Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 8, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/164/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222724
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117222724.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátskou
kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO:
50 361 368, proti žalovanej: R. V. R., W.. XX.XX.XXXX, M. F. R. XXX, R., o zaplatenie 758,41 Eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18. 06. 2018, č. k. 7Csp/302/2017-103
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 322,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z dlžnej sumy od 27.10.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamieta.

III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 52 ods. 1, § 52 ods. 3 a 4, § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného ku dňu 05. 06. 2013 (ďalej len „ZoSÚ“).

3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Poštová
banka a. s. a žalobcom bola dňa 13. 06. 2017 uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok č. X/XXXX,
kde pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola postúpená z postupcu Poštová banka a. s. na žalobcu.
Medzi právnym predchodcom a žalovanou bola dňa 05. 06. 2013 uzatvorená zmluva o úvere, na základe
ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 800 Eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach
po24Eursdátumomprvejsplátky05.07.2013,vpočtesplátok72,konečnásplatnosťúverubolaurčená

05. 06. 2019, RPMN predstavovala 35,77 %, priemerná RPMN 26,38 % a úroková sadzba predstavovala
29,50 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Poštová
banka a. s.. Z dôvodu nesplnenia si povinnosti žalovanej titulom uzavretej zmluvy, žalobca listom zo dňa
13. 10. 2014 zosplatnil úver a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Z výpisu z účtu je nesporné,že žalovaná z celkovej sumy poskytnutého úveru zaplatila žalobcovi sumu 477,12 Eur. Niet žiadnych
pochybností, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, keďže veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal
ako dodávateľ a poskytovanie úverov tvorí predmet jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaná bola v pozícií

spotrebiteľa. Súd preto ex offo podrobil úverovú zmluvu súdnej kontrole či obsahuje všetky náležitosti v
zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvárania zmluvy, t. j. ku dňu 05. 06. 2013. Uzavrel,
že v zmluve absentuje podstatná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., a
to predpoklady pre výpočet RPMN. To spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 písm. b) uvedeného
zákona, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri závere o bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru žalovaná má žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru, t. j. 800 Eur. Keďže
doposiaľ zaplatila 477,12 Eur, jej dlh činí 322,88 Eur. Súd preto zaviazal žalovanú len k zaplateniu tejto
sumy s príslušným úrokom z omeškania, pričom úroky z omeškania boli priznané v súlade s ust. § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Zároveň súd
bol toho názoru, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nekonal v súlade s ust. § 11 ods. 2 v spojení
s ust. § 7 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. s odbornou starostlivosťou, keď súčasťou zmluvy o úvere

nie je zisťovanie akýchkoľvek príjmov, o majetkovej, resp. finančnej situácie žalovanej pre posúdenie jej
schopnosti splácať predmetný úver. To rovnako spôsobuje dôsledok, že sa úver považuje za bezúročný
a bez po poplatkov. V zmluve o úvere je uvedený iba čistý mesačný príjem žalovanej 265 Eur, pričom tam
nie sú uvedené žiadne výdavky dlžníčky z úverovej zmluvy. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
súd podľa § 255 ods. 2 CSP.

4. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadal návrhu vyhovieť
v celom rozsahu a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania. Uviedol, že všetky údaje, ktoré

boli potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy boli v zmluve o úvere obsiahnuté. Preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu sa javí ako nepreskúmateľné; súd len stroho uvádza, že údaje v zmluve
o úvere chýbajú, avšak bez bližšej špecifikácie, o aké údaje sa má jednať. Zmluva o úvere obsahuje
jednak výšku úveru, úrokovú sadzbu, dátum prvej splátky, ako aj dátum konečnej splatnosti, tiež počet
mesačných splátok. Pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v

zmysle § 129 CSP. Žalobca preveril bonitu klienta viacnásobne pred poskytnutím úveru, a to jednak
v žiadosti o poskytnutie úveru, v ktorej žiadateľ uvádza informácie o svojich majetkových pomeroch a
aktívachizáväzkoch,lustráciouvSociálnejpoisťovnizaúčelomprevereniapríjmu,lustráciouvdatabáze
EOS KSI Slovensko s. r. o. a podľa dát nemala klientka evidované v EOS KSI Slovensko s. r. o. žiadne
spisy. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o návrhu, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická

činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu, súd takýmto postupom odňal žalobcovi právo konať
pred súdom.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až §
381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej
stránke.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníčkou bola dňa 05.06.2013 uzatvorená zmluva o úvere - dostupná pôžička, na základe ktorej bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 800 Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť formou 72 anuitných mesačných
splátok vo výške 24 Eur do 05.06.2019.

8. Súd prvej inštancie správne ustálil, že na predmetnú zmluvu dopadá právna úprava v zmysle zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

9. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) účinného v

čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú saposkytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

10. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do

príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

11. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej

databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

12. V zmysle čl. 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné

opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do
úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie
informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných
ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia

úverovej bonity, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a
aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/
ES zo 14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,

ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

13. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,

EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa
ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu

dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne
znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto
zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53)
(bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej.

14. Ustanovenie § 7 odsek 1 ZoSÚ zakotvuje povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií.
Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa
splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov
nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.

15. Zo samotnej zmluvy o úvere ani z ostatného obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca pred vstupom
do zmluvného vzťahu preveroval bonitu žalovanej, v zmluve je len uvedené, že čistý mesačný príjem
žalovanej predstavuje 265 Eur. V odvolacom konaní žalobca poukazoval na skutočnosť, že bonitu
preveroval podľa žiadosti o poskytnutie úveru, v ktorej žiadateľ uvádza informácie o svojich majetkových

pomeroch a aktívach i záväzkoch, tiež lustráciou v Sociálnej poisťovni za účelom preverenia príjmu,
lustráciou v databáze EOS KSI Slovensko, s. r. o.. Žalobca však žiadnu s ním uvedených listín, lustrácií,
ktoré by jeho tvrdenia preukazovali, v konaní nepredložil, a to ani v štádiu odvolacieho konania.16. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej
mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť,
v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ustanovenie § 11 odsek 1 písm. b) ZoSÚ videl aj v absencii náležitostí uvedených v
ustanovení § 9 odsek 2 písm. j) ZoSÚ. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky
RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN.

Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky,
jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné,
že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre
výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie
predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu

a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 odsek 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne
a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
miery“.

18.Akzákonvyžadujevzmluveospotrebiteľskomúvereuvádzaťvšetkypredpokladypoužiténavýpočet
RPMN, je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné
zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by
spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný

vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.

19. Správnemu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zodpovedá aj správny výrok o trovách
konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a v
súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. (§ 387 ods. 1 CSP).

20.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchbolaskutočnosť,žežalovanýbolvodvolacomkonaníúspešný,
no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z

čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr
podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).