Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/119/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011899814
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8011899814.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Ing. L. P., CSc. bytom E. Y. L. XXX XX I. proti žalovanému
Vojenské lesy a majetky SR, š.p., so sídlom Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce, právne zast. JUDr. Renátou
Barbušovou, advokátkou so sídlom Štúrova č. 13, P.O.BOX 154, 810 00 Bratislava, o náhradu za trvalý
porast, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 5C/598/1999-263 zo dňa
25.08.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozsudok súdu prvého stupňa a vec v r a c i ana ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému trovy konania vo výške 1.352,70 eur na účet právnej zástupkyne žalovanej JUDr. Renáty
Barbušovej, advokátky so sídlom Štúrova 13, P.O.BOX 154, Bratislava, IČO: 30811481 do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Prvostupňový súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 24 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Aplikoval ust. 101 Občianskeho
zákonníka, vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, a dospel k záveru, že dňom účinnosti zákona
o pôde, teda dňom 24.06.1991, zaniklo právo žalovaného užívať lesné pozemky, a to okrem iných aj
parciel 1884 a 1885 v k. ú. S. K. vedených na LV č. XXXX. Týmto dňom sa žalovaný podľa § 22 ods.

2 zákona o pôde stal nájomcom týchto lesných pozemkov. Dňom účinnosti zákona o pôde žalovaný
iba stratil pôvodný právny dôvod pre užívanie lesných pozemkov a súčasne mu vznikol nový právny
dôvod na užívanie týchto pozemkov. Aplikujúc ust. § 24 ods. 4 zákona o pôde pre vznik práva na
náhraduzatrvalýporastbolrozhodujúcistavpredmetnýchlesnýchpozemkovkudňuskončeniaužívania
pozemkov žalovaným na základe práva, ktoré mu zaniklo účinnosťou zákona o pôde. Právo žalobcu
na náhradu za trvalé porasty na predmetných lesných pozemkoch podľa § 24 ods. 4 zákona o pôde

vzniklo dňom skončenia práva užívania pozemkov žalovaným na základe zákona č. 61/1977 o lesoch,
to znamená dňom účinnosti zákona o pôde, dňom 24.06.1991. Počnúc dňom nasledujúcim po tomto
dni, to znamená počnúc dňom 25.06.1991, mohol žalobca prvýkrát, objektívne posudzujúc, vykonať
svoje právo podaním žaloby na súde. Súd mal preto za to, že týmto dňom začala žalobcovi plynúť
všeobecná3-ročnápremlčaciadobanauplatnenietohtoprávanasúde.Tátodobamárneuplynuladňom
25.06.1994, žalobca podal žalobu na súd až 20.10.1999.

Žalobca po tom, čo zákon o pôde nadobudol účinnosť a písomnou žiadosťou zo dňa 15.12.1992
označenou ako žiadosť ( výzva ) o vydanie lesných pozemkov, porastov a iného majetku ( zrušenie -
predĺženie nájomného vzťahu ) adresovanou Riaditeľstvo vojenských lesov, OZ Kežmarok, Ing. A., I.
ulica, D. obrátil sa na Vojenské lesy so žiadosťou o vydanie celého vlastníctva jeho otca, O. P., okrem
iných aj parcely č. 1884 k. ú. S. K.. Obsahom tejto žiadosti, okrem výzvy na vydanie nehnuteľností s

poukazom na ust. § 9 zákona o pôde, je aj žiadosť o ukončenie nájomného vzťahu k nehnuteľnostiam
podľa § 22 zákona o pôde. Táto žiadosť bola dňa 21.12.1992 doručená Pozemkovému úradu v Poprade.Pozemkový úrad v Poprade následne oznámil, že z predložených dokladov nie je zrejmý prechod
vlastníctva na štát v súlade s ust. § 6 ods. 1, 2 zákona č. 229/1991 Zb., nie je potrebný postup
Pozemkového úradu podľa § 9, pretože Pozemkový úrad rozhoduje len v prípadoch, keď došlo k odňatiu

vlastníctva. Odporúčali žalobcovi vec riešiť podľa § 22 zákona o pôde.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca v januári 1993 bol Pozemkovým úradom informovaný, že v prípade
jeho nárokov uplatnených podľa zákona o pôde voči Vojenským lesom Kežmarok, nie je potrebný postup
podľa § 9 zákona o pôde, nakoľko nedošlo u nehnuteľnosti k odňatiu ich vlastníctva štátom a bolo mu

doporučené, aby svoj vzťah riešil priamo s užívateľom lesných pozemkov. Minimálne v januári 1993
mal právnu vedomosť, že doriešenie práv súvisiacich s nehnuteľnosťami jeho otca vyplývajúcich mu
zo zákona o pôde je vecou jeho jednania s užívateľom nehnuteľností. Bolo preto jeho vecou, aby bol
k svojim právam bdelý. Je bez právneho významu pasivita žalovaného, ktorý k spísaniu dohody o
odovzdaní nehnuteľností pristúpil až v roku 1998.

Pokiaľ žalobca argumentoval obtiažnosťou zistiť skutočnú výšku náhrady, ako aj skutočnosť, že až do
právoplatného ukončenia dedičského konania po otcovi osvedčením Okresného súdu Košice II. zo dňa
27.01.2003 pod sp. zn. 28D/346/95 nebol vlastníkom nehnuteľností, súd poukázal aj na skutočnosť, že
žalobca si aj žalobou v prejednávanej veci uplatnil nárok v dobe, kedy mu dedičstvo ešte stále nebolo
potvrdené dedičským rozhodnutím súdu a že tento nárok aj v tomto konaní si uplatnil iba odkazom na

znalecký posudok, ktorý žiadal vypracovať v rámci súdneho konania. Preto prvostupňový súd nárok
žalobcu vo vzťahu k premlčaniu nároku zamietol a z dôvodu hospodárnosti zamietol aj ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania smerujúce k rozhodnutiu v merite veci.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu v

spore. Nezistil žiadne dôvody na rozhodnutie o trovách konania podľa iných zákonných ustanovení.
Trovy konania prvostupňový súd vyčíslil spolu na 1.352,70 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že rozsudok
súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný. Prvostupňový súd tvrdil, že návrh odôvodňuje dedičským

konaním a tým, že nebol vlastníkom nehnuteľností. Nikdy takéto odôvodnenie nepoužil. Bol to súd, kto
mu počas celého pojednávania dňa 10.05.2011 kládol otázky na dedičské konanie, vlastníctvo a mnoho
ďalších podružných okolností, na tieto otázky pravdivo zodpovedal. Nikdy však neodôvodňoval týmto
svoj nárok na vydanie náhrady za trvalé porasty.

K otázke premlčania od počiatku, od kedy ju údajná právna zástupkyňa odporcu použila tvrdí, že zákon
stanovuje počiatok lehoty na uplatnenie nároku na vydanie náhrady za trvalé porasty podľa § 24 ods. 4
zákona o pôde tak, ako tento počiatok ustanovuje § 15 ods. 1 zákona o pôde na čas vydania pozemku.
K tomuto súd v celom texte rozsudku nezaujal žiadne stanovisko. Vzniká dojem, ako by súd našiel súvis
medzi vydaním lesov dňa 15.05.1998 a okolnosťou, že zákony sú písané pre bdelých. V roku 1991

nebolo možné zistiť ani len to, kde sa nachádzajú lesy v spoluvlastníctve navrhovateľa, keďže odporca
odstránil z pozemkov, ktoré užíval všetky pôvodné hraničné znaky. Súd nevykonal dokazovanie k tomu,
že minimálne v tom čase mohol žalobca zistiť, či na pozemkoch sa nachádzajú porovnateľné porasty.
Tieto tvrdenia súdu sú fabuláciou.

Prvostupňový súd nedbal na príkaz odvolacieho súdu a nevysporiadal sa s okolnosťou zákonného
stanovenia počiatku lehoty na uplatnenie nároku na vydanie náhrady za trvalé porasty podľa § 24 ods.
4 zákona o pôde tak, ako tento počiatok stanovuje § 15 ods. 1 zákona o pôde a v rozsudku nezaujal k
tomu žiadne stanovisko. Tento pokyn odvolacieho súdu odmietol zohľadniť na pojednávaniach, keď sa
ho dovolával. Dokonca ani tento pokyn nie je citovaný v napadnutom rozsudku.

Prvostupňový súd sa nevysporiadal s otázkou účasti žalovaného odporcu a jeho právneho nástupcu
v konaní. Je vylúčené, aby súd bez relevantného úkonu rozhodoval o právach a povinnostiach
žalovaného, ktorého žalobca nežaloval a bez toho, aby sa vysporiadal s otázkou, či je vôbec v konaní
zastúpený a či v mene žalovaného vôbec niekto niekedy vykonal akýkoľvek platný úkon, a pokiaľ áno,

ktorý.

Prvostupňový súd sa nevysporiadal s určením výšky uplatneného nároku. Je povinnosťou súdu k tejto
otázke zaujať stanovisko. Podaním zo dňa 15.03.2010 eventuálnym petitom výšku uplatneného nárokuurčil, a preto nesúhlasil s tvrdením prvostupňového súdu, že hodnotu jeho práva možno zistiť len s
nepomernými ťažkosťami.

Nesúhlasil s tvrdením prvostupňového súdu, že zákon o pôde nemá zvláštnu lehotu na uplatnenie práva
na súde a je potrebné vec posúdiť podľa § 101 OZ.

Ďalej žalobca namietal, že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený.

Súd v záhlaví rozsudku ako žalovaného označil Vojenské lesy a majetky SR - štátny podnik IČO:
31577920, Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce. Tohto žalobca nežaloval. Súd nereagoval na jeho návrh
na zmenu žalovaného z dôvodu prechodu práv podľa str. 4 jeho podania zo dňa 04.09.2008, na
predchádzajúce ani na nasledujúce rovnaké návrhy. Súd nedbal ani na pokyn odvolacieho súdu v tejto
otázke. Ako dominus litis žalobca tvrdí, že štátny podnik IČO: 31577920 nie je účastníkom konania a nie

je žalovaným v konaní. Súd nemá žiadne právo akýmkoľvek spôsobom sa vyjadrovať k subjektu, ktorý
nie je účastníkom konania a s ktorým ani žalobca a ani súd samotný nikdy nekonal.

Súd rozhoduje o návrhoch podľa § 92 O. s. p. uznesením, proti ktorému zákon povoľuje odvolanie.
Zmena žalovaného nastáva až po právoplatnosti uznesenia o zmene, resp. zámene žalovaného. Do

dnes takéto uznesenie neexistuje, pritom žalovaný Vojenské lesy a majetky SR, odštepný závod
Kežmarok, IČO: 36461393 zanikol dňa 12.01.2005 výmazom z obchodného registra tak, ako to súdu
už preukázal podaním z 04.09.2008. Naviac, súd priznal náhradu trov konania vo výške 1.352,70 eur
subjektu, ktorý nie je účastníkom konania. Takéto trovy žalovaný s istotou nemohol mať, pretože trovy
konania boli priznané jednému subjektu, hoci ide o úkony vykonané dvomi rôznymi subjektmi. Súdom

označený žalovaný nevykonal dodnes v konaní ani jeden úkon, nie je účastníkom konania. Dokonca
v spise sa nenachádza žiaden úkon od subjektu, ktorý súd nazval žalovaným a už vôbec nie plná
moc, ktorou by VLM, š. p. Pliešovce kohokoľvek poverili zastupovaním vo veci. JUDr. Barbušová nie
je právnou zástupkyňou žalovaného, hoci sa za takú vydáva. Ide o advokátku ako právnu zástupkyňu
Vojenských lesov a majetkov, š. p., odštepný závod Kežmarok, kde preukázala aj svoje splnomocnenie

týmto subjektom.

Ďalej žalobca namietal nesprávne obsadený súd. Poukázal na to, že vo veci od počiatku konal zákonný
sudcaJUDr.Ťažký.Podľapotvrdeniazo14.11.2006spisbolpridelenýJUDr.AndrejoviKubinskému,voči
ktorému podal námietku zákonného sudcu. Pojednávanie, ktoré JUDr. Kubinský vypísal na 22.03.2007,

náhle odročil na neurčito JUDr. Ťažký upovedomením zo dňa 07.03.2007. Odročenie pojednávania
je jednou z listín, ktoré sa z nepochopiteľných príčin nenachádzajú v spise. Zistil, že JUDr. Ťažký
obnoveným zákonným sudcom vo veci mal byť od 06.03.2007. Vo veci ďalej konal podľa dôkazov
založených v spise od 23.01.2008 JUDr. Šteffel, ktorý informoval žalobcu, že JUDr. Štefan Ťažký nie je
sudcom Okresného súdu Kežmarok, pričom JUDr. Ťažký je dodnes sudcom Okresného súdu Kežmarok.

Na pojednávaní dňa 10.05.2011 žalobcu JUDr. Erika Borovská informovala, že vo veci bude konať ona,
čo odôvodnila príkazom predsedu súdu s ohľadom na okolnosť, že JUDr. Juraj Šteffel sa mal označiť
za zaujatého voči jeho osobe. Informovala ho ďalej, že rozhodnutie o vylúčení JUDr. Šteffela neexistuje,
a preto mu ho nemôže doručiť. Všetky zmeny konajúcich sudcov vykonal predseda súdu vlastným
neodôvodneným opatrením, ktoré nemá oporu v zákone. Je neobvyklé, že náhodným výberom bol do

konania vybratý vždy len ten sudca, ktorého vopred vlastnou úvahou určil predseda súdu, netuší ako
je to možné, keď výsledok náhodných procesov počítača súdnej podateľne odhaduje predseda súdu.
JUDr. Borovská vo veci koná ako nezákonná sudkyňa.

Nesúhlasil s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, ktorý nepoužil správne ustanovenia

právnehopredpisuanedostatočnezistilskutkovýstav,keďzamietolnávrhžalobcuprepremlčaniepráva.
Zamietnutie nároku odôvodnil tým, že zákon o pôde určuje začiatok plynutia premlčania nárokov podľa
§ 24 ods. 4 zákona na prvý deň svojej účinnosti 24.06.1991. Podľa Ústavného súdu je takýto výklad
arbitrárny, pretože citované znenia zákona definuje ako počiatok každej možnosti uplatnenie nároku ten
deň, kedy došlo k vydaniu pozemku. Súd nedokázal doložiť svoje tvrdenie o zhode zákonného pojmu

„čas vydania pozemku“ použitého v § 15 ods. 1 zákona o pôde s pojmom „prvý deň účinnosti zákona“
žiadnym dôkazom. Súd sa o vysporiadanie s citovaným znením zákona ani len nepokúsil a tomuto
dôvodu žaloby sa vyhol aj napriek tomu, že ho žalobca stále opakuje.Namietal porušenie princípu predvídateľností súdnych rozhodnutí, keď tvrdenie prvostupňového súdu
o vplyve lesného zákona na počiatok behu premlčania nevyslovil na pojednávaní nik, a preto k tomuto
tvrdeniu ani nemohol zaujať žiadne stanovisko. Súd účelovo dezinterpretuje žiadosť žalobcu o vydanie

nehnuteľnosti,ktorú adresoval Pozemkovému úradu v Poprade. Namietal rozhodnutie o trovách konania,
a to aj čo do výšky aj čo do pravosti. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Zástupkyňa žalovaného v písomnom vyjadrení žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil a priznal jej trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslila.

Odvolacísúdvrámcikompetenciívyplývajúcichzust.§10ods.1O.s.p.preskúmalnapadnutýrozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.
s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a zistil, že
prvostupňový súd sa počas konania dopustil takých vád konania, na ktoré musí odvolací súd prihliadnuť,

pretože majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd sa zaoberal námietkou žalobcu, či vo veci konal zákonný sudca, či nebolo porušené právo
účastníka na zákonného sudcu.

Odvolací súd zistil po tom, čo si zaobstaral rozvrh práce prvostupňového súdu, na základe ktorého je
možné preveriť, či vo veci koná zákonný sudca, že vec žalobcu napadla na Okresný súd Kežmarok dňa
20.10.1999 do senátu JUDr. Štefana Ťažkého pod sp. zn. 5C/598/1999. Po tom, čo vec nedôvodne bola
postúpená týmto sudcom Okresnému súdu Zvolen a prostredníctvom Najvyššieho súdu SR v dôsledku
nesúhlasu Okresného súdu Zvolen bola opäť vrátená dňa 01.07.2005 na Okresný súd Kežmarok,

JUDr. Štefan Ťažký sa stal práceneschopným a v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti podľa rozvrhu
práce na rok 2006 predseda súdu pridelil vec do zastupujúceho senátu podľa rozvrhu práce JUDr.
Ťažkého senátu 3C, pričom toto rozhodnutie bolo zaregistrované podateľňou prvostupňového súdu dňa
14.11.2006. Išlo o sudcu Okresného súdu Kežmarok JUDr. Andreja Kubinského, ktorému povinnosť
zastupovať JUDr. Ťažkého vyplývala z rozvrhu práce. Po návrate JUDr. Štefana Ťažkého z dlhodobej

práceneschopnosti dňa 06.03.2007 zas prostredníctvom elektronickej podateľne bola vec vrátená späť
do senátu JUDr. Ťažkého, ktorý mal vo veci ďalej konať.

Z rozvrhu práce Okresného súdu Kežmarok na rok 2008 vyplýva, že počnúc dňom 01.01.2008 na tento
súdnastúpilnovýsudcaJUDr.JurajŠteffel,ktorýbolnazákladedodatkuč.1krozvrhuprácenarok2008

zaradený do rozvrhu práce a zároveň na základe dodatku č. 2 k tomuto rozvrhu práce a bodu B-pravidlá
určenia zákonného sudcu, časť II. výnimky z náhodného výberu, sa aplikoval pre jeho prípad na základe
opatrenia predsedu súdu, presun už pridelenej agendy z iných oddelení z dôvodu príchodu sudcu,
pretože nebolo možné inak zabezpečiť plynulosť vybavovania súdnej agendy. Naviac, menovanému zo
senátu JUDr. Štefana Ťažkého bolo pridelených 16 takýchto vecí a zo senátu inej kolegyne 24 takýchto

vecí, teda nešlo o len túto jednu konkrétnu vec, ale išlo o náhodný výber množstva iných spisov, na
základe ktorých bolo povinnosťou JUDr. Šteffela zabezpečiť, vzhľadom na to, že sa ujal povinnosti sudcu
na Okresnom súde v Kežmarku, plynulosť vybavovania v pridelenej agende.

JUDr. Šteffel vo veci ďalej konal až do momentu, kedy podaním z 27.09.2010 oznámil predsedovi súdu

svoju zaujatosť podľa § 15 O. s. p. Predseda súdu v súlade s ust. § 15 ods. 1 O. s. p. tejto námietke
dňa 08.10.2010 vyhovel. Nariadil zároveň prostredníctvom elektronickej podateľne vec prideliť do iných,
zvyšných, senátov, vybavujúcich túto agendu, a to do senátu 2C, 3C a 4C.

Postup predsedu Okresného súdu Kežmarok podľa § 15 ods. 1 O. s. p. nevyžadoval žiadne rozhodnutie

o vylúčení JUDr. Šteffela z prejednávania vecí. Postačovalo len opatrenie predsedu súdu, na základe
ktorého predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi. Podľa elektronickej podateľne vec dňa
12.10.2010 napadla do senátu JUDr. Eriky Borovskej, ktorá je vo veci zákonnou sudkyňou, vo veci koná,
a preto v tomto smere odvolacia námietka žalobcu o nezákonnosti zákonného sudcu je nedôvodná.

Odvolací súd však ako dôvodnú námietku videl námietku žalobcu, ktorou namietal pasívne legitimovaný
subjekt a okolnosť, že za tento subjekt koná JUDr. Barbušová, ktorá od súdom označeného žalovaného
nedisponuje plnomocenstvom a ďalej skutočnosť, že prvostupňový súd sa s okolnosťami právnej
subjektivity odštepného závodu podľa námietok žalobcu žiadnym spôsobom nevysporiadal.Odvolací súd už aj v pôvodnom zrušujúcom uznesení sp. zn. 5Co/166/2009 zo dňa 11.08.2009 okrem
iného nariadil prvostupňovému súdu sa vysporiadať s otázkou právnej subjektivity odštepného závodu

podľa námietok žalobcu a posúdiť zodpovednosť žalovaného subjektu za uplatnený nárok žalobcu.

V napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa prvostupňový súd sa touto otázkou ani len v náznakoch
nezaoberal, pričom si neuvedomil okolnosť, že JUDr. Barbušová na základe plnomocenstva na č. l. 23
súdneho spisu zastupovala v tomto konaní subjekt Vojenské lesy a majetky SR, š. p., odštepný závod

Kežmarok,Baštová18,Kežmarok,nievšaksubjektVojenskélesyamajetkySR-štátnypodnik,Lesnícka
23, Pliešovce. V priebehu celého konania nepredložila plnomocenstvo od tohto nového subjektu a
prvostupňový súd bez toho, že by si to bol všimol a vadu odstránil, automaticky, bez ďalšieho začal
konať s JUDr. Barbušovou ako právnou zástupkyňou Vojenských lesov a majetkov SR, š. p.,Pliešovce
a právne úkony JUDr. Barbušovej ako zástupkyne iného subjektu bral za riadne vykonané v mene tohto
subjektu, ktorý ju nesplnomocnil na žiadne úkonky.

Prvostupňový súd sa nevysporiadal s tým, prečo bez ďalšieho procesného postupu v zmysle § 92 O. s.
p. priamo konal po zániku Vojenských lesov a majetkov SR, š.p., odštepný závod Kežmarok, Baštová
18,Kežmarok so subjektom Vojenské lesy a majetky SR, š. p. Lesnícka 23, Pliešovce. Prvostupňový súd
nevysvetlil ani akým spôsobom sa vysporiadal s podaním žalobcu na č. l. 138 a 139 až 141 súdneho

spisu, kde práve tieto okolnosti žalobca namieta a žiada, aby súd k týmto skutočnostiam zaujal zákonný
postup, aj keď v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu sp.zn. 5Co/166/2009 zo dňa 11.08.2009 bola
prvostupňovému súdu uložená povinnosť sa s právnou subjektivitou žalovaného vysporiadať.

Preto, vzhľadom na uvedené vážne pochybenie prvostupňového súdu s poukazom na už existujúce

odvolacie námietky, na opätovné odvolacie námietky a na záväzný pokyn odvolacieho súdu v uznesení
č. k. 5Co/166/2009-190, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/, f/ O. s. p. a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Bude úlohou prvostupňového súdu sa vysporiadať v ďalšom konaní nielen s touto odvolacou námietkou

a vytknutými procesnými nedostatkami vo vzťahu k žalovanému, ktoré namietal žalobca, ale aj so
všetkými ďalšími námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu odvolacieho konania a na ktoré
prvostupňový súd nereagoval, aj keď sa v odvolaní opakujú opätovne.

Zároveň sa vysporiada aj s chýbajúcou zápisnicou, ktorú pripojil k odvolaniu žalobca a v spisovom

materiáli sa nenachádza, keďže zápisnica z pojednávania je verejnou listinou, s ktorou nie je možné
manipulovať a jej absencia v spise je závažnou okolnosťou v konaní príslušnej osoby, ktorá ju zo spisu
odstránila.

V konečnom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania podľa § 224 ods. 3 O. s. p.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.