Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 6, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116205459
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116205459.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr.Milinou Jánoškovou v spore žalobkyne : Y. F., nar. X.XX.XXXX,

občianka SR, bytom I. č. XXX proti žalovanému : Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku,
Hlavnénámestieč.12,IČO:35923130,právnezastúpenýBeňo&partnersadvokátskakancelária,s.r.o.
so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia č. 93, IČO: 44 250 029 o určenie neplatnosti zmluvy a iné takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky
zo dňa 30.4.2014, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
II. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobkyňa má proti žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 % v časti určenia,

že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
IV. Žalovaný má proti žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100% v časti výroku o absolútnej
neplatnosti Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 30.4.2014 a v časti určenia neplatnosti
zmluvnej podmienky v zmluve Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 30.4.2014 a to v bode
IV. "Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky", s tým, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 5.4.2016 domáhala, aby súd určil, že Zmluva o poskytnutí najľahšej

pôžičky zo dňa 30.4.2014 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je absolútne neplatná alebo, že
spotrebiteľský úver, poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 30.4.2014
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, že zmluvná podmienka
uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 30.4.2014 a to v bode IV. „Prihláška k
poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a náhrady trov
konania. Uviedla, že dňa 30.4.2014 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobkyni bola poskytnutá pôžička vo výške 800€, ktorú mala splatiť

v 12 mesačných splátkach po 77,24€. Súčasťou textu zmluvy bola aj Prihláška k poisteniu schopnosti
splácať úver. Splátka s poistením predstavovala sumu 82,57€ ( 77,24€ úver + 5,33€ poistenie) ,
sadzba poistného bola 6,90% ročne, RPMN vo výške 32%, priemerná hodnota RPMN 44,79%, fixná
ročná úroková sadzba 32% , termín konečnej splatnosti 4/2015, celkové náklady spotrebiteľa 126,88€,
celková čiastka 926,88€. Dňa 2.5. 2014 bola suma 800€ pripísaná na účet žalobkyne, a túto sumu
žalobkyňa žalovanému vrátila prevodom na bankový účet dňa 25.7.2014. Žalobkyňa považovala
predmetnú zmluvu za absolútne neplatnú, z dôvodu výšky dojednaného úroku z úveru 32%, ktorú

mala za neprimerane vysokú a poukázala na rozhodnutia napr. Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MCdo
1/2009, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co 151/2013 zo dňa 25.9.2013, sp.zn. 16Co 71/2011 zo dňa
8.12.2011, z ktorých vyplýva, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Obč. zákonníka a
nesmie sa priečiť dobrým mravom. Za rozporné s dobrými mravmi súdy považovali úver poskytovaný zacenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ
využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť.
Úroková miera podobných úverov do 1 roka bola v apríli 2014 vo výške 8,25% ročne a úrok 32%

stanovený žalovaným je potom cca 3,8 násobok úroku podobného úveru poskytovaného bankami v
rovnakom období a možno ho v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí považovať za rozporný s dobrými
mravmi. Žalobkyňa v súvislosti s dojednaným poistením pri podpise zmluvy nebola oboznámená s
možnosťou odmietnuť poistenie schopnosti splácať pôžičku a zmluva o pôžičke jej bola predložená
na podpis bez toho, aby mohla čokoľvek pripomienkovať. V tomto prípade ide preto o neprijateľnú

zmluvnú podmienku podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko poistenie schopnosti splácať
úver nebolo so žalobkyňou ako žiadateľkou individuálne dojednané a žalobkyňa sa nemala možnosť
pred podpisom zmluvy o pôžičke rozhodnúť, či prijme poistenie alebo nie, nakoľko jej bola predložená
zmluva s vopred pripraveným znením, ku ktorej sa nemala možnosť vyjadriť. Podľa ust. § 9 ods.2
písm. k/ zák.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať okrem iného aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru s rôznymi úrokovými sadzbami úveru
na účely jeho splatenia. Žalobkyňa mala za to, že predmetná zmluva uvedené náležitosti neobsahuje
a poskytnutý úver je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa čl. IX bod 6.1. Zmluvy o
pôžičke je splátkový kalendár neoddeliteľnou súčasťou zmluvy . Splátkový kalendár sa priamo v zmluve

nenachádza a ani nebol žalobkyni pri jej podpise predložený. Tento sa nachádza na samostatnom
liste , ktorý nebol žalobkyni v deň podpisu zmluvy o úvere predložený a teda žalobkyňa sa nemala
možnosť s ním oboznámiť. Poukázala na znenie § 39, § 41, § 52 ods. 1/,2/, 3/, § 52a ods. 1, § 53
ods.1,2/,3/,5,6 Občianskeho zákonníka a § 9 ods.2 písm.k/, § 11 ods. 1 písm.b/ zák.č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a § 153 ods.3,4 O.s.p. s tým, že ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky

v Zmluve o pôžičke ponechala žalobkyňa na rozhodnutie súdu. Žalobkyňa poukázala na to, že má
v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na určení absolútnej neplatnosti, prípadne
bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o pôžičke a iné, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku
výšky dlhu nad rámec zo strany žalovaného poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej
neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty ( úroky, poplatky) alebo čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej

sa poistenia schopnosti splácať pôžičku . Jej postavenie bude istejšie, nebude vystavená sankciám za
nezaplatenie odplaty , ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Svoj nárok preukazovala predložením
listinných dôkazov a to : Zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 30.4.2014, listom zo dňa
6.5.2014, splátkovým kalendárom, príkazom na úhradu zo dňa 25.7.2014, priemernými úrokovými
sadzbami z úverov poskytnutých v roku 2014 -stav nové obchody.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k námietkam žalobkyne uviedol, že zmluvu o pôžičke považuje
za dojednanú v súlade s platným právom a táto neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vo vzťahu k
žalobnej námietke týkajúcej sa neprijateľnosti úrokovej sadzby vo výške 32 %, ktorá je v rozpore s
dobrými mravmi má žalovaný za to, že jediné platné ustanovenie , upravujúce výšku úrokovej sadzby,

platné v čase uzatvorenia zmluvy bolo § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva: „Ak
je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu

splatnosti.“ Zákonodarca teda nepodrobil testu neprijateľnosti samotnú výšku úrokovej sadzby ale výšku
odplaty spotrebiteľského úveru. Poukázal na ust. § 19 ods.1,2 , § 2 písm.i/, g/ zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, čo sa rozumie pod výškou ročnej percentuálnej miery nákladov ( RPMN) a
v zmluve o pôžičke bola dojednaná odplata vo výške 32%, ktorá sa rovnala výške RPMN a je zrejmé,
že veriteľ nepožadoval od dlžníka „nad rozsah úrokovej sadzby“ žiadne ďalšie plnenia. Žalovaný v

nadväznosti na § 53 ods.6 Obč. zákonníka poukázal na to, že odplatu dojednanú v zmluve o pôžičke je
potrebné porovnávať s údajom o RPMN a v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke toto vágne ustanovenie
stanovovalo ako hlavný parameter neprijateľnosti výšky odplaty „podstatné prevyšovanie obvyklej
odplaty “, čo predstavuje podľa právneho názoru žalovaného niekoľkonásobne prekračujúcu a zároveň
neprimeranú odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov vzhľadom na ostatné obdobnej finančné

produkty, ktoré veritelia poskytovali v mieste a čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Treba poukázať na
to, že spotrebiteľský úver poskytoval žalovaný ako nebankový subjekt a nie ako banka, kde priemerné
výšky odplát (RPMN) v rozhodnom období medzi nebankovými subjektmi boli nepomerne vyššie ako
sú údaje zverejnené na stránke Národnej banky Slovenska, nakoľko na stránke NBS sú zverejnenépriemerné odplaty bánk. V danom prípade bolo treba skúmať odplaty za obdobné úvery v nebankovom
sektore v mieste a čase poskytovaných obdobných služieb a túto odplatu podrobiť testu primeranosti s
poukazom na § 3 Obč. zákonníka. V čase poskytnutia úveru nebol v platnosti žiaden vykonávací predpis

ako v prípade zák.č. 258/2001 Z.z. , ktorý by stanovoval maximálnu hranicu odplaty a od 1.6.2014
vstúpilo do platnosti nariadenie vlády SR č. 141/2014, ktorým sa novelizuje nariadenie vlády SR č.
87/1995 Z.z., ktoré stanovuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty ako dvojnásobok priemernej RPMN
bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novo poskytnutých úverov zverejnených podľa
osobitného predpisu , čo by za eventuálnej aplikácie tohto ustanovenia v čase uzatvorenia zmluvy

pri priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk vo výške 16,49 % znamenalo maximálnu
prípustná odplatu pri takejto finančnej službe vo výške 32,98 %. Žalovaný má za to, že pri aplikácii novej
právnej úpravy by bola platná dojednaná odplata v zmluve o pôžičke vo výške 32 % , ktorá neprevyšuje
hornú hranicu stanovenú uvedeným nariadením vlády SR č. 141/2014 Z.z. a vzhľadom na § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, a ani nemôže byť rozporná s dobrými mravmi. Žalovaný poukázal na ustálenú
judikatúru napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31. 7. 2009, Krajského

súdu v Trenčíne z 21. 12. 2010 sp. zn. 8Cob 60/2010, ďalej z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
z 8. 12. 2011 sp.zn. 16 Co 71/2011, rozhodnutia Krajského súdu v Ostrave z 23. 8. 2011 sp.zn.16 ICm
944/2010 a rozhodnutie NS ČR zo dňa 15. 12. 2004 sp.zn. 21Cdo 1484/20. Vo vzťahu k námietke,
že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 a
to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov a ich rozlíšenie, žalovaný poukazuje na

to, že zákon platný a účinný v čase podpisu spornej zmluvy nepožadoval samostatné rozpisovanie
výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov, istiny ; ani nevyžadoval aby boli sumy istiny, úroku a iných
poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne
a praktické opodstatnenie iba vtedy, ak by sa istina, úroky a poplatky uhrádzali v iných termínoch
splatnosti v rôznych počtoch splátok a pod. To znamená, že v prípade, ak sa splátkou uhrádza aj istina

aj úrok nemá rozlišovanie danej splátky na istinu a úrok žiadny reálny a praktický význam. Žalovaný
poukazuje na to, že zmluva o pôžičke obsahuje výšku splátky, termín splatnosti ako aj počet splátok s
poukazom na bod IX zmluvných podmienok a bod 6. Podmienky 6.1. Uvedené údaje sú obsiahnuté
aj v splátkovom kalendári, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, čím si žalovaný svoju povinnosť
uvedenú v ust. § 9 ods.2 písm. k/ zák.č. 129/2010 Z.z. splnil. Podmienky k zmluve boli žalobkyni

odovzdané predtým, než došlo k podpísaniu zmluvy, ktoré si mohla žalobkyňa pozorne preštudovať a
zvážiť, či hodlá so žalovaným vstúpiť do záväzkového vzťahu a niet pochýb o tom, že žalobkyňa v čase
uzatvorenia spornej zmluvy musela byť informovaná o konkrétnych podmienkach poskytnutia úveru.
Súkromné právo ako aj právny poriadok síce umožňuje, aby bola uzatvorená zmluva obsahom viacerých
na seba nadväzujúcich listín. Je bežnou súkromnoprávnou praxou, že neoddeliteľnou časťou samotných

zmlúv sú jej prílohy, prípadne všeobecné obchodné podmienky (splátkový kalendár). Písomná zmluva
môže mať neobmedzený počet častí, s ktorými zmluvné strany môžu prejaviť súhlas jediným podpisom.
Jediným podpisom je vždy možné prejaviť súhlas napr. s obsahom úverovej zmluvy a fyzickým
prevzatím úveru, súhlas s obsahom kúpnej zmluvy a prevzatím tovaru, súhlas s úverovou zmluvou
a zabezpečením úveru. Žiaden predpis platný na území SR takéto konanie subjektov nezakazuje. Je

potrebné poukázať na skutočnosť, že podmienky v zmluve respektíve VOP sú výsledkom štandardizácie
uzatvárania zmlúv medzi žalovaným ako dodávateľom služieb s viacerými spotrebiteľmi, jedná sa teda
o katalóg ustanovení, ktoré síce vytvorila iba jedna strana, avšak s odbornou starostlivosťou; aby
zjednodušila negociáciu pri tak zložitých záväzkoch, ako sú spotrebiteľské úvery. Po odsúhlasení en
block sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou formulárovej zmluvy. V podmienkach k zmluvne resp. VOP

sú upravené také práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré sú nemenné s ohľadom na akéhokoľvek
účastníka zmluvného vzťahu, jedná sa o také dojednania v spotrebiteľskej zmluve, ktoré nemusia byť
z povahy veci dojednané individuálne. Na potvrdenie svojich tvrdení žalovaný poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/111/2014. Vo vzťahu k námietke, že bod IV. Prihláška k poisteniu
schopnosti splácať splátky pôžičky sa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalovaný udáva,

že zo zmluvy jasne vyplýva možnosť a nie povinnosť dať sa poistiť. Žalovaný poukazuje na to, že
žalobkyňa mala možnosť si zmluvu prečítať a zvážiť, či hodlá vstúpiť so žalovaným do záväzkového
vzťahu a táto musela byť informovaná o podmienkach poskytnutia úveru. Žalobkyňa nemusela navyše
uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získala spotrebiteľský úver alebo aby ho
získala za ponúkaných podmienok. Úver by jej bol poskytnutý aj v prípade, že poistenie odmietne. Preto

žalovaný považuje námietku za nedôvodnú a poukazuje na skutočnosť, že dobrovoľné poistenie nie je
poisťované samotným žalovaným ako veriteľom. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania.
3. Súd na pojednávanie predvolal len advokátov oboch strán, keďže v spore išlo iba o otázku právneho
posúdenia obsahu spotrebiteľskej zmluvy. Advokátka žalobkyne sa na pojednávanie nariadené nadeň 6.11.2017 o 9,00 hod. nedostavila, s tým, že dňa 6.11.2017 o 8,57 hod. doručila e-mail do
podateľne súdu o vypovedaní plnej moci žalobkyňou, ku ktorému malo dôjsť ešte dňa 27.10.2017.
Súdu bolo odvolanie plnej moci doručené až po vynesení rozsudku vo veci samej, čiže súd konal

v neprítomnosti žalobkyne, ktorá napriek výzve ( v uznesení č.k. 14C/68/2016-35 zo dňa 27.7.2016)
neoznačila iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a nenavrhla ako dôkaz -výsluch žalobkyne.
Na pojednávanie sa dostavil sa advokát žalovaného a súd vzhľadom na hospodárnosť konania vec
prejednal v neprítomnosti advokátky žalobkyne a vzhľadom k tomu, že nikto nenavrhoval vykonať žiadne
iné dôkazy, súd vychádzal z dokladov, predložených stranami v spise sa nachádzajúcimi a iné dôkazy

nevykonal.
4. Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.5.2014 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
5. Podľa § 53 ods. 1 ,2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.5.2014 spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
6. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka účinného do 31.5.2014 neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
7. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného do 31.5.2014 ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle

požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
8. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka účinného do 31.5.2014 neprijateľnosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená,

a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
9. Podľa § 53b ods.1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.5.2014 ak je predmetom spotrebiteľskej
zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením
záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

10. Podľa § 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy
na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo

pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom
tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b),
d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou
bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj

náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak
spotrebiteľmusínavyšeuzavrieťzmluvuoposkytnutítakejtodoplnkovejslužby,abyzískalspotrebiteľský
úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených sospotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru
podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo

variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l)
celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov
poskytnutýchnazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,m)trvanlivýmmédiomkaždýprostriedok,ktorý
umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie
zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií.

11. Podľa § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu
trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver
ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta,

zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa
toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu
trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe
neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky

nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a
konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo
služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide
o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o

zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie

o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a
súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie

istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu,
ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné

poplatkyprineplnenízmluvyospotrebiteľskomúvere,p)upozornenietýkajúcesanásledkovnesplácania
spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,r) výšku poplatkov hradených
spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky
ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru

pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)

názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvereuzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

12. Podľa § 9 ods.9 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú
ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
15. Podľa § 11 ods.1 zák.č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia
zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje
náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Podľa § 137 CSP účinného od 1.7.2016 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä: c)

určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to
vyplýva z osobitného predpisu.
17.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.
18. Podľa § 3 ods.3 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
19. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže

sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
20. V danom prípade predmetom sporu bolo určenie absolútnej neplatnosti Zmluvy o poskytnutí
najľahšej pôžičky zo dňa 30.4.2014 a určenie, že spotrebiteľský úver, poskytnutý na základe Zmluvy o
poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 30.4.2014 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný
a bez poplatkov, a že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa

30.4.2014 a to v bode IV. „Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky “ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Naliehavý právny záujem na takomto určení vyplýva priamo zo zákona v ust.
§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení. Absolútnu neplatnosť zmluvy
žalobkyňa vyvodzovala z neplatného dojednania o výške úroku 32%, ktorý považovala za rozporný s
dobrými mravmi. Súd dospel k záveru, že zmluvu nemožno považovať za absolútne neplatnú ako celok

a to minimálne v časti dojednanej istiny, ktorá bola žalobkyni vo výške 800€ reálne odovzdaná, čo ani
nebolo sporné. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti absolútnej neplatnosti tejto zmluvy ako nedôvodnú
zamietol.
21. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobkyňa so žalovaným dňa 30.4.2014 uzavreli Zmluvu
o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver

v sume 800€, ktorý sa zaviazala zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 77,24€+ 5,33€ poistenie ,
spolu 82,57€ pri dojednanej úrokovej sadzbe 32% a RPMN ( ročnej percentuálnej miere nákladov )
32% a priemernej RPMN vo výške 44,79%. Splátka bola splatná v 20. tom dni v mesiaci ( čl. 6.2
zmluvy ) so splatnosťou prvej splátky splatnej nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy ( čl. 6.3 zmluvy),
počet splátok bol 12 s konečným termínom splatnosti 4/2015, s výškou splátky 77,24€ ( istina + úrok

bez bližšej špecifikácie) + 5,33€ poistenie splatné v tom istom termíne; teda zmluva obsahuje ( bez
splátkového kalendára ) výšku, počet a termíny splátok, avšak spotrebiteľ musí ustanovenia , v ktorých
sú tieto údaje uvedené hľadať vo viacerých ustanoveniach zmluvy napr. výška splátok, ich počet a
konečná splatnosť sa nachádza na prvej strane v čl. V, termín splatnosti splátok na str.3 v čl. 6 bod
6.2, 6.3 zmluvy a členenie splátok na istinu a úroky podľa § 9 ods.2 písm. k/ zák.č. 129/2010 Z.z. v

znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy chýba. V zmluve je uvedená ako výška celkovej sumy , ktorú
má spotrebiteľ zaplatiť bez poistenia v sume 926,88€, hoci s poistením zaplatí celkove reálne 990,84€,
čo predstavuje celkové náklady na úver a RPMN vo výške 50,33%. Súdny dvor vo veci C-453/10 vo
veci T.ová a T. považoval „obchodnú praktiku....., ktorá spočíva v uvedení nižšej než skutočnej ročnejpercentuálnej miere nákladov v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú“ v zmysle čl. 6 ods.1
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES, pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť,
že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii , ktoré by inak neurobil “, pričom

vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil či to tak je naozaj.
22. Pokiaľ ide o výklad Smernice vyslovený v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra
2016 vo veci C-42/15, predmetom ktorej bolo prejudiciálne konanie podľa článku 267 ZFEÚ iniciované
Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci
Home Credit Slovakia, a.s., proti V. F., súd má za to, že tento rozsudok nezmení doterajšiu judikatúru

vnútroštátnych súdov v obdobných veciach. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora
EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ
verzus spotrebiteľ) v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne
ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže
použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (pozn.: priamy účinok je tak v zásade
možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho

zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice).
V tejto súvislosti súd poukazuje na relevantné judikáty ESD (vec Marshall, C-152/84, rozsudok zo
dňa 26.2.1986, v zmysle ktorého "smernica nemôže sama o sebe zakladať jednotlivcovi povinnosť
a ustanovení smernice nie je možné sa voči takejto osobe dovolávať.“ ; vec Faccini Dori, C-91/92,
rozsudok zo dňa 14.7.1994, keď síce uznal priamy účinok smernice, ale len voči štátu, nikdy nie v spore

proti jednotlivcovi. Ako vyplýva z tohto rozsudku, "Ako Súdny dvor zdôraznil v ustálenej judikatúre od
rozsudku z 26. februára 1986, Marshall (152/84, Zb. s. 723, bod 48), samotná smernica nemôže ukladať
povinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu ako takú nemožno proti nemu odvolávať“. ; vec vec Pfeiffer,
C-397/01 až C-403/01, rozsudok zo dňa 05.10.2004, v zmysle ktorého "Z toho vyplýva, že sa nemôže
hoci aj jasné, presné a bezpodmienečné ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo

ukladajúce povinnosti ako také použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci“.
Priamy účinok môže nastať len v prípade, že je smernica vadne implementovaná (či už naozaj chybne
alebo len neúplne/nedostatočne). V prípade vadnej implementácie nie je možné, aby smernica sama o
sebe založila jednotlivcovi povinnosť, a to prinajmenšom v tých prípadoch, kedy ide o povinnosť, ktorú
ustanovuje samotná smernica.

23. V tomto prípade, vnútroštátny súd rozhoduje o spore medzi veriteľom a spotrebiteľom ohľadne
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa Zákona, resp. Smernice, teda jedná sa o
spor medzi jednotlivcami a preto nie je možné poskytnúť Smernici priamy účinok. Nakoľko priamy účinok
Smernice do úvahy neprichádza, vnútroštátny súd skúma, či Smernici môže priznať nepriamy účinok a

teda či môže vykladať Zákon eurokonformne. V prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva
naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na úkor smernice a súd musí použiť výkladové metódy, ktoré
sú vnútroštátnym právom uznávané, za tým účelom, aby vyložil vnútroštátne právo spôsobom, ktorý
povedie k výsledku požadovanom smernicou. Vnútroštátne súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej
Najvyšším súdom SR potvrdili, že výklad Zákona č. 129/2010 Z.z. je taký, že sa vyžaduje členenie

splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úverov, vychádzajúc z jazykového výkladu Zákona.
Vnútroštátne súdy vykladali predmetné znenia Zákona už v stovkách prípadov ( napr. Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28. 06. 2016, Rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 Sžo / 19 /2012 zo dňa 12.03.2013, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešov zo
dňa 21.02.2012, sp. zn. 3S/53/2011-43, Rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 22.10.2014 sp. zn.

24Co/228/2014, Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. sz. 14Co/692/2015 zo dňa 31.05.2016,
Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/127/2015 zo dňa 20. 04. 2015, rozsudok Krajského súdu
Prešov sp. zn. 1S/108/2011 zo dňa 16.01.2014, Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/11/2015
zo dňa 25. 08. 2016, Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/396/2013 zo dňa 12.02.2014;
Rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa sp. zn. 19Co/594/2015 zo dňa 25. 08. 2016 ) a za použitia

vnútroštátnych výkladových metód dospeli k záveru, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny,
úrokov a poplatkov. Nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne
zásady. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov
a splátky poplatkov, by súdy, ak by po Rozsudku C42-15 vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak,
že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v

otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, by nahradili vnútroštátne právo Smernicou
(čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy
účinok je vylúčený a teda takýto postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra
legem. Výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojemprávnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v ust. článku 2 ods. 2 ako
"stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,

v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo". Ust. § 9 ods. 2
písm. k) Zákona už bolo predmetom výkladu v stovkách prípadoch a v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít, ktoré museli vykladať Zákon eurokonformne od 11. júna 2008, je
potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a
poplatkov. Z vyššie uvedeného rozsahu a medzí eurokonformného výkladu vyplýva, že predmetným

ustanoveniam Zákona, napriek Rozsudku C-42/15, nie je možné priznať nepriamy účinok. Na to, aby
bolo možné vykladať Zákon v súlade so Smernicou, by bolo potrebné Zákon novelizovať a zosúladiť
s textom Smernice.

24.TrebapoukázaťajnarozsudokKrajskéhosúduvPrešovezodňa31.03.2016,sp.zn.20Co/50/2015,
v ktorom sa spoločnosť Home Credit Slovakia v odvolaní voči pôvodnému rozsudku Okresného súdu

Stará Ľubovňa, ktorým OS Stará Ľubovňa zamietol žalobu spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v
časti úrokov a poplatkov z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, sa spoločnosť dokonca
doslovne domáhala nepriameho účinku Smernice vo vzťahu k predmetnému ust. § 9 ods. 2 písm.
k) Zákona (členenie splátok na istiny, úroky a poplatky), pričom Krajský súd v Prešove zaujal k tejto
argumentácii odmietavé rozhodnutie, keď vyjadril, názor že "Odvolaciemu súdu rovnako ako súdu

prvého stupňa neušlo pozornosti, že zmluva o úvere neobsahuje rozpísaný údaj o splátkach istiny,
úrokoch, poplatkoch a taktiež v nej nie je uvedená konečná splatnosť úveru. Celkovo v nej je chaoticky
a znepokojujúco uvedené množstvo údajov, v ktorých sa priemerný spotrebiteľ len ťažko zorientuje.
Účelom právnej úpravy (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len
„ZoSÚ“) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo

byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ mal preto zákonnú
povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v
zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené". Obchodná podmienka
používaná veriteľmi v zmluvách o spotrebiteľských úveroch spočívajúca v nečlenení splátok na splátky
istiny, úrokov a iných poplatkov sa považuje za potrebné hodnotiť tiež ako neprijateľnú podmienku v

zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Zmluvy vo svojich ustanoveniach obsahujú určenie mesačnej
splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava
na splátku istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov. Okrem skutočnosti, že takéto
neuvedenie rozčlenenia splátok považuje ustálená judikatúra všeobecných súdov SR za nenaplnenie
zákonnej požiadavky uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona a preto považuje úvery poskytnuté

prostredníctvom takto formulovaných zmlúv za bezúročné a bez poplatkov, jedná sa o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľských zmluvách podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka "spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“)". V zmysle zmlúv, ktoré
nečlenia splátky na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, má spotrebiteľ plniť úver v jednotlivých

splátkach, ale od samotného počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu úveru a koľko má hradiť na odplatu
veriteľa - úroky úveru a poplatky úveru. Veriteľ to od samého začiatku veľmi dobre vie a má o tom
vedomosť, ale takúto informáciu spotrebiteľovi neposkytuje. Nakoľko veriteľ musí mať vedomosť o tom,
ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom a ako k istine od počiatku, vo svojich zmluvách musí
túto skutočnosť spotrebiteľom oznámiť, inak sa bude jednať o nekalú obchodnú praktiku v zmysle už

ust. § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
(ďalej len "Zákon o ochrane spotrebiteľa"), v zmysle ktorého "obchodná praktika sa považuje za nekalú,
ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná", v spojení s ust. § 7
ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa a ust. § 8 ods. 3 a 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa

ktorých za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé opomenutie konania, za ktoré sa
tiež považuje, "ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým
alebonevhodnýmspôsobompodstatnéinformácie,pričomvdôsledkuklamlivéhoopomenutiapriemerný
spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal". Takáto nekalá obchodná
praktika veriteľov a neprijateľná obchodná podmienka spočíva v tom, že spotrebiteľovi sú predložené

na podpis zmluvy, v ktorých absolútne nie je uvedené, v akej výške bude mesačne spotrebiteľ hradiť
úroky úverov ako odmenu veriteľa a v akom pomere bude splácať istinu úveru, pričom informácia o
splácaní odmeny je jedna z najpodstatnejších informácií v zmluve vôbec. Veriteľom nerobí problém túto
informáciu do zmlúv včleniť, avšak veritelia túto informáciu do zmlúv zámerne nevkladajú a skrývajúju. Keďže toto rozdelenie neurčuje spotrebiteľ a ani nie je o spôsobe tohto pomeru informovaný pred
uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej, takouto obchodnou praktikou veriteľov je spôsobovaná
značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle

vyššie uvedeného, okrem skutočnosti, že Smernici nie je možné ani po Rozsudku C 42-15 priznať ani
priamy ani nepriamy účinok, je potrebné vyhodnotiť nečlenenie splátok na istinu úroky a poplatky ako
neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku.

25. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná mala uhradiť celkove 12 splátok úveru po 82,57€ s

poistením, čo predstavuje čiastku 990,84€ ( 12x 82,57€), a nie sumu 926,88€, ktorú uvádzal žalovaný
ako celkovú čiastku , ktorú má spotrebiteľ na úver zaplatiť. V časti výšky úrokovej sadzby je táto zmluva
v rozpore s dobrými mravmi, keďže podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka sú úroky príslušenstvom
pohľadávky,avšakpokiaľbolitietoajdohodnutévzmluve,takdohodanesmieodporovaťustanoveniu§3
ods.1Občianskehozákonníka,čiženesmieodporovaťdobrýmmravomavtomtoprípadevýškaúrokovej
sadzby 32 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, keďže v čase uzavretia úverovej zmluvy výška

úrokových sadzieb pri spotrebiteľských úveroch do 1 rokov predstavovala 8,25% ročne a teda pokiaľ
v zmluve medzi účastníkmi bola stanovená výška úrokovej sadzby na 32 % ročne, tak to jednoznačne
odporuje dobrým mravom, pretože podstatne prevyšuje ( o 3,8 násobok) odplaty obvykle požadovanej
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a preto podľa § 39 Občianskeho
zákonníka je v tejto časti zmluva neplatná. V prípade neplatnosti zmluvy v časti dohodnutej úrokovej

sadzbypotomzmluvaneobsahujeúrokovúsadzbuspotrebiteľskéhoúveruakojednuználežitostípodľa§
9 ods.2 písm. i/ Zákona č. 129/2010 Z.z. (keďže ide o absolútnu neplatnosť, tak súd nemôže chýbajúcu
časť zmluvy nahradiť úrokovou sadzbou v tom čase platnou pre obdobné úvery) , neobsahuje správny
údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa a počet, výšku a termíny splátok istiny... atď. ( § 9 ods.2 písm.j/
a k/ ) preto podľa § 11 ods. 1 cit. zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov a to aj s poukazom na skutočnosť, že pri neplatnosti zmluvy v časti úrokovej sadzby
je potom aj nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. V prípade, ak
zmluva obsahuje nesprávnu výšku RPMN, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z výkladu
ustanovení vnútroštátneho práva a to § 9 zák.č. 129/2010 Z.z. vyplýva, ktoré konkrétne ustanovenia
musí priamo obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere ( v § 9 ods. 2), a ktoré môžu obsahovať

prílohy zmluvy ( § 9 ods.9 cit. Zákona napr. splátkový kalendár alebo VOP, sadzobník poplatkov ).
Pokiaľ ide o námietku, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa
30.4.2014 a to v bode IV. „Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky “ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou , s takýmto tvrdením sa súd nestotožňuje. Zo zmluvy jasne vyplývala možnosť
a nie povinnosť dať sa poistiť. Skutočnosť, že spotrebiteľ požíva zvýšenú ochranu pred neprijateľnými

zmluvnými podmienkami ho však nezbavuje povinnosti konať pri uzatváraní zmluvných vzťahov s
náležitou opatrnosťou, ktorá zahŕňa povinnosť si zmluvu prečítať, na čo poukázal aj žalovaný. Zmluva
bola pripravená ako celok na počítači a takouto formou sa do nej vpisovali jednotlivé údaje, takže
žalobkyňa mala venovať pozornosť tomu, či sa praje úver poistiť pre prípad jej platobnej neschopnosti
alebo nie, pričom mala možnosť si vybrať, ktoré políčko v zmluve preškrtne. Pred podpisom zmluvy si

mala prečítať a zvážiť, či hodlá vstúpiť so žalovaným do záväzkového vzťahu s tým, že poistenie nebolo
podmienkou poskytnutia úveru. Preto súd považoval jej námietku za nedôvodnú a v tejto časti žalobu
zamietol.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový
poriadok ) podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobkyňa mala v konaní úspech, v časti o určenie, že úver

je bezúročný a bez poplatkov, tam je súd priznal plnú náhradu trov konania a v zostávajúcej časti mal
úspech žalovaný, takže súd mu priznal ich náhradu v plnej výške.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.