Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 1, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12Cb/220/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410210313
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6410210313.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: Consortio

Fashion Group, spol. s.r.o. so sídlom Bratislava, Heydukova č. 12/14, IČO: 31 343 767, zastúpený
JUDr. Jelou Mikuškovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Bzovická č. 24, proti žalovanému: R.Á.
K. - REVSTAR s miestom podnikania Žiar nad Hronom, Bernoláková 12/36, zastúpený AK JUDr.
Dušanom Klimom, so sídlom Žiar nad Hronom, Sládkovičova 16/61 o žalobe na zaplatenie 17.877,55
€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie čiastočne z a s t a v u j e v časti uplatňovaného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy 17.877,55 € odo dňa 17.04.2009 do zaplatenia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 17.877,55 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 14.975,16 € odo dňa 26.09.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
2.920,39 € odo dňa 11.10.2010 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému plné právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobou zo dňa 22.10.2010 uplatnil žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 14.975,16
€ spolu s 9 % úrokom z omeškania odo dňa 17.04.2009 a tiež nárok na úhradu dojednanej zmluvnej
pokuty z dlžnej sumy vo výške 0,1 % denne odo dňa 17.04.2009 do zaplatenia s poukazom na uznanie
záväzku žalovaného voči žalobcovi zo dňa 16.04.2009, ktorý záväzok vznikol zo zmluvy o obchodnom
zastúpení medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 05.04.2006.
Inou žalobou podanou na tunajší súd 19.07.2010, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 12Cb/2/2011

s identickým skutkovým zdôvodnením a s identického dôvodu uplatnil žalobca nárok voči žalovanému
na zaplatenie sumy 2.902,39 € spolu s 9 % úrokom zameškania odo dňa 01.06.2009 do zaplatenia.
Uznesením sp. značky 12Cb/220/2010 zo dňa 08.08.2013 súd obe konania spojil na spoločné konanie,
ktoré sa ďalej vedie pod sp. značkou 12Cb/220/2010.

2/ Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že žalobný nárok postráda právnu
kvalifikáciu, špecifikáciu, či žalobca uplatňuje škodu, bezdôvodné obohatenie resp. neuhradenie faktúr.

Namietal, že nie je zrejmé na základe čoho boli žalovanému zverené ceniny do dispozície a namietal
i dôvodnosť dokladu preukazujúceho uznanie záväzku s odôvodnením, že k podpisu uznaniu záväzku
bol žalovaný donútený pod psychickým tlakom a vyhrážkami.3/ Žaloba bola podaná na súd v roku 2010 v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Počnúc
dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.S.P. ).

4/ Podľa § 470 ods. 1 C.S.P. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté pred
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

5/ Súd realizoval dokazovanie vo veci výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného, právneho

zástupcu žalovaného. V konaní ako svedkov vypočul P.. N. S., Z. N., E. K.Ú., Z. Q., Z. K., nariadil vo
veci znalecké dokazovanie znalcom s odboru ekonómia odvetvie účtovníctvo P.. Z.. A. S., oboznámil
sa s listinnými dôkazmi tak ako boli predložené stranami sporu Zmluvou o obchodnom zastúpení č.
QS4040/2006 zo dňa 05.04.2016, uznaním dlhu č. 2 a dohode o spôsobe zaplatenia zo dňa 16.04.2009
sumárom na účte neodvedených tržieb a tovarovom účte ku dňu 16.04.2009 a sumárom na tovarovom
účte, preberacími listami za obdobie od február 2008 až júl 2008 a návratkami nepredaného tovaru na

základe čoho súd zistil tento skutkový stav veci:

6/ Žalobca ešte pod obchodným meno QUELLE, spol. s.r.o. a žalovaný uzatvorili dňa 05.04.2006
Zmluvu o obchodnom zastúpení v zmysle ustanovení § 652 a nasledujúci Obchodného zákonníka s
tým, že žalovaný ako obchodný zástupca sa zaviazal k propagáciám a ponúkaniu tovaru, prijímanie

objednávok na tovar k predaju tovaru, ktorý mu bude zverený podľa podmienok zmluvy a uzatváranie
kúpnych zmlúv v mene a na účet žalobcu. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a vzájomné práva
a povinnosti zmluvnými stranami boli upravené v článku 2 predmetnej zmluvy. Povinnosťou žalovaného
okrem iných povinností bolo i zasielať tržby za predmetný tovar na účet zastúpeného a to vždy súhrne
za kalendárny týždeň vždy prvý pracovný deň nasledujúceho týždňa až vždy posledný pracovný deň v

mesiaci. Povinnosťou žalovaného bolo i nahlasovať dosiahnutý mesačný obrat po vykonaní mesačnej
uzávierky v pokladni, najneskôr však prvý pracovný deň nového mesiaca. Tiež zasielať odsúhlasovací
protokol, t.j. potvrdenú kópiu výpisu tovarového a peňažného účtu za uplynulý mesiac. Takto uzatvorená
zmluva medzi stranami sporu bola vypovedaná a ukončená ku dňu 31.07.2008. Tieto skutočnosti medzi
stranami sporné neboli. Žalobca uvádzal, že práve z dôvodu porušovania zmluvných povinností zo

strany žalovaného, ktorý prestal v roku 2008 komunikovať so žalobcom, došlo k vypovedaniu zmluvy
ku dňu 31.07.2008, následne k realizácii kontroly peňažného účtu ako i tovarového účtu žalobcom u
žalovaného, čím bol zistený dlh na zásobách tovaru a dlh na peňažnom účte v dôsledku neodvedených
tržieb za odpredaný tovar v celkovej výške 17.877,55 €. Na základe týchto skutočnosti dňa 16.04.2009
žalovaný uznal svoj záväzok „ Uznanie dlhu č. 2 „ čo do výšky i dôvodu s prehlásením, že pre žalobcu

vykonával predaj tovaru na základe zmluvy o obchodnom zastúpení v prevádzke QUELLE SHOP č. 40
so sídlom v Žiari nad Hronom a nesplnil si záväzky a to pohľadávku, neodvedené tržby na účet veriteľa
ku dňu 16.04.2009 vo výške 5.702,39 € a rozdiel na zásobách zistený po vrátení všetkého nepredaného
tovaru. Posledná návratka z mesiaca 09/2008, zostatok tovarových zásob podľa výpisu tovarového účtu
ku dňu 16.04.2009 vo výške 12.175,16 €. Súčasne sa žalovaný ako dlžník zaviazal tento dlh uhradiť

v splátkach so sankciou straty výhody splátok pri prvom nedodržaní termínu výšky splátky s tým, že
splátkový kalendár sa týka len finančného záväzku vo výške 5.702,39 €, zvyšnú časť uznaného záväzku
žalovaný uhradí po získaní úveru s termínom 16. -17.04.2009.
Žalobca práve z titulu existencie zmluvného vzťahu a to uzatvorenej Zmluvy o obchodnom zastúpení
medzi stranami sporu, z ktorého vznikol žalovanému voči žalobcovi určitý záväzok, ktorý riadne písomne

uznal, uplatňoval žalobou nárok na zaplatenie jednak sumy 17.877,55 € ako i príslušného úroku z
omeškania zo sumy 14.975,16 € odo dňa 17.04.2009 a zo sumy 2.902,39 € odo dňa 01.06.2009 do
zaplatenia ako i úhrady zmluvnej pokuty 0,1 % denne zo sumy 17.877,55 € od 17.04.2009 do zaplatenia.
Žalovaný nesúhlasil so žalobou, tvrdil, že žalobca nepredložil žiadne inventúrne doklady, z ktorých je
zrejmé jeho tvrdenie, podľa žalovaného žalobný návrh postráda právnu kvalifikáciu, t.j. či uplatňuje

v konaní nárok žalobca na náhradu škody, bezdôvodné obohatenie, resp. neuhradenie faktúr.
Spochybňoval na základe akých skutočností žalovanému boli zverené ceniny zo strany žalobcu do
dispozície a namietal i platnosť uznania dlhu, pričom tvrdil, že z uznania dlhu predloženého žalobcom
je zrejmé, že uznanie sa týkalo len dlhu v rozsahu 5.702,39 €, pričom k podpisu uznania bol žalovaný
donútený pod psychickým tlakom a vyhrážkami. Uznanie dlhu považoval žalovaný za neplatné.

7/ Skutkovo žalobca zdôvodnil opodstatnenosť uplatňovaného nároku s odkazom na uznanie záväzku
zo strany žalovaného, ktoré realizoval dňa 16.04.2009 s tým, že takéto uznanie dlhu je určité čo
do dôvodu výšky, pričom sa jedná o uznanie peňažného záväzku, ktorý v čase uznania existoval zdôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného vyplývajúcich pre neho zo Zmluvy o
obchodnom zastúpení, kedy žalovaný riadnym spôsobom nezasielal za predaný tovar tržby na účet
zastúpeného v dôsledku čoho bol zistený dlh na peňažnom účte vo výške 5.702,39 € a tiež nerealizoval

evidenciu tovaru a nezasielal výpis tovarového účtu v dôsledku čoho kontrolou tovaru pri odovzdávaní
bol zistený dlh na tovare vo výške 12.175,16 €. V rámci dokazovania žalobca produkoval i listinné dôkazy
osvedčujúce takéto tvrdenia. Žalovaný sa bránil, pričom spochybňoval platnosť uznania záväzku tvrdiac,
že k uznaniu došlo pod psychickým nátlakom zo strany žalobcu za účelom preukázania takýchto tvrdení
však neprodukoval v konaní pred súdom žiaden dôkaz. Žalovaný spochybňoval tiež existenciu dlhu na

peňažnom účte ako i účte zásob tovaru s argumentáciou, že žiadna riadna inventarizácia pri ukončení
zmluvného vzťahu zo strany žalobcu na prevádzke žalovaného vykonaná nebola.
V rámci dokazovania súd k otázkam existenciu dlhu v čase jeho uznania zo strany žalovaného vykonal
dokazovanie výsluchom svedkov. Súd opakovanie vypočul v konaní svedka P.. N. S., ktorý uviedol, že
obchodná spolupráca žalobcu so žalovaným bola ukončená z dôvodu neplnenia si povinností, žalovaný
neodvádzal na peňažný účet finančné sumy za odpredaný tovar a taktiež nerealizoval a neviedol

evidenciu tovarového účtu, pričom prestal akokoľvek v roku 2008 so žalobcom komunikovať. Svedok
tiež vypovedal, že žalovaný dlhodobo odmietal komunikáciu ako i realizáciu inventúry nepredaného
tovaru, avšak žalovaný podpísali záznam o zistení nedostatkov zo dňa 04.06.2008 a následne došlo
k vypovedaniu zmluvy o obchodnom zastúpení. I svedkyňa Z. N.E., ktorá bola v konaní vypočutá
ozrejmila akým spôsobom prebiehala komunikácia medzi žalobcom a obchodnými zástupcami ohľadom

odovzdávania finančných prostriedkov za odpredaný tovar ako sa viedol účet tržieb a akým spôsobom
bolo povinnosťou viesť evidenciu nepredaného tovaru jednotlivými zástupcami. Práve z dôvodu
neplnenia si takýchto povinností zo strany žalovaného a následnej snahe žalobcu o opakovanú
inventarizáciu, žalovaný prestal v roku 2008 so žalobcom komunikovať svoje povinnosti vyplývajúce pre
neho ako obchodného zástupcu si neplnil, nerealizoval riadnym spôsobom odvod tržieb za odpredaný

tovar a tiež nerealizoval evidenciu tovaru, ktorý neodpredal. Ďalšia svedkyňa v konaní vypočutá E. K.
uviedla, že žalovanému vypomáhala, ako obsluha v predajni, pričom uviedla, že podľa jej vedomosti bol
vrátený všetok tovar a zároveň súdu ozrejmila, že finančné prostriedky získané na tržbách v pokladnici
odvádzala na účet žalobcu. Svedkyňa nevedela vysvetliť, akým spôsobom vznikol dlh na neodvedených
tržbách a nevedela ani vysvetliť, prečo poskytla dobrovoľné plnenie pre žalobcu v rozsahu 2.800,- €.

Ďalší v konaní vypočutý svedok Z. Q. potvrdil skutočnosti uvádzané žalobcom, že v roku 2008 žalovaný
zasielal žalobcovi prostredníctvom UPS, nevedel však uviesť druh a množstvo takto odoslaného tovaru.
Práve z dôvodu spochybňovania existencie záväzku v čase jeho uznania zo strany žalovaného súd
nariadil vo veci i znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalkyňu P.. Z..
A. S., ktorej úlohou bolo odpovedať na otázku, či uplatnená výška žalovanej sumy z peňažného účtu

a tovarového účtu žalobcu je zistená správne s prihliadnutím na predložené listinné doklady a či na
zistenie takéhoto účtovného rozdielu na tovarovom účte takáto evidencia postačuje v zmysle Zákona
o účtovníctve. Znalkyňa odpovedala na otázky súdu tak, že z predložených výpisov peňažných a
tovarových účtoch žalobcu je možné konštatovať, že uplatnená pohľadávka výšky žalovanej sumy
súhlasí s predloženými dokladmi žalobcu, t.j. z výpisom peňažného účtu bez poradových čísel zo

dňa 26.08.2011 a z výpisu peňažného účtu do 31.05.2008. Odpovedala však, že riadna inventarizácia
spočívajúca vo fyzickej kontrole nebola vykonaná v zmysle Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a
zostatok na tovarovom a peňažnom účte zo strany žalovaného nebol odsúhlasený.

8/ Právne súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ( Zák. č. 513/1991 Zb., ďalej len Obz ) ak niekto písomne
uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.
Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 652 ods. 1 Obz Zmlúv o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje
pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv ( ďalej len obchody )
alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje
zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa § 655 ods. 4 Obz ak nemôže zástupca vykonávať svoju činnosť, musí o tom bez zbytočného
odkladu podať správu zastúpenému.Podľa § 663 ods. 2 Obz obchodný zástupca je povinný pre potrebu zastúpeného uschovávať doklady,
ktoré nadobudol v súvislosti so svojou činnosťou a to po dobu, po ktorú tieto doklady môžu byť významné
pre ochranu záujmu zastúpeného.

9/ Prioritným pri prejednaní v danej veci podľa názoru súdu je potrebné ustáliť si akým titulom a na
základe akých skutočnosti v konaní žalobca uplatňuje svoj nárok voči žalovanému.
Žalobca osvedčil v konaní existenciu Zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej medzi stranami sporu
dňa 05.04.2017, ktorá zmluva bola ukončená ku dňu 30.07.2008 a tieto skutočnosti medzi stranami

sporu ani spornými neboli.
Žalovaný predložil súdu listinu „Uznanie dlhu č. 2 a Dohoda o spôsobe zaplatenia„ zo dňa 16.04.2009
( čl. spisu 17,18 ) podpísanú žalovaným a žalobcom, ktorú listinu súd považuje za platné uznanie
záväzkužalovanéhovočižalobcovivrozsahu17.877,55€stým,žetakétouznanierealizovanézákonom
predpísanej písomnej forme, uznaný je určitý záväzok a to i čo do dôvodu aj výšky náležitým spôsobom
takýto záväzok je vymedzený a identifikovaný je špecifikované na základe, ktorej skutočnosti záväzok

vznikol a obsahu jej prehlásenie dlžníka, že takýto záväzok voči veriteľovi uznáva v celkovej výške
17.870,55 €. Uznanie dlhu obsahuje i vedľajšie dojednania a to akým spôsobom dôjde k splneniu
uznaného záväzku a tiež dojednania o zmluvnej pokute.

10/ Samotným uznaním záväzku nevznikol nový záväzkový vzťah medzi stranami sporu a nezmenil sa

ani právny dôvod uznaného záväzku ani okolnosti na základe, ktorých takýto záväzok vznikol. Uznanie
má len konštitutívny charakter a vznikol nový právny titul na vymáhanie dlhu a žalobca v konaní ani
nemusel preukazovať vznik záväzku a jeho výšku vzhľadom na platné uznanie žalovaným. Uznanie
záväzku však predpokladá, že i dlžník môže preukázať, že záväzok nevznikol prípadne, že v čase
trvania neexistoval. Dôkazné bremeno však zaťažuje dlžníka, ktorý záväzok uznal. Žalovaný však

neuniesol dôkazné bremeno a takéto tvrdenia súdu nepreukázal. Odkazoval na akýsi listinný dôkaz
( preberacie listy ) a návratky nepredaného tovaru za obdobie 22.04.2008 až 18.08.2008 ( čl. spisu
121 ), ktorými sa snažil preukázať, že ako obchodný zástupca zaslal v prospech žalobcu nepredaný
tovar v celkovej sume 847,114 Sk (pred zavedením meny euro) bez bližšej špecifikácie s tým, že sa
jedná o časové obdobie pred uznaním záväzku, ktoré žalovaný realizoval vo vzťahu k žalobcovi dňa

16.04.2009. Takáto obrana a spochybňovanie existencie dlhu predložením týchto listinných dôkazov,
ktoré nie sú jasné, určité, zrozumiteľné vyznieva iracionálne keďže sa jedná o obdobie pred uznaním
dlhu žalovaného voči žalobcovi, ku ktorému došlo 16.04.2009. Žalovaný nepreukázal ani ďalšie dôvody,
pre ktoré namietal platnosť uznania záväzku ak tvrdil, že k uznaniu záväzku nedošlo vážne, určite a
slobodne, takéto uznanie uskutočnil pod psychickým nátlakom, nepreukazoval tieto konania žiadnymi

dôkaznými prostriedkami v konaní pred súdom.
Súd preto uznanie záväzku považoval za dôvodne spĺňajúce zákonné náležitosti v zmysle Ustanovenia
§ 323 ods. 1 Obz s tým, že uznanie záväzku je uznaním platným a preto žalobe vyhovel, pokiaľ zaviazal
žalovaného k zaplateniu sumy 17.877,55 €.
Súd konanie čiastočne zastavil v časti uplatňovaného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty

vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy 17.877,55 € odo dňa 17.04.2009 do zaplatenia s odkazom na
ustanovenie § 145 ods. 2 C. s. p., keď žalobca žalobu v tejto časti vzal späť.

11/ Súd súčasne zaviazal žalovaného k zaplateniu zákonného úroku z omeškania v prospech žalobcu v
zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obz, t.j. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo

jeho časti je povinný platiť úroky z omeškania dohodnuté zmluvne a pokiaľ v zmluve neboli dohodnuté
úroky z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva ( znenie ustanovenia ku dňu 31.01.2013 ) a
preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne s odkazom na §
3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú ustanovenia Občianskeho zákonníka a
výška úrokov z omeškania bola v čase omeškania určovaná ako o 8 percentuálnych bodov viac ako

základná sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania. Súčasne súd zamietol v časti uplatňovaný nárok
žalobcu, pokiaľ sa domáhal priznania úroku z omeškania zo sumy 14.975,16 € odo dňa 17.04.2009 a
zo sumy 2.902,39 € odo dňa 01.06.2009, pretože nepreukázal, že týmto dňom sa dostal žalovaný do
omeškania splním peňažného dlhu, ale len odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy ( žaloby ) do
dispozície žalovaného, keďže podaniu žaloby na súd výzva zo strany žalobcu nepredchádzala.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.S.P. a priznal žalobcovi náhradu
trov konania ako strane v konaní úspešnej a k náhrade trov zaviazal žalovaného.12/ Podľa § 262 ods. 2 C.S.P. o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).