Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Daniela Maštalířová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/162/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200682
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6618200682.2
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu Realsvit 3 s.r.o., so sídlom Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 50 335 626, zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., so sídlom F. Urbánka 797/14, 020
01 Púchov, IČO: 47 254 181, proti žalovanému Silicate World, s.r.o., so sídlom Maloveská 68, 984 01
Lučenec, IČO: 35 852 941, o ochranu vlastníckeho práva proti neoprávnenému užívaniu (o vypratanie
nehnuteľnosti), o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb/12/2018-496 zo
dňa 8. októbra 2018, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb/12/2018-496 zo dňa 8. októbra 2018 v napadnutej
časti II. výrokovej vetyp o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 13Cb/12/2018-496 zo dňa 8. októbra 2018 konanie zastavil a
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v celosti vo výške, ako bude rozhodnuté
osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca vzal svoju žalobu späť v celom
rozsahu a žiadal predmetné súdne konanie zastaviť, nakoľko žalovaný v priebehu konania nehnuteľnosť
vypratal, čím konanie stratilo svoje vecné opodstatnenie.
3. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca žalobu
zobral späť, nakoľko žalovaný v čase po začatí súdneho konania mal vypratať nehnuteľnosť, vypratania
ktorej sa žalobca domáhal v predmetnom konaní, v dôsledku čoho by sa javilo, že zastavenie konania
z procesného hľadiska spôsobil žalovaný. Podľa názoru súdu prvej inštancie však v konaní nebola
dostatočne preukázaná dôvodnosť podanej žaloby, kedy došlo k skutočnému vyprataniu nehnuteľnosti
zo strany žalovaného, pričom žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal dôvodnosť žaloby ako takej s
poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda, že predmetné súdne konanie začalo
dôvodne, a preto k zastaveniu predmetného konania došlo pre správanie žalobcu, ktorý v čase po
začatí súdneho konania vzal svoju žalobu späť, čím mu vznikla povinnosť nahradiť trovy, ktoré vznikli
žalovanému v danom konaní. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie priznal žalovanému ako úspešnej
strane sporu nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v celosti.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti II. výrokovej vety podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. V odvolaní opakovane poukázal na oznámenie žalovaného zo dňa 01.10.2018, v
ktorom súdu oznámil, že predmetné nehnuteľnosti nevyužíva, technické zariadenia, ktoré sa nachádzali
v nehnuteľnostiach prenajatých boli odvezené a dovezené do iného závodu. Z tohto oznámeniažalovaného jasne vyplýva, že sám žalovaný priznal, že žaloba bola podaná dôvodne, pričom počas
konania odpadol dôvod jej podania. Žalovaný tiež vo svojom vyjadrení zo dňa 26.03.2018 žiadnym
spôsobom nespochybňoval, že jeho hnuteľné veci sa nachádzajú v nehnuteľnostiach žalobcu. Uvedené
potvrdzuje i uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob/92/2018-448 zo dňa 31.07.2018,
ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb/12/2018-139 zo dňa 13.03.2018,
ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa užívania predmetných nehnuteľností. Ďalej dal
do pozornosti notársku zápisnicu - osvedčenie o právne významnej skutočnosti Nz 25222/2018, NCRls
257/2018 zo dňa 02.08.2018 vyhotovenú notárom JUDr. Mariánom Jurinom, so sídlom Moyzesova 53,
Lučenec, v ktorej bolo popísané aké veci osobnej potreby zamestnancov bývalého nájomcu a veci
patriace bývalému nájomcovi (žalovanému) sa v nehnuteľnosti nachádzajú. Uviedol, že deň nasledujúci
po dni spísania notárskej zápisnice, t.j. 03.08.2018 možno považovať za deň, kedy žaloba stratila svoje
vecne opodstatnenie. Zdôraznil, že žaloba bola podaná na súd dňa 13.02.2018. K spochybňovaniu
jeho aktívnej vecnej legitimácie žalovaným opakovane poukázal na rozsudok Okresného súdu Lučenec
sp.zn. 14Cb/76/2017, ktorou súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou
REALITY - OBCHODNÁ, a.s. obchodnou spoločnosťou RENT - IMMOBILIEN HOLDING GmbH je
neplatná a tiež na kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi obchodnou spoločnosťou REALITY - OBCHODNÁ,
a.s. ako predávajcim a ním ako kupujúcim, na základe ktorej Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor
dňa 13.07.2017 rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo
aby ho zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
5. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa ust. § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu v
rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, a preto podľa ust. §
387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výrokovej vety ako vecne správne
potvrdil.
7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 13.02.2018 sa
žalobca proti žalovanému domáhal vypratania nehnuteľností bližšie špecifikovaných v žalobe. Podaním
zo dňa 05.11.2018 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil. Ako
dôvod späťvzatia žaloby žalobca uviedol, že žalovaný v priebehu konania vypratal nehnuteľnosť, ako to
sám žalovaný uviedol v oznámení zo dňa 01.10.2018. Preto mal za to, že predmetné konanie stratilo
svoje vecné opodstatnenie. Vzhľadom na to, že žalovaný zavinil zastavenie konania, žiadal, aby súd v
súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Následne súd prvej
inštancie uznesením č.k. 13Cb/12/2018-496 zo dňa 08.10.2018 konanie zastavil podľa ust. § 145 ods.
1 CSP a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v celosti podľa ust. § 256 ods.
1 CSP.
8. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu.
9. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
11. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Vo
všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou
zavinenia v ust. § 256 ods. 1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov
konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie
súdnehopoplatku,prenedostatokpodmienokkonania,zdôvoduspäťvzatianávrhualebožalobyapod.).Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie,
či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca
strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255
ods. 1 CSP skúmal, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania. V predmetnom konaní
sa žalobca domáhal vypratania nehnuteľností špecifikovaných v žalobe. Žalobca vzal žalobu späť z
dôvodu, že žalovaný v priebehu tohto súdneho konania nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa v tomto
konaní domáhal, vypratal. Zo späťvzatia žaloby a ani z obsahu spisu však nie je zrejmé, kedy došlo k
skutočnému vyprataniu uvedených nehnuteľností zo strany žalovaného. Z oznámenia žalovaného zo
dňa 01.10.2018, na ktoré žalobca poukázal v odvolaní vyplýva len, že žalovaný nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom tohto konania neužíva, avšak nie je z neho zrejmé, kedy žalovaný tieto nehnuteľnosti
vypratal. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že k zastaveniu
predmetnéhokonaniadošlopresprávaniesažalobcu,ktorýpozačatísúdnehokonaniavzalžalobuspäť.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s ust. § 256
ods. 1 CSP posúdil, že zastavenie predmetného konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, a preto
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej I. výrokovej vete podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.
14. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP v nadväznosti na ust. §
251 CSP súd prvej inštancie.
15. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.