Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012365
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117012365.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného Q. J., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 1T/89/2017-155 zo dňa 06.03.2018, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 29.11.2018 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 1T/89/2017-155 zo dňa 06.03.2018 bol obžalovaný Q. J.
uznaný vinným z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických
peňazíaleboinejplatobnejkartypodľa §219ods.1Trestnéhozákonavjednočinnomsúbehusprečinom

krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že

dňa 28.06.2016 v popoludňajších hodinách si na I. ulici v T. presne nezisteným spôsobom zaobstaral

čiernu koženkovú dámsku kabelku, v ktorej sa nachádzala čierna kožená peňaženka s finančnou
hotovosťou 3 eur, obal s dokladmi - občianskym a vodičským preukazom, preukazom poistenca,
bankomatová karta a kreditná karta tzv. C. J. k účtu XXXXXXXXXX vedenom v I. I.., všetko na meno
J. B., pričom ešte v ten istý deň tzv. C. J. neoprávnene použil v T. a čerpacej stanici T. N., s.r.o. a
vykonal bezkontaktné platby v čase o 18:22 hod v sume 4,81 eur, v čase 18:23 hod v sume 15,60 eur
a v obchodnom dome K. na ulici F. B. XX v čase o 18:58 hod v sume 14,99 eur, v čase o 19:05 hod v

sume 17 eur, v čase o 19:07 hod v sume 18 eur a tiež aj obchodnom centre Z. T. dvakrát neúspešne
pokúsil o bezkontaktné platby, čím spôsobil J. B. škodu vo výške 101,40 eur, napriek tomu, že bol
postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. pokutou vo výške 75
eur uloženou rozhodnutím Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OVVS2-2016/007446 zo dňa 18.05.2016,
právoplatným dňa 14.06.2016 a hoci bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa
25.07.2014 sp. zn. 0T/140/2014, právoplatným dňa 25.07.2014 pre prečin krádeže podľa § 212 ods.

2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, teda neoprávnene si obstaral platobnú kartu a použil ju,
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich štyroch mesiacoch odsúdený,

čím spáchal prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických
peňazíaleboinejplatobnejkartypodľa§219ods.1Trestnéhozákonavjednočinnomsúbehusprečinom

krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.Okresný súd pri rozhodovaní o treste postupom podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia
súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože pokladal na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného za dostatočný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky so zaradením do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanému uložený Trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava zo dňa 03.01.2017 sp. zn. 1T/99/2016, právoplatným dňa 09.01.2017. Podľa
§ 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej J. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom U. I. XX, škodu vo výške 31,- eur a poškodenej Slovenskej sporiteľni,
a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 škodu vo výške 70,40- eur, a to do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku, čím bola určená vykonateľnosť napadnutého rozsudku.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 155-156.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení
podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 4, ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku urobil vyhlásenie podľa

§ 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 08.12.2017 sp. zn. 1Pv/415/16. Obžalovaný na otázky
súdu v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku odpovedal kladne „áno“,
na čo prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Okresný súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8
Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, nakoľko na podklade výsledkom dokazovania

vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného. Okresný súd vyhlásil,
že dokazovanie na hlavnom pojednávaní vykoná k výroku o treste a o náhrade škody.

Pokiaľ ide o dokazovanie k výroku o treste, okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
oboznámením sa listinných dôkazov, ktorými boli trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn.

0T/140/2014, trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/99/2016, rozhodnutie o priestupku,
hodnotenie z výkonu trestu, správy o povesti, aktuálne lustrácie na obžalovaného a podstatný obsah
spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/99/2016.

Z listinných dôkazov súd prvého stupňa zistil, že obžalovaný je slobodný, otec jedného dieťaťa, z miesta

bydliska nie je bližšie hodnotený. Z hodnotenia z výkonu trestu na obžalovaného neboli zistené žiadne
negatívne skutočnosti, bol kladne hodnotený počas pracovného zaradenia. Predpokladaný koniec
výkonu dvoch uložených a nariadených trestov odňatia slobody má byť dňa 20.01.2021. V minulosti
bol dvakrát priestupkovo postihnutý pre priestupky proti majetku, doposiaľ šesťkrát súdne trestaný za
majetkovú trestnú činnosť. Vzhľadom k jeho postoju v predmetnej veci (ku skutkom sa priznal a oľutoval

ich spáchania), ako aj postoja k trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 1T/99/2016,
v ktorej bol spáchaný skutok v súbehu so skutkom v predmetnej veci (kde sa tiež priznal ku skutku a ten
aj oľutoval) prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona s použitím
tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím k tomu, že by nemohol pri
ukladaní súhrnného trestu prihliadnuť na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona,

nakoľko by to bolo v rozpore s aktuálnou rozhodovacou činnosťou súdov s poukazom na aplikáciu
asperačnej zásady pri ukladaní súhrnného trestu, ako aj ku kladnému hodnoteniu z ústavu na výkon
trestu bolo možné postupovať podľa § 44 Trestného zákona, teda upustiť od uloženia súhrnného trestu,
pretože na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného je dostatočný trest odňatia slobody uložený
Okresným súdom Trnava dňa 03.01.2017 sp. zn. 1T/99/2016 v trvaní 3 (tri) roky so zaradením do ústavu

so stredným stupňom stráženia. Okresný súd pri rozhodovaní o treste nezistil podmienky na uloženie
ochranného opatrenia.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, s trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, keď
nároky na náhradu škody si riadne a včas uplatnili poškodení: J. B. a I. I.., na základe výpisu z účtu a

odborného vyjadrenia, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní. Uplatnené nároky poškodených
boli opodstatnené, obžalovaný ich na hlavnom pojednávaní uznal s tým, že škodu uhradí po prepustení
z výkonu trestu. Vzhľadom k tomu okresný súd obžalovaného postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného
poriadku obžalovaného zaviazal na náhradu škody poškodeným.

Proti tomuto rozsudku zahlásil ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní odvolanie okresný
prokurátor, ktoré písomne doplnil na č.l. 158. Odvolanie podal čo do výroku o treste v neprospech
obžalovaného.Podľa názoru prokurátora okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď u obžalovaného upustil od
uloženia súhrnného trestu. Má za to, že trest uložený skorším rozsudkom za zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1 Trestného zákona je nedostatočný a takto uložený trest na spodnej hranici trestnej sadzby je

aj v rozpore so zásadou proporcionálnosti trestu. Okresný súd dôsledne nezhodnodil všetky okolnosti
rozhodnépreuloženietrestu.Vprípadeukladaniasúhrnnéhotrestubyboltrestodňatiaslobodyukladaný
v sadzbe 4 roky 8 mesiacov do 8 rokov pri zohľadnení § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/,
písm. h/, § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona. Poukazuje tiež na to, že osoba
obžalovaného nedáva záruku, že by uložený trest postačoval na jeho nápravu s ohľadom na laxný postoj

k porušovaniu zákona ako aj vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia.

Vzhľadom na odvolacie argumenty navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Trestného
poriadku zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku rozhodol sám a uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov
so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a zároveň podľa

§ 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava
zo dňa 03.01.2017 sp. zn. 1T/99/2016 a zároveň uložil ochranné protitoxikologické liečenie.

Obžalovaný sa k odvolaniu obžalovanej nevyjadril.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 29.11.2018 za prítomnosti obžalovaného, obhajcu
obžalovanéhoazástupkyneKrajskejprokuratúryvTrnave.Pozistení,žesanedostavilapoškodenáJ.B.,
akoajsplnomocnenkyňapoškodenejI.I..,JUDr.C.C.,odvolacísúdvyhlásiluznesenie,ktorýmrozhodol,
že verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti týchto osôb. Odvolací súd na verejnom zasadnutí
oboznámil zúčastnených s napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním okresného prokurátora

a podstatným obsahom spisu. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trnava predniesla dôvody odvolania
zhodne s písomným dôvodmi odvolania, navrhla zrušiť výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu
a uložiť obžalovaného nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby
vo výmere 4 roky a 8 mesiacov ako aj ochranné protitoxikologické liečenie ústavnou formou. Obhajca
obžalovaného navrhol odvolania prokurátora zamietnuť. S výrokom o treste tak ako rozhodol okresný

súd sa stotožňuje. Obžalovaný spáchania skutku opätovne oľutoval, uvedomuje si svoje konanie,
verbalizoval nápravu.

V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa §
316 ods. 1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie
ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že odvolanie

okresného prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces
upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o treste obžalovaného jasne, zrozumiteľne a presvedčivo

vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými
úvahami sa spravoval pri ukladaní trestu. Záverečný názor okresného súdu na prejednávanú vec, keď
postupom podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného
zákona obžalovanému a zároveň ho zaviazal na náhradu škody poškodeným subjektom je dostatočne
presvedčivý, opodstatnený z hľadiska vecnej správnosti a zároveň zákonný a spravodlivý. Odôvodnenie

rozsudku zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací
súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na skonštatovanie správnosti
odvolací súd uvádza nasledovné:

Úvodom odvolací súd uvádza, že výrok o vine obžalovaného nie je predmetom odvolacieho prieskumu,

nakoľko jeho správnosť okresný prokurátor v odvolaní nijako nespochybnil ani nenamietal a proti tomuto
výroku ani nebolo možné podať odvolanie z toho dôvodu, že súd prvého stupňa podľa § 257 ods.
7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie o vine obžalovaného zo spáchania skutkov, ktoré mu boli v
obžalobe kladené za vinu. Inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkovéhostavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, preto výrok o vine u obžalovaného
odvolací súd neskúmal z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade

teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné.

Odvolací súd konštatuje, že hlavné pojednávanie na súde prvého stupňa bolo vykonané v zmysle
príslušných zákonných ustanovení Trestného poriadku, kedy po prednesení obžaloby okresným
prokurátorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Následne sa obžalovaný kladne
vyjadril ku skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na čo
prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Okresný súd potom správne podľa § 257 ods. 7,
ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a vyhlásil, že dokazovanie na hlavnom
pojednávaní vykoná výlučne vo vzťahu k výroku o treste a o náhrade škody. Uvedené skutočnosti
nesporne vyplývajú zo zápisnice z hlavného pojednávania na č.l. 153, pričom odvolací súd konštatuje,

že takýto postup okresného súdu bol správny a zákonný.

Odvolacia argumentácia okresného prokurátora spočívala v spochybnení postupu okresného súdu pri
ukladaní trestu obžalovanému. Nestotožnil sa s upustením od uloženia súhrnného trestu obžalovanému
v zmysle § 44 Trestného zákona, a to s poukazom na skutočnosť, že už trest uložený skorším

rozhodnutím, tu Trestným rozkazom 1T/99/2016 pre zločin lúpeže podľa § 188 vo výmere 3 (tri) roky
je na nápravu obžalovaného nedostatočný. Pochybuje o náprave obžalovaného. Tiež mal za to, že po
vzhliadnutí jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a dvoch priťažujúcich
okolností podľa § 37 písm. m/, písm. h/, § 41 ods. 2 Trestného zákona bolo odôvodnené uloženie
súhrnného trestu v trestnej sadzbe 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov.

S argumentáciu okresného prokurátora sa odvolací súd nemôže stotožniť.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný

trest podľa zásad na uloženie súhrnného trestu.

Podľa § 44 Trestného zákona, súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia
ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.

Z pripojeného spisu sp. zn. 1T/99/2016 bolo zistené, že obžalovaný bol Trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 1T/99/2016-205 z 03.01.2017 právoplatným dňa 09.01.2017 uznaný vinným zo
zločinulúpežepodľa§20k§188 Trestnéhozákona,začomubolokresnýmsúdomuloženýtrestodňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uvedeným trestným rozkazom podľa § 73 ods. 2 písm.
d/ Trestného zákona uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Trestný rozkaz
bol obhajkyni obžalovaného doručený dňa 09.01.2017, čo vyplýva z doručenky na č.l. 271 pripojeného
spisu 1T/99/2016.

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa spáchania skutku v tejto veci dopustil dňa 28.06.2016, teda skôr,
ako mu bol doručený Trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/99/2016, v predmetnej veci boli
splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu podľa vyššie odcitovaného ust. § 42 ods. 1 Trestného
zákona, na čo aj správne poukázal okresný prokurátor v odvolaní. Nemožno sa ale stotožniť s názorom
prokurátora, podľa ktorého trest odňatia slobody uložený Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava

sp. zn. 1T/99/2016 z 03.01.2017 v trvaní tri roky ne pre obžalovaného nedostatočný a nemožno od neho
očakávať nápravu, taktiež sa odvolací súd nestotožňuje s pričítaním pritažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. h/ Trestného zákona.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného

zákona (obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a skutok oľutoval, čo sa premietlo aj vo vyhlásení
obžalovanéhoovinenahlavnompojednávaní)akoipriťažujúcejokolnostipodľa§37písm.m/Trestného
zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Nemožno sa však stotožniť s názorom prokurátora, že
obžalovanému priťažuje aj okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, a to že spáchal viac trestnýchčinov. Tento názor bol vyvrátený správnym odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorým poukázal na
nemožnosť uloženia súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona za použitia tzv. asperačnej
zásady, nakoľko nie je možné pričítať obžalovanému ako priťažujúcu okolnosť to, že spáchal viac

trestných činov, s čím sa odvolací súd bez výhrad stotožňuje.

Podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona, na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje

použitie vyššej trestnej sadzby.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj
104/2009 zo 14. júna 2010, z ktorého vyplýva, že spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa v súlade
so zásadou „ne bis in idem“ vyjadrenou v § 38 ods. 1 Trestného zákona nepoužije ako priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje

použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti
Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Trestného zákona). Trestnoprávne kolégium tunajšieho krajského súdu
sajednoznačnezhodlo,žeuvedenéstanoviskojepotrebnéajnaďalejuplatňovaťvrozhodovacejčinnosti
tunajšieho súdu.

Podľa tohto stanoviska spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm.
h) Trestného zákona sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z
ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona
(eventuálne v nadväznosti na toto ustanovenie aj v zmysle § 41 ods. 3, alebo § 42 Trestného zákona.
Spáchanie druhého trestného činu (popri zločine alebo prísnejšie trestnom čine) je totiž okolnosťou,

podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa naposledy citovaného ustanovenia. Platí teda,
že okolnosť, podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa
úpravy, obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (jeho príslušnom vyššom odseku),
ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2). Ak je potom takto použitá jej
duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona bráni zásada ,,

ne bis in idem“, vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona.

Z vyššie uvedených dôvodov ako aj s poukazom na relevantnú judikatúru, by bolo aplikovanie
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona <. do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, je dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu

páchateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa a jeho
postupom, keď upustil od uloženia súhrnného trestu obžalovanému, v dôsledku čoho bolo potrebné
odvolanie okresného prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

K odvolacej námietke prokurátora, ktorou navrhoval uloženie ochranného protitoxikologického liečenia
obžalovanému, odvolací súd uvádza, že nepovažuje uloženie tohto druhu ochranného opatrenia za
dôvodné, a to s poukazom na to, že ústavné protikoxikologické liečenie bolo obžalovanému uložené už
Trestným rozkazom sp. zn. 1T/99/2016, preto uložením ochranného opatrenia aj v tejto veci by došlo

k duplicite.

Pokiaľideovýrokonáhradeškody,odvolacísúdtentonepreskúmaval,vzhľadomnaobmedzenýrevízny
princíp, pretože odvolanie okresného prokurátora bolo podané len proti výroku o treste a poškodené
strany odvolanie nepodali.

Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uzatvára že v rámci odvolacieho konania
bola venovaná dostatočná pozornosť odvolacím námietkam okresného prokurátora, ktoré však nebolo
možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému rozhodnutiu vo veci než k akému dospel
súd prvého stupňa.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.