Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 3C/104/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511206604
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2511206604.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobkyne: F. Ž., nar. XX.XX.XXXX,

bytom R. X, 040 01 A., zastúpenej: JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom Na hradbách 5, 085
01 Bardejov proti žalovanému: MERK REALITY, a.s., so sídlom Gorkého 8-12, 811 09 Bratislava, IČO:
35 787 198, zastúpenému: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova
1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 891, o zaplatenie sumy 2.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 333,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,25 % ročne zo sumy 333,33 eura od 04.12.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 66,66 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 25.05.2011 domáhala voči
žalovanému zaplatenia sumy 2.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
27.03.2011 do zaplatenia. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že počas kúpeľnej liečby u žalovaného
na neupravenom schodišti spadla a poranila si ľavý lakeť a ľavé zápästie s mnohými diagnózami

špecifikovanými v lekárskych správach. Keďže žalovaný zodpovedá za škodu na zdraví, žalobkyňa ho
oslovila s pokusom o mimosúdnu pokonávku, žalovaný na jej zákonné nároky nereagoval. Žalobkyňa
taktiež uviedla, že posudkom o bolestnom jej ošetrujúci lekár stanovil a ohodnotil bolesť na 45 bodov.
S predmetným úrazom mala aj iné nemalé výdavky, ktoré si uplatňuje v predmetnom konaní o náhradu
škody na zdraví, s tým, že ich bližšiu špecifikáciu bude podrobne špecifikovať na pojednávaní. V rámci
právnej kvalifikácie žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, z
ktorého vyplýva zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.

2. Na základe písomnej výzvy súdu na špecifikáciu žalovanej sumy bolo dňa 08.04.2013 doručené
podanie žalobkyne zo dňa 4.4.2013 (č.l. 16), v ktorom špecifikovala žalovanú sumu (istinu) vo výške
2.000,-€ tak, že suma 500,-€ predstavuje polovicu sumy, ktorú zaplatila za poukazy pre tri osoby
(svojho pre svoju sestru, jej manžela a žalobkyňu), dôvodiac tým, že po úraze sa jej sestra a švagor
museli venovať žalobkyni a nemohli využívať služby naplno; ďalšia suma 500,- € bola uplatnená titulom
bolestného a výdavkov za lieky a cestovného k lekárom a na ošetrenia a suma 1.000,- € titulom ušlého

zisku za prácu, ktorú mala od januára 2011 vykonávať ako fyzioterapeut pre T. L. H. Q. s odmenou 200,-
€ mesačne.3. Okresný súd Piešťany medzitýmnym rozsudkom pod č.k. 3C/104/2011 - 242 zo dňa 23.02.2016
rozhodol, že nárok žalobkyne na náhradu škody je čo do základu dôvodný. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalovaný. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením pod č.k. 9Co/169/2016-263

zo dňa 30.11.2016 tak, že napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu bolo uvedené, že
žalobkyňa sa v samotnej žalobe k podrobnostiam jej pádu nevyjadrila, k pádu sa vyjadrila v rámci
jej prvého výsluchu na pojednávaní dňa 25.03.2014 (č.l. 48), následne sa vyjadrila na pojednávaní
dňa 29.07.2014, s tým, že (podľa názoru odvolacieho súdu) žalobkyňa jednoznačne nezodpovedala

to, kde sa jej stal úraz. Z výpovede žalobkyne možno jednoznačne len usúdiť, že nešla po zelenom
koberci (ľavá strana schodiska z pohľadu spred hotela), teda nešla po tej strane schodiska, kde sa
mohla pridržať i zábradlia, tomuto (kobercu) sa však vyhla práve preto, že predchádzajúci deň tu
spadla jej sestra. Odvolací súd uviedol, že z fotografie schodiska predloženej žalobkyňou jednoznačne
vidno, že pri schádzaní zo schodov po tejto strane bolo možné schádzať po zelenom koberci, prípadne
sa pridržať i zábradlia, pri chôdzi stredom schodiska nebolo možné použiť žiadnu oporu a použiť

schodisko v jeho pravej časti bolo nekomfortné, pretože tu boli osadené pomôcky pre kočíky a kufre.
Ďalej bolo v uznesení odvolacieho súdu uvedené, že výpoveďou svedkyne P.. P. Š. bolo jednoznačne
potvrdené, že k pádu žalobkyne došlo na schodisku žalovaného, jej výpoveď nemožno označiť za
nedôveryhodnú len kvôli tomu, že s odstupom času sa jej niektoré pre ňu nepodstatné fakty môžu
zlievať či zahmlievať, svedkyňa jasne a nespochybniteľne opísala to, čo opísala aj žalobkyňa, a to pád

dolu schodmi, ktorými viackrát preletela. Svedkyňa potvrdila šmykľavosť schodov, nakoľko niekoľkokrát
denne po nich schádzala kvôli venčeniu psa. Odvolací súd poukázal ďalej na to, že žalobkyňa za príčinu
svojho pádu označila zľadovatelé schodisko, pričom svedok D.. P. L. sa vyjadril, že kamenné schodisko
je v prípade mrazov klzké ako každý kameň (pozn. schodisko tvorí kameň), a preto na toto schodisko dali
exteriérový koberec (umelá textília), ktorý zamestnanci hotela posýpajú. Podľa odvolacieho súdu preto

možno schodisko považovať v čase pádu za klzké a zľadovatené, čo žalovaný ani nepopieral. Odvolací
súd k obrane žalovaného, že k pádu žalobkyne nedošlo na schodisku hotela uviedol, že za prevádzkové
priestory hotela zodpovedá žalovaný a ich súčasťou je nepochybne aj sporné schodisko. Skutočnosť,
že v čase pádu žalobkyne sa na schodisku či v jeho blízkosti nepohybovalo viacero osôb, ktoré by
vedeli presne a podrobne opísať pád žalobkyne, nemožno pričítať výlučne na jej ťarchu. Žalovaný

neposkytol v konaní žiadny dôkaz preukazujúci, že žalobkyňa spadla mimo schodiska. Odvolací súd sa
stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval v napadnutom rozsudku zodpovednosť
žalovaného v zmysle § 420a OZ, s tým, že žalovaný ako prevádzkovateľ hotela je povinný si počínať
tak, aby schodisko, ktoré je jedinou prístupovou cestou do hotela, umožnilo jeho klientom bezpečný
transport do hotela i z hotela. Schodisko je súčasťou hotela, preto súvisí s jeho prevádzkovou činnosťou

zameranou na poskytovanie služieb hotela. Je nepochybné, že ide o zodpovednosť objektívnu, žalovaný
je povinný zabezpečiť schodnosť schodiska bez ohľadu na vonkajšie poveternostné vplyvy. Súčasne
odvolací súd s poukazom na ust. § 420a ods. 3 OZ uviedol, že žalovaný sa môže zbaviť zodpovednosti,
a to i čiastočne, ak ku škode dôjde aj vlastným konaním poškodeného (§ 441 OZ). Keďže žalobkyňa
bola povinná si počínať tak, aby predišla možnej škode, bolo jej povinnosťou počínať tak, aby ku škode

nedošlo. Bolo na nej, akú cestu dole zo schodov zvolila, kadiaľ išla, ako si teda všeobecne pri schádzaní
zo schodov počínala, či bola dostatočne opatrná a obozretná, alebo či sa správala primerane k danej
situácii.

4. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo

rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

5. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 12.11.2013 (č.l. 22) a špecifikácia žaloby zo dňa 4.4.2013
na pojednávaní dňa 3.12.2013 (č.l. 37). Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa

26.11.2013 (č.l. 27, resp. 64) namietal jej dôvodnosť, uplatnený nárok žiadal v celom rozsahu zamietnuť.
Svoju zodpovednosť za škodu odmietol s odôvodnením, že sa nedopustil porušenia žiadnej zákonnej
povinnosti. Zdôraznil, že ako prevádzkovateľ hotela, v ktorom sa ubytovávajú i starší ľudia, prípadne
ľudiasobmedzenýmipohybovýmischopnosťami,sijevedomýdôležitostijednoduchejabezproblémovej
schodnosti predmetných schodov (na ktorých malo dôjsť podľa tvrdení žalobkyne k pošmyknutiu),

ktoré sú prístupom k hotelu, a preto na bezpečnú schodnosť je z jeho strany kladený veľký dôraz v
ktoromkoľvek ročnom období. Odmietol tvrdenia žalobkyne o nedostatočnom udržiavaní schodnosti
schodiska a prístupových ciest k hotelu, tvrdiac, že tieto boli riadne zabezpečené, najmä zbavené ľadu,
snehu, námrazy a boli v úplnosti vhodné pre bežnú chôdzu. Namietal i dôvodnosť výšky žalovanej sumya výšky úrokov z omeškania, keď podľa jeho názoru nie je možné uplatniť si odo dňa vzniku úrazu, ale
až po uplatnení nároku, ktorý je predmetom tohto súdneho konania, čo žalobkyňou nebolo realizované.

6. Zástupca žalovaného na pojednávaní (č.l. 54) uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, má za
to, že nie je zodpovedný za škodu na zdraví žalobkyne, nakoľko neporušil žiadnu zákonnú povinnosť.
Argumentácia žalobkyne je podľa jeho názoru v rozpore so skutkovým stavom. Potvrdil, že žalovaný je
prevádzkovateľom O. X. v X.. Rovnako ako v písomnom vyjadrení k žalobe zdôraznil, že kladie vysoký
dôraz na udržiavanie predmetného schodiska, keďže toto je vstupom do hotela. Žalovaný namietal

neurčitosť špecifikácie výšky uplatneného nároku, dôvodnosť jednotlivých zložiek žalovanej sumy podľa
jeho názoru nebola preukázaná. V tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa, jej sestra a švagor v plnom
rozsahu využili ubytovacie a stravovacie služby poskytované žalovaným, pričom sestra žalobkyne spolu
s manželom mohli využívať ostatné služby hotela, nakoľko zdravotný stav žalobkyne nebol taký, ktorý
by si vyžadoval celodennú starostlivosť týchto osôb o ňu; žalobkyňa pritom mohla využívať služby hotela
zodpovedajúce jej zdravotnému stavu.

7. Zástupca žalobkyne v písomnom podaní zo dňa 13.6.2014 (č.l. 80, resp. 116) uviedol, že svedkom
pádu žalobkyne zo dňa 27.12.2010 (utrpela zranenie ľavej ruky na schodoch) bola P. Š.. Okrem iných
skutočností (uvedených samotnou žalobkyňou v rámci jej výsluchu) zástupca žalobkyne špecifikoval
a odôvodnil škodu, ktorá vznikla žalobkyni v dôsledku jej pádu na schodoch hotela dňa 27.12.2010,

pričom celkovú škodu vyčíslil v sume 2.818,71 € s dodatkom, že uplatňujú len sumu 2.000,-€ v zmysle
podanej žaloby. Uviedol, že žalobkyňa zaplatila za pobyt v zariadení žalovaného sumu 1.072,-€ (fa. č.
XXXXXXXXX), no v dôsledku zranenia žalobkyňa nemohla využiť predplatený pobyt v celom rozsahu,
pričom aj jej spoločníci museli veľkú časť pobytu venovať pomoci žalobkyne, a teda žalobkyni vznikla
(skutočná) škoda v podobe nemožnosti vyčerpať predplatenú dobu pobytu od 28.12.2010 do 02.01.2011

vo výške 1.072,-€. Súčasne si uplatňuje bolestné vo výške 670,05 €, t.j. za 45 bodov pri hodnote 1 bodu
v roku 2010 vo výške 14,89 €. Žalobkyňa taktiež vynaložila náklady v podobe úhrad za predpísané lieky
vo výške 66,66 € (dňa 7.1.2011 v sume 14,42 €, 7.2.2011 v sume 2,91 €, 10.2.2011 v sume 4,24 €,
21.3.2011 v sume 27,76 €, 25.3.2011 v sume 17,33 €) a 10,-€ uhradila za USG dňa 1.4.2014, teda
spolu 76,66 € ako účelné náklady spojené s liečením. Náhradu straty na zárobku vo výške 1.000,-€ si

žalobkyňa uplatňuje z toho dôvodu, že pred nástupom na pobyt mala dohodnutú prácu u p. H. Q. za
odmenu vo výške 200,-€ mesačne, pričom dohodnutú prácu nemohla vykonávať počas doby trvania
liečby, t.j. 5 mesiacov (od plánovaného nástupu do zamestnania dňa 2.1.2011 do skončenia liečby). Z
dôvodu poškodenia zdravia nemohla žalobkyňa počas liečenia nastúpiť do zamestnania, v dôsledku
čoho jej vznikla škoda v podobe straty na zárobku. Škoda žalobkyne predstavuje prinajmenšom suma

2.818,71 €, z ktorej si žalobkyňa uplatňuje len 2.000,-€ v zmysle podanej žaloby.

8. Zástupca žalovaného na pojednávaní (č.l. 104) vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k sume 572,-
eur týkajúcej sa zaplatenej sumy za pobyt, k sume 170,05 eura týkajúcej sa bolestného a k sume 76,66
euratýkajúcejsaúhradynákladovspojenýchsliečením,dôvodiactým,žeuplynuladvojročnápremlčacia

doba odvtedy, čo sa žalobkyňa dozvedela o škode, ako aj o tom, kto za túto škodu podľa nej zodpovedá.
Súčasne namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, ktorá skutočnosť má vyplývať z výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX, z ktorého je zrejmé, že vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej prišlo k pádu žalobkyne,
je spoločnosť C. Q. Q., Q..J..H.., pričom žalovaný je len nájomcom. Ďalej poukazujúc na potvrdenie
lekárky pracujúcej v predmetnom hoteli uviedol, že žalobkyňa si riadne vyčerpala všetky procedúry,

ktoré mala naplánované. V ďalšom poprel dôvodnosť nároku na bolestné, a to vzhľadom na skutočnosť,
že žalobkyňa sa nepodriadila pokynom lekárky poskytujúcej jej základnú starostlivosť bezprostredne
po páde, keď na upozornenie, aby končatinou nehýbala, sa snažila dať priložený ľadový obklad z
končatiny dole (pozn. súdu - dekurz pacienta). Napokon v správe z tohto ošetrenia sa konštatuje, že
sama žalobkyňa uznala, že nemala vhodnú obuv (s podpätkom a s hladkou podošvou). Podľa názoru

žalovaného žalobkyňa zapríčinila pád sama tým, že nešla po schodoch po strane, na ktorej sa nachádzal
koberec a zábradlie, no išla po opačnej strane, ktorý je určený pre batožinu a kočíky.

9. Zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení označenom ako právny rozbor veci zo dňa 23.09.2014
(č.l. 163) uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zotrváva na svojom právnom názore, že

žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala rozhodujúce okolnosti, a síce, že miestom
pádu bolo schodisko O. X., že príčinou pádu bolo porušenie povinnosti žalovaného udržiavať schodisko
schodné, že jej v dôsledku pádu vznikla škoda (v žalovanej výške) a napokon, že existuje príčinná
súvislosťmedziporušenímprávnejpovinnostiavznikomškody.Poukázalpritomnarozpornosťvýpovedísamotnej žalobkyne, ako aj na výpoveď svedkyne P.. P. Š., ktorá podľa žalovaného nepotvrdila žiadnu
zo žalobkyňou tvrdených skutočností. Pokiaľ ide tvrdené porušenie povinnosti žalovaného udržiavať
schodisko schodné, uviedol, že vykonaným dokazovaním (fotografia predložená žalobkyňou, výpoveď

svedka D.. P. L.) bolo preukázané, že žalovaný schodisko špeciálne uspôsobil na zimné obdobie
nainštalovaním exteriérového koberca, ktorý plní protišmykovú funkciu. Poukazoval na rozporné
vyjadrenia žalobkyne čo do miesta pádu, keď na pojednávaní dňa 25.3.2014 žalobkyňa uviedla
podľa zástupcu žalovaného ľavú časť schodiska, neskôr na pojednávaní dňa 29.7.2014 žalobkyňa
uviedla podľa zástupcu žalovaného strednú časť predmetného schodiska. Podľa neho svedkyňa P. Š.

nepotvrdila žiadnu zo skutočností tvrdených žalobkyňou, keď podľa svedkyne bola osoba v čase pádu už
zranená, k pádu došlo v ranných hodinách a miestom pádu mala byť pravá strana schodiska. Žalovaný
mal za to, že žalobkyňa nesie zodpovednosť za pád sama, keď nevyužila časť schodiska prispôsobenú
zimnému obdobiu, v danom čase nemala vhodnú obuv a napokon nevenovala dostatočnú pozornosť
realizovanej činnosti. Na základe uvedeného, s poukazom na § 441 Občianskeho zákonníka uzavrel, že
žalobkyňa zanedbaním bežného stupňa opatrnosti zavinila vznik škody, a preto ju musí znášať výlučne

sama. Dodal, že trvá na tom, že uplatnený nárok je premlčaný v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Uzavrel, že žalovaný nielenže nezodpovedá za škodu v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok, avšak jeho zodpovednosť nevyplýva ani z
§ 420a Občianskeho zákonníka, upravujúceho objektívnu zodpovednosť subjektu vykonávajúceho
prevádzkovú činnosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, keďže podľa jeho názoru žalovaný

prevádzkou O. X. nevykonáva prevádzkovú činnosť v pravom zmysle tohto zákonného ustanovenia.
Bez bližšieho zdôvodnenia opätovne namietol i nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Námietku
premlčania a nepreukázanie miesta pádu žalobkyne s odkazom na rozpory v jej výpovedi, neexistenciu
očitých svedkov a nepotvrdením tvrdených skutočností výpoveďou žalobkyňou navrhnutej svedkyne
žalovaný bližšie špecifikoval i v písomnom podaní zo dňa 02.12.2015 (č.l. 204) a zo dňa 18.2.2016 (č.l.

229). Zástupca žalovaného tvrdil v rámci jeho obrany, že svedkyňa P. Š. nemohla byť priamym svedkom
pádu žalobkyne, nakoľko vo svojej výpovedi uviedla, že potom ako prišla k žalobkyni sa tejto spýtala,
či spadla. K tomuto žalobkyňa reagovala, že svedkyňa sa jej spýtala, či spadla na schodoch. V tejto
súvislosti súd poukazuje na tú časť výpovede svedkyne, v ktorom sa svedkyňa jednoznačne vyjadrila
k spôsobu pádu žalobkyne (pozn. súdu - z toho možno jednoznačne usúdiť, že bola priamym svedkom

pádu žalobkyne) ako i k tomu, že žalobkyňa je osobou, v súvislosti s ktorou vypovedala na Okresnom
súde Piešťany.

10. V písomnom podaní zo dňa 29.9.2014 (č.l. 171) a zo dňa 07.12.2015 (č.l. 209) sa zástupca
žalobkyne vyjadril k podaniu žalovaného zo dňa 23.9.2014, nesúhlasil s neunesením dôkazného

bremena žalobkyňou ani s premlčaním - žaloba bola podaná včas a špecifikácia nárokov bola vykonaná
v premlčacej dobe.

11. V písomnom podaní zo dňa 4.8.2017 (č.l. 298) žalovaný poukázal na svoje predošlé vyjadrenia k
veci, na ktorých zotrval. Poukázal na rozdielne informácie žalobkyne ohľadom miesta pádu a ako k

nemu malo dôjsť, z čoho vyplýva záver, že existuje dôvod domnievať sa, že žalobkyňa (pozn. súdu -
nesprávne uvedené žalovaná) vôbec nespadla na predmetnom schodisku. Podľa žalovaného žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k zodpovedaniu primárnej otázky, kde a ako k pádu došlo.
Žalovaný vzniku škôd predchádzal uložením protišmykového koberca na predmetné schodisko, ktorý
však žalovaná nevyužila. Táto časť použitého schodiska nebola vybavená ani zábradlím. Žalobkyňa sa

slobodne na základe svojho uváženia rozhodla, že pôjde po časti schodiska, ktorá nebola vybavená
protišmykovým kobercom ani zábradlím. Za situácie údajného klzkého schodiska je neobvyklé nevyužiť
časť, ktorá je vybavená zábradlím, ktoré umožní využitie rúk na zabezpečenie dodatočnej opory. Ak
žalovaná využila zábradlie, k pádu pošmyknutím by nedošlo, čomu by zabránilo držanie sa zábradlia.
V tejto súvislosti je právne významné posúdenie zavinenia poškodenej v súvislosti s ust. § 415 a §

441 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného vo veci nie je daná zodpovednosť žalovaného, keďže
žalobkyni bola škoda spôsobená výlučne jej vlastným konaním.

12. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 8.12.2015 (č.l. 215) uviedol, že žalovaná absolvovala celý
pobyt. Vo vzťahu k uplatnenému ušlému zisku uviedol, že tvrdenia žalobkyne sú v tomto smere rozporné,

keď najprv sa vyjadrila, že mala pracovať ako fyzioterapeut a neskôr sa vyjadrila, že jej činnosť mala
spočívať vo vybavovaní formalít na otvorenie prevádzky. Čo sa týka bodového ohodnotenia bolestného
v počte 45 bodov, toto nespochybňoval, nerozporoval ani uplatnenú sumu v časti nákladov spojených
s liečením vo výške 76,66 €.13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchmi svedkov, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi: lekárskymi správami, lekárskym posudkom o bolestnom, fotografiami, čestným prehlásením,

faktúrou za pobyt, dekurzom pacienta, liečebným preukazom, výpisom z obchodného registra,
prehlásením, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

14. Z lekárskej správy o vyšetrení žalobkyne zo dňa 27.12.2010 o 15:08 hod. (č.l. 3+32) ortopédom F..
X. H., príjmová ortopedická ambulancia F.. Ľ.K. X., N. XX, X., bolo zistené, že žalobkyňa pri vyšetrení

ošetrujúcemu lekárovi uviedla, že spadla a pri páde si narazila ľavý lakeť. Vyšetrením ošetrujúci lekár
zistil opuch, palpačnú citlivosť, algické rotácie v oblasti hlavičky vretennej kosti a v priebehu diafýzy
vretennej kosti. Z lekárskej správy zo dňa 25.3.2011 a zo dňa 26.4.2011 (kontrolné vyšetrenia žalobkyne,
obe na č.l. 3) okrem iného vyplýva, že žalobkyňa postúpila liečebný proces, pričom v správe bolo
uvedené, že dňa 27.12. spadla v kúpeľoch v X. na schodoch. Zo správy ošetrujúceho lekára F..
F. A. (č.l. 33), ktorá tvorí súčasť hlásenia poistnej udalosti podpísaného žalobkyňou dňa 2.3.2011,

vyplýva, že žalobkyni bola stanovená diagnóza S 50.1 S 60.2 s prejavmi opuchu, palpačnej bolestivosti,
obmedzením pohyblivosti ľavého lakťa a zápästia, s hematómom na ľavom lakti a predlaktí, bolestivosť
tlaku na hlavičku rádia a bola jej odporúčaná liečba ortézou a rehabilitáciami; v dôsledku pretrvávajúcej
bolestivosti a opuchu došlo k predĺženiu liečby, pričom čas nevyhnutného liečenia predstavoval obdobie
od27.12.2010do02.03.2011.ZlekárskejsprávyovyšetrenížalobkynenaklinikeúrazovejchirurgieR.Z.

E.. X. A. zo dňa 07.01.2011 (č.l. 35) súd zistil, že žalobkyňa pri vyšetrení ako príčinu vzniku zdravotných
ťažkostí uviedla pád v O. X. V. X., pri ktorom si poranila ľavý lakeť a ľavé zápästie. Aj z neskorších
lekárskych správ o vyšetrení žalobkyne (u lekára špecialistu pre liečebnú rehabilitáciu, u cievneho
chirurga a u neurologičky), datovaných ku dňu 27.12.2010, 04.02.2011, 21.03.2011, 25.03.2011 a
26.04.2011, vyplýva, že žalobkyňa za príčinu pretrvávajúcich zdravotných problémov (tŕpnutie ľavej

hornej končatiny) označila pád na ľavý lakeť počas kúpeľnej liečby v X..

15. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 02.03.2011 (č.l.
3, resp. 86, 121), vypracovanom F.. F. A., úrazovým chirurgom, mal súd preukázané, že v zmysle
zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení

neskorších predpisov bolo bolestné za poškodenie na zdraví žalobkyne (v dôsledku pádu v O. X. X. dňa
27.12.2010) ohodnotené na 45 bodov, a to po 15 bodov za pohmoždenie predlaktia vľavo (položka 113
b), pohmoždenie zápästia vľavo (položka 113 c) a pohmoždenie lakťa vľavo (položka 113 c).

16. Z potvrdenia H. Q. zo dňa 8.12.2013 (č.l. 41) vyplýva, že žalobkyňa mala po ústnom dohovore v

roku 2010, pracovať na dohodu v jej firme s odmenou od 200,-eur mesačne, no nakoľko koncom roku
2010 utrpela vážny úraz s neurčitou dobou liečenia, k naplneniu ich dohody neprišlo. Obdobný (takmer
totožný) obsah obsahovalo potvrdenie H. Q. zo dňa 8.12.2013 (č.l. 114 spisu).

17. Vo výpise z účtu žalobkyne zo zdravotnej poisťovne L. zo dňa 4.12.2013 (č.l. 122) vyplývajú okrem

iného i úhrady vo výške 66,66 € (dňa 7.1.2011 v sume 14,42 €, 7.2.2011 v sume 2,91 €, 10.2.2011 v
sume 4,24 €, 21.3.2011 v sume 27,76 €, 25.3.2011 v sume 17,33 €). Z príjmového pokladničného bloku
zo dňa 1.4.2014 (č.l. 124) vyplýva úhrada sumy 10,-€ ako doplatok za USG vyšetrenie.

18. V písomnom čestnom prehlásení F. X. ako sestry žalobkyne a F. X. ako švagra žalobkyne (č.l.

78, resp. 115,118) vyplýva, že títo potvrdili, že v dobe od 26.12.2010 do 02.01.2011 mali spolu so
žalobkyňou zabezpečený pobyt v hoteli X. V. X., ktorý zahŕňal absolvovanie rôznych zdravotníckych
procedúr, silvestrovskú večeru so zábavou a privítaním nového roka. Potvrdili, že sestra žalobkyne F.
X. sa pošmykla na schodoch hneď v prvý deň pobytu, a preto hneď upozornili recepciu hotela, kde im
bolo oznámené, že túto skutočnosť vyriešia. Na druhý deň mali ísť spolu so žalobkyňou na prechádzku,

avšak po príchode na recepciu sa dozvedeli, že žalobkyňa spadla a má narazenú pravú ruku. Sestra
žalobkyne strávila so žalobkyňou celú noc a ďalšie dni, pretože žalobkyňa pre silné bolesti nezvládala
sama zabezpečovať svoje základné potreby; v dôsledku uvedenej udalosti tak bol pobyt pre všetkých
stresový. Potvrdené boli aj vyjadrenia žalovanej o tom, že na predmetných schodoch sa pošmykli i iní
hostia, ako aj ponuka riaditeľa hotela kompenzovať žalobkyni udalosť sumou 100,- eur.

19. Fotografie predložené žalobkyňou (č.l. 45, resp. 95-100 a 127-132) zobrazujú stav schodiska
vedúceho do O. X., pričom v nich je vidno z pohľadu spred hotela v ľavej časti schodiska zelený koberec
s pozostatkami snehu, stredná časť schodiska je bez viditeľnej vrstvy snehu a v pravej časti z pohľaduspred hotela je vidieť vrstva snehu ako i technické riešenie pre kočíky, kufre, atď. Na fotografiách je
taktiež zobrazená časť končatiny a na jednej fotografii je zobrazená tvár žalobkyne. Na fotografii (č.l.
127) žalobkyňa vyznačila tú časť schodiska, ktorú použila dňa 27.12.2010 pri schádzaní, túto znázornila

šípkou, kruhom znázornila miesto pošmyknutia a hviezdičkou miesto jej dopadu. Fotografiou (č.l. 303)
preukazovala žalobkyňa použitú obuv v čase jej pádu.

20. Z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 22.10.2010 spoločnosti T. vyplýva, že je vystavená na meno
žalobkyne, na sumu 1.072,-€, s tým, že obsahovala nasledovné údaje: termín: 26.12.2010 - 02.01.2011,

destinácia: X.Ť., hotel: kúpeľný O. X., pobyt: silvestrovský pobyt, dátum platby (splatnosti): 15.11.2010,
stravovanie: polpenzia, typ izby: komfort, jednolôžková 1x, dvojlôžková 1x, počet nocí:7, počet hostí:
3 (1+2).

21. V dekurze pacienta (žalobkyne) zo dňa 27.12.2010 o 14:45 hod. (č.l. 101), ktorý bol súdu
predloženým stranou žalovaného sa uvádza, že okolo 14.30 hod. volali z recepcie hotela, že ich klientka

- žalobkyňa sa pošmykla na schodoch, pričom si udrela ľavú hornú končatinu a bradu, nakúsla si peru.
Žalobkyni bol ihneď priložený sáčok s ľadom. Napriek upozorneniam, aby rukou nehýbala, klientka bola
ľahko hysterická a snažila si dať obklad z ľadu dolu. X.. A. odviezol žalobkyňu na vyšetrenie. Na cestu
do NsP odmietla ľad, napriek poučeniu. V dekutze je uvedené, že klientka uznávala, že nemala vhodnú
obuv (na podpätku a s hladkou podošvou), no napriek uvedenému vinila hotel že nemal zabezpečené

schody proti namŕzaniu.

22. Z liečebného preukazu vystaveného na meno žalobkyne F.. V. V. na obdobie od 26.12.2010 do
02.01.2011 (č.l. 135) a sumáru absolvovaných procedúr (č.l. 136) vyplýva, že žalobkyňa absolvovala
procedúry odo dňa 29.12.2010 do 2.1.2011 v takom počte ako boli uvedené v liečebnom preukaze.

23. Z výpisu z obchodného registra žalovaného (č.l. 143) mal súd preukázané, že žalovaný je obchodnou
spoločnosťou s predmetom činnosti (okrem iného) ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s
prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach, prevádzkovanie zariadení slúžiacich na
regeneráciu a rekondíciu, a to od 01.11.2007.

24. Výsluchom žalobkyne (č.l. 46) bolo zistené, že si objednala pobyt pre 3 osoby v O. X. V. X. a to
pre ňu, jej nevlastnú sestru a jej manžela. Pobyt bol v období od 26.12.2010 do 2.1.2011, pričom hneď
prvý deň ako prišli, sa jej sestra pošmykla a spadla na umelom trávniku (koberci), ktorý sa nachádzal
na ľavej strane schodišťa smerujúceho do O. X., nakoľko bol zľadovatený, no nič sa jej nestalo. Na

druhý deň, t.j. 27.12.2010 asi o 13.30 hod. sa žalobkyňa vybrala von na prechádzku, no keďže vedela,
že sa jej sestra predchádzajúci deň pošmykla na koberci pred vstupom do hotela, z tohto dôvodu po
tomto koberci na schodoch nešla, išla po druhej strane schodišťa, kde sa tento koberec nenachádzal.
Na tomto schodišti sa nachádzal sneh, čo je vidieť aj na fotografii doloženej do spisu. Hneď ako vstúpila
na druhý stupienok zhora, tak sa pošmykla, nakoľko to bolo zľadovatené a ona to nevidela, nakoľko ľad

sa nachádzal medzi prvým a druhým schodom tak, že to z jej pohľadu chôdze nebolo vidno. Po tomto
pošmyknutípadalaasi6schodovsmeromdolu,pričomsazastavilanaprvejplošine,tzv.medziposchodí.
Žalobkyňa uviedla, že sa šmykla tak, že padala rukami a hlavou dopredu a zrejme dopadla na ľavý
lakeť a zápästie, resp. na ľavú hornú končatinu, čo usudzovala z charakteru jej zranenia. Žalobkyňa
vylúčila takú možnosť pádu, že by padala na zadnú časť tela. Svedkom pádu bola podľa žalobkyne

žena (hotelový hosť), ktorá jej následne pomáhala s návratom späť do hotela na recepciu, nakoľko jej
po páde na schodišti prišlo zle, točila sa jej hlava. Touto svedkyňou bola pani P. Š.. Ako žalobkyňa
po páde prišla na recepciu, tak recepčnej povedala, čo sa stalo, že spadla na schodoch, na čo sa jej
ona spýtala, či potrebuje lekársku pomoc, načo žalobkyňa uviedla, že chce ísť k lekárovi. Následne
recepčná zavolala zamestnanca hotela, ktorý žalobkyňu autom odviezol na lekársku pohotovosť v X..

So zranenou rukou sa liečila 5 mesiacov. Žalobkyňa uviedla, že o problémoch na schodoch upozornila
recepčnú na hoteli dňa 26.12.2010 a súčasne uviedla, že samotný zamestnanec hotela, ktorý ju viezol
na pohotovosť, uviedol, že nie je prvá, ktorá spadla na týchto schodoch. Žalobkyňa taktiež uviedla, že asi
2 dni po páde sa v hoteli stretla s riaditeľom hotela, ktorý jej za tento pád ponúkol kompenzáciu 100,- eur.
Žalobkyňa ďalej uviedla (č.l. 148), že absolvovala celý pobyt v O. X. od 26.12.2010 do 2.1.2011, avšak

po páde jej musela s obliekaním, jedením a hygienou pomáhať jej nevlastná sestra, ktorá bola taktiež
na pobyte. Žalobkyňa nenamietala, že absolvovala procedúry uvedené v listine predloženej žalovaným.
Žalobkyňa sa vyjadrila k dekurzu pacienta, resp. k nevhodnej obuvi tak, že nevie, čo sa myslelo tým
nevhodná obuv, nakoľko mala čižmy s malým opätkom s gumovou podrážkou, nepredpokladala, že sašmykne na schodoch. Nevedela sa vyjadriť, či si dávala ľadový obklad dole alebo nie, no nevylúčila,
že sa po páde mohla neadekvátne správať, avšak s termínom hysterická nesúhlasila. K svedeckej
výpovedi P. Š. uviedla, že nie je pravda, že by mala nejaký obväz na ruke, nakoľko keď prišla do

hotela, kde absolvovali prehliadku, doktorka ju prehliadla, nemala žiadny problém. Čo sa týka potvrdenia
zo dňa 8.12.2013 uviedla, že mala s pani Q. spolupracovať, jej úlohou ako asistentky bolo zriadiť,
resp. vybavovať rehabilitáciu pacientov, neskôr mala pracovať u nej ako fyzioterapeutka (č.l. 175). Na
otázku súdu (č.l. 214) sa žalobkyňa nevyjadrila, aké konkrétne (zaplatené) služby nemohla počas pobytu
absolvovať. Na pojednávaní dňa 6.4.2017 žalobkyňa uviedla (a súčasne na fotografii na č.l. 127 aj

graficky znázornila), že použila strednú časť schodiska, lebo tá vyzerala najčistejšia, nepredpokladala
(napriek jej skúsenosti z predchádzajúceho dňa, kedy sa pošmykla na schodoch jej nevlastná sestra),
že tam bude ľad, po schodoch išla sama. Žalobkyňa uviedla, že na zelenom koberci videla kryštáliky
ľadu, preto sa rozhodla ísť inou časťou schodiska. Obuté mala snehule, nesúhlasí s obsahom dekurzu
čo sa týka nevhodnej obuvi, tento dekurz vyhotovovali zamestnanci žalovaného. Čo sa týka spolupráce
s pani Q., žalobkyňa uviedla, že mala byť u nej zamestnaná formou pracovnej zmluvy, t.j. vo vzťahu

zamestnávateľ (pani Q.) a zamestnanec (žalobkyňa), bola by asistentkou pani Q., pomáhala by jej so
živnosťou, zisťovali by pritom záujem o fyzioterapiu, v prípade záujmu by si žalobkyňa potom otvorila
živnosť na fyzioterapiu. Do toho času by jej pani Q. dala nejakú odmenu s príjmovým dokladom. Čo
sa týka úroku z omeškania, t.j. prečo tento požaduje od 27.3.2011, k tomuto sa žalobkyňa nevedela
vyjadriť ani na pojednávaní dňa 30.09.2014 (č.l. 176) ani na pojednávaní dňa 10.08.2017 (č.l. 305).

Žalobkyňa sa opätovne nevedela vyjadriť (ako na pojednávaní dňa 8.12.2015 - č.l. 214), aké procedúry
boli zahrnuté v cene 1.072,-€ a ktoré z nich nevyužila. Ďalej upresnila, že zo žalovanej sumy 500,-€
predstavujúcu bolestné a výdavky za lieky predstavuje časť vo výške 76,66 eura výdavky za lieky tak
ako ich špecifikoval jej zástupca podaním zo dňa 13.06.2014 a zvyšná časť zo sumy 500,-€ predstavuje
bolestné (pozn. súdu - 423,34 €). Čo sa týka ušlého zisku v sume 1.000,-€, tento si uplatnila za 5

mesiacov, nakoľko počas tejto doby bola práceneschopná. Opätovne žalobkyňa uviedla, že zelenú časť
schodiska (koberec) nepoužila z toho dôvodu, že sa predchádzajúci deň na tom šmykla jej sestra, ktorej
sa nič nestalo, toho dňa 27.12.2010 na zelenom koberci videla kryštáliky ľadu, a preto použila inú časť
schodiska, na ktorom nebolo vidno žiadny sneh ani ľad.

25. Z výsluchu svedkyne P.. P. Š. (č.l. 105, t.j. v čase neprítomnosti žalobkyne na predmetnom
pojednávaní) bolo zistené, že v predmetnom hoteli bola ubytovaná viackrát v rokoch 2010, 2011.
Potvrdila, že v ňom bola ubytovaná na vianočný a novoročný pobyt v období od 24.12.2010 do
02.01.2011, teda aj 27.12.2010. Uviedla, že každé ráno chodila venčiť psa a pri tomto venčení jedného
dňa, ktorého dátum si presne nepamätala, v ranných hodinách okolo 8.00 hod. bola svedkom pádu ženy

na schodoch hotela, ktorá viackrát „preletela“ cez schody, preto jej išla pomôcť a ako k nej pristúpila,
tak sa jej spýtala, či sa jej niečo nestalo, potom jej pomohla vstať a následne táto pani odišla do hotela
a ona zostala vonku. Svedkyňa uviedla, že v tom čase bola tuhá zima, podľa jej tvrdení schody boli
ako keby zľadovatené. Svedkyňa uviedla, že táto žena išla po zelenej časti schodiska (nevedela či to
bol materiál z PVC alebo iný). Svedkyňa popísala vzhľad schodiska tak, že pri pohľade z hotela na

pravej časti schodov pri zábradlí boli schody asi tak do 2/3 schodiska pokryté niečím zeleným (PVC
alebo iný materiál); na ľavej strane bolo taktiež zábradlie, avšak táto časť slúžila na batožiny. Toto
schodisko bolo jedinou možnosťou ako ísť do hotela a z hotela. Dodala, že v čase tejto udalosti schody
neboli ničím posypané, boli klzké. Taktiež uviedla, že táto žena padala spôsobom, akoby robila kotúľ,
t.j. padala smerom dopredu, nie na chrbát. Ako prišla po páde k žene, táto jej ukázala, že má na

ruke obväz, pričom nevedela svedkyňa uviesť, ktorá ruka to bola. Na dožiadanie tunajšieho súdu bola
Okresným súdom Bratislava V (sp. zn. 1Cd/2/2015) opätovne vypočutá svedkyňa P.. P. Š., ktorá za
prítomnosti žalobkyne jednoznačne potvrdila, že žalobkyňa je osobou, v súvislosti s ktorou vypovedala
na Okresnom súde Piešťany dňa 17.06.2014 o okolnostiach jej pádu zo dňa 27.12.2010 na schodoch O.
X. V. X.. Svedkyňa k svojej predošlej výpovedi dodala, že vychádzajúc zo svojich skúseností, akákoľvek

námraza, sneh, či dážď spôsobuje šmykľavosť schodov pred hotelom; ona sama zvykne chodiť opatrne,
po jednej strane schodov, a to po koberci, ktorý je lemovaný zábradlím. Tiež oznámila, že v predmetnom
hoteli bola ubytovaná aj v zime 2014, pričom aj v tomto období na schodoch spadlo niekoľko ľudí.
Reagujúc na otázku žalobkyne, ktorá bola zo strany žalovaného označená za sugestívnu, svedkyňa
svoju predchádzajúcu výpoveď pozmenila v tom smere, že nedokáže presne vymedziť čas incidentu,

bolo to pri venčení jej psa; uviedla však, že to bolo počas dňa, vonku nebola tma. Taktiež uviedla, že
ona zvykne schádzať z hotela po pravej strane schodiska.26. Z výsluchu svedka D.. P. L. (č.l. 149) bolo zistené, že tento je zamestnancom žalovaného, pracuje
ako technický námestník a obhospodaruje O. X. po technickej stránke. Svedok uviedol, že vie, čo je
predmetom tohto konania, žalobkyňa mala v ich hoteli úraz na schodisku pred niekoľkými rokmi, v

tomto čase bol v budove hotela, nebol však priamym svedkom pádu, len mu to z recepcie oznámili.
Po oznámení incidentu z recepcie sa išiel pozrieť na schodisko, pričom zistil, že koberec, ktorý bol na
schodišti, lemovanom zábradlím, bol v stave, že sa po ňom dalo chodiť. Priznal, že kamenné schodište
je v prípade mrazov klzké ako každý kameň, preto na toto schodište dali exteriérový koberec (umelinovú
textíliu s asi 0,5 - 0,75 cm vlasom). Uviedol, že schodisko je široké asi 4,5 až 5 m, zelený koberec má

šírku 1,2 m. Ľavá časť schodiska z pohľadu od hotela býva niekedy využívaná klientmi hotela na kufríky,
kočíky, v tejto ľavej časti sa nachádza široký pás (asi 70 cm). Svedok ďalej uviedol, že zelený koberec i v
situácii,keďsadonehodostanevoda,čisneh,ktorénamrznú,sinaďalejplnísvojuprotišmykovúfunkciu;
je tam vlasec, ktorý túto funkciu spĺňa i v prípade mrazov. Uvedený koberec sa neposypáva, tento sa
len zametá. Čo sa týka čistenia schodov počas zimnej údržby, toto má cez deň na starosti údržbár a
v noci nočný recepčný. Uviedol, že zamestnanci hotela schodisko posypávajú, a to dva razy denne,

podľa potreby. Pred tieto schody sa nedáva žiadna tabuľa (upozornenie) na možnosť pádu, keďže sa
vykonáva údržba týchto schodov. Pokiaľ ide o predmetný deň, potvrdil, že boli silné mrazy; tvrdil, že
schodisko bolo ráno po siedmej hodine posypané, no či bolo posypané aj v neskorších hodinách, uviesť
nevedel. Podľa svedka bol pád žalobkyne na schodoch ojedinelým prípadom, od roku 2007, čo v hoteli
pracuje, si na iný prípad nespomína. Svedok má vedomosť o tom, že sa o žalobkyňu starala hotelová

lekárka a potom ju viezli do nemocnice. Čo sa týka stavu schodiska, uviedol, že jeho stav bol taký, ako
je zachytený na fotografii na č.l. 127 spisu.

27. V záverečnej reči žalobkyňa uviedla, že je sklamaná z toho celého, znechutená, k právnym aspektom
sa nevyjadrila.

28. V záverečnej reči žalovaný uviedol, že je toho názoru, že nebol preukázaný pád žalobkyne na
schodisku O. X., žalobkyňa neustále menila miesto jej pádu, pád žalobkyne bol bez očitého svedka.
Opätovne vzniesol námietku premlčania, s tým, že v premlčacej dobe bolo uplatnené len bolestné
a nárok na hotové výdavky, po uplynutí premlčacej doby nárok na náhradu ušlej mzdy ako i nárok

na hodnotu voucherov. V konaní bolo preukázané, že dohodnuté služby (procedúry) boli skutočne aj
poskytnuté, pokiaľ sa jedná o náhradu mzdy, nebola preukázaná existencia dohody, vo vyjadreniach
žalobkyne boli rozpory v tom, aká práca mala byť vykonávaná. Ak došlo k pádu na schodisku hotela
(čo ale odmieta), bolo to zavinené v celom rozsahu samotnou žalobkyňou, ktorá použila časť schodiska
nevybavenú na využitie v zimných podmienkach, najmä nebola vybavená protišmykovým kobercom

a zábradlím, ktoré poskytovalo dodatočnú oporu, ak by k pošmyknutiu došlo. Poukázal pritom na
skutočnosť, že sestra žalobkyne, ktorá sa mala pošmyknúť na časti schodiska vybavenom zábradlím a
protišmykovým kobercom, neutrpela žiadnu škodu. nič sa jej nestalo.

29. Súd zamietol vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov H. Q., F. X. a F. X., nakoľko takéto

dokazovania považoval za nadbytočné, nehospodárne a neúčelne, a to s prihliadnutím na to, že v
spise sa nachádzajú písomné prehlásenia (potvrdenia) týchto osôb a je nepravdepodobné, že pri
ich výsluchom boli zistené iné skutočnosti než tie, ktoré sú obsahom ich písomných vyjadrení, preto
dokazovanie oboznámením sa s predmetnými listinnými dôkazmi súd považuje sa dostačujúce. Súd
zamietol vykonanie dokazovania aj výsluchom svedka - vtedajšieho riaditeľa hotela X., nakoľko tento

nebol priamym svedkom pádu žalobkyne, jeho výpoveď preto nie je pre rozhodnutie vo veci samej podľa
názoru súdu potrebná.

30. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo naplnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

31. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

32. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

33. Podľa § 420a odsek 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí
inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená:a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na

nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. Zodpovednosti za
škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená.

34. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

35. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

36. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

37. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

38. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 437/2004 Z.z.), tento zákon ustanovuje podmienky
priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

39. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

40. Podľa § 2 ods. 3 psím. a), b) zákona č. 437/2004 Z.z., na účely tohto zákona poškodenie na zdraví

je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví.
Poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví.

41. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí
byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

42. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo

sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

43. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny

rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

44. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2

opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

45. Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20. mája 2010 č.13134/2010-
OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na

rok 2010, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010
za jeden bod je 14,89 eura.46. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

47.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

48. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom

2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

49. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

50. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

51. Po právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Na základe

vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa v dňoch od 26.12.2010 do 2.1.2011
absolvovala (spolu s ďalšími 2 osobami, a to manželmi X.) pobyt v O. X. V. X., čo bolo preukázané
jednak výsluchom žalobkyne ako i viacerými listinnými dôkazmi (faktúra z č.l. 120, čestné prehlásenia
manželov X. na č.l. 78, liečebným preukazom žalobkyne - č.l. 135, dekurzom pacienta z č.l. 101)
a napokon táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi ani sporná. Ďalej bolo výpisom z obchodného

registra na žalovaného preukázané, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou s predmetom činnosti
(okrem iného) ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností
v týchto zariadeniach, prevádzkovanie zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu, a to od
01.11.2007. Nakoľko predmetom tohto konania sú nároky žalobkyne na zaplatenie sumy 2.000,-€ s
prísl. z titulu ublíženia na jej zdraví, ku ktorému dôjsť počas jej pobytu v O. X. V. X. dňa 27.12.2010,

bolo potrebné v prípade preukázania tvrdenia žalobkyne o jej páde na schodoch hotela zaoberať sa
otázkou zodpovednosti žalovaného. Súd právne posúdil zodpovednosť žalovaného za škodu žalobkyne
v zmysle ust. § 420a Občianskeho zákonníka. Zodpovedným subjektom podľa § 420a Občianskeho
zákonníka je spravidla podnikateľ (fyzická alebo právnická osoba), ktorý prevádzkovú činnosť vykonáva
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou

činnosťou predpokladá existenciu týchto podmienok: a) existencia udalosti vyvolanej prevádzkou
činnosťou, b) spôsobenie škody, c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Predpokladom zodpovednosti
podľa § 420a OZ nie je zavinenie osoby zodpovednej za škodu, pretože ide o objektívnu zodpovednosť
(zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie). Predpokladom zodpovednosti podľa § 420a ods. 1 OZ nie je
protiprávny úkon, ale určitá škodná udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody. Poškodený pri uplatňovaní

svojho nároku nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že k pádu žalobkyne došlo práve na schodoch hotela,
ktorý prevádzkuje, resp. prevádzkoval ku dňu 27.12.2010 (dátum pádu) žalovaný, čo žalovaným jednak
ani neurobil sporným, keď sám v písomnom vyjadrení jeho zástupcu ku skutkovým tvrdeniam žalobkyne
uviedol, že je prevádzkovateľom hotela, v ktorom sa ubytovávajú i starší ľudia (č.l. 64) a súčasne to

uviedol zástupca žalovaného i na pojednávaní 6.5.2014 (č.l. 54), keď potvrdil, že je prevádzkovateľom
hotela. Z ustanovenia § 420a odsek 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prevádzkovou činnosťou
sa rozumie cieľavedomá a organizovaná činnosť, ktorá spravidla súvisí s výkonom podnikateľskej
alebo obchodnej činnosti určitého subjektu, pričom predmet týchto činností je vymedzení v zriaďovacej
listine, v stanovách alebo v živnostenskom oprávnení. Z ustanovenia § 420a odsek 1 Občianskeho

zákonníka vyplýva, že za prevádzkovú činnosť sa považuje i činnosť, ktorá bezprostredne, objektívne
a fakticky predchádza, či nadväzuje na činnosť hlavnú. V danom prípade je jednoznačne zrejmé, že ku
škode žalobkyne došlo v súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného, čo potvrdzuje aj skutočnosť,
že v predmete činnosti žalovaného sú obsiahnuté ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach a
prevádzkovanie zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú

prevádzkovou činnosťou má objektívny charakter a existuje bez ohľadu na zavinenie. Zbaviť sa tejto
zodpovednosti je možné len v prípade, ak bola škoda spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá
nemala pôvod v prevádzke alebo bola spôsobená vlastným konaním poškodeného, pričom zbavenie
sa zodpovednosti musí preukazovať prevádzkovateľ, teda žalovaný. Zodpovednosť žalovaného (bezohľadu na vlastníctvo k nehnuteľnosti - hotela) za škodu vzniknutú žalobkyni je potrebné posudzovať
podľa ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka, pretože príčinou tejto škody bolo prevádzkovanie
ubytovacích služieb, ako i prevádzkovanie zariadení slúžiacich na regeneráciu, pričom k pádu žalobkyne

došlo práve na schodoch hotela, ktoré sú jediným prístupovým a odchodovým miestom k samotnému
hotelu žalovaného, teda ich použitie bezprostredne súvisí s prevádzkovou činnosťou žalovaného, bez
ich použitia by nebolo možné využitie služieb (prevádzkovanie činnosti) žalovaného. Prevádzka tohto
schodiska je podľa názoru súdu činnosť, ktorá bezprostredne, objektívne a fakticky predchádza, či
nadväzuje na činnosť hlavnú žalovaného. S takýmto právnym posúdením sa stotožnil aj odvolací

súd (bližšie pozri bod 3. odôvodnenia tohto rozsudku), s tým, že žalovaný ako prevádzkovateľ hotela
je povinný si počínať tak, aby schodisko, ktoré je jedinou prístupovou cestou do hotela, umožnilo
jeho klientom bezpečný transport do hotela i z hotela. Schodisko je súčasťou hotela, preto súvisí s
jeho prevádzkovou činnosťou zameranou na poskytovanie služieb hotela. Je nepochybné, že ide o
zodpovednosťobjektívnu,žalovanýjepovinnýzabezpečiťschodnosťschodiskabezohľadunavonkajšie
poveternostné vplyvy.

52. Čo sa týka preukázania pádu žalobkyne na schodoch hotela v prevádzke žalovaného, to bolo v
konaní preukázané jednak výsluchom žalobkyne, ďalej svedkom P. Š. a nepriamo i listinnými dôkazmi, a
to lekárskymi správami, v ktorých bola ako príčina vzniku zdravotných ťažkostí žalobkyne uvedená pád
v O. X. V. X.T. a súčasne charakter zranení žalobkyne nepriamo potvrdzuje pád žalobkyne spôsobom

ako ho žalobkyňa tvrdila v žalobe, resp. počas jej výsluchu. Argumentácia žalovaného spochybňujúca
výpovede jednak žalobkyne ako i svedkyne Š.T. je podľa názoru súdu účelová v snahe vyhnúť sa
zodpovednosti za škodu. Uvedenými dôkazmi (výsluch žalobkyne a svedkyne Š.) bolo preukázané, že
k pádu žalobkyne došlo na schodoch hotela v prevádzke žalovaného, poukazovanie na naznačené
rozdiely v mieste pádu sú podľa názoru súdu irelevantné, nakoľko podstatné je to, že k pádu došlo

na schodoch hotela. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú časť výpovede svedkyne Š., v ktorom sa
svedkyňa jednoznačne vyjadrila k spôsobu pádu žalobkyne ako i k tomu, že žalobkyňa je osobou, v
súvislosti s ktorou vypovedala na Okresnom súde Piešťany. Výsluchmi týchto osôb bolo preukázané,
že schodisko bol zľadovatené, klzké. Súčasne svedok D.. L. potvrdil stav schodiska tak ako to bolo
zachytené a predložené žalobkyňou na fotografii z č.l. 127. Ako bol v uznesení odvolacieho súdu (bod

3. odôvodnenia tohto rozsudku) uvedené, výpoveďou svedkyne P.. P. Š. bolo jednoznačne potvrdené,
že k pádu žalobkyne došlo na schodisku žalovaného, jej výpoveď nemožno označiť za nedôveryhodnú
len kvôli tomu, že s odstupom času sa jej niektoré pre ňu nepodstatné fakty môžu zlievať či zahmlievať,
svedkyňa jasne a nespochybniteľne opísala to, čo opísala aj žalobkyňa, a to pád dolu schodmi, ktorými
viackrát preletela. Svedkyňa potvrdila šmykľavosť schodov. Aj podľa odvolacieho súdu možno schodisko

považovať v čase pádu za klzké a zľadovatené, čo žalovaný ani nepopieral. Žalovaný nepredložil v
konaní žiadny dôkaz preukazujúci, že by žalobkyňa spadla mimo schodiska hotela tak ako to tvrdila.

53. Napriek tomu, že u žalovaného sa jedná o objektívnu zodpovednosť, s prihliadnutím na ust. §
441 OZ je súd v konaní o náhradu škody povinný z úradnej moci skúmať, či sú dané dôvody pre

obmedzenie zodpovednosti žalovaného v dôsledku spoluzavinenia poškodeného. Napokon i odvolací
súd konštatoval, že s poukazom na ust. § 420a ods. 3 OZ sa žalovaný môže zbaviť zodpovednosti,
a to i čiastočne, ak ku škode dôjde aj vlastným konaním poškodeného (§ 441 OZ). Keďže žalobkyňa
bola povinná si počínať tak, aby predišla možnej škode, bolo jej povinnosťou počínať tak, aby ku
škode nedošlo. Bolo na nej, akú cestu dole zo schodov zvolila, kadiaľ išla, ako si teda všeobecne

pri schádzaní zo schodov počínala, či bola dostatočne opatrná a obozretná, alebo či sa správala
primerane k danej situácii. Súd uvádza, že zavinením treba rozumieť to, či a do akej miery možno
osobe, ktorá spôsobila škodu, pričítať okolnosti, ktoré ku vzniku škody viedli (rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 23. augusta 2016, sp. zn. 23 Cdo 1053/2015). Súd s prihliadnutím na
okolnosti pádu žalobkyne zo zisteného skutkového stavu vykonanými dôkazmi dospel k záveru, že

v danom prípade sú dôvody pre čiastočné obmedzenie (zbavenie sa) zodpovednosti žalovaného, a
to v dôsledku spoluzavinenia žalobkyne ako poškodenej na vzniku škody (na jej zdraví). Súd má zo
to, že ku škode, ktorej náhradu si žalobkyňa čiastočne uplatnila v tomto konaní vo výške 2.000,-€ s
príslušenstvom došlo aj vlastním zavinením žalobkyne ako poškodenej. K tomuto záveru súd dospel
s prihliadnutím na to, že žalobkyňa napriek tomu, že mala vedomosť o možnom riziku pošmyknutia

na schodoch hotela (skúsenosť z predošlého dňa, kedy sa pošmykla na zelenom koberci jej sestra
avšak jej sa nič nestalo), ako i na to, že sama žalobkyňa uviedla, že na zelenom koberci uloženom
na schodisku videla kryštáliky ľadu, použila inú časť schodiska, a to strednú časť schodiska (graficky
zobrazené na č.l. 127), na ktorej sa nenachádzal protišmykový koberec ani (predovšetkým) žiadna opora(zábradlie), ktorá by bola spôsobilá zabrániť prípadnému pádu žalobkyne v prípade pošmyknutia (daná
možnosť pridržania sa tohto zábradlia). Úvaha žalobkyne v tom smere, že použila práve túto časť (bez
koberca a zábradlia) z dôvodu pošmyknutia jej sestry na zelenej časti schodiska ako i viditeľnosti ľadu

na tomto zelenom koberci, nebola primeraná daným podmienkam a okolnostiam, zo strany žalobkyne
nebola vyhodnotená správne a zodpovedne v tom smere, ako jej to ukladá ustanovenie § 415 OZ,
ukladajúce každému povinnosť (tzv. prevenčná povinnosť) počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví. Pokiaľ žalobkyňa mala vedomosť o námraze na zelenom koberci (videla kryštáliky ľadu),
musela si byť vedomá, že riziko námrazy je i na inej časti schodiska bez zeleného (protišmykového)

koberca.Orizikupošmyknutiamalavedomosťajzpredošléhodňa.Zadanejsituáciebolonamieste,aby
žalobkyňa v snahe predísť prípadnému vzniku škody na zdraví zvolila taký bezpečný spôsob na použitie
schodov,ktorýbyeliminovalpráverizikopošmyknutiasa.Totovšakpodľasúduprvejinštancienezbavuje
žalovaného jeho objektívnej zodpovednosti v celom rozsahu. Súd má za to, že škoda bola spôsobená
aj zavinením poškodenej, t.j. žalobkyne a jedná sa o spoluzavinenia žalobkyne a žalovaného, pričom
mieru spoluzavinenia súd určil u žalobkyne v rozsahu 1/3 a u žalovaného v rozsahu 2/3. Súd pri určovaní

miery spoluzavinenia (resp. spoluspôsobenia škody) prihliadol na to, že škoda na zdraví žalobkyne
nebola výsledkom len objektívnej zodpovednosti žalovaného, ale čiastočne i samotnou poškodenou.
Súd pričítal pri určovaní miery spoluzavinenia (spoluspôsobenia škody) u žalobkyne na jej škodu to, že
vedome (riskantne) použila tú časť schodiska, ktorá bola bez opory (zábradlia), na presun po schodoch
žalobkyňa nepoužila ani inú osobu ako možnú oporu, a teda tieto okolnosti vyvolali čiastočne vznik

škody. Žalobkyňa sa nesprávala primerane k danej situácii a jej znalostiam o šmykľavosti schodiska v
daný i predošlý deň. Medzi týmto spoluzavinením a škodou u žalobkyne je daná aj príčinná súvislosť.
Na porovnanie ohľadom určenia miery spoluzavinenia súd prihliadol rozhodovaciu prax, keď napr.
miera spoluzavinenia poškodeného za situácie, ak ku škode došlo v súvislosti s dopravnou nehodou
spôsobenou vodičom motorového vozidla, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, pričom osoba poškodeného

mala o tomto (vodič pov vplyvom alkoholu) vedomosť a napriek tomu sa rozhodla použiť (cestovať) ako
spolujazdec týmto vozidlom s takýmto vodičom pod vplyvom alkoholu, je určovaná v zásade v rozsahu
50 %. Súd taktiež prihliadol aj na rozhodnutie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co 139/1966, podľa ktorého
miera spoluzavinenia poškodenej na škode je v rozsahu 1/3, ak škoda vznikne tým, že poškodená sa
pošmyknenazasneženýchschodíkochautobusuprinastupovaní,lebonastupujelenšpičkoutopánkyna

schodíkautobusuaniecelýmchodidlom.Súdpretoustálilmieruspoluzavineniažalobkyneažalovaného
v rozsahu 1/3 ku 2/3. Otázka prípadnej (ne)vhodnosti použitej obuvi žalobkyňou v danom prípade
objektívnym dôkazom preukázaná, predložené dôkazy strán sporu boli dôkazmi produkovanými tou
ktorou procesnou stranou. Navyše podstatný v otázke miery spoluzavinenia bol podľa súdu v danom
prípade predovšetkým spôsob použitia schodiska žalobkyňou.

54. Čo sa týka samotného nároku žalobkyne uplatneného žalobou, súd sa taktiež zaoberal vznesenou
námietkou premlčania zo strany žalovaného, pričom túto posúdil ako nedôvodnú, nakoľko ku vzniku
škody došlo dňa 27.12.2010 a žaloba bola na súd podaná dňa 25.5.2011, t.j. v dvojročnej premlčacej
dobe (§ 106 OZ), pričom žalobkyňa si v žalobe uplatnila nárok na zaplatenia sumy 2.000,-€ s

príslušenstvom z titulu náhrady škody na zdraví pozostávajúce z bolestného ako i iných výdavkov,
ktoré len v jej podaní zo dňa 4.4.2013 (súdu doručenom 8.4.2013) špecifikovala, žalovaná suma
zostala nezmenená, rovnaké zostalo uplatňované právo (na náhradu škody na zdraví) ako i rozhodujúce
skutočnosti (k tomu pozri R 46/2000).

55. Po vyriešení otázky (spolu)zodpovednosti sa súd zaoberal už dôvodnosťou nároku uplatneného
žalobou vo výške istiny 2.000,-€, ktorá pozostávala zo sumy 500,-€ ako polovice sumy, ktorú zaplatila
žalobkyňa za poukazy pre tri osoby (zaplatená vo výške 1.072,-€), zo sumy 1.000,- € titulom ušlého
zisku a sumy 500,- € titulom bolestného a výdavkov za lieky a cestovného k lekárom, s tým, že z tejto
sumy 500,-€ časť vo výške 76,66 € tvorila hotové výdavky žalobkyne ako náklady spojené s liečením

(§ 449 ods. 1 OZ), pričom táto suma nebola medzi stranami sporu ani sporná (viď. vyjadrenie žalovanej
strany na pojednávaní dňa 8.12.2015) a časť vo výške 423,34 € (po vyjadrení - spresnení žalobkyne na
pojednávaní dňa 10.8.2017) tvorilo bolestné, vychádzajúc z bodového ohodnotenia v počte 45 bodov,
ktoré taktiež nebolo medzi stranami sporu sporné. Uvedená suma bolestného vo výške 423,34 € (500
€ - 76,66 €) nie je v rozpore s ust. § 5 ods. 2 a 4 zákona č. 437/2004 Z.z. v spojení s Opatrením MZ SR

z 20. mája 2010 č.13134/2010-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rok 2010, podľa ktorého výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010 za jeden bod bola 14,89 eura, čo by pri počte bodov 45
predstavovalo sumu 670,05 €. Nárok žalobkyne na bolestnom predstavoval sumu 423,34 €. Súd pretouvedenú časť žaloby vo výške 500,-€ (76,66 € + 423,34 €) považoval za dôvodnú, pričom pri zohľadnení
miery spoluzavinenia predstavuje výška zodpovedajúca 2/3 (miera spoluzavinenia žalovaného) sumu
333,33 eura. K zaplateniu takejto sumy (s prihliadnutím na mieru spoluzavinenia čo do sumy 500,-€ ako i

nedôvodnosť zvyšnej časti žaloby vo výške 1.500,- € odôvodnené nižšie) súd preto zaviazal žalovaného
výrokom I. tohto rozsudku a uložil mu povinnosť sumu 333,33 eura zaplatiť žalobkyni. Vo zvyšnej časti,
t.j. v sume 166,67 € (500 € - 333,33 €) z dôvodu spoluzavinenia žalobkyne žalobu ako nedôvodnú súd
zamietol (výrok II.).

56. Ako už bolo vyššie uvedené, súd nepovažoval za dôvodnú žalobu v časti uplatneného nároku vo
výške 1.500,-€ (1.000,-€ + 500,- €). Suma 500,-€ podľa žalobkyne predstavuje polovicu sumy, ktorú
zaplatila za poukazy pre tri osoby, dôvodiac tým, že po úraze sa jej sestra a švagor museli venovať
žalobkyni a nemohli využívať služby naplno. Žalobkyňa však ďalej uviedla (č.l. 148), že absolvovala
celý pobyt v O. X. od 26.12.2010 do 2.1.2011, avšak po páde jej musela s obliekaním, jedením a
hygienou pomáhať jej nevlastná sestra, ktorá bola taktiež na pobyte. Súd nárok na zaplatenie sumy 500,-

€ nepovažoval za dôvodný, nakoľko v konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by žalobkyňa
nevyužila niektorú zo zaplatených služieb uvedených v predmetnej faktúre na sumu 1.072,- €. Žalobkyňa
napokon nenamietala, že absolvovala procedúry uvedené v listine predloženej žalovaným (č.l. 135 a
136). Odôvodnenia nároku na zaplatenie sumy 500,-€ žalobkyňou je pre účely priznania náhrady škody
právne irelevantné a nedostatočné. Na otázku súdu sa žalobkyňa nevyjadrila, aké konkrétne (zaplatené)

služby nemohla počas pobytu absolvovať. Súd preto uvedený nárok nepovažoval za dôvodný a žalobu
v tejto časti 500,-€ zamietol (výrok II.). Suma 1.000,-€ bola žalobkyňou uplatnená (odôvodnená) titulom
ušlého zisku za prácu za obdobie 5 mesiacov roku 2011. Súd taktiež uvedený nárok nepovažoval
za dôvodný, a to z toho dôvodu, že samotné tvrdenia žalobkyne boli v tom smere, akú prácu, akou
formou, za akú (presnú) odmenu vykonávať rozporné. Žalobkyňa prvotne (v podaní zo dňa 4.4.2013

- č.l. 16) uvádzala, že od januára 2011 mala vykonávať prácu ako fyzioterapeut pre T. L. H. Q. s
odmenou 200,- € mesačne, neskôr v rámci jej výsluchu už uviedla, že mala s pani Q. spolupracovať,
jej úlohou ako asistentky bolo zriadiť, resp. vybavovať rehabilitáciu pacientov, neskôr mala pracovať u
nej ako fyzioterapeutka (č.l. 175). Žalobkyňa uviedla, že mala byť u nej zamestnaná formou pracovnej
zmluvy, t.j. vo vzťahu zamestnávateľ (pani Q.) a zamestnanec (žalobkyňa), bola by asistentkou pani

Q., pomáhala by jej so živnosťou, zisťovali by pritom záujem o fyzioterapiu, v prípade záujmu by si
žalobkyňa potom otvorila živnosť na fyzioterapiu. Do toho času by jej pani Q. dala nejakú odmenu s
príjmovým dokladom. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ak by tomu bola tak, že žalobkyňa by
bola v pracovnoprávnom vzťahu s pani Q., uvedený spôsob vyplácania mzdy príjmovým dokladom
by nebol možný. Navyše žalobkyňa uviedla, že by dostávala „nejakú“ odmenu, teda nie je zrejmá

(preukázaná) jednoznačne a nespochybniteľne prípadná výška tejto odmeny, či by sa jednalo o príjem
„netto“ alebo „brutto“, atď. Takéto neurčité vyjadrenie nemôže zakladať povinnosť žalovanému nahradiť
preto žalobkyňou vyčíslenú sumu 1.000,-€. Za daného stavu nemohol súd nárok žalobkyne čo do
zaplatenia sumy 1.000,- € ako ušlého zisku posúdiť pre rozpornosť ako dôvodný, predložené potvrdenie
zo dňa 8.12.2013 bolo vyhotovené zrejme až pre účely tohto konania, týmto dokladom (ani žiadnym

iným)žalobkyňa nedisponovala začiatkom roka 2011, kedy mala nastúpiť podľa jej tvrdenia do práce
k pani Q.. Za danej situácie tu absentuje aj príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia žalobkyne a
tvrdeným ušlým ziskom v tvrdenej výške 1.000,-€, keďže nebolo jednoznačne preukázané, aký druh
práce mala žalobkyňa vykonávať. Navyše v konaní nebol predložený ani dôkaz preukazujúci dobu
liečenia žalobkyne v roku 2011 v trvaní 5 mesiacov tak ako to tvrdila žalobkyňa, z ktorého vychádzala pri

určení sumy ušlého zisku. Vo vzťahu k definícii ušlého zisku súd poukazuje rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 29. marca 2017, sp. zn. 5 Cdo 195/2015, v zmysle ktorého je „ušlý zisk stratou konkrétnej, reálnej
a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť
dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho
prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote“. Žalobkyňa podľa názoru súdu bez pochybností

nepreukázala, že by pri predpokladom chode vecí reálne dosiahla tvrdený zisk 1.000,-€. Z uvedených
dôvodov súd žalobu v časti zaplatenia sumy 1.000,-€ ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).

57.Súdprvejinštancieďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkou
strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).58. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, má žalobkyňa nárok aj
na úrok z omeškania. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka, § 563 Občianskeho zákonníka a §§ 10c a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995,

avšak tento priznal vo výške 8,25 % ročne (nie požadovaných 9 % ročne), zo súdom priznanej
sumy 333,33 eura (nie požadovanej sumy 2.000 €), pričom tento jej priznal od 04.12.2013 (nie od
požadovaného dňa 27.3.2011), t.j. priznal jej ho odo dňa nasledujúceho po dni doručenia špecifikácie
žaloby žalovanému (doručená mu bola na pojednávaní dňa 03.12.2013), kedy sa žalovaný podľa
názoru súdu preukázateľne dostal do omeškania. Žalobkyňa nepreukázala, že by sa žalovaný dostal do

omeškania už dňa 27.3.2011, prečo úrok z omeškania požaduje od 27.3.2011 sa žalobkyňa nevedela
vyjadriť ani na pojednávaní dňa 30.09.2014 (č.l. 176) ani na pojednávaní dňa 10.08.2017 (č.l. 305). Súd
pretovychádzalpriomeškanízdoručeniašpecifikáciežalobyžalovanému,kedymalžalovanýobjektívne
možnosť sa dozvedieť o svojom dlhu, resp. povinnosti k splneniu dlhu. Z uvedených dôvodov súd preto
žalobu vo zvyšnej časti úroku z omeškania ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).
59. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, pričom pri rozhodovaní o trovách konania súd

vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, teda z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci.
Žalovaný je tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, pričom k tomu záveru súd dospel
na základe toho, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 2.000,- € s príslušenstvom, no súdom
jej bola priznaná len suma 333,33 € s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobkyne 16,67 % a
úspech žalovaného (neúspech žalobkyne) 83,33 %. Čistý úspech žalovaného potom predstavuje 66,66

% (88,33 % - 16,67 %), keď od úspechu žalovaného bolo potrebné odrátať úspech žalobkyne. Súd v
zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).