naopak, na pojednávaní 16. februára 2008, kde mu táto listina bola predložená výslovne

priznal, že nepopiera. Žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil dôvod iný dôvod svojho podpisu na
listine, ak by v nej uvedené nebolo pravdivé. Záver o nekvalite plota je však podporený aj stanoviskom
svedka Ing. arch. O., ktorého odborné závery žalovaný nijako nespochybnil. Žalovaný sa v otázke
správneho technologického postupu pri výstavbe plota obmedzil len na vlastný úsudok, podľa ktorého
plot nemal spadnúť, príslušné STN nepozná , a je to len jeho osobný názor (výpoveď na pojednávaní

16. februára 2010). Z obsahu výpovede a stanoviska svedka Ing. arch. O. podľa odvolacieho súdu
vyplývajú zrozumiteľné a logické dôvody nevhodnosti žalovaným zvoleného spôsobu výstavby, ktorá
nie je dostatočne odolná proti pôsobeniu pozdĺžnych síl (vetra), lebo nemá dostatočné ukotvenie v
zemi. Až na odvolacom pojednávaní (ako podľa § 366 C. s. p. neprípustnú novotu) žalovaný začal
naznačovať, že dôvodom pádu mohla byť nevyzretá malta. Odvolací súd hodnotí túto snahu žalovaného

akoúčelovéspochybňovanienesprávnostizvolenéhopostupupoviacako10rokochodspornejudalosti,
a ak žalovaný bol presvedčený o správnosti svojho technologického postupu, nepochybne by na tom bol
trval už v roku 2008 a nebol by nekvalitu svojej práce uznal. Naopak, podľa odvolacieho súdu uvedené
svedčí o tom, že žalovaný v danom čase vlastne vedel, že plot nepostavil správne, resp. že ho staval bez
konkrétnych odborných znalostí a skúseností, preto svoju zodpovednosť uznal, ktorý prejav odvolací

súd považuje za pravdivý, oproti jeho výpovedi na odvolacom pojednávaní, ktorú odvolací súd hodnotí
ako účelovú.

15. Žalovaný na odvolacom pojednávaní vypovedal, že spôsob odstraňovania vád plota (výstavba
nových stĺpikov s novým základom, železobetónovým jadrom obmurovaným štyrmi tehlami) určila

žalobkyňa, čo odvolací súd neakceptoval, pretože sám žalovaný na pojednávaniach pred súdom prvej
inštancie16.februára2010vypovedal,žetentospôsoburčilarchitektapovedalamuhomatkažalobkyne
svedkyňa K.. Žalovaný takýto spôsobo považoval za jednu z možností, ako odstrániť vady plota.
Podobne na pojednávaní 14. decembra 2010, čo podľa odvolacieho súdu vyvracia účelovú výpoveď
žalovaného na odvolacom pojednávaní. Žalovaný nebol konkrétne rozhodnutý, akým spôsobom

odstráni vady. Žalobkyňa oproti tomu poprela, že by sa so žalovaným dohodla na tom, že by mal plot
stavať. Podľa odvolacieho súdu nie je dôvodné, aby sa žalobkyňa zaväzovala na dodanie väčšieho
počtu tehál, keď ona postup výstavby plota neurčila a vychádzala z toho, že žalovaným vypočítaný počet
tehál je konečným počtom potrebným na jeho riadne postavenie a žalovaného si ako zhotoviteľa vybrala
práve z dôvodu, že iné ponuky sa jej zdali drahé a práve nákupom ďalších tehál by sa cena plota zvýšila.

Vo všeobecnosti pritom platí, že strana je povinná tvrdiť a dokazovať potrebné rozhodné skutočnosti;
potrebnosť je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov.
Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty
(hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok (hypotéza) je v jej prospech (porov. napr. uznesenie
NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009). Ak žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mu neposkytla súčinnosť, na ktorú bola

povinná, bol povinný podľa čl. 8 základných princípov C. s. p. ponúknuť dôkazy na to, že sa žalobkyňa
na takúto súčinnosť (t. j. dodanie ďalších tehál) zaviazala. Vykonané dôkazy hodnotené vo vzájomnej
súvislosti však takúto dohodu nepotvrdili a žalovaný žiadne ďalšie dôkazy neponúkol, neuniesol teda
svoje dôkazné bremeno v tomto smere.16. Žalovaný nerozporoval, že plot nepostavil do dohodnutej výšky 2 m, vady neodstránil a odišiel, ako
i sám priznal. Obsah odstúpenia od zmluvy žalobkyňou je dokázaný ním samým a jeho oboznámenie

na pojednávaní konanom dňa 8. decembra 2009, ako vyplýva zo zápisnice o tomto pojednávaní (č. l.
82). Okrem toho žalovaný sám na pojednávaní 16. februára 2010 priznal, že mu toto odstúpenie došlo
niekedy v januári 2010.

17.Odvolacísúdpotomnazákladevýsledkovodvolaciehopojednávaniapreskúmalnapadnutýrozsudok

v napadnutom rozsahu, teda vo výrokoch o zamietnutí žaloby a o trovách konania (§ 379 C. s. p.), ako
aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie v rozsahu odvolacích dôvodov (§ 380 C. s. p.)
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

18. Predmetom konania v prerokovanej veci je nárok žalobkyne, ktorý ona sama kvalifikuje ako nárok na
náhradu škody, resp. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný nezhotovil pre

ňu dielo, na ktoré sa zaviazal. Odvolací súd úvodom zdôrazňuje, že pri posudzovaní nárokov žalobkyne
nie je striktne viazaný tou právnou kvalifikáciou, ktorú ona sama udáva, ale je viazaný len rozhodnými
skutočnosťami, z ktorých žalobkyňa svoj nárok vyvodzuje. Už z obsahu samotného odvolania je zrejmé,
že žalobkyňa za rozhodné považuje uzatvorenie zmluvy o dielo, za ktoré zaplatila, dielo však nie je
vykonané, preto od zmluvy odstúpila a žiada zaplatenú cenu vrátiť. Podľa názoru odvolacieho súdu

tak žalobkyňa v podstate uplatňuje nárok na vrátenie ceny diela zaplatenej žalovanému za výstavbu
plota podľa zmluvy o dielo č. 1/2008 z 2. júna 2008 v dôsledku odstúpenia od zmluvy potom, čo neboli
riadne opravené vady diela, a je vecou súdu, aby takýto nárok právne kvalifikuje. Žalobkyňa pritom vo
svojich námietkach v určitom smere naznačuje, že je spotrebiteľkou, takže táto zmluva má charakter
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. účinného

k 2. júnu 2008 bola dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a podľa § 52 ods. 4 Obč. zák.
bola spotrebiteľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zo zisteného skutkového stavu pritom zreteľne vyplýva, že
žalovaný pri jej uzatváraní a plnení konal ako podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obch. zák. v rámci

predmetu svojej činnosti (ako murár sa zaviazal zhotoviť plot), mal podstavenie dodávateľa podľa § 52
ods. 3 Obč. zák. a zmluva medzi ním a žalobkyňou bola spotrebiteľskou zmluvou v súlade s § 52 ods.
1 Obč. zák. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že táto zmluva bola individuálne dojednaná v zmysle
§ 53 ods. 1 Obč. zák., čo nemá vplyv na jej posudzovanie ako spotrebiteľskej zmluvy, ale len vplyv na
posudzovanie jej ustanovení vo vzťahu k neprijateľným podmienkam podľa § 53 ods. 4 Obč. zák.

19. Dôsledkom povahy tejto zmluvy ako spotrebiteľskej je okrem iného to, že podľa § 54 ods. 1 Obč. zák.
sazmluvnépodmienkynemohliodchýliťodObčianskehozákonníkavneprospechspotrebiteľa.Citované
ustanovenie normuje tzv. jednostrannú kogentnosť spotrebiteľských zmlúv, v ktorých je tak prípustné
odchylné dojednanie od zákona len potiaľ, pokiaľ je na prospech spotrebiteľa. Dojednanie v neprospech

spotrebiteľa nie je prípustné, a to ani prostredníctvom voľby Obchodného zákonníka v zmysle § 262
(porov. v tomto smere aj uznesenie NS SR sp. zn. 5 MCdo 6/2009). Aj keď si teda strany spotrebiteľskej
zmluvy zvolili použitie Obchodného zákonníka a aj keď tak urobili individuálne v zmysle § 53 ods. 1 Obč.
zák. (t. j. nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku), nemôžu sa aplikovať také ustanovenia Obchodného
zákonníka, ktoré by boli pre spotrebiteľa nevýhodnejšie než úprava rovnakej situácie v Občianskom

zákonníku. Práve v prípade zmluvy o dielo zmluvy má táto úvaha určitý význam pri posudzovaní otázky,
za aké vady môže zodpovedať zhotoviteľ veci na zákazku. Z § 645 ods. 1 Obč. zák. totiž vyplýva, že
zhotoviteľ diela zodpovedá za vady, ktoré sa vyskytnú aj po prevzatí veci v záručnej dobe, ktorá je 24
mesiacov (§ 646 ods. 1 Obč. zák.). Práve toto ustanovenie sa podstatným spôsobom odlišuje od úpravy
§ 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zhotoviteľ zodpovedá za vadu, ktorú má dielo v

zásade v okamihu odovzdania diela objednávateľovi. Za vady vzniknuté neskôr v zásade zodpovedá
len vtedy, ak osobitne prevzal záruku za akosť podľa § 429 a nasl. v spojení s § 563 ods. 2 Obch. zák.,
resp. ak boli vady spôsobené porušením jeho povinností (§ 560 ods. 3 Obch. zák.). Aplikácia § 560
ods. 2 Obch. zák. tak vedie k tomu, že spotrebiteľovo postavenie je nevýhodnejšie než by bolo, keby sa
aplikovali ustanovenia § 645 a 646 Obč. zák., v dôsledku čoho by voľba Obchodného zákonníka v tomto

konkrétnom prípade bola odchýlením sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a bola
by minimálne v tomto rozsahu podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. neplatná. To však podľa odvolacieho súdu
neprekáža samotnej platnosti dohody o tom, že ich zmluva sa bude spravovať Obchodným zákonníkom;v prerokúvanej veci pritom netreba riešiť konflikt § 560 Obch. zák. a § 645 a 646 Obč. zák., keďže otázka
času vzniku vady v prerokúvanej veci vôbec nie je podstatná.

20. Súd prvej inštancie v prerokúvanej veci správne dospel k záveru, že zmluva o dielo č. 1/2008 je
zmluvou o dielo v zmysle § 536 Obch. zák., keďže jej predmetom je murované oplotenie, teda v zásade
stavba zhotovovaná zo stavebných materiálov stavebnými prácami v zmysle § 536 ods. 2 Obch. zák. a
strany sa už v jej záhlaví písomne dohodli, že ju podriadia Obchodnému zákonníku v zmysle jeho § 262.
Zmluva o dielo si sama osebe nevyžaduje písomnú formu, v dôsledku čoho možno jej obsah alebo jeho

časť dohodnúť aj ústne. Strany v prerokúvanej veci spísali časť tejto zmluvy do písomnej listiny, z čoho
podľa judikatúry nemožno bez ďalšieho usudzovať, že by podmienili platnosť zmluvy písomnou formou
(porov. R 66/1999), keď navyše z jej obsahu jasne vyplýva, že existovala medzi nimi ďalšia (ústna)
dohoda o cene. V dôsledku toho si mohli jej časť (cenu) dohodnúť aj ústne, čo sa v prerokúvanej veci
aj stalo jej dohodnutím na sumu 66.000 Sk, ktorá bola následne ústne zvýšená na 72.000 Sk, pričom
z písomnej zmluvy vyplýva, že sa tak stalo s ohľadom na rozpočet predložený predtým žalovaným. Aj

takéto dojednanie je formálne platné, pretože zmluva o dielo neobsahovala doložku v zmysle § 272
ods. 2 Obch. zák., takže na jej zmenu a doplnenie nebola vôbec potrebná písomná forma. Zo zisteného
skutkového vyplýva, že predmetom zmluvy - dielom bolo zhotovenie murovaného plota v zadnej časti
pozemku žalobkyne určeného v zmluve (teda plota na zadnom a bočnom okraji pozemku) do výšky 2
m s tým, že žalobkyňa sa zaviazala dodať určité množstvo tehál uvedené v rozpočte. Túto povinnosť

žalobkyňa pri zhotovení diela splnila (potrebné tehly dodala) v súlade s § 539 Obch. zák., čo žalovaný
ani nespochybňoval.

21. Z ustanovenia § 537 ods. 1 Obch. zák. vyplýva povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo na svoje
náklady a na svoje nebezpečenstvo, pričom podľa § 537 ods. 3 Obch. zák. postupuje samostatne a

nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal
plniť ich. Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že zhotoviteľ zodpovedá objednávateľovi za to, že
sa dosiahne výsledok určený v zmluve, teda dohodnuté dielo; ako sa dosiahne je v zásade vecou
zhotoviteľa. Ak je teda predmetom diela stavba a zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je zhotoviteľ sám
na vlastnú zodpovednosť povinný zvoliť potrebné materiály a technologické postupy tak, aby jeho

výsledkom bola stavba zodpovedajúca zmluve. Zhotoviteľ je povinný dbať na to, aby zvolené materiály
boli na zvolený typ a účel stavby vhodné, aby boli dodržané základy statiky pri konštrukcii jednotlivých
prvkov, teda tak, aby stavba vyhovovala aj požiadavkám mechanickej odolnosti a bezpečnosti. Táto
požiadavka pritom platí rovnako bez ohľadu na to, či predmetom diela je jednoduchá stavba plota alebo
komplikovaná budova. Tento výklad vychádza z predpokladu, že pri zmluve o dielo si objednávateľ

objednáva určitý výsledok od odborníka, ktorý je sám spôsobilejší určiť tieto postupy než objednávateľ,
ktorého samotný postup zhotovovania diela nezaujíma. V prerokúvanej veci to potom znamenalo, že
žalovaný bol podľa citovaných § 537 ods. 1 a 3 Obch. zák. povinný zhotoviť pre žalobkyňu v zmysle
zmluvne dohodnutého plnenia plot do výšky 2 metrov spôsobom, ktorý si zvolí v ciešo, aby dosiahol
v zmluve vymienený výsledok. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by sa žalovaný v zmluve

o dielo č. 1/2008 zaviazal postupovať pri zhotovovaní diela na základe pokynov žalobkyne, že by
táto trvala na akomkoľvek spôsobe vyhotovenia diela alebo že by určitý spôsob vyhotovenia diela bol
dohodnutý. Odvolací súd znova pripomína, že existenciu takejto dohody alebo pokynu žalovaný vo
svojich výpovediach ani netvrdil.

22. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák. potom platí, že nárok na zaplatenie ceny diela vzniká vykonaním diela.
Pojem „vykonanie diela“ je v Obchodnom zákonníku vymedzený v § 554 a § 555, ktoré sú zaradené
pod spoločným nadpisom oddielu 7 „Vykonanie diela“, preto aj jeho použitie v § 548 treba interpretovať
s ohľadom na uvedené ustanovenia. Podľa § 554 ods. 1 Obch. zák. zhotoviteľ splní svoju povinnosť
vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi v určenom mieste (v zmysle §

554 ods. 2 až 4 Obch. zák.). Z ustanovenia § 560 ods. 1 Obch. zák. (zaradeného pri ustanovení o
vadách) potom vyplýva, že dielo má vady, ak jeho vykonanie nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Z citovaných ustanovení je teda zrejmé, že pojem vykonanie diela a bezvadnosť diela nie sú totožné.
Dielo je vykonané jeho ukončením a odovzdaním, teda zhotovením diela, ktoré bolo v zmluve dohodnuté
a ich odovzdaním resp. umožnením nakladať s ním. Práve z ustanovenia § 562 ods. 1 Obch. zák. je

zrejmé, že skúmanie diela na účely toho, či nemá vady, sa vykonáva po jeho ukončení a odovzdaní,
teda po jeho vykonaní v zmysle § 554 a § 555 Obch. zák. Taktiež z § 560 ods. 1 a 2 Obch. zák. vyplýva,
že vady sa skúmajú k okamihu vykonania diela, z čoho nevyhnutne plynie, že vykonanie diela musí
predchádzať následnému skúmaniu vád, a tiež, že vady sa skúmajú na diele vykonanom. Ukončením aprevzatím diela zo strany objednávateľa, ktoré sa spravidla dosvedčuje protokolom, je otázka vykonania
diela uzavretá a objednávateľovi zostávajú len nároky z vád (porov. v tomto zmysle rozhodnutia NS SR
sp. zn. 6 Obo 126/2008, 1 M Obdo 6/2010, 5 M Obdo 3/2012, 2 M Obdo 1/2012 a ďalšie). Ak má dielo

vady, resp. nebolo vykonané v súlade so zmluvou, dielo síce treba považovať za vykonané v zmysle §
554 a 555 Obch. zák., ale zhotoviteľov záväzok nezanikol, pretože vadným vykonaním diela nie je riadne
splnená zmluva (§ 324 ods. 1 a contrario Obch. zák.). V takom prípade v zmysle § 324 ods. 3 Obch.
zák. dochádza k zmene záväzku zhotoviteľa spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom objednávateľa z
titulu vadného diela, eventuálne po odstúpení záväzok zaniká. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé,

že žalovaný skutočne dokončil plot vo výške 2 m a žalobkyňa ho 20. júna 2008 prevzala. V zmysle
citovanej judikatúry tým došlo k vykonaniu diela v zmysle § 554 a § 548 Obch. zák., v dôsledku čoho
žalovanému vzniklo právo na odmenu vo výške 72.000 Sk, ktorú mu už žalobkyňa zaplatila. Nemožno
preto prisvedčiť námietke žalobkyne, že ňou zaplatená cena diela je na strane žalovaného plnením
prijatým bez právneho dôvodu, a teda bezdôvodným obohatením; právnym dôvodom prijatého plnenia
je totiž práve § 548 ods. 1 Obch. zák. v spojení s vykonaním a prevzatím diela.

23. Podľa § 560 ods. 1 Obch. zák. však platí, že dielo má vady, ak jeho vykonanie nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve, pričom v prípade, že dielo spočíva v zhotovení veci, platia obdobne aj § 420 až
422 a 426 (§ 560 ods. 4 Obch. zák.). Podľa odvolacieho súdu treba tieto ustanovenia použiť aj vtedy, ak
zhotovovanou vecou je nehnuteľná vec, resp. nehnuteľný predmet, pretože § 560 ods. 4 Obch. zák. v

tomto smere nerozlišuje. Podľa § 420 ods. 1 Obch. zák. je potom predávajúc (zhotoviteľ) povinný dodať
tovar (zhotovovanú vec) v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, resp. podľa ods. 2 v
akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve alebo na účel, na ktorý sa spravidla používa.
V prerokúvanej veci z obsahu zmluvy o dielo č. 1/2008, ani ústnej dohody nevyplývala konkrétna akosť
zhotovovaného oplotenia v zmysle záväzného technologického postupu, je z neho zrejmé len to, že

má ísť o murované oplotenie pozemku so stĺpikmi do výšky 2 m, medzi ktorými budú latky, rovnako v
zmluve nebol určený žiaden osobitný účel. V dôsledku toho treba vychádzať z toho, že žalovaný mal
zhotoviť plot tak, aby sa hodil na účel, na ktorý sa spravidla používa. Účelom plota (vysokého 2 m!) je
vo všeobecnosti svojou zvislou konštrukciou oddeľovať pozemok od okolia a aspoň podstatne sťažovať
prenikanie iných osôb a väčších zvierat na pozemok aspoň tým spôsobom, že na jeho prekonanie

treba vynaložiť určitú námahu. Okrem toho nepochybne plot plní aj estetickú funkciu, ako to uviedol
súd prvej inštancie vo svojom rozsudku. Ak plot spadne, celkom zjavne neplní účel, na ktorý sa plot
obvykle používa; povinnosťou zhotoviteľa teda podľa citovaných ustanovení je postaviť plot tak, aby za
obvyklých podmienok a pri obvyklej námahe, ktorú plot musí vydržať, bol dostatočne mechanicky odolný
proti pádu. Pokiaľ teda plot zhotovený zhotoviteľom spadne, treba v zásade vychádzať z toho, že nebol

zhotovený v takej kvalite, aká sa hodí na účel, na ktorý sa plot obvykle používa. Zhotoviteľ teda v takom
prípade poruší svoju povinnosť v zmysle § 420 ods. 1 v spojení s § 560 ods. 4 Obch. zák., v dôsledku
čoho má takto zhotovené dielo podľa § 422 ods. 1 a § 560 ods. 1 a 4 Obch. zák. vady.

24. Z ustanovenia § 560 ods. 2 Obch. zák. pritom vyplýva, že zhotoviteľ zodpovedá nielen za vady,

ktoré sa na diele prejavujú v čase jeho odovzdania, resp. v čase prechodu nebezpečenstva škody,
ale zodpovedá za vady, ktoré dielo tomto okamihu malo (aj keď sa prejavili neskôr). To vyplýva aj z
konštrukcie § 562 ods. 2 Obch. zák., z ktorého možno vyvodiť, že určité vady sú skutočne zistiteľné
až po určitom čase od prevzatia diela, napriek tomu, že existovali už v čase odovzdania diela. V tu
prerokúvanej vec žalovaný v listine zo 16. júla 2008 zjavne uznal, že dôvodom pádu plota bolo jeho

nekvalitné zhotovenie, ktoré tvrdenie je podopreté aj zisteným skutkovým stavom, najmä odbornými
závermi svedka Ing. arch. O., ktoré sa žalovanému vyvrátiť nepodarilo. Nedostatočná výstuž múrikov,
ich nedostatočné ukotvenie múrikov do základy a nedostatočnosť samotného základu totiž existovali už
v čase odovzdania diela žalobkyni 20. júna 2008 a pád oplotenia 13. júla 2008 bol len prejavom tejto
nedostatočnej akosti. Ide teda o vady, ktoré plot mal už v čase jeho odovzdania, a zodpovedá za ne

žalovaný v zmysle všetkých vyššie citovaných ustanovení. Samotná otázka prejavu vady a oznámenia
vád, s tým či ich žalobkyňa mohla zistiť pri obhliadke plota pri jeho preberaní, je v prerokúvanej veci
nepodstatná, pretože žalovaný počas konania v zmysle § 428 ods. 3 v spojení § 562 ods. 3 Obch.
zák. námietku oneskorenej notifikácie vád diela vôbec nevzniesol. Okrem toho odvolací súd už len na
doplnenie poukazuje aj na to, že takáto námietka by bola bezúspešná z už uvedeného dôvodu, že

ustanovenie § 562 ods. 2 Obch. zák. by v spotrebiteľskom právnom vzťahu nebolo vôbec použiteľné,
pretože sa odchyľuje od § 646 ods. 1 Obč. zák., ktorý umožňuje reklamovať vady počas celej záručnej
doby, teda počas 24 mesiacov od odovzdania diela. Žalobkyňa pritom nesporne oznámila žalovanéhovady bezodkladne, keďže ten už 16. júla 2008 (na tretí deň od pádu oplotenia) podpísal listinu, v ktorej
ich existenciu uznal.

25. Pri vadách diela sa podľa § 564 Obch. zák. primerane použijú ustanovenia § 436 až 441 Obch. zák.,
ktorý v § 436 a 437 rozlišuje nároky žalobkyne ako zhotoviteľky v závislosti od toho, či vada je porušením
zmluvy podstatným alebo nepodstatným spôsobom. Podľa § 345 ods. 2 Obch. zák. je porušenie zmluvy
podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo
rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za

ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinnosti pri takom
porušení zmluvy. Podľa odvolacieho súdu je bez potreby hlbšej analýzy zrejmé, že ak je predmetom
zmluvyodielovýstavbaplota,potomjejúčelomjezabezpečiťplotúčelnýafunkčný,tedataký,ktorýbude
predovšetkým stáť. Objednávateľ nemôže mať záujem na dodaní plota, ktorý kvôli chybnej konštrukcii
spadne a nebude plniť žiadnu od neho vyžadovanú a predpokladanú funkciu, preto je zhotovenie
oplotenia takýmto vadným spôsobom podstatným porušením zmluvy. Podľa § 436 ods. 1 (v spojení

s § 564) Obch. zák. má v takomto prípade kupujúci právo voľby medzi a) odstránením vád dodaním
náhradného tovaru, b) opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) zľavou z ceny alebo d) odstúpením
od zmluvy. Z § 436 ods. 2 potom vyplýva, že kupujúci musí svoju voľbu oznámiť predávajúcemu bez
zbytočného odkladu po oznámení vád. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu nesporne
vyplýva,žežalobkyňaihneďžiadalaodžalovaného,abyplotopravil,čímsizvolilanárokpodľa§436ods.

1 písm. b). Oprava vady veci znamená, že vec sa uvedie do takého stavu, ako bola pred výskytom vady,
pokiaľ je to technicky možné. Znamená to, že po skončení opravy musí byť funkčnosť diela rovnaká,
aká bola pred výskytom vady, resp. taká, aká mala byť podľa zmluvy. Žalovaný bol teda povinný pri
oprave plota uviesť ho do takého stavu, v akom mal byť podľa zmluvy o dielo, teda vybudovať ho riadne
(správnym technologickým postupom).

26. Podľa odvolacieho súdu aj pri odstraňovaní vady opravou diela znova platí ustanovenie § 537 ods. 3
Obch. zák., teda aj pri oprave vady postupuje zhotoviteľ zásadne samostatne (na vlastnú zodpovednosť,
porov. § 537 ods. 1 Obch. zák.) tak, aby vadu odstránil, a pokynmi objednávateľa je viazaný len za
predpokladu, že sa k tomu výslovne zaviazal v zmluve. Z už citovaného § 324 ods. 1 a 3 Obch. zák. totiž

vyplýva, že aj plnenie z nároku z vád, teda aj odstraňovanie vád opravou, je plnením pôvodnej zmluvy,
takže naň treba znova použiť ustanovenia týkajúce sa povinností dlžníka (v danom prípade zhotoviteľa)
pri plnení samotnej zmluvy, teda v prípade zmluvy o dielo ustanovenia o povinnostiach zhotoviteľa pri
vykonávaní diela. Podobne ani z ust.§ 436 ods. 2 Obch. zák. nemožno vyvodiť, že by súčasťou voľby
nároku na opravu veci malo byť aj určenie spôsobu tejto opravy. Ako už bolo uvedené, spôsob opravy je

určený účelom opravy, ktorým je navrátenie plnej, resp. zo zmluvy vyplývajúcej funkčnosti a technického
stavu veci. Objednávateľ nie je podľa citovaného ustanovenia povinný vyžadovať určitý typ opravy a
pokiaľ to nevyplýva zo zmluvy, nie je ho ani len oprávnený požadovať; zhotoviteľ teda nie je povinný
plniť jeho pokyn čo do spôsobu odstraňovania vady, pokiaľ sa k tomu výslovne nezaviazal v zmluve.
V prerokúvanej veci teda nemôže obstáť obrana žalovaného, že žalobkyňa trvala na oprave oplotenia

tým spôsobom, ktorý navrhol svedok Ing. arch. O.. Aj keby to bola pravda, žalovaný neprevzal na seba
v zmluve o dielo povinnosť jej pokyny rešpektovať ako to výslovne vyžaduje § 537 ods. 3 Obch. zák.,
v dôsledku čoho nebol právne povinný podľa nich postupovať. Zo zisteného skutkového stavu však
v skutočnosti vyplýva, že žalovaný sám považoval spôsob opravy oplotenia navrhnutý architektom za
jeden z možných spôsobov a dokonca za dobrý nápad, preto ho aj začal realizovať. Podľa § 537 ods. 1

Obch. zák. ho potom znova realizoval na vlastnú zodpovednosť a vlastné náklady. V podstate obsahovo
zhodný záväzok na seba žalovaný navyše prevzal v zmluve o dielo č. 1/2008, v ktorej čl. II sa výslovne
zaviazal, že bude znášať náklady na všetky skryté vady diela a bude zodpovedať za jeho bezpečnosť.

27. Povinnosťou žalovaného bolo teda opravou oplotenia vrátiť mu takú funkčnosť a vlastnosti, aké

malo mať podľa zmluvy, resp. podľa účelu, na ktorý sa oplotenie spravidla používal. Bolo teda jeho
povinnosťou ho postaviť správnym technologickým postupom do výšky 2 m tak, aby svojimi technickými
vlastnosťami na tento účel vyhovovalo, teda zjednodušene povedané, aby riadne stálo. Bolo pritom
na žalovanom, akým spôsobom to urobí, teda či už tak, ako to chcel sám (len vystužením stĺpikov
roxorovými tyčami) alebo tak, ako to navrhol svedok architekt (obmurovaním železobetónového jadra

previazaného so základom). Ak žalovaný túto povinnosť nesplnil a oploteniu tieto vlastnosti nevrátil,
nesplnil riadne svoju povinnosť odstrániť vady opravou oplotenia v zmysle § 436 ods. 1 písm. b) Obch.
zák. Následky takejto nedostatočnej opravy sú potom upravené v § 436 ods. 2 štvrtej vete Obch.
zák., podľa ktorého platí, že ak predávajúci (zhotoviteľ) neodstráni vady tovaru (diela) v primeranejdodatočnej lehote, môže kupujúci (objednávateľ) odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu
z kúpnej ceny. Zákon tu nežiada, aby objednávateľ predtým osobitne upozornil zhotoviteľa, že vady nie
sú odstránené, resp. aby ho upozorňoval na zámer využiť svoje právo odstúpiť od zmluvy (porovnaj v

tomto smere odlišnú úpravu pri nepodstatnom porušení zmluvy v zmysle § 437 ods. 5 Obch. zák.), ale
môže priamo po zistení, že vada nebola opravená, od zmluvy odstúpiť. V prerokúvanej veci zo zisteného
skutkového stavu nesporne vyplýva, že žalovaný svoju povinnosť opraviť plot do pôvodne dohodnutej
výšky vôbec nesplnil, vybudoval ho len do výšky 1 m a následne s opravou celkom prestal, čím bol
naďalej v omeškaní s plnením svojej povinnosti zo zmluvy. V zmysle cit. § 436 ods. 2 štvrtej vety Obch.

zák. by tak v prerokúvanej veci žalobkyni mohol vzniknúť nárok na odstúpenie.

28. Žalovaný sa však v tomto smere bránil, že žalobkyňa mu neposkytla na túto opravu potrebnú
súčinnosť, keďže mu nedodala ďalšie tehly potrebné na zvolený spôsob opravy (ktorý namiesto dvoch
tehál viazal tehly štyri, teda spotrebúval o 100 % tehál viac). Žalovanému treba dať za pravdu, že ak
by žalobkyňa skutočne takýto záväzok prevzala, zaviazala by sa ako veriteľka nároku na zhotovenie

diela poskytnúť dlžníkovi (zhotoviteľovi) pri plnení jeho záväzku (vykonať dielo, vrátane odstránenia vád)
súčinnosť (spolupôsobenie). Podľa § 370 Obch. zák. potom platí, že ak veriteľ v rozpore so svojimi
povinnosťami zo záväzkového vzťahu neposkytne dlžníkovi spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník
splnil svoj záväzok, je v omeškaní. Ak potom dlžník nemohol splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa, podľa § 365 druhej vety Obch. zák. (v znení účinnom do 31. januára 2013) sám nebol v

omeškaní. Ako už bolo uvedené, aj odstraňovanie vád tovaru alebo diela je plnením príslušnej zmluvy,
hoci so zmeneným obsahom podľa § 324 ods. 1 a 3 Obch. zák. Poskytnutím vadného plnenia sa dlžník
vo všeobecnosti už dostal do omeškania v zmysle § 365 prvej vety Obch. zák. a v tomto omeškaní
sa teda nachádza aj počas odstraňovania vady, z citovaného ustanovenia § 365 druhej vety Obch.
zák. však v takom prípade vyplýva, že omeškanie dlžníka sa prerušuje omeškaním veriteľa. Počas

omeškania veriteľa by tak dlžník nebol povinný odstraňovať vady plnenia, teda ich neodstraňovanie
by nebolo možné hodnotiť ako jeho omeškania. V prípade nárokov podľa § 436 ods. 2 Obch. zák.
to podľa odvolacieho súdu znamená, že po dobu omeškania veriteľa (predávajúceho, zhotoviteľa)
by neplynula primeraná dodatočná lehoty určená na odstránenie vád. Ak teda objednávateľ diela je
povinný spolupôsobiť pri odstraňovaní vady opravou diela napríklad dodaním materiálu potrebného na

odstránenie tejto vady a tento materiál v rozpore s svojou povinnosťou nedodá, je v omeškaní podľa §
370 Obch. zák., počas ktorého nie je v omeškaní ani zhotoviteľ diela so splnením svojej povinnosti vadu
opraviť podľa § 436 ods. 2 Obch. zák.

29. V tu prerokúvanej veci však žalovaný existenciu takej dohody, podľa ktorej by sa žalobkyňa zaviazala

dodať ďalšie tehly, nedokázal. Nemožno so žalovaným súhlasiť v tom smere, že by táto otázka bola
právne záväzne vyriešená predošlým zrušujúcim uznesením tunajšieho súdu č. k. 31 Cob 60/2015-318.
V tomto uznesení totiž odvolací súd len všeobecne vyjadril, že ak žalobkyňa skutočne potrebnú
súčinnosť žalovanému neposkytla, nemožno dospieť k záveru o dôvodnosti odstúpenia. Vec však bola
vrátená súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie práve preto, aby tieto otázky riadne preskúmal a

vyrovnal sa s nimi spôsobom predpokladaným v § 220 ods. 2 C. s. p. Podľa § 539 ods. 1 Obch.
zák. má objednávateľ povinnosť dodať veci potrebné na zhotovenie diela za predpokladu, ak je na to
povinný podľa zmluvy. Pre posúdenie rozsahu tejto povinnosti je teda vždy rozhodná predovšetkým
zmluva. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na ustanovenie § 547 ods. 1 Obch. zák., z ktorého
vyplýva, že na výšku ceny zásadne nemá vplyv, že cena bola určená podľa rozpočtu, ktorý je súčasťou

zmluvy alebo bol oznámený objednávateľovi. Uvedené ustanovenie svojím obsahom nadväzuje na
všeobecný princíp § 537 ods. 1 Obch. zák. a jeho dôsledkom vo všeobecnosti je, že prípadné chyby
rozpočtu (nezahrnutie niektorých položiek, nesprávny odhad množstva určitých naceňovaných položiek,
zlý odhad ceny týchto položiek a pod.) znáša zhotoviteľ. Zhotoviteľ teda nie je oprávnený požadovať
úpravu ceny stanovenej rozpočtom, ak sa ukáže, že skutočné vykonanie diela si vyžaduje náklady

nezahrnuté do rozpočtu. Podľa odvolacieho súdu treba princíp vyjadrený v tomto ustanovení aplikovať
aj na prípady, keď v dôsledku nesprávneho určenia technologického postupu zhotovenia diela bolo
v zmluve nesprávne určené množstvo vecí, ktoré má objednávateľ dodať podľa § 539 ods. 1 Obch.
zák. Aj v týchto prípadoch potom zodpovednosť za nesprávne určenie tohto množstva zásadne znáša
zhotoviteľ, ktorý je zodpovedný za určenie spôsobu vykonávania diela (§ 537 ods. 3 Obch. zák.), čo

znamená, že ak si následná úprava technologického postupu vyžiadala zvýšenie množstva vecí, ktoré
má dodať objednávateľ, môže zhotoviteľ dodanie tohto zvýšeného množstva vecí požadovať len vtedy,
ak to nepochybne vyplýva zo zmluvy. V prerokúvanej veci už odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o
dielo medzi žalobkyňou a žalobcom neobsahovala žiadne konkrétne náležitosti stavaného oplotenia čodo technologického postupu jeho výstavby, teda ani čo do množstva použitého materiálu. Rovnako bolo
zistené, že spôsob výstavby (viazanie dvoch tehál) určil žalovaný, ktorý vychádzajúc z tohto postupu
určil rozpočet, podľa ktorého mala žalobkyňa celkovo dodať 1.441 tehál. Podľa odvolacieho súdu si

žalobkyňa dodaním tohto počtu tehál splnila svoju povinnosť súčinnosti, na ktorú sa v zmysle § 539 ods.
1 Obch. zák. zaviazala, a zo zmluvy nemožno nijako vyvodiť, že by žalobkyňa mala znášať následky
určenia nesprávneho technologického postupu žalovaným. V dôsledku toho žalobkyňa nebola povinná
dodať dodatočné tehly na výstavbu oplotenia zo štyroch tehál, takže ak tak neurobila, neporušila svoju
povinnosť spolupôsobenia a nedostala sa v zmysle § 370 Obch. zák. do omeškania. To ale zároveň

podľa § 365 druhej vety Obch. zák. (v znení účinnom do 31. januára 2013) a contrario znamená, že
žalovaný ako zhotoviteľ bol stále v omeškaní so splnením svojej povinnosti odstrániť vady diela jeho
opravou v zmysle § 436 ods. 2 Obch. zák.

30. Žalovaný ako zhotoviteľ teda v prerokúvanej veci neodstránil žalobkyňou riadne vytknuté a uplatnené
vady v primeranej lehote, čím jej ako objednávateľke vzniklo podľa cit. § 436 ods. 2 štvrtej vety v spojení

s § 564 Obch. zák. alternatívne buď právo odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z ceny
diela. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa si zvolila právo odstúpiť od zmluvy, čo
vykonala písomne - listom z 3. decembra 2009. V tomto písomnom prejave vôle je jasne vymedzený
aj dôvod odstúpenia od zmluvy, ktorý žalobkyňa počas celého konania nezmenila. Podľa § 45 ods. 1
Obč. zák. potom platí, že prejav vôle voči neprítomnej osobe pôsobí od okamihu, keď jej dôjde, teda v

zásade od okamihu, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že
sa adresát s obsahom daného prejavu zoznámi (porov. R 27/2011, R 85/2018). Žalovaný síce najskôr
na pojednávaní 16. februára 2010 priznal, že mu list žalobkyne s odstúpením od zmluvy došiel v januári
2010, neskôr to však začal spochybňovať. Ani tu nemožno súhlasiť s tým, že by táto otázka bola záväzne
vyriešená predošlým zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu. Odvolací súd v ňom totiž len vyslovil,

že to z doterajšieho dokazovania dostatočne nevyplýva, a to aj v súvislosti s tým, že rozsudok súdu
prvej inštancie bol v tomto závere nedostatočne odôvodnený. Z obsahu spisu však vyplýva, že list z 3.
decembra 2009 bol predložený súdu prvej inštancie na pojednávaní 8. decembra 2009, kedy bol aj daný
na vedomie právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý sa tak bezpochyby mal možnosť oboznámiť s jeho
obsahom. Podľa § 41 ods. 3 O. s. p. účinného v danom čase platilo, že hmotnoprávny úkon účastníka

urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní
dozvedeli. Odstúpenie od zmluvy je nepochybne hmotnoprávny úkon, ktorý žalobkyňa predložila súdu
8. decembra 2009, kedy sa o ňom dozvedel aj žalovaný ako druhý účastník.

31. Podľa § 349 Obchod. zák. odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď prejav oprávnenej stany

je doručený druhej zmluvnej strane, čo v zmysle uvedeného znamená, že zmluva medzi stranami
zanikla už 8. decembra 2009, kedy bol žalovaný ako zhotoviteľ oboznámený s prejavom žalobkyne
o odstúpení. Podľa § 351 ods. 1 Obchod. zák. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky obchodné
práva a povinnosti strán zo zmluvy. Podľa ods. 2 cit. paragrafu strana, ktorej pred odstúpením od
zmluvy poskytla plnenie druhá zmluvná strana, toto plnenie vráti. Zo zisteného skutkového stavu je

zrejmé, že obe strany si poskytli vzájomné plnenia - žalovaný zhotovil dohodnuté dielo, ktoré síce
spadlo, ale čiastočne ho opravil, a žalobkyňa mu zaplatila cenu 72.000 Sk. Na základe citovaného
paragrafu by tak obe strany mali byť povinné vrátiť si poskytnuté zmluvné plnenia, z čoho žalovaný
odvodzoval existenciu synalagmatického záväzku, ktorý žalobkyňa nevyjadrila v petite svojej žaloby. S
týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje, pričom znova pripomína, že ani otázka synalagmy nebola

záväzne vyriešená v jeho predošlom zrušujúcom uznesení, kde bolo len súdu prvej inštancie vytknuté,
že sa touto otázkou vôbec nezaoberal. Nebolo však vyslovené, že v prerokúvanej veci sú jasne splnené
podmienky synalagmy, teda vzájomná podmienenosť nárokov žalobkyne a žalovaného.

32. Ustanovenie § 351 Obch. zák. je všeobecným ustanovením upravujúcim následky odstúpenia od

zmluvy. Toto ustanovenie však možno použiť len vtedy, ak neexistuje špeciálne ustanovenie upravujúce
následky odstúpenia od zmluvy o dielo pre vady diela. Podľa už citovaného § 564 Obch. zák. pri vadách
diela platia primerane § 436 až 441 Obch. zák., z ktorých ustanovenie § 441 Obch. zák. rieši následky
odstúpeniaodkúpnejzmluvy.Okremtohovšakosobitnénásledkyodstúpeniaodzmluvyodieloupravuje
aj § 565 Obch. zák., podľa ktorého ak objednávateľ využije podľa ustanovení uvedených v § 564 (teda

aj § 436) právo odstúpiť od zmluvy týkajúcej sa predmetu diela, ktorý nemožno vrátiť alebo odovzdať
zhotoviteľovi, neplatí § 441. Citované ustanovenie teda v týchto prípadoch vylučuje použitie § 441, najmä
jeho ods. 2 a 3, ktoré vyslovene podmieňujú právo odstúpiť od zmluvy možnosťou vrátiť tovar (dielo). Zo
vzájomného vzťahu týchto noriem tak možno vyvodiť, že objednávateľ môže pri vadách diela odstúpiťod zmluvy aj vtedy, keď dielo vrátiť nemôže, a zákon teda priamo predpokladá nemožnosť takéhoto
vrátenia. Toto ustanovenie § 565 Obch. zák. potom predstavuje aj lex specialis voči § 351 ods. 2 Obch.
zák., takže v prípadoch, kedy dielo nemožno vrátiť zhotoviteľovi, nemôže byť povinnosť zhotoviteľa vrátiť

prijatú cenu diela podmienená vrátením diela (nemôže teda ísť o synalagmatický záväzok). Opačný
výklad by bol zjavne absurdný

33. V tejto súvislosti treba navyše poukázať ešte na to, že podstatou kúpnej zmluvy je vždy prevod
vlastníckeho práva k tovaru z predávajúceho na kupujúceho, takže po odstúpení kupujúci vždy môže

vrátiť to, čo podľa nej dostal. V prípade zmluvy o dielo však vlastnícke právo k dielu upravujú §
542 až 544 Obch. zák. odlišne. Ak je totiž objednávateľ napr. vlastníkom pozemku, na ktorom sa
zhotovuje dielo - vec, potom vlastníkom zhotovovanej veci je v zmysle § 542 ods. 1 Obch. zák. zásadne
objednávateľ. V tomto prípade teda nedochádza k žiadnemu prechodu vlastníckeho práva zo zhotoviteľa
na objednávateľa, ale objednávateľ nadobúda k zhotovovanej veci vlastnícke právo originárne, už jej
vytvorením. Obsah nároku zhotoviteľa po zániku zmluvy je v takom prípade upravený v § 544 ods.

1 a 2 Obch. zák., podľa ktorého, ak takúto vec nemožno odovzdať zhotoviteľovi (napr. preto, že sa
stala súčasťou pozemku objednávateľa alebo je samostatne neodovzdateľná), je objednávateľ povinný
buď uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa obohatil, ak záväzok zanikol z dôvodu, za ktorý nezodpovedá
objednávateľ, alebo mu nahradiť cenu účelne obstaraných vecí, ak záväzok zanikol z dôvodov, za
ktorý objednávateľ zodpovedá. Citované ustanovenie pritom všeobecne hovorí o zániku záväzku bez

ohľadu na spôsob zániku, takže sa nepochybne týka aj jeho zániku odstúpením od zmluvy (porov. § 351
ods. 1 Obch. zák.). Ak teda záväzok zanikol odstúpením objednávateľa kvôli omeškaniu zhotoviteľa s
odstránením vád, teda z dôvodu, za ktorý zhotoviteľ zodpovedá, môže zhotoviteľ podľa § 544 ods. 1
Obch. zák. žiadať nie vrátenie veci (t. j. nie vzájomné plnenie), ale samostatný nárok na náhradu toho,
o čo sa objednávateľ obohatil.

34. V prerokúvanej veci žalovaný zhotovil dielo s vadami, ktoré sa prejavili tým, že plot spadol a žalovaný
odstraňoval jeho vady opravou v zmysle § 436 ods. 2 Obch. zák., ale zhotovil plot len vo výške 1 m,
teda neopravil ho tak, aby bol zhotovený v súlade so zmluvou (do výšky 2 m). Ako už bolo vysvetlené
vyššie, svoju povinnosť odstrániť vady nesplnil, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho žalobkyňa

podľa § 436 ods. 2 štvrtej vety Obch. zák. odstúpila od zmluvy, čím sa zmluva zrušila a žalovaný bol
povinný jej vrátiť cenu diela, ktorú prijal v sume 72.000 Sk, oproti čomu žalovaná podľa cit. ustanovení
nebola povinná mu vrátiť postavené oplotenie, keďže bola jeho vlastníčkou v zmysle § 542 ods. 1 a jeho
vrátenie resp. odovzdanie žalovanému technicky neprichádzalo do úvahy. Žalovaný si tak podľa § 544
ods. 1 Obch. zák. mohol voči žalobkyni nárokovať náhradu toho, o čo sa oplotením postaveným do výšky

1 m obohatila. Žalovaný počas celého konania nepredniesol žiadny takýto návrh, neuviedol rozhodné
skutočnosti na zistenie výšky obohatenia žalobkyne, ani na jeho preukázanie neponúkol žiadne dôkazy,
v dôsledku čoho ani súd prvej inštancie, ani odvolací súd nemohli žalobkyňu zaviazať na žiadne plnenie
v prospech žalovaného.

35. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok na zaplatenie
72.000 Sk (t. j. 2.389,96 €), súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď jej žalobu zamietol, preto
odvolací súd podľa § 388 C. s. p. rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovel v rozsahu, ktorý zostal
predmetom konania.

36. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 369 ods. 2 C. s. p. odvolaciemu súdu povinnosť
rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Pretože žalobkyňa
bola takmer plne úspešná, odvolací súd jej podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 369 ods. 1 C. s. p. priznal
nárok na náhradu všetkých trov konania proti neúspešnému žalovanému.

37. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).