Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 5, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010143
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315010143.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom 05.09.2018 v trestnej veci
proti obžalovanému C. C. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods.
2 písm. d/ Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp.
zn. 1T/45/2015 zo dňa 22.05.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovaného C. C. uznal vinným za prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona
a § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 21.00 hod. v byte bytového domu č. 16 v obci R., okres T. pod vplyvom
alkoholických nápojov sa vyhrážal svojej matke K. C., nar. XX.XX.XXXX a svojím mladším bratom mal.
A. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. G. C., nar. XX.XX.XXXX, že im podreže krky s nožom, podusí ich a
vyhádže von z balkóna, pričom títo zo strachu pred ním utiekli k ich tete F. L., kde za nimi C. C. prišiel a
vyhrážal sa opäť matke K. C., že keď nepríde domov tak zoberie štilku a poreže dvere na byte a aj na
byte F. L., a tohto konania sa dopustil voči menovaným s vedomím, že sa voči jeho konaniu nepostavia

na aktívny odpor,

Za to mu uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, na § 36 písm.
l/ Tr. zákona a § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)
rok a 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zákona súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie,
ktoré sa v zmysle § 74 ods. 1 Tr. zákona, vykoná ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo
do zápisnice o hlavnom pojednávaní, intervenujúci prokurátor odvolanie, ktoré následne aj písomne
odôvodnil. V dôvodoch odvolania uviedol, že odvolaním napadol výrok o vine ako aj výrok o treste.
Predmetný rozsudok považuje za nezákonný, okresný súd totiž zo znenia skutkového deja popísaného
v obžalobe vypustil tú časť, ktorá zodpovedala kvalifikácii skutku a to zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák., kde aj konkrétne túto časť doslovne odcitoval.

Postupu okresného súdu vyčíta, že po zrušení rozsudku sp.zn. 1 T 45/2015 zo dňa 07.10.2015 Krajským
súdom v Prešove a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie a bez vykonania ďalších dôkazovuvedených v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 To 3/2016 zo dňa 30.11.2016 rozhodol.
Úlohou okresného súdu totiž bolo v zmysle citovaného uznesenia opätovne v konfrontácii so závermi
znaleckého posudku znalca PhDr. G. I. konfrontovať závery znaleckého posudku PhDr. E. L. a to aj

v intenciách ustanovenia § 146 Tr. por., citujúc jeho znenie. Nesúhlasí so záverom okresného súdu,
kedy opätovne spochybnil kompetentnosť znalkyne PhDr. E. L. na základe totožnej argumentácie, ako
v pôvodnom rozsudku, čím spochybnil závery jej znaleckého posudku oproti posudku znalca PhDr. G.
I. aj napriek tomu, že znalkyňa v čase podania znaleckého posudku bola riadne zapísaná v zozname
znalcov Ministerstva spravodlivosti SR. Poukázal na to, že boli spracované teda dva zákonné, ale v

záveroch rozdielne znaleckého posudky z odboru psychológie. Znalkyňa PhDr. E. L. pribratá do konania
v prípravnom konaní vyšetrovaním zistila, že všetci traja poškodení, teda K. C., ml. A. C. a mal. G.
C. trpia posttraumatickou stresovou poruchou tzv. syndrómom týranej osoby, pričom pôvodcom tejto
poruchy u poškodených je práve obvinený C. C., kde následne aj stručne popísal ňou diagnostikované
symptómy napĺňajúce konštatovaný záver. U poškodenej K. C. dokonca zistila tendenciu prežité udalosti
zľahčovať v prospech svojho syna obv. C. C.. Znalkyňa mala pri vyšetrení všetkých troch poškodených

zohľadniť aj skutočnosť úmrtia otca C. a brata D. obvineného C. C., ktoré nijako výraznejšie nemali
ovplyvniť negatívne ich psychické a fyzické zdravie, skôr naopak. Znalkyňa na svojich záveroch zotrvala
aj pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní, i keď pripustila, že pôvodcom problémov, ktoré majú
poškodení, primárne môže byť aj neb. C. C., otec obvineného C. C.. Na druhej strane na hlavnom
pojednávaní pribratý znalec PhDr. G. I., u menovaných poškodených nezistil posttraumatickú stresovú

poruchu. Znalec poukázal, že poškodená K. C. sa navyše na túto poruchu nikdy neliečila, ml. A. C. sa
v minulosti liečil pre akútnu stresovú poruchu v súvislosti s ťažkým znásilnením a neskôr po úmrtí otca
a tiež jeho brata D.. Hlavnou psychickou poruchou u ml. A. od narodenia je mentálna retardácia. U mal.
G. C. znalec nezistil žiadne známky porúch osobnosti. Vzhľadom na protichodnosť záverov znaleckých
posudkov zo strany prokuratúry na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.10.2017 (pozn. KS - správne

7.10.2015) bol navrhnutý ako dôkaz pribrať do konania na podanie znaleckého posudku príslušný
ústav, ktorý návrh zo strany okresného súdu bol zamietnutý a takisto zo strany súdu nebol akceptovaný
ako návrh na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.05.2017, zváženie možnosti pribratia znalca z
odboru psychiatrie a to vzhľadom na konštatovanie krajského súdu, že znalci z odboru psychológie nie
sú oprávnení konštatovať ani zisťovať prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy, pretože táto je

duševnou poruchou. Keďže okresný súd v tak závažnej veci ako je zločin týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. rozhodol na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu, navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
a vec mu vrátil, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

K podanému odvolaniu okresného prokurátora predložil písomné vyjadrenie aj obžalovaný
prostredníctvom ním zvoleného obhajcu. Z písomných dôvodov vyjadrenia, po rekapitulácii výrokovej
časti rozsudku súdu prvého stupňa, vyplýva, že prokurátor oprel obžalobu o znalecký posudok č.
3/2014 vypracovaný znalkyňou PhDr. E. L., ktorá v závere znaleckého posudku stroho konštatovala,
že poškodená K. C., poškodený mal. G. C. a poškodený mal. A. C. trpia posttraumatickou stresovou

poruchou tzv. syndrómom týranej osoby. Pri výsluchu znalkyne na súdnom pojednávaní konanom
dňa 01.07.2015 samotná znalkyňa uviedla, že nemá vykonanú atestačnú skúšku pre odbor klinická
psychológia, a to aj napriek tomu, že je zapísaná v zozname znalcov ako znalkyňa pre tento
odbor. Následne zo strany súdu bolo zistené, že znalkyňa PhDr. E. L. rozhodnutím MS SR č.
8947/2009/51 zo dňa 31.08.2009 bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov, pretože nepreukázala splnenie

podmienky odbornosti - špecializačnej skúšky. Po podaní opravného prostriedku zo strany znalkyne
bolo rozhodnutie MS SR č. 8947/2009/51 zo dňa 31.08.2009 síce zrušené, ale do dnešného dňa vo
veci nebolo opätovne rozhodnuté. Tento stav spôsobuje právnu neistotu a je neprípustné, aby takýto
znalec kvôli nečinnosti príslušných správnych orgánov bol zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov a následne v rámci svojej znaleckej činnosti aj pri nesplnení zákonom stanovených

podmienok predložil znalecký posudok, ktorý v danom prípade mal za následok vznesenie obvinenia
zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr.
zákona s dolnou hranicou trestnej sadzby sedem rokov. Z dôvodu pochybnosti o odbornej spôsobilosti
znalkyne PhDr. E. L. bol do konania pribratý nový znalec PhDr. G. I.. Závery znaleckých posudkov znalca
PhDr. G. I. považuje za správne a poukazuje na to, že tieto korešpondujú aj s výpoveďou psychiatričky

poškodených MUDr. K. R. a samotných poškodených, ktorí vo svojich výpovediach neuviedli a ani
nepotvrdili, aby boli nejakým spôsobom týraní, resp. aby počas ich spolunažívania došlo z jeho strany
k ich fyzickému alebo psychickému týraniu, aby im ubližoval bitím, kopaním, údermi, ponižoval ich,
pohŕdavo s nimi zaobchádzal, neustále ich sledoval, vyhrážal sa im alebo ich citovo ohrozoval. Incident,ktorý sa odohral dňa 19.08.2014 sa stal v dôsledku nedorozumení s matku a v čase tohto incidentu
bol pod vplyvom alkoholu, k čomu sa v plnom rozsahu priznal a svoje konanie oľutoval. Predseda
senátu Okresného súdu Humenné v priebehu hlavného pojednávania vykonal všetky dostupné dôkazy,

vyhodnotil ich jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo zvážil všetky okolnosti tohto prípadu,
akoajjehoosobuakoobžalovaného.Vzhľadomnatosúdprvéhostupňarozhodolsprávneaspravodlivo,
keď podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona a § 139
ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. zákona uznal ho vinným a uložil mu trest odňatia slobody na jeden rok a
dva mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia

a zároveň mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Preto navrhol podľa § 319 Tr.
poriadku odvolanie okresného prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia §
317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
napadnutým výrokom predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že
odvolanie okresného prokurátora nie je možné považovať za dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci, ako to vyplýva aj z dôvodov odvolaním
napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa rozhodoval v poradí už druhým rozsudkom v tomto konaní.

V poradí prvý rozsudok okresného súdu v predmetnej trestnej veci zo dňa 07.10.2015 č.k.
1T/45/2015-680 bol totižto uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.11.2016 sp. zn.

2To/3/2016-736 zrušený a vrátený okresnému súdu, aby vec znovu v potrebnom rozsahu prejednal a
rozhodol.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj konania mu predchádzajúceho krajský súd
konštatuje, že prvostupňový súd v predmetnej veci pri opätovnom hodnotení vykonaných dôkazov, po

zachovaní možnosti pre strany v konaní - v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu - obsah
dokazovania doplniť, postupoval v súlade s jeho závermi.

Po uvedenom postupe krajský súd zistil, že bolo vykonané dokazovanie náležitým spôsobom a v
potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy okresný súd vyhodnotil v súlade so zákonom, a preto zistil

správne skutkový stav v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. Vzhľadom k tomu vykonal zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o vine a treste. Svoje skutkové i právne závery súd prvého stupňa v
napadnutom rozhodnutí v potrebnom rozsahu odôvodnil, a preto krajský súd sa s jeho argumentáciou
aj vo vzťahu k uvedeným záverom stotožnil.

V prvom rade je potrebné opätovne zopakovať, že v danej veci, aj vzhľadom na priznanie sa
obžalovaného, bolo v dostatočnom rozsahu od samého úvodu vykonané dokazovanie vo vzťahu
ku skutkovým okolnostiam, ktorými obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona.

Ako už bolo naznačené, okrem vlastného priznania obž. C. C. tento záver o naplnení všetkých znakov
naposledy označenej skutkovej podstaty je možné oprieť o výpovede poškodených matky obžalovaného
K. C., jeho bratov A. a G. C. a rovnako tak priamej svedkyne konania obžalovaného, svedkyne F. L..

O správnosti právneho posúdenia konania obžalovaného preto niet v danom prípade pochýb a s
odôvodnením (právnymi úvahami) tejto časti rozhodnutia súdu prvého stupňa sa teda aj krajský súd
stotožňuje.

Následne úlohou súdu prvého stupňa bolo v intenciách už označeného (zrušujúceho) uznesenia

krajského súdu posúdiť, či konaním obžalovaného boli naplnené aj obligatórne znaky skutkovej podstaty
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona účinného do 31.12.2015 - v čase,
kedy skutok mal byť spáchaný od roku 2013 do 19.8.2014 - tak, ako mu to kládla za vinu obžaloba.V tejto súvislosti je potrebné preto opätovne pripomenúť, že pre naplnenie skutkovej podstaty trestného
činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2015 sa páchateľ
musí dopustiť takého konania, ktorým týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo

výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie

a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie

alebo obmedzuje jej bezpečnosť.

b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,

c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž

alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,

d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo

e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať.

V obsahu znenia skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr.
zákona je teda vymedzený konkrétny výpočet foriem (alternatív) konania páchateľa, ktorými môže byť
táto skutková podstata naplnená.

Súčasne pre naplnenie tejto skutkovej podstaty, musí ísť zo strany páchateľa o trvalejšie (sústavnejšie)
konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či
správaním s tým, že ak sa pravidelne opakuje musí byť spôsobilé poškodenej osobe (osobám) zapríčiniť
psychické, prípadne aj fyzické útrapy (len spôsobilé, následok teda nastať nemusí).

Kvalifikačným hľadiskom možného následku tohto trestného činu vo forme fyzického alebo psychického
utrpenia je preto trvalosť či hromadnosť, teda to, že útoky sú opakované, sú sústavné a práve táto
opakovanosť spôsobuje, resp. môže spôsobiť fyzické či psychické utrpenie poškodených osôb (osoby),
ktoré nie je len celkom krátkeho a prechodného charakteru.

S odvolaním sa na znenie posudzovanej skutkovej podstaty a výklad podmienok nevyhnutných pre jej
naplnenie je záver prvostupňového súdu v tomto prípade vecne správny pokiaľ uzavrel, že vykonaným
dokazovaním sa nepodarilo, bez rozumných pochybností dokázať, aby obž. C. C., jednak vôbec
konal spôsobom hore opísaným (niektorou z foriem konania a to súčasne - sústavnejšie, opakovane,
trvalejšie), a jednak svojím konaním spôsobil zákonom predpokladaný následok - v podobe fyzického

či psychického utrpenia poškodených osôb (osoby), ktoré nie je len celkom krátkeho a prechodného
charakteru.

Pri ustálení záveru, že obžalovaný svojím správaním, ktoré malo predchádzať skutku zo dňa 19.8.2014 a
malo napĺňať obžalobným návrhom opísané konanie, čo odvolateľ ani nenamieta, nenaplnil opakovane

(trvalejšie, či hromadne) už skôr popísané formy konania (páchateľa - vyhrážaním sa, že ich pozabíja,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu), súd prvého stupňa správne
v prvom rade hodnotil výpovede poškodených K., A. a G. C., v konfrontácii s výpoveďami najbližších
susedov F. L. a ďalších, ktorí s nimi žili v tom čase v bytovom dome.

Ich podstatný obsah potom vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku zhrnul, kde
s úvahami, ktorými sa spravoval pri ich hodnotení sa krajský súd stotožnil a odkazuje na ne.

Ďalšouskutočnosťou,oktorúsúdprvéhostupňaoprelzáver,žekonanímobžalovanéhonebolanaplnená
skutková podstata žalovaného trestného činu bolo zistenie, že správaním sa obžalovaného nebol

spôsobený následok poškodeným K., A. a G. C., v podobe fyzického či psychického utrpenia, ktoré nie
je (nebolo) len celkom krátkeho, prechodného charakteru.Ako na to správne súd prvého stupňa poukázal, tieto zistenia (závery) bolo potrebné posúdiť
prostredníctvom odborných znalostí z odboru klinickej psychológie dospelých a detí.

Pri hodnotení v tejto súvislosti produkovaných dôkazov, ako na to poukazuje aj odvolateľ, bolo
rozhodujúce posúdiť protichodné závery znaleckých posudkov znalcov PhDr. E. L. a PhDr. G. I.
konfrontujúc ich obsah s ďalšími dôkazmi tak, ako boli vykonané na hlavnom pojednávaní resp. v
prípravnom konaní.

Aj v tomto prípade sa so spôsobom hodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa a závermi,
ktoré o ne oprel, krajský súd v celom rozsahu stotožnil a len pre úplnosť ich stručne rekapituluje so
zvýraznením podstatných zistení z nich plynúcich.

Súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov zrozumiteľným spôsobom a v logických súvislostiach vysvetlil,
prečo svoje závery opieral o výsledky znaleckého dokazovania znalca PhDr. G. I., ktorého do konania

pribral až na hlavnom pojednávaní po tom, čo dospel k zisteniu, že má pochybnosti o správnosti záverov
vykonaného dokazovania znalkyňou PhDr. E. L..

Poukázal pritom správne na obsahovú zhodu záverov znaleckého posudku PhDr. G. I. s výpoveďou
MUDr. K. R., psychiatričky, u ktorej sa liečil jednak A. C., ale aj matka K. C. a to aj v čase rozhodnom

podľa obžaloby, včítane zistení plynúcich z prepúšťacej správy ošetrujúcej lekárky G.. K. H. primárky
DPL Hraň, n. o., ktorá, okrem iného, konštatoval u maloletého A. C. akútnu stresovú reakciu - po úmrtí
otca (čl. 503).

Z týchto dôkazov je možné, okrem iného, v súhrne zistiť, že poškodený A. C. (pohlavne zneužitý v roku

2011) a K. C. (závislosť od požívania alkoholických nápojov) boli pacientmi psychiatrickej ambulancie
a boli liečení medikamentózne antidepresívami, a to ešte v čase kedy žil C. C. st. podľa vyjadrenia
znalkyne Dr. L. - hlavný „ primárny“ trýzniteľ v rodine, ako aj v čase kedy ešte žil syn D. C. (spáchal
samovraždu 2/2012), kde obaja naposledy menovaní potom v krátkom čase zomreli. Uvedené udalosti,
včítane pobytu obž. C. C. vo výkone trestu odňatia slobody, potom mali zjavne charakter výrazných

traumatizujúcich zážitkov a to ešte v období, resp. pred obdobím, kedy podľa obžaloby (2013 do 8/2014)
mal obžalovaný poškodených „týrať“.

O zistenia vyplývajúce z týchto dôkazov je možné potom oprieť záver, že v psychickom (duševnom)
prežívaní K. C., ale aj maloletých synov A. a G. C. boli síce zistené (opodstatnene) aj traumatizujúce

zážitky (skúsenosti), no tieto nemali výlučne (a jedine) pôvod v správaní sa obžalovaného.

Tento fakt potom nemôžu spochybniť (práve naopak) ani závery znaleckého posudku PhDr. E. L., keď
súd prvého stupňa správne poukázal na to, že znalkyňa na hlavnom pojednávaní síce na záveroch
znaleckého posudku zotrvala, no sama priznala, že so všetkými skutočnosťami v čase vypracovania

znaleckého posudku oboznámená nebola, ako napr., že maloletý A. C. bol v roku 2011 pohlavne
zneužitý, a tiež priznala, že nemala k dispozícii jeho, ale ani poškodených K. a G. C. zdravotnú
dokumentáciu, iba listinné dôkazy zhromaždené v danom štádiu dokazovania vo vyšetrovacom spise.
Pripustila preto, že úmrtie otca C., pohlavné zneužitie A. C., úmrtie staršieho brata D. vo februári 2012,
mohli mať negatívny vplyv na prežívanie a psychický stav poškodených K. C. a maloletých A. a G. C..

Súčasne menovaná znalkyňa v rámci vyjadrenia na hlavnom pojednávaní aj v kontexte týchto
skutočností nevedela zásadným spôsobom rozlíšiť podiel správania sa - na jednej strane nebohého
otca C., ktorý sa mal výrazne „ primárne“ dlhodobo podieľať na „týraní“ členov rodiny (čo sama mala
zistiť z vyjadrení K. C., resp. aj obžalovaného) a na druhej strane podiel správania sa obžalovaného -

na celkovom duševnom stave (psychickom prežívaní) poškodených, keďže obžalovaný mal podľa nej
rolu tyrana v domácnosti po otcovi prevziať.

Takýmto vyjadrením sama spochybnila svoje pôvodné závery (z prípravného konania) o obžalovanom
ako jednoznačnom pôvodcovi traumatizujúcich zážitkov v prežívaní poškodených s diagnostickým

záverom - Posttraumatická stresová porucha s tým, že všetci traja preto trpia - tzv. syndrómom týranej
osoby.Vzhľadom na uvedené preto podľa názoru krajského súdu nebolo možné bez pochybností uzavrieť, aby
v psychickom prežívaní poškodených boli diagnostikované tak závažné symptómy, ktoré by napĺňali
záver o existencii znakov, ktoré by vo svojom súhrne preukazovali, že v danom prípade poškodení sa

stali obeťami domáceho násilia páchaného na nich obžalovaným C. C. s následkom v podobe, že by
trpeli tzv. syndrómom týranej osoby.

Z pohľadu doposiaľ uvedeného je preto možné uzavrieť, že bez rozumných pochybností nebolo
preukázané, aby konanie obžalovaného malo charakter trvalejšieho, sústavnejšieho konania, ktoré sa

opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním či správaním, a súčasne sa
nepodarilo bez pochybností dokázať, aby konaním obžalovaného bol spôsobený následok v podobe
psychických, resp. fyzických útrap poškodeným, nie len celkom krátkeho, prechodného charakteru,
preto správne súd prvého stupňa ustálil, že - časť skutkových okolností zo skutkovej vety tak, ako
boli prezentované v obžalobe okresného prokurátora, ktoré mali pôvodne napĺňať skutkovú podstatu
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona - dokázané neboli, a preto

opodstatnene túto časť skutkovej vety výroku rozsudku z jej znenia vypustil a neprihliadal na ňu pri
právnom posúdení konania obžalovaného.

Vo vzťahu k odvolacím námietkach okresného prokurátora, je potrebné ešte uviesť, že v danom prípade
je bez významu pre ustálenie skutkového stavu skutočnosť, že súd prvého stupňa, mal opäť spochybniť

spôsobilosť znalkyne PhDr. E. L. vôbec vykonať znalecké dokazovanie v predmetnej veci, Súd prvého
stupňa totižto pri hodnotení dôkazov zjavne prihliadal aj na závery jej znaleckého posudku a zákonu
zodpovedajúcimspôsobompotomvysvetlil,akotoužboloajskôropísané,prečosaneoprelojejzistenia,
ale o zistenia plynúce zo znaleckého posudku PhDr. G. I..

Pokiaľ v odvolacích námietkach prokurátor argumentuje, že v danom prípade boli splnené podmienky
pre pribratie znaleckého ústavu na posúdenie dvoch protichodných posudkov z odboru psychológie
na zhodnotenie, či poškodení v čase vyšetrenia následkom správania sa obžalovaného trpeli
posttraumatickou stresovou poruchou tzv. syndrómom týranej osoby, krajský súd opätovne uvádza,
že uvedený diagnostický záver (postraumatická stresová porucha) patrí do pôsobnosti znaleckého

skúmania z odvetvia zdravotníctva, odboru psychiatrie, keďže ide duševnú poruchu podľa
Medzinárodnej klasifikácií chorôb (MKCH).

Z tohto dôvodu mohlo v danom prípade prichádzať do úvahy pribratie znalca odboru psychiatrie, avšak,
okrem už popísaného záveru krajského súdu o tom, že pre daný prípad bolo dokazovanie vykonané

v náležitom rozsahu pre jeho rozhodnutie, je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že od doby (2013 -
8/2014) kedy malo dochádzať k páchaniu žalovaného trestného činu, uplynul v čase rozhodovania súdu
pomerne dlhý čas (už viac ako 4 roky). Preto podľa názoru krajského súdu by táto skutočnosť zásadným
spôsobom sťažila prieskumnú situáciu znalcov z odboru psychiatrie, ktorí by mali tieto symptómy (znaky)
v rámci duševného stavu poškodených posudzovať spätne, a teda viac ako 4 roky dozadu.

Pre tieto dôvody krajský súd má zato, že prípadné znalecké dokazovanie z odboru psychiatrie v danom
štádiu konania sa javí ako neúčelné, a to aj vzhľadom na obsah dôkazov, ktoré boli vykonané v priebehu
doterajšieho konania.

Rovnako, v reakcii na odvolacie námietky, je potrebné ešte doplniť argumentáciu súdu prvého stupňa
k dvom v zásadne rozdielnym pojmom a to postraumatickej stresovej poruche a tzv. syndrómu týranej
osoby, ktorých znaky mali byť súčasne (u oboch) zistené u všetkých poškodených a ich rozhodujúcim
pôvodcom malo byť správanie sa obžalovaného, podľa záverov znalkyne PhDr. E. L..

V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne konštatoval, že pre diagnostikovanie „posttraumatickej
stresovej poruchy“ u pacienta musí byť vyšetrením zistené, že ide o reakciu na závažnú traumatickú
udalosť, kedy postihnutý opakovane prežíva udalosť v myšlienkach, snoch a fantáziách a vyhýba
sa miestam a situáciám, ktorých udalosti došlo. Ide v danom prípade o duševnú poruchu, ktorá
vzniká predovšetkým po „náhlych“ - jednorazových a nie sústavne sa opakujúcich - život či osobnú

integritu ohrozujúcich udalostiach. Príkladom môžu byť aj náhle úmrtia v rodine tak, ako tomu bolo aj
v hodnotenom prípade.Nosamotnáposttraumatickástresováporucha,akoriadneklasifikovanádiagnostickájednotka(duševná
porucha), je len jedným z (možných) prejavov, jedným zo symptómov - znakov, zistených v prežívaní
obetedomácehonásiliaprezáver,žeutejtoosobybolizistenéznakytzv.syndrómu„týranej“osoby,ktorý

však diagnostikovaný ako choroba - kategória podľa Medzinárodnej klasifikácií chorôb (MKCH) nie je.

No pre takýto záver, pre vznik takéhoto následku, ktorý pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. ani v skutočnosti nemusí nastať, je nevyhnutné
dokázať v príčinnej súvislosti tomu predchádzajúce konanie, ktorého základnou vlastnosťou je - trvalosť,

opakovanie, sústavnosť - konanie, ktoré sa súčasne vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým
zaobchádzaním, či správaním tak, ako to už bolo niekoľkokrát definované a v posudzovanom prípade
to bez rozumných pochybností nebolo dokázané.

Následne krajský súd posudzoval aj postup prvostupňového súdu pri určovaní druhu a výmery trestu,
pričom ani v tomto postupe krajský súd nezistil také pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie

výroku o treste.

Správne súd prvého stupňa ustálil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, t.z. že
obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval vo vzťahu k prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona.

Taktiež správne ustálil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, a teda, že obžalovaný už
v minulosti súdne trestaný bol, kde podrobne (v odôvodnení v poradí prvom rozsudku), dokonca nielen
sumarizoval predchádzajúce odsúdenia obžalovaného popisom odsudzujúcich rozsudkov - Okresného
súdu Humenné sp. zn. 0T/32/2009 zo dňa 16.10.2009 a sp. zn. 4T/63/2011 zo dňa 16.07.2011, ktorými

bol uznaný vinným za totožnú trestnú činnosť ako v posudzovanom prípade, pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona, včítane aj prečinu výtržníctva podľa § 364 Tr. zákona - ale
uviedol aj opis znenia skutkových viet týchto rozsudkov, z ktorých je potom zrejmé, že obžalovaný sa
v predchádzajúcom období, kedy ešte žil jednak jeho starší brat D., ale aj jeho otec C. C., dopúšťal
násilnej trestnej činnosti voči menovaným, a v jednom prípade aj voči matke K. C..

Práve tieto dôkazy tiež svedčia o tom, že obžalovaný bol v konflikte predovšetkým s otcom C. C. st..

Tieto skutočnosti potom aj súd prvého stupňa správne vyhodnotil vo vzťahu k určeniu druhu a výmery
trestu, nakoľko ustálil, že v danom prípade, vzhľadom na predchádzajúce správanie sa obžalovaného,

aj skutočnosť, že tohto konania sa vlastne dopustil voči osobám blízkym, opakovane a vzhľadom aj na
skutočnosť, že bol preto také násilné konanie aj vo výkone trestu odňatia slobody, je potrebné pôsobiť
na obžalovaného trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, s čím sa aj krajský súd stotožnil.

Rovnakosastotožnilajsnázorom,žeprenápravuobžalovanéhopostačíuloženietrestuodňatiaslobody

vo výmere jeden rok a dva mesiace, teda v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby pri trestnom
čine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, ktorá v danom prípade je šesť mesiacov
až tri roky, pri rovnomernom pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

V súlade so zákonom je aj rozhodnutie súdu o zaradení obžalovaného pre výkon uloženého trestu

odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia tak, ako to predpokladá ustanovenie § 48 ods.
2 písm. b/ Tr. zákona, keďže obžalovaný už vo výkone trestu odňatia slobody v posledných desiatich
rokov bol.

Súčasne správne postupoval súd prvého stupňa pokiaľ akceptoval závery znalcov z odboru psychiatrie,

atoMUDr.K.D.aMUDr.G.L.prezentovanéhovznaleckýchposudkochč.103/2014a47/2014,vktorých
skonštatovali, že u obžalovaného je nevyhnutné pre zabezpečenie jeho nápravy, ale predovšetkým
ochrany spoločnosti nariadiť aj uloženie protialkoholického liečenia, a to ústavnou formou a postup súdu
prvéhostupňavnadväznostinatentonávrhpotomzodpovedáajzákonu,pokiaľ totoochrannéopatrenie
ukladal v súlade s ust. § 73 ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zákona v spojení s ust. § 74 ods. 1 Tr. zákona.

Z týchto dôvodov odvolanie okresného prokurátora preto podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné
zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.