Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/266/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118206922
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118206922.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcov 1/ F. O., bytom v T. nad Q., I. I XX/XX, 2/ G.
O., bytom v T. nad Q., I. I XX/XX, zastúpených občianskym združením ZASTAVME ÚŽERU - Občianske
združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom v Dubnici nad Váhom, Pod
Hájom 1367169-44, IČO 512 255 022, za ktoré koná S. X., bytom v O., M. XXX/X, proti žalovanému W.

PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Karadžičova
2, IČO 47 258 713, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 21Csp/115/2018-23 zo dňa 16. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému uložil zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu 1/, vyplývajúceho z dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, tvoriacej súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní
platobných služieb zo dňa 6.5.2013. Výrokom II. v zostávajúcej časti sa návrh na vydanie neodkladného

opatrenia žalobcu 1/ zamietol. Výrokom III. návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobkyne 2/
zamietol. Výrokom IV. žalovaného poučil, že môže podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať
zaplatenia dlžnej sumy z pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb
zo dňa 6.5.2013 proti žalobcom 1/ a 2/. Výrokom V. rozhodol o nároku na náhradu trov konania
vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovaným tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov

konania a výrokom VI. vo vzťahu medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným rozhodol tak, že sa žalovanému
náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že žalobca 1/ v konaní o neodkladnom
opatrení osvedčil, že žalovaný robí úkony smerujúce k výkonu dohody o zrážkach zo mzdy (vyzval
jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok). Zároveň osvedčil, že uzavrel ako dlžník - spotrebiteľ
spolu so žalobkyňou 2/ s právnym predchodcom žalovaného - veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že žalobcovia zmluvu neuzatvárali

v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a žalovaný ju uzatváral v rámci predmetu
svojho podnikania. Okrem toho osvedčil aj to, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou
úverovej zmluvy neobsahovala všetky náležitosti podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.,
keď v nej chýba poučenie o dôsledkoch jej uzavretia a o možnosti spotrebiteľa dohodu o zrážkach zo
mzdy odmietnuť a nebola na samostatnej listine. Takéto zabezpečenie splatenia úveru je potom podľa
citovaného zákonného ustanovenia neprípustné. Z predložených listín teda nepochybne vyplýva, že

žalovaný začal s výkonom zrážok zo mzdy na podklade dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá nemá všetky
zákonné náležitosti podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. Keďže je táto dohoda v rozporeso zákonom, je v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Žalobca 1/ teda dôvodne
žiadal, aby zrážky zo mzdy neboli realizované, a to aj vo vzťahu k tomu, čoho sa chcel domáhať vo
veci samej, kde žiada, aby súd rozhodol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná (pokiaľ by súd

uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, formuloval by ju inak, ale s rovnakým cieľom). Preto súd
vyhovel návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa
výkonu práva na zrážky zo mzdy voči žalobcovi 1/. V prípade žalobkyne 2/ konštatovať to isté ako u
žalobcu 1/ nie je možné. Žalobkyňa 2/ dostatočne neosvedčila existenciu skutočnosti odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy. Jednoduché konštatovanie týkajúce sa neprijateľnosti dohody o zrážkach

zo mzdy, tak ako na ňu poukazovala, nemohla bez ďalšieho založiť existenciu dôvodnej bezodkladnej
potreby upraviť pomery medzi stranami, návrhu, resp. dôvodom v ňom obsiahnutým chýbala potreba
nevyhnutnosti, čo súvisí s tým, že žalobkyňa 2/ neosvedčila, že žalovaný robí úkony smerujúce k
výkonu dohody o zrážkach zo mzdy, teda že vyzval jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok, tak
ako to osvedčil žalobca 1/. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia žalobkyne 2/ zamietnuť, pokiaľ išlo o uloženie žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky

zo mzdy. Pretože žalobcovia 1/ a 2/ navrhovali uložiť povinnosť aj zamestnávateľovi, ktorý však nie je
stranou tohto konania, pričom neodkladným opatrením je možné ukladať s účinnosťou od 1. 7. 2016
povinnosti iba strane sporu, s poukazom na § 325 odsek 2 písmeno d) CSP, súd návrh aj v tejto
časti zamietol. Súd neuložil žalobcovi 1/ povinnosť podať v konkrétnej veci žalobu, nakoľko neodkladné
opatrenie so znením, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, mu poskytuje trvalú a dostatočnú

súdnu ochranu pred realizáciou zrážok zo mzdy. Preto bolo žalovanému dané poučenie v zmysle vyššie
citovaných ustanovení. Záleží na žalovanom, aký postup zvolí, na podanie konkrétnej žaloby mu lehota
určená nebola. V prípade, ak nebolo rozhodnuté o časovom obmedzení neodkladného opatrenia, nie
je trvanie jeho právnych účinkov limitované, súd zruší neodkladné opatrenie v prípade, ak žalovaný
bude v konaní, ním iniciovanom, úspešný (§ 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Zrušenie

neodkladného opatrenia nie je možné ani v prípade zamietnutia alebo odmietnutia podanej súvisiacej
žaloby, ani pri zastavení konania (§ 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Vzhľadom k tomu, že
týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodol aj o trovách konania. Žalobca 1/ bol vo vzťahu
k žalovanému v jednom nároku na vydanie neodkladného opatrenia úspešný, v jednom nároku na
vydanie neodkladného opatrenia neúspešný. Súd preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu

trov konania právo. Žalobkyňa 2/ bola neúspešná vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu, náhrada
trov konania by preto patrila žalovanému, tomuto žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výrokom I., IV. a V..

Uviedol, že považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za nesprávne, keďže v konaní pred
súdom prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky. Má za to, že v konaní pred súdom prvej
inštancienebolisplnenéprocesnépodmienky,prenedostatokktorýchsúdprvejinštancievôbecnemohol
vo veci samej konať. Naopak, nedostatky procesných podmienok mali mať za následok zastavenie
konania. Poukázal na § 60 CSP, § 61 CSP. Z ust. § 62 CSP vyplýva, že ak strana nemá procesnú

subjektivitu, súd konanie zastaví. V predmetnej právnej veci žalobcovia podali návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia dňa 11.08.2018, pričom ako žalovaného označili BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, Bratislava, spoločnosť
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka číslo: 2290/B. Rovnako
je ako strana sporu označený žalovaný aj v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. K označeniu

žalovaného ako BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2,
811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, žalovaný poukazuje na ust. § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka
podľa ktorého spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Z ust. § 19a ods. 2 OZ
vyplýva, že právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného
registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný

zákon neustanovuje inak. V zmysle ust. § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka organizačnou zložkou
podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo
osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod
zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno
podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod. Podľa ust. § 7 ods. 2 OBZ obdobné postavenie ako

odštepný závod má aj iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného
registra. Z ust. § 2 ods. 8 Zákona o bankách (zákon č. 483/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov,
ďalej len „Zákon o bankách“) vyplýva, že pobočka zahraničnej banky je pobočka podľa osobitného
predpisu, ktorá je organizačnou zložkou zahraničnej banky umiestnenou na území Slovenskej republiky,ktorá priamo vykonáva najmä prijímanie vkladov a poskytovanie úverov; všetky pobočky zahraničnej
banky zriadené v Slovenskej republike touto zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte Európskej
únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský štát“) sa

považujú z hľadiska oprávnenia vykonávať bankové činnosti za jednu jej pobočku. Vzhľadom na tú
skutočnosť, že ide o organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby - BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v obchodnom
registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, táto nedisponuje právnou subjektivitou. Návrh na
nariadenieneodkladnéhoopatreniataksmerujevočisubjektu,ktorýnemáprocesnúsubjektivitu.Taktiež,

uznesenieOkresnéhosúduTrenčínzodňa16.08.2018,satýkasubjektu,ktorýnemáprávnusubjektivitu.
Žalobcami označený subjekt, ale aj subjekt, označený v napadnutom uznesení ako žalovaný, nemá
z hľadiska hmotného práva postavenie právnickej osoby (ani podľa OZ, OBZ či Zákona o bankách).
Neexistencia procesnej subjektivity žalovaného predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania. Uvedená skutočnosť má za následok nedostatok procesnej podmienky, ktorý nie je možné
odstrániť (a to ani prípadnou opravou označenia sporovej strany). Za existencie tohto nedostatku v

procesnej spôsobilosti žalovaného je postup súdu prvej inštancie, ktorý konal a o návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia rozhodol uznesením, nesprávny. Preto žiada, aby odvolací súd predmetné
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Zároveň si voči žalobcom uplatňuje aj nárok na
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych
dôvodov žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a konanie zastavil

a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia v plnom
rozsahu.

3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobca, ktorý je označený v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, a ktorý je uvedený aj v uznesení o nariadení neodkladného

opatrenia účelovo preukazuje, že nemá procesnú právnu subjektivitu. Aj keď poukazoval na ustanovenie
§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aj na ustanovenie 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka, na
ustanovenie §7 ods. 1 Obchodného zákonníka a v nekonečnom rade aj na ustanovenie § 2 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Spôsobilosť byť účastníkom konania, označovaná aj ako procesná
subjektivita, je základnou podmienkou občianskeho súdneho konania a spočíva v existencii spôsobilosti

určitého subjektu mať procesné práva a povinnosti. Táto podmienka konania musí byť splnená tak na
strane žalobcu, ako i na strane žalovaného, a to v priebehu celého súdneho konania, preto ju súd
skúma ex offo nielen po začatí konania, ale i potom. V prípade nedostatku tejto podmienky konania
ide o neodstrániteľnú prekážku konania, preto je potrebné, aby súd po zistení tejto skutočnosti konanie
zastavil. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak

lenten,komujuzákonpriznáva.Zcitovanéhovyplýva,žeprocesnousubjektivitoudisponujebuďsubjekt,
ktorý má hmotnoprávnu subjektivitu, alebo subjekt, ktorému procesnú subjektivitu zákon vyslovene
priznáva. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu subjektivitu, tú treba skúmať z hľadiska hmotnoprávnych predpisov.
Majú za to, že takúto taktiku zvolil účelovo, nakoľko aj na základe žiadosti o vykonávanie zrážok zo
mzdy, ktorú zaslala spoločnosť MCGA & legal , s.r.o., IČO: 36715662, Partizánska 2, Bratislava na

základe plnomocenstva od žalovaného BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, Bratislava treba teda pokladať za neplatný právny úkon, nakoľko
na tento taktiež podľa ich vyjadrenia nemajú právnu subjektivitu a preto takéto plnomocenstvo pre
spoločnosť MCGA & legal, s.r.o. je neplatné podľa ustanovenia § 38 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Dovolia si dať do pozornosti súdu skutočnosti, ktoré preukazujú účelovosť tvrdenia žalovaného, nakoľko

na stránkach https://otvorenesudy.sk/ sú k dispozícii rozhodnutia súdov, kde je žalovaný identifikovaný
zhodne tak ako v ich prípade, no v týchto sporových veciach žalovaný vystupuje v pozícii žalobcu
a je uvádzaný ako : BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky , IČO:
47 258 713, Karadžičova 2, Bratislava 811 09. Teda je preukázané, že v prípade ak ide o plnenie
v ich prospech tak tam nenamietajú nedostatok procesnej právnej subjektivity, no ako náhle sa

dostanú do pozície žalovaného poukazujú na procesnú právnu subjektivitu ( platobný rozkaz vydaný
Okresným súdom Žiar nad Hronom, sp.zn.: 23Csp/68/2018, zo dňa 27.9.2018, rozsudok Krajského
súdu Košice, sp.zn.: 500/130/2018, zo dňa 27.9.2018, uznesenie Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn.
17Er/541/2014, zo dňa 22.10.2018, a iné ). Na základe uvedeného majú za to, že podané odvolanie voči
uzneseniu okresného súdu je zavádzajúce a účelové. Ak by súd uznal odvolanie žalovaného, žiadali,

aby odvolací súd vykonal opravu v subjekte žalovaného a to nasledovne: „BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, č.542097902, Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, zapísaná v parížskom Registri
obchoduaspoločnostípodč.542097902,FrancúzskarepublikakonajúcanaúzemíSlovenskejrepublikyprostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2,
812 08 Bratislava, IČO: 47258713". Ostatné časti uznesenia zostávajú nezmenené.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedol, že považuje napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie za nesprávne, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie neboli splnené
procesné podmienky. Argumentácia žalobcov o „zavádzajúcom a účelovom“ odvolaní žalovaného nemá
opodstatnenie. Každý má právo na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces. Samotní žalobcovia
vo vyjadrení zo dňa 25.11.2018 uvádzajú, že procesná subjektivita je základnou podmienkou konania,

ktorú súd skúma ex offo, a ktorej nedostatok znamená neodstrániteľnú prekážku konania a má za
následok zastavenie konania. Organizačná zložka právnickej osoby (aj pobočka zahraničnej banky)
nie je nositeľom právnej subjektivity, nenadobúda ju ani zápisom do obchodného registra a nemá
ani procesnú spôsobilosť. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
30.11.2011, sp. zn. 4 Obdo 54/2011. Žalobcami označený subjekt na strane žalovaného, BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA pobočka zahraničnej banky, nemá procesnú subjektivitu. Pritom v súlade

s ustálenou súdnou praxou treba vziať do úvahy, že žalobcovia označili žalovaného úplne, presne,
určito a zrozumiteľne, t.j. v danom prípade nešlo o nezrozumiteľné či nejasné podanie. Napriek tomu
Okresný súd Trenčín ako súd prvej inštancie vo veci konal a vydal súdne rozhodnutie, ktoré je založené
na nesprávnom výklade príslušných ustanovení CSP. Existenciu procesných podmienok musia súdy
skúmať v každom štádiu súdneho konania a od ich splnenia záleží, či všeobecný súd môže vo veci

konať a rozhodnúť. Táto zákonná garancia je súčasťou Ústavy Slovenskej republiky garantovaného
práva na súdnu ochranu, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces. Súdna prax jednotne
a konštantne uvádza, že ak žalobcom v žalobe označený žalovaný neexistuje, nemá spôsobilosť byť
účastníkom konania, a ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Nemožno
ho odstrániť ani opravou alebo doplnením, výzvou podľa § 43 ods. 1 O.s.p., pretože nejde o vadu

podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti, ani postupom podľa § 107 O.s.p., lebo
žalovaný spôsobilosť byť účastníkom nikdy nemal, resp. mu nebola zákonom priznaná. Neprichádza
do úvahy ani zámena účastníkov konania alebo pristúpenie do konania podľa § 92 O.s.p., pretože
takýto postup je možný len za predpokladu, že žalovaný, ku ktorému alebo na ktorého miesto má
vstúpiť niekto iný, mal spôsobilosť byť účastníkom konania v čase jeho začatia (R 65/1996, In: Števček,

M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 224). Podľa ustálenej súdnej praxe ustanovenie §
103 OSP ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadnuť na to, či sú splnené všetky
zákonom ustanovené procesné podmienky konania, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a aby súd
mohol vydať rozhodnutie. Jednou zo základných procesných podmienok konania, ktoré je súd povinný

skúmať z úradnej povinnosti (t. j. aj bez návrhu), je splnenie podmienky civilnoprávnej subjektivity,
t. j. spôsobilosti byť účastníkom civilného procesu v zmysle § 19 OSP. Nedostatok spôsobilosti byť
účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu
konania podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP; nemožno ho odstrániť ani opravou podľa § 43 OSP, pretože
nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. V sporových konaniach, ktoré

možno začať iba na základe žaloby, je žalovaným ten, koho žalobca v žalobe ako účastníka konania
takto v zmysle § 90 OSP označil (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.02.2015, III.
ÚS 430/2014-102 ). Najvyšší súd SR uviedol, že „od nedostatku podmienky konania (za ktorý treba
považovať aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania) treba odlišovať vady podania (vrátane
žaloby), spočívajúce v nesprávnom označení subjektu, ktorý je inak spôsobilý byť účastníkom konania.

Príčinou vád označenia účastníkov v žalobe môžu byť medziiným chyby v písaní alebo iné zrejmé
nesprávnosti, ktoré sa vyskytli pri písomnom vyhotovovaní žaloby. Ak žaloba neobsahuje označenie
účastníkov konania alebo všetky údaje potrebné k označeniu účastníkov konania alebo ak je žaloba v
časti označujúcej účastníkov neurčitá alebo nezrozumiteľná (neumožňuje ich presnú identifikáciu) alebo
ak je zjavný logický rozpor medzi označením účastníka konania a inými údajmi o tomto účastníkovi

obsiahnutými v žalobe, je súd povinný pokúsiť sa odstrániť tieto vady podania postupom podľa § 43
OSP, v zmysle ktorého súd uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné
podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, pričom v
uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať; ak účastník v ustanovenej lehote podanie
neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne

podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak ale je žalovaný
v žalobe označený úplne, presne, určito a zrozumiteľne, nie je vadou tohto podania skutočnosť, že
niektorý z účastníkov nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Pokiaľ bol v žalobe takto (úplne,
presne, určito a zrozumiteľne) označený za účastníka konania ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkomkonania, ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ten, kto nemá spôsobilosť
byť účastníkom konania, nemôže v občianskom súdnom konaní vstúpiť do procesného vzťahu. V
takto vadne začatom konaní nemôže vzniknúť procesnoprávny vzťah, lebo tu chýba jeden z jeho

základných prvkov - jedna spôsobilá strana občianskoprávneho sporu. Súd je preto povinný kedykoľvek
v konaní prihliadnuť na tento nedostatok podmienky konania a konanie zastaviť (§ 103 OSP v spojení
s § 104 OSP). Vzhľadom na to, že súd v prípade neodstrániteľného nedostatku podmienky konania
nemôže v konaní pokračovať a je povinný konanie zastaviť, nemôže do takto (vadne) začatého konania
pristúpiť ďalší účastník (§ 92 ods. 1 OSP) a nemôže ani dôjsť k zámene účastníkov (§ 92 ods. 4

OSP) - Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.11.2004, sp. zn. 3Cdo 92/2004.
Žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe v označení žalovaného uviedli BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočku zahraničnej banky, čo má za následok neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ide
o organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby - BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so
sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v obchodnom registri obchodu a
spoločností pod č. 542 097 90, pričom táto nedisponuje právnou subjektivitou. Neexistencia procesnej

subjektivity žalovaného predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania (tento nedostatok
nie je možné odstrániť ani opravou označenia sporovej strany). V ostatnom sa pridržiava podaného
odvolania zo dňa 25.10.2018 voči uzneseniu okresného súdu. Na základe vyššie uvedených skutkových
a právnych dôvodov, ako aj podaného odvolania zo dňa 25.10.2018, žiadal, aby odvolací súd uznesenie
okresnéhosúduvnapadnutejčastizrušilakonaniezastavil aonárokunanáhradutrovkonaniarozhodol

tak, že žalovaný má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho
zastúpenia v plnom rozsahu.
5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP, a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a konanie zastaviť.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa v prejednávanej veci domáhali nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcov
1/ a 2/, vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov tvoriacej súčasť Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a

Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 6.5.2013 a zamestnávateľovi žalobcov 1/
a 2/, spoločnosti RIBE Slovakia, k. s., so sídlom v Nitre - výrobný závod, Sikárska 14, Areál ZŤS č.
924, Dubnica nad Váhom, IČO: 36 315 451, Sikárska 14, uloží povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy
žalobcov 1/ a 2/ na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy

o poskytovaní platobných služieb zo dňa 6.5.2013. Žalobcovia žalovaného v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia označili ako BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
bankysosídlomvBratislave,Karadžičova2,IČO47258713,spoločnosťzapísanávObchodnomregistri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka číslo: 2290/B.

7. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

8. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 18 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické
osoby. Právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia
majetku, c) jednotky územnej samosprávy, ) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

10. Podľa § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka, organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný

závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný
závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri.
Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o
odštepný závod.

11. Podľa § 7 ods. 2 Obchodného zákonníka, obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná
organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.12. Podľa § 21 ods. 1 Obchodného zákonníka, zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej
republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona
nevyplýva niečo iné.

13. Podľa § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka, podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej
republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú
zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.

14. Podľa § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka, oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území
Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do
obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis
podáva zahraničná osoba.

15. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek za konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o nedostatok
procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

16. Jednou z podmienok konania je i spôsobilosť byť účastníkom konania (procesná subjektivita), ktorej
predpokladomjespôsobilosťmaťprávaapovinnostipodľahmotnéhopráva(hmotnoprávnasubjektivita).

Pri absencii tejto procesnej podmienky, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania v zmysle§
161 ods. 2 CSP.

17. Od nedostatku podmienky konania (za ktorý treba považovať aj nedostatok spôsobilosti byť
účastníkom konania) treba odlišovať vady podania (vrátane žaloby), spočívajúce v nesprávnom

označení subjektu, ktorý je inak spôsobilý byť účastníkom konania. Príčinou vád označenia účastníkov
v žalobe môžu byť medziiným chyby v písaní, alebo iné zrejmé nesprávnosti, ktoré sa vyskytli pri
písomnom vyhotovovaní žaloby. Ak žaloba neobsahuje označenie strán sporu alebo všetky údaje
potrebné k ich označeniu, alebo ak je žaloba v časti označujúcej strany sporu je neurčitá alebo
nezrozumiteľná(neumožňujeichpresnúidentifikáciu)aleboakjezjavnýlogickýrozpormedzioznačením

strán sporu a inými ich údajmi obsiahnutými v žalobe, je súd povinný pokúsiť sa odstrániť tieto vady
podania postupom podľa § 129 CSP, v zmysle ktorého súd uznesením vyzve stranu sporu, aby
nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnila alebo opravila v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní, pričom v uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať;
ak strana sporu v ustanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok

nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom
na začatie konania.

18. Ak je ale žalovaný v žalobe označený úplne, presne, určito a zrozumiteľne tak, ako je tomu v danom
prípade, nejde o vadu konania. Pokiaľ bol v žalobe úplne, presne, určito a zrozumiteľne označený za

stranu sporu ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, ide o nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť. Ten, kto nemá spôsobilosť byť stranou sporu, nemôže v súdnom konaní vstúpiť
do procesného vzťahu. V takto vadne začatom spore nemôže vzniknúť procesnoprávny vzťah, lebo tu
chýba jeden z jeho základných prvkov - jedna spôsobilá strany sporu. Súd je preto povinný kedykoľvek
v konaní prihliadnuť na tento nedostatok podmienky konania a konanie zastaviť.

19. V prejednávanej veci žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako žalovaného
označili subjekt: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom
organizačnej zložky Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713. Z výpisu z Obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I na internete, oddiel Po, vložka č. 2990/B mal odvolací súd zistené, že z

hľadiska právnej formy u žalovaného ide o organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby v zmysle
§ 21 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorej zriaďovateľom je spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, akciová spoločnosť, zapísaná v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS
Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž.

20. Organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemá postavenie právnickej osoby. S jej zápisom do
Obchodného registra SR nie je spojený vznik právnej subjektivity, t.j. zápisom do Obchodného registra
sa organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nestáva právnickou osobou, nie je samostatným
právnym subjektom, ale časťou podniku zahraničnej osoby - podnikateľa. Žalovaný tak, ako je označenýv návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.07.2018, nemá spôsobilosť mať práva a
povinnosti podľa hmotného práva a teda nemá ani spôsobilosť byť stranou v spore a túto spôsobilosť mu
nezávisle od hmotnoprávnej subjektivity nepriznáva ani zákon. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom

konania na strane žalovaného v čase začatia konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky
konania, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať v akomkoľvek štádiu konania, a preto pri aplikácii
citovaných zákonných ustanovení odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konania zastavil.

21. Ani skutočnosť, že zahraničná osoba je oprávnená podnikať na území SR podľa ust. § 21

Obchodného zákonníka, nemení nič na tom, že organizačná zložka zahraničnej osoby nemá právnu
subjektivitu, nemá spôsobilosť byť stranou sporu. Žalovaný mal byť označený obchodným menom,
právnou formou a sídlom podnikateľa, spolu s uvedením jeho IČO, ku ktorým údajom malo byť uvedené
obchodné meno organizačnej zložky, jej sídlo, IČO a len v takomto označení žalovaného ako strany
sporu by bolo možné konštatovať, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný proti
spôsobilému účastníkovi súdneho konania.

22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutia NS SR sp. zn.7Cdo/72/2013 zo dňa
26.04.2014 a sp. zn. 5Cdo/53/2001.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neboli splnené

procesné podmienky pre vydanie napadnutého uznesenia, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a konanie zastavil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).