Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/405/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416209037
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416209037.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Mikulaja, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom 811 07 Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: P. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T.
R.,T.XXXX/X,ozaplatenie4.219,25Eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Csp/44/2016 - 62 zo dňa 05. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

I.RozsudokOkresnéhosúduŽiarnadHronomč.k.5Csp/44/2016-62zodňa05.06.2017vnapadnutom
druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.869,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne od 16. 11. 2013 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur, počnúc
mesiacom júl 2017, vždy do 25. dňa v mesiaci až do zaplatenia s tým, že omeškanie jednej splátky bude
mať za následok zročnosť celého plnenia (1. výrok rozsudku). Osobitným výrokom súd vo zvyšku žalobu
zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v pomere 36 %. V odôvodnení rozsudku súd prvej

inštancie uviedol, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a. s., sa podanou žalobou domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 4.219,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 16.
11. 2013 do zaplatenia. Následne súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 5Csp/44/2016 zo dňa 03. 05.
2017 súd pripustil vstup do konania nového žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o. namiesto Consumer
Finance Holding, a. s. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 52 ods. 1, 2, 3, 4, 6, ustanovenie
§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 39, § 41 a § 657 a § 658 OZ, upravujúce
ustanoveniaopôžičkeapovykonanomdokazovaníkonštatoval,žepôvodnýžalobcaConsumerFinance

Holding, a. s., ako veriteľ, uzavrel so žalovanou, ako dlžníkom, dňa 21, 08. 2012 „Zmluvu o poskytnutí
najľahšej pôžičky“, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 4.000,- Eur. Žalovaná sa
zaviazala splácať poskytnutú pôžičku v 48 mesačných splátkach po 139,61 Eur, pričom celkovo sa
zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu 6.701,28 Eur. Ročná úroková sadza bola vo výške 32 % a RPMN bola
v zmluve dojednaná vo výške 32 %, priemerná RPMN bola uvedená vo výške 21,3 %, pričom konečná
splatnosť bola určená na mesiac august 2016. Uzavretie zmluvy a poskytnutie finančných prostriedkov
žalovaná nerozporovala. Súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú a konštatoval,

že na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Konštatoval, že zmluva obsahuje podstatné
náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Zároveň však súd poukázal na to, že zmluva je neplatná v časti ročnej úrokovej sadzby spotrebiteľskéhoúveru, a to i s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon
práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška odplaty (úroku), ktorá podstatne presahuje

úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v obdobných prípadoch. Podľa § 53
ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy platí, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Úrok plniaci funkciu odplaty za

poskytnuté finančné prostriedky bol vo výške 32 %, pričom takáto výška odplaty je neprimeraná odplata,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Súd zistil, že úroková miera dohodnutá medzi stranami sporu v
spornej zmluve až cca 2,5-násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, ktorá v mesiaci august 2012 činila
12,89 % ročne pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov. Súd bol preto toho
názoru, že dohoda o odplate za poskytnutie úveru je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka. Keďže bola zmluva v časti dohody o odplate (výške úroku) neplatný právny

úkon, vznikla povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi len poskytnutú sumu 4.000,- Eur. Žalovaná doposiaľ
zaplatila sumu 1.130,84 Eur, preto súd považoval žalobu za dôvodnú len čo do sumy 2.869,16 Eur
(4.000,- Eur mínus 1.130,84 Eur). Čo do zvyšku istiny súd žalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie
takisto prisúdil žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 16. 11. 2013 do zaplatenia. O
trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu vo veci v zmysle ust. § 255 ods. 1,

2 CSP procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, pričom uviedol, že rozsudok napáda vo výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti
zamietol a vo výroku o trovách konania. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil,

že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je
neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza
svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou
odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške
od 1.500,- Eur do 6.500,- Eur so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia

úverovej zmluvy MFSR v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v súhrnných
informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok roku 2012
predstavovala 21,30 % tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN).
Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32 % neprevyšuje
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa

ust. § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom
stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Napriek skutočnosti,
že uvedené pravidlo maximálneho stropu, resp. maximálnej výšky odplaty nebolo v čase dojednania
úverovej zmluvy v platnosti, zastáva odvolateľ názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri
poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky dvakrát priemernej RPMN za akceptovanú,

v takom prípade výška dojednanej odplaty dojednaná v predmetnej úverovej zmluve nemôže byť
označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Táto nepresahuje dvakrát vážený priemer
priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v súhrnných
informáciách za 2. štvrťrok roku 2012 so stavom ku dňu 30. 06. 2012 vo výške 21,30 %. Je tak primeraná
a v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.350,09
Eur s úrokom z omeškania s 8,25 % p. a. od 16. 11. 2013 do zaplatenia.

3. Odvolanie žalobcu bolo žalovanej riadne doručované, avšak žalovaná sa k odvolaniu žalobcu
nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 18. 12. 2018,
pričom žalobca pred pojednávaním, dňa 17. 12. 2018, doručil odvolaciemu súdu elektronicky podanie,
ktorým ospravedlnil neúčasť na pojednávaní na odvolacom súde, súhlasil s rozhodnutím vo veci bez
účasti žalobcu a zároveň uvedené obsahovalo i čiastočné späťvzatie žaloby v časti o 395,- Eur.

Uvedeným súdu žalobca oznámil, že po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa
05. 06. 2017 žalovaná vykonala úhrady v celkovej sumy 395,- Eur platbami špecifikovanými dátumom
a výškou uhradenej sumy a z tohto dôvodu berie žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 395,- Eur s
prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhuje konanie v tejto časti zastaviť.5. Dňa 18. 12. 2018, v deň nariadeného pojednávania, bolo doručené odvolaciemu súdu podanie
žalovanej P. G., ktorá uviedla, že pojednávania sa nemôže zúčastniť, nakoľko musela navštíviť lekára

s chorými deťmi, zároveň uviedla, že si je vedomá svojho dlhu voči spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o.,
avšak jej finančná situácia momentálne neumožňuje splácanie uvedeného dlhu, nakoľko sú voči nej
vedené viaceré exekúcie a zamestnávateľ jej vykonáva aj zrážky zo mzdy. Po uhradení exekúcií je
ochotná pristúpiť k splácaniu svojho dlhu v uvedenej spoločnosti. Zároveň pripojila doklad od lekára a
tiež fotokópie dvoch výplatných pások na preukázanie skutočnosti, že z jej príjmu sú realizované zrážky

zo mzdy.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), v dôsledku odvolania podaného žalobcom vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
379 a § 380 CSP a po vykonaní pojednávania vo veci v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v napadnutom druhom výroku vo veci samej a v závislom

treťom výroku o trovách konania z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

7. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
Napadnutý rozsudok zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z vykonaných
dôkazov, pričom súd prvej inštancie starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd

prvej inštancie vec správne právne posúdil. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je odôvodnený v
súlade s požiadavkami obsiahnutými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

8. Žalobca podaným odvolaním napadol výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol
žalobu žalobcu v rozsahu uplatneného úroku z úveru, keď súd prvej inštancie konštatoval, že úrok vo

výške 32 % podstatne prevyšuje odplatu, obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery, je neprimerane vysoký a je v rozpor s dobrými mravmi.

9. Odvolací súd za účelom vykonania dokazovania na oboznámenie s úrokovými sadzbami aktuálnymi
v čase uzatvárania predmetnej úverovej zmluvy nariadil vo veci pojednávanie. Uvedené vykonal

v neprítomnosti oboch sporových strán, nakoľko ako žalobca, tak aj žalovaná sa z pojednávania
ospravedlnili. Odvolací súd na pojednávaní dňa 18. 12. 2018 oboznamoval priemerné úrokové miery
z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, a to pokiaľ sa týka stavu existujúceho a taktiež
uzavretých nových obchodov, pričom sa jedná o údaje zverejnené Národnou bankou Slovenska. Podľa
uvedeného bola v mesiaci august 2012 v 1. polroku roku 2012 úroková miera pri spotrebiteľských a

ostatných úveroch s dobou platnou splatnosti od 1 do 5 rokov vo výške 12,89 %. Uvedený údaj sa týka
„stavu úverov“, t. j. už existujúcich úverov v čase uzatvárania úverovej zmluvy. Pokiaľ sa týka nových
obchodov, t. j. nových úverových zmlúv medzi domácnosťami a bankou počas referenčného obdobia v
2. polroku 2012, konkrétne v mesiaci august 2012 bola úroková sadzba spotrebiteľských a ostatných
úverov s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov vo výške 12,12 %. Odvolací súd takisto na predmetnom

pojednávaní oboznámil so súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok roku 2012 so stavom ku dňu 30. 06. 2012, z ktorého vyplýva údaj o
RPMN pri ostatných spotrebiteľských úveroch od 1.500,- Eur do 6.500,- Eur vrátane, pričom pri dobe
splatnosti od 1 do 5 rokov je priemerná RPMN v danom období vo výške 21,30 %.

10. Po vykonanom dokazovaní odvolací súd konštatuje, že v „Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky“,
ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zo dňa 21. 08. 2012 je tak správne uvedená
priemerná hodnota RPMN 21,30 %, ktorá zodpovedá zverejneným štatistickým údajom. Zároveň v
zmluvejedohodnutáročnáúrokovásadzbavovýške32%.Odvolacísúdrovnakoakosúdprvejinštancie
podrobil práve ročnú úrokovú sadzbu súdnej kontrole a to porovnaním s údajmi o odplatách obvykle

požadovaných na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v zmysle ust. § 53 ods.
6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Odvolací súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že
ročná percentuálna úroková sadzba v tom čase bola vo výške. 12,89 % (v mesiaci august 2012) pokiaľ
sa týka už existujúcich úverových zmlúv a v prípade novouzatváraných úverových zmlúv bola v mesiaci
august 2012 ročná úroková sadzba vo výške 12,12 %. Pokiaľ úroková sadzba v prejednávanej veci bola

v zmluve dohodnutá vo výške 32 %, takáto výška viac ako 2,5-násobne prekračuje obvyklú úrokovú
mieru. Uvedené prevýšenie možno považovať za „podstatné prevýšenie“ odplaty obvykle požadovanú
na finančnom trhu.11. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 05. 2014, t. j. účinnom
v čase uzatvárania úverovej zmluvy dňa 21. 08. 2012, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehota splatnosti.

12.Priročnejúrokovejsadzbevovýške12,12%(vprípadenovýchzmlúv,novýchobchodov),resp.12,89

% v prípade existujúcich úverových zmlúv v čase uzatvárania predmetnej úverovej zmluvy - Zmluvy o
najľahšejpôžičke) jedojednanáodplatavovýške32%odplatoupodstatneprevyšujúcouodplatyobvykle
požadované na finančnom trhu. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou, že porovnať v danej veci
je možné, či dokonca potrebné údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), nakoľko odplatou
za poskytnutie finančných prostriedkov formou úveru je práve výška úroku z úveru. Údaj o RPMN ,
jeho výška v sebe zahŕňa i všetky ostatné náklady ako napr. poistné, spracovateľské poplatky, príp.

poplatky za iné platené služby, ale samotnou odplatou za poskytnutie úverových prostriedkov je úrok
(z úveru), preto je potrebné zistiť výšku ročnej úrokovej sadzby a túto podrobiť kontrole porovnaním s
priemernouvýškouodplatyobvyklepožadovanejnafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobných
prípadoch. Odvolací súd preto sa stotožnil so záverom prijatým a vysloveným súdom prvej inštancie o
rozpore úverovej zmluvy v časti úroku z úveru so zákonom, ako aj s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho

zákonníka), nakoľko ročná úroková sadzba vo výške 32% podstatne prevyšuje výšku odplaty priemerne
12, 12%, resp. 12, 89 % obvykle požadovanú na finančnom trhu v období uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti, ktorým bola žaloba vo zvyšku (t. j. v časti týkajúcej sa neprimerane vysokej
odplaty za úver) zamietnutá, potvrdil ako vecne správny.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho prvom výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2.869,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne, napadnutý žiadnou zo
sporových strán nebol, preto rozsudok súdu prvej inštancie zostal v tejto časti nedotknutý.

14. Odvolací súd preskúmal i výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, keďže sa jedná o výrok
závislý na rozhodnutí vo veci samej a konštatoval, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca
bol procesne úspešnejšou stranou sporu v predmetnom konaní, konkrétne v rozsahu 36 % (čistý pomer
úspechu v konaní), a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 36 %. Odvolací súd
potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie i v tejto časti ako vecne správne.

15. V odvolacom konaní iniciovaným žalobcom nebol tento procesne úspešný ani v časti, procesne
úspešnou stranou sporu v celom rozsahu bola žalovaná, ktorej by prináležalo právo na náhradu trov
odvolacieho konania, avšak vzhľadom k tomu, že žalovanej žiadne trovy v súvislosti s odvolacím
konaním nevznikli, odvolací súd žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že na písomné podanie žalobcu, doručené odvolaciemu súdu
pred pojednávaním vo veci dňa 17. 12. 2018 prihliadol, pokiaľ sa týka ospravedlnenia neúčasti na
pojednávaní a vyjadrenia k veci samej. Pokiaľ však bolo súčasťou písomného podania doručeného
odvolaciemu súdu dňa 17. 12. 2018 i čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom z dôvodu úhrad

uskutočnených žalovanou po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie a pred rozhodnutím odvolacieho
súdu, odvolací súd o takomto čiastočnom späťvzatí žaloby nerozhodoval, nakoľko nebolo učinené v
zmysle § 370 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí
súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o
pripustení späťvzatia. Rozsudok súdu prvej inštancie bol v predmetnej veci vyhlásený dňa 05. 06.

2017, pričom právnemu zástupcovi žalobcu bol doručený dňa 07. 07. 2017 a žalovanej dňa 06. 07.
2017. Od nasledujúceho dňa po doručení právnemu zástupcovi žalobcu začala tejto sporovej strane
plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorú žalobca i využil a dňa 20. 07. 2017 bolo okresnému
súdu doručené výlučne odvolanie žalobcu. Lehota na podanie odvolania žalobcovi uplynula dňom 25.
07. 2017. V tejto lehote podal odvolanie len do výrokovej časti rozsudku, ktorým bola žaloba žalobcu

zamietnutá v časti týkajúcej sa úroku z omeškania, pričom výroková časť rozsudku, ktorým bola uložená
povinnosť plniť sumu 2.869,16 Eur s úrokom z omeškania nebola napadnutá žalobcom a ani žalovanou,
preto rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nerozhodol o
čiastočnom späťvzatí žaloby, nakoľko v uvedenej fáze konania o tomto už nebolo možné rozhodnúť,pričom úhrady plnené žalovanou po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie (v žalobcom uvádzanej
výške 395,- Eur) je možné zohľadniť ako uskutočnené plnenie v prípade možného výkonu rozhodnutia.

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).