Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316204536
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316204536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom F. B. č.
XXX, XXX XX F. B., právnej zastúpený: Mgr. Ivica Šišoláková, advokátka, so sídlom Nová Doba 920/5,
924 01 Galanta, o zaplatenie 134 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Galanta, č. k. 15C/113/2016-55 zo dňa 19. septembra 2017 v časti zamietnutia (výrok II.) a trov
konania (výrok III.), takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti (vo výroku II. zamietnutia, výroku III. trov konania)

p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdI.inštancievýrokomI.odvolanímnapadnutéhorozsudkurozhodol,žežalovanájepovinnázaplatiť
žalobcovi 134,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 26.5.2014 do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Výrokom III. súd
žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú, ktorá neobsahuje zákonom stanovené náležitosti /najmä
neobsahuje ani v zmysle dohody o plnení v splátkach presný rozpis a dátumy jednotlivých splátok s
uvedením časti splátok, ktorá sa bude započítavať na istinu a časti splátok, ktorá sa bude započítavať na
úročenieposkytnutéhoúveru,prípadnenapoplatkyspojenésposkytnutímúveru(§9ods.2písm.f),k),j)
zák. č. 129/2010 Z. z.), preto ju súd považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Súd musí na toto porušenie
prihliadnuť, nakoľko oslabuje nárok veriteľa v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Preto súd zaviazal
žalovanú len na zaplatenie rozdielu požičanej sumy 200,- Eur, z ktorej odpočítal už uhradené splátky

v celkovej výške 66,- Eur, nakoľko v tejto časti bola žaloba podaná dôvodne. Súd vo zvyšku žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Žalobca nedoložil preukázateľne vynaložené náklady mediačného konania vo
výške 138,81 Eur. Súd zamietol ďalej žalobu aj v časti uplatnenia si „známeho“ úroku vo výške 11,63
Eur, poplatku vo výške 117,70 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,-- Eur, zmluvných úrokov vo výške
39,15 % ročne zo sumy 134,- Eur do 2.8.2013 do zaplatenia a poplatku za upomienky vo výške 10,--
Eur, (žiadne upomienky neboli predložené ako dôkaz), a to s poukazom na to, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania, nakoľko

žalovaný bol neúspešný v časti žalovanej sumy a žalobca v časti uplatnených úrokov, poplatkov a trov
mediačného konania.3. Odvolanie žalobcu napáda výrok II. a výrok III. Rozsudku. Má za to, že v civilnom konaní došlo k vade
uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces“ ďalej v ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP „konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.“ k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP „súd I. inštancie
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam“anapokonkvadeuvedenej
v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP „rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.“ Žalovaný v postavení dlžníka uzavrel so Žalobcom v postavení veriteľa zmluvu o úvere

č. 203401168 zo dňa 03.06.2013, na základe ktorej sa Žalobca zaviazal Žalovanému poskytnúť úver vo
výške 200,- Eur a Žalovaný sa zaviazal poskytnutú peňažnú sumu vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 196,- Eur (ďalej len „Zmluva“). Toho istého dňa uzatvoril Žalobca so Žalovaným dohodu o plnení
v splátkach na základe ktorej sa Žalovaný zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 12. pravidelných mesačných
splátkach vo výške 33,- Eur vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.06.2013 (ďalej len
„Dohoda“). Žalovaný uhradil Žalobcovi doposiaľ sumu vo výške 66,- Eur, nehradil splátky riadne a včas v

dôsledku čoho sa dostal do omeškania. Dlh zo Zmluvy sa stal splatným dňa 03.07.2013 v dôsledku čoho
Žalobca uplatnil svoje nároky zo Zmluvy pred Okresným súdom Galanta žalobou doručenou súdu dňa
14.03.2016. Okresný súd Galanta žalobu v časti uhradenia príslušenstva zamietol. Zákon č. 129/2010
Z. z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 (1). Nakoľko
nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez

poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na
prednej strane Dohody. V Dohode na prednej strane je uvedené nasledovné: „Spotrebiteľ sa zaväzuje
veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 396,- Eur v 12. pravidelných mesačných splátkach vo výške 33,-
Eur vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.06.2013.“ Termíny splátok sú teda
nasledovné - 25.06.2013, 25.07.2013, 25.08.2013, 25.09.2013, 25.10.2013, 25.11.2013, 25.12.2013,

25.01.2014, 25.02.2014, 25.03.2014, 25.04.2014 a 25.05.2014. Každá vyššie uvedená splátka bola
prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Na základe uvedeného nemožno
hovoriť o absencií i výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon č. 129/2010
Z. z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN,
ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov

nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Rovnako nemožno hovoriť o uvádzaní do
omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade ak si požiada o uplatnenie
splátkového kalendára a nedodrží splátku tak ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. Na základe
uvedeného máme za to, že súd nesprávne posúdil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za
bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom

o spotrebiteľských úveroch a teda všetky taxatívne náležitosti uvedené v zákone o spotrebiteľských
úveroch, ktorých absencia má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru sa
v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nenapĺňajú. Máme za to, že žalovaný si splnil všetky
obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,nariadenie”)

odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné
odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré
sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná
dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách

dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek
iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a
ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných
prostriedkov.Žalobcajetohonázoru,žeúrokniejeodplatoupriposkytnutípeňažnýchprostriedkov,aleje
odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku

ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím
peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a
úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných
prostriedkov. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie
zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je

podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že Žalobca je nebankovým subjektom,
ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide
o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia Zmluvy Žalovanému vyhovoval, keďže
nič voči jeho výške nenamietal, Zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky od Žalobcu prostredníctvomobchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníčky či na dané podmienky
Zmluvy pristúpi alebo nie. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v Zmluve dostatočne jasne
uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda Žalobca musel vedieť

posúdiť hodnotu protiplnenia a mal okamžite pri podpisovaní Zmluvy vedomosť, aká je cena úveru.
Žalovaný v prípade, že po podpise Zmluvy nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo
že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od Zmluvy bez
uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené
právo Žalovaný nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom Zmluvy a so všetkými

podmienkami poskytnutia úveru.
Pokiaľ ide o výšku príslušnej odplaty pri poskytnutí finančných prostriedkov a výšku úroku spojeného so
spotrebiteľským úverom / zmluvou o úvere, tie sú v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedené, výrazne
napísanéauvedenéprisumeposkytnutéhoúveru,tedaklientmuselvedieťposúdiťhodnotuprotiplnenia.
Pri podpisovaní zmluvy o úvere ste mali okamžite vedomosť o tom, aká je cena úveru. Slovenská
právna úprava v oblasti úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch

totiž výslovne spomína niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru,
poplatok za vedenie účtu, atď. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom sa napr. uvádzajú o. i. aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. K uvedenému je potrebné poukázať na
záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku

odvodzovať od výšky Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť
veriteľovi pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti a zaťažuje toho kto dohodnutú povinnosť porušil, t.
j. dlžníka, a to aj keď veriteľovi nevznikla žiadna škoda. Porušenie povinnosti spočíva v tom, že dlžník
nesplnil svoj dlh vôbec alebo riadne. Zmluvná pokuta je tradične zaraďovaná medzi zabezpečovacie
prostriedky a je charakteristická svojou zabezpečovacou funkciou (nie uhradzovacou). Zmluvná pokuta

vo výške 33,- Eur bola dojednaná písomne a jej výška bola dojednaná úmerne s výškou zabezpečenej
pohľadávky. Žalobca má za to, že zmluvná pokuta nie je poplatkom ani úrokom z poskytnutej zmluvy a
preto aj keď je zmluva súdom považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú, nemožno poprieť Žalobcov
nárok na úhradu zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje zabezpečovací prostriedok. Žalobca preukázal, že
Žalovaný porušil zmluvné podmienky a je dlhodobo v omeškaní s úhradou dlhu. Občiansky zákonník

síce súdu priznáva moderačné právo, ktorým možno zmierniť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu
nie však ju úplne zamietnuť. Aj s ohľadom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka považuje Žalobca
zmluvnú pokutu za primeranú a nespôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Zmluvná pokuta totiž predstavuje len 1/6 z výšky poskytnutého úveru. Žalovaný preto naďalej
trvá na uplatnenom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur a poukazuje na absenciu

odôvodnenia negatívneho výroku (ktorým bola zamietnutá žaloba v časti zmluvnej pokuty). Uvedeným
postupom - neodôvodnením rozhodnutia, došlo k porušeniu Žalobcovho práva na spravodlivý proces
a riadne odôvodenie rozhodnutia vo veci samej. Odvolateľ si vzhľadom na skutočnosti uvedené žiada
odvolací súd, aby v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP vydal
nasledovné:

U Z N E S E N I E - Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn.: 15C/113/2016-55 zo dňa
19.09.2017 zrušuje a vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Vyjadrenie nebolo podané.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je v napadnutej
- zamietnutej časti vecne správny.

6. Žalobca svojou žalobou doručenou súdu 14.3.2016 žiadal voči žalovanej zaplatiť žalobcovi mu
134,- Eur titulom nesplatenej istiny úveru, známy úrok vo výške 11,63 Eur, poplatok vo výške 117,70
Eur, poplatok za upomienky 10,-- Eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,-- Eur, úrok vo výške 39,15 %ročne zo sumy 134,- Eur od 2.8.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 134,-
Eur od 26.5.2014 do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške 138,81 Eur a nahradiť trovy
konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca žalovanej dňa 3.6.2013 na základe uzatvorenej Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere č. 203401168 zo dňa 3.6.2013 poskytol úver vo výške 200,- Eur, žalovaná
sa zaviazala vrátiť spolu s poskytnutým úverom aj odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov
vo výške 117,70 Eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 78,30 Eur, t.j. zaplatiť
celkovú čiastku 396,- Eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 117,70 Eur,
čo predstavovalo ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 98,00 %, ktorá sa vypočítala

v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len „VPPÚ“), a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie. Úrok
predstavoval 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 78,30 Eur. Žalovaná
sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 396,- Eur, ak nie je dohodnuté inak do 25.5.2014 na účet veriteľa
špecifikovaný vo VPPÚ alebo v hotovosti mandatárovi. Žalobca a žalovaná sa dohodli, že Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. 203401168 zo dňa 3.6.2013 sa mení tak, že žalovaná sa zaväzuje uhradiť

žalobcovi sumu 396,-- Eur v 12 splátkach vo výške 33,-- eur, vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci,
počnúc dňom 25.6.2013. Žalovaná z uvedenej čiastky uhradila 66,-- Eur.

7. V konaní bolo zistené, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 3.6.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 203401168, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200,- Eur. Žalovaná sa zaviazala

zaplatiť veriteľovi dlžnú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 117,70 Eur, tzv. odplatu a úrok
spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 78,30 Eur, t.j. celkovo zaplatiť 396,- Eur v 12 mesačných
splátkach po 33,- Eur vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 25.6.2013. RPMN bolo v
zmluve uvedené vo výške 98,00 % .

8. Na zmluvný vzťah sa vzťahuje právna úprava zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k 28.11.2012, (1) poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne, a v dojednaní musí byť určená

výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta má byť nástrojom na zabezpečenie
povinnosti dlžníka, ale nemôže byť neprimerane vysoká resp. zodpovedať skoro výške samotného
úveru, ktorý bol dlžníkovi skutočne poskytnutý

10. Zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti : neobsahuje ani v zmysle dohody o plnení
v splátkach presný rozpis a dátumy jednotlivých splátok s uvedením časti splátok, ktorá sa bude
započítavať na istinu a časti splátok, ktorá sa bude započítavať na úročenie poskytnutého úveru,
prípadnenapoplatkyspojenésposkytnutímúveruVzmysleust.§9ods.2písm.f),k),j)zák.č.129/2010
Z. z. ju súd považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Neboli predložené a tým preukázané náklady

mediačného konania vo výške 138,81 Eur.

11. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere: - výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkoms rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 pís. k/ (i/)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Predchádzajúca právna úprava- výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je upravená v § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (členenie splátok na splátky istiny, úrokov
a iných poplatkov, za účelom určenia aká suma sa z tejto splátky započítava na splácanie istiny, aká na
splácanie úrokov a aká na poplatky).

12. Text zákona je odlišný od textu Smernice (čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady
87/102/EHS), podľa ktorej zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice

vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ transponovanú určitým zákonom
vykladať eurokonformne, avšak tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny- eurokonformný výklad
zákona nemôže nahradiť výslovne znenie zákona, v opačnom prípade by šlo o výklad contra legem
(uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 z 28. februára 2018).

13. Zámerom zákonodarcu (vyjadrenom aj v úvodnej časti dôvodovej správy) síce bolo transponovať
Smernicu v celom rozsahu a nepochybne nebolo aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ bolo v rozpore s
článkom 10 ods. 2 Smernice (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017), avšak do „konfliktu“ sa zákon so
Smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany spotrebiteľa stanovením požiadavky rozčlenenia
splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ mal vedomosť v akej výške bude platiť istinu (v

akej časti splátky ju veriteľ započíta na zaplatenie istiny) a v akej výške na úroky a ostatné poplatky.

14. Až rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia proti Kláre
Bíróovej bolo konštatované, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok

10 ods. 2 Smernice.

15. Zámer zákonodarcu transponovať Smernicu v celom rozsahu bol teda naplnený, ale (zákonodarca)
tak urobil nad rozsah Smernice a až následne bol označeným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie konštatovaný rozpor, ktorý aktuálne (zákonodarca) zosúladil zákonom (z. č. 279/2017 Z. z., ktorým

sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby
č. 299/2017 Z. z.), ktorým došlo i k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z.
s účinnosťou od 1. mája 2018 (termín „splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa nahrádza slovami
„frekvenciou splátok“).

16. Z porovnania prvotnej vnútroštátnej právnej úpravy tejto náležitosti zmluvy zákonom č. 258/2001 Z.
z. so súčasnou právnou úpravou zákonom č. 129/2010 Z. z., vyplýva jej totožná formulácia (výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ktorou zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu
č. 568/2007 Z. z., ktorým sa zmenilo aj ustanovenie § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z., vyjadril (po

prvý krát) zámer zvýšiť informovanosť spotrebiteľa úpravou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
konkrétne tak, že spotrebiteľ musí byť informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako
dlho je povinný plniť si svoje povinnosti splácať istinu, úroky a iné poplatky, vyplývajúce mu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a preto nemožno preklenúť výkladom, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ len
spresňuje, čo splátka zahrňuje (porov. iný záver uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 bod 26, 25).

17. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá len taký výklad
ustanovenia § 4 ods. 2 pís. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone
slovami výška, počet a termíny splátok viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru,
teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež poplatkom, čo je dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane

spotrebiteľa (rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 128/2016 z 29. novembra 2016).

18. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z. z.) bol doplnený nový odsek 2 § 566 Občianskeho zákonníka.
Táto úprava určuje, v akom poradí treba započítať čiastočné plnenie. Pri čiastočnom plnení peňažnéhodlhu sa započíta najprv plnenie na istinu a až potom na úroky. Toto poradie môže zmeniť len dlžník
(nie veriteľ).

19. Spotrebiteľ ako dlžník by mal byť informovaný (mať vedomosť) požadovanou náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, aká časť splátky bude použitá na istinu, aká na úroky a ďalšie poplatky (príp.
pravidlá tejto zmeny), aby sa mohol rozhodnúť či zmluvu uzavrie a aby veriteľ svojvoľne nepriraďoval
plnenie spotrebiteľa i určoval aká časť sa použije na splácanie istiny, aká na splátky úrokov a poplatkov,
prípadne podľa úpravy obchodného práva (§ 330 ods. 2 Obchodného zákonníka).

20. Uvedené nie je spôsobilá nahradiť vyžiadaná amortizačná tabuľka (článok „Prečo rozsudok SD EÚ
vo veci C 42/2015 nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax“). Eurokonformným výkladom
by tak nebolo možné preklenúť nutnosť legislatívnej zmeny náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

21. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru

odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov
za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných
prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný
mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely
aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskehozákonníka.Zdôvodovvysvetlenýchauvedenýchdohoda,podľaktorejmáspotrebiteľpopri
úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie
úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné
zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových
vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ

takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a
rovnocenne (C-415/2011, AZIZ).Odvolací súd uvádza, že niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch
z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je
odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu
v neprospech slabšej zmluvnej strany. Naviac sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením

§ 3a n.vl.87/1995 Z. z. Odvolací súd sa preto stotožňuje s prvoinštančným súdom o neplatnosti
takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods.
2 v spojení s § 517 ods.2 OZ). Aj z doterajšej praxe odvolacieho súdu vyplýva, že žalobcovi je
potrebné priznať dohodnutý úrok (v prípade ak je primeraný) do zániku záväzkového vzťahu medzi
účastníkmiresp.dozosplatnenia(porovnajnapr.rozsudokKrajskéhosúduvPrešovez30.6.2015sp.zn.

6Co/190/2014, ale aj uznesenie Ústavného súdu IV. ÚS 476/2012-14) a následne len úrok z omeškania.
Odvolací súd síce pripúšťa, že v odvolacej praxi všetkých súdov sú aj odlišné stanoviská, ale je úlohou
práve NS SR zjednotiť rozhodovaciu činnosť v tejto otázke. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym
názorom vysloveným Ústavným súdom ČR v náleze sp. zn. I. ÚS 3512/2011 z 11. novembra 2013,
že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú

slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napríklad
rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ

urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nie je možné priznať právnu ochranu. Z
uvedeného vyplýva záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu
zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy
(listiny) samotnej.

22. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s ust. § 255 ods. 2 v spoj. s § 262 ods. CSP, t.j. podľa
úspešnosti v spore.

23. Z týchto dôvodov preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu I. inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny vo výroku potvrdil.

24. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná. Z dôvodu, že žalovaná ale preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky vsúvislosti s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).